Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4219201229.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: V.. J. Ž., N.. XX.XX.XXXX,

C. A. K. XX, J., zastúpený: HKP Legal, s. r. o. so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 36727334 proti
žalovanému: Obec Iža, IČO: 00 306 487, so sídlom Ďatelinová 315, Iža, zastúpený: JUDr. Ing. Ivan
Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s. r. o., skrátene IKAK, s. r. o. so sídlom G. Czuczora 4,
Nové Zámky, o zaplatenie 5 110,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
škody vo výške 703,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 703,58 eura od
05.06.2019 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 72,46 %.

IV. Štát má proti žalovanému nárok na náhradu trov tlmočenia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2019 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
sumu 5.110,73 eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.03.2017 v čase približne o 20:15 hod. utrpel žalobca počas chôdze
na dohodnuté stretnutie za zhoršenej viditeľnosti po chodníku vo vlastníctve a správe Obce Iža, na
Hlavnej ulici v blízkosti domu č. 199 úraz, ktorého následkom utrpel škodu na zdraví, majetku a
aj nemajetkovú ujmu. Príčinou úrazu bol pád do jamy na chodníku z betónových kociek, z ktorých
sa jedna kocka vo veľkosti cca 50x50x10 cm pod žalobcom v dôsledku podmytia prepadla, pričom
žalobca spadol po driek do jamy hlbokej cca 1 meter. V žalobe žalobca poukazoval na skutočnosť, že

žalovaný bol niekoľkokrát na zlý, zdravie a život ohrozujúci stav chodníkov upozornený písomne, ale
aj ústne na zasadnutiach obecného zastupiteľstva viacerými občanmi a aj Občianskym združením Pro
castellum Kelemantia o. z. Na uvedené sťažnosti a podnety žalovaný reagoval zamietavo a vyhodnotil
ich ako neopodstatnené, avšak deň po úraze žalobcu, dňa 30.03.2017 došlo k urýchlenej sanácii
chodníka zo strany žalovaného. Uvedený stav chodníkov je evidentný na viacerých miestach, po
ktorých sa pohybujú občania, no najmä deti pri ceste do školy a starší ľudia, ktorí sa denne vystavujú
riziku podobného úrazu. Žalovaný má vedomosť o tom, že na mieste úrazu došlo už v minulosti k

prepadnutiu chodníka, keďže sa tam kedysi nachádzali sýpky. Na potenciálnu hrozbu prepadnutia sa
chodníka a možného nebezpečenstva neboli napriek niekoľkým podnetom obyvatelia obce upozornení
a uvedený úsek nie je ani nijakým spôsobom náležite označený. Žalovaný je vlastníkom a správcom
predmetného chodníka a z toho dôvodu je povinný sa oň v zmysle § 9 zákona č. 135/1961 Zb. opozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“)
náležite starať. Žalobca má za to, že správaním žalovaného došlo k porušeniu jemu prislúchajúcich
povinností a naplneniu obligatórnych znakov zodpovednosti za škodu, keďže preukázateľne došlo

k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v porušení právnej povinnosti uloženej právnym predpisom
(protiprávne konanie), žalobcovi preukázateľne následkom porušenia povinností žalovaným vznikla
škoda a medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Žalobca
si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za bolesť vo výške 638,40 eur (t. j. 18,24 eur x 35
bodov),náhraduškodynaveciachvovýške104,79eur,náhradunákladovspojenýchsliečenímvovýške

72,54 eur a náhradu straty na zárobku vo výške 1.295,00 eur. Žalobca ďalej podanou žalobou požadoval
od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,00 eur ako finančné zadosťučinenie za
spôsobenú ujmu prejavujúcu sa napr. v strate bežného komfortu žalobcu a jeho rodinných príslušníkov,
ktorí sa o neho počas práceneschopnosti museli starať a prispôsobovať mu svoje aktivity, v sťažení
žalobcovho rodinného života, obmedzení spoločenského uplatnenia, v osobnej traume, ako aj z dôvodu
zníženia dôstojnosti v obci, obštrukcií a posmechov zo strany obce v podobe zamietavých odpovedí

na jeho podnety a sťažnosti bez náležitého odôvodnenia, konštruovania nepravdivých informácií o
žalobcovi ako aj dehonestovania jeho osoby pri účasti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva zo
strany starostu a poslancov obce Iža, ako aj z dôvodu, že sa v dňoch 31.01.2017 - 02.04.2017 nemohol
zúčastniť workshopu za účelom zvyšovania a prehlbovania svojej kvalifikácie.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 27.06.2019, v ktorom uviedol,
že žalobca poukazuje na porušenie povinnosti stanovenej žalovanému ako správcovi chodníka podľa
cestného zákona, avšak z tzv. pasportizácie chodníkov v obci Iža, ktorá zahŕňa údaje o uliciach
nachádzajúcich sa v obci Iža a chodníkoch popri uliciach, vyplýva, že v obci sa nachádza komunikácia
tvoriaca Hlavnú ulicu (ktorá je štátnou cestou I/63), popri ktorej sa vedie chodník na jednej strane v

dĺžke 1220 m, avšak nie na tej strane, na ktorej došlo k údajnej škodovej udalosti. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J.Ž. vyplýva, že parcela reg. „C“ č. 430/7, na ktorej došlo
k úrazu žalobcu je z hľadiska spôsobu jej využitia pozemkom, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, t.j. nie
pozemkom, na ktorom by sa nachádzala miestna, účelová komunikácia, cesta alebo chodník. Pozemok

označený v žalobe ako miesto úrazu a vzniku škody teda nie je chodníkom , nie je určený pre chodcov
a nie je ani miestom, ktoré by obyvatelia využívali ako chodník. Na základe uvedeného nemohlo dôjsť
ani k porušeniu povinnosti žalovaného stanovenej cestným zákonom, nakoľko nedošlo k závadám v
schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov, resp. v schodnosti chodníkov. Žalovaný k
žalobcom namietanému porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaným poukázal na to, že

každý je povinný pri akomkoľvek svojom počínaní zachovávať vždy taký stupeň ostražitosti (pozornosti),
ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať a ktorý,
objektívne posudzované, je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd
na živote, zdraví alebo majetku, avšak neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný, t.j.
čo i len potencionálny vznik škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

ČSR z 30. júna 1986, sp. zn. 1Cz/25/1986, R 36/1988, podľa ktorého: „vlastník, správca alebo užívateľ
takého pozemku, ktorý nemá povahu chodníka, nie je povinný zabezpečiť (ani s ohľadom na § 415
Občianskeho zákonníka) úpravu a prispôsobenie pozemku pre bežnú chôdzu bez ohľadu na to, že sa
na chôdzu fakticky využíva“. Prevenčná povinnosť nie je absolútna, nie je možné zaistiť, aby ku škodám
nedochádzalo nikdy. Túto povinnosť žalovaný neporušil, práve naopak, svoje povinnosti riadne plní,

vykonáva pravidelné kontroly na pozemkoch, ktoré spravuje a sú v jeho vlastníctve, okrem chodníkov,
modernizácia ktorých priebežne prebieha v obci, sa obec stará aj o pozemky, vlastníkom ktorých je
ale nie sú využívané, resp. sú menej využívané obyvateľmi, ako je aj miesto úrazu žalobcu. V prípade
nahlásenia závad, obec vykoná potrebnú nápravu a zabezpečí, aby ku škode nedošlo. Žalovaný ďalej
uviedol, že popri Hlavnej ulici vedie na jednej strane cestného telesa chodník a na druhej strane cesty,

kde sa úraz údajne stal, sú pred rodinnými domami predzáhradky, ktoré využívajú vlastníci rodinných
domov, majú tam vysadené kvety alebo zeleň, prechod medzi domami nie je zabezpečený alebo ak
áno, tak tesne a iba cez výsadby. V blízkosti žalobcom určeného miesta ako miesta úrazu - rodinného
domu so súp. číslom 199 sa nachádzajú pozemky, na ktorých nie je stavba určená na bývanie, resp.
je iba zrúcanina stavby, pozemky za plotom sú zarastené. Podľa žalovaného preto vyvstáva otázka,

prečo sa nachádzal na uvedenom mieste žalobca, keď chodník je vybudovaný na druhej strane cesty,
tento je rovný, udržiavaný, osvetlený (oproti druhej strane cesty, na ktorej sa nenachádza verejné
osvetlenie) obyvateľmi využívaný? Dokonca sa chodník nachádza práve na tej strane cesty, na ktorej
býva aj sám žalobca, preto keď sa vybral na prechádzku v obci daný večer, nemal dôvod prejsť nadruhú stranu cesty a opustiť chodník, na ktorý vstúpil už hneď ako vykročil zo svojho domu. Žalovaný
ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že príčinou jeho úrazu bol pád do jamy
na chodníku z betónových kociek, z ktorých sa jedna kocka vo veľkosti cca. 50x50x10 cm pod ním v

dôsledku podmytia prepadla. Podľa žalovaného nie je možné si predstaviť, ako je možné padnúť do
jamy o rozmere max. 50x50 cm obidvoma nohami naraz, keď priemerná dĺžka kroku dospelého muža
je 60-70 cm, preto vyvstáva ďalšia otázka, a to, ako presne došlo k úrazu? V žalobe ako aj podanom
trestnom oznámení uvádzané skutočnosti sú celkom nepredstaviteľné a nelogické, nakoľko v prípade
vstupu jednou nohou na betónovú kocku, ktorá sa mala pod záťažou žalobcu prepadnúť, by osoba

spadla jednou nohou do jamy alebo by sa potkla a spadla by na zem, ale nemala by obe nohy v jame
a mala by iné zranenia (pravdepodobne na hlave, na čele, na horných končatinách tela). Na základe
uvedeného teda nie je vôbec preukázané, či došlo k úrazu a ak áno, akým spôsobom k nemu došlo.
Taktiež nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a konaním resp. nekonaním
žalovaného. Žalovaný neporušil zákonom stanovené povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko žiadny
právny predpis neustanovuje predvídať potencionálny vznik škody. Skutočnosti uvádzané v žalobe

ohľadom stavu chodníkov v obci nie sú predmetom tohto konania, ani nesúvisia s predmetnou vecou,
keďže ad 1) miesto údajného úrazu nie je chodníkom, ad 2) žalobca sa odvoláva na zlý stav chodníka
pred rodinným domom so súp. číslom 55 (nehnuteľnosť susediaca s nehnuteľnosťou, ktorú obýva
žalobca s rodinou) a nie miesta údajného úrazu, medzi ktorými je väčšia vzdialenosť a nachádzajú sa v
inej lokalite obce. Žalovaný ďalej namietal, že nie je preukázaná ani samotná výška škody a neuznáva

ani vznik nemajetkovej ujmy, pričom uviedol aj dôvody, pre ktoré tieto nároky neuznáva. Záverom
žalovaný uviedol, že je sporná aj samotná skutočnosť, či došlo k úrazu spôsobom, ktorý je uvedený v
žalobe, avšak aj po pripustení vzniku škody úrazom, má žalovaný za to, že škodu mohla spôsobiť iba
nepredvídateľná závada pri prechádzke žalobcom cez nehnuteľnosť uvedenú v žalobe, preto nedošlo
ku škode následkom toho, že by bola zo strany žalovaného porušená všeobecná prevenčná povinnosť

vyplývajúca z § 415 Občianskeho zákonníka, preto jeho zodpovednosť za škodu nie je založená. Z
uvedených dôvodov preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2019 okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
pozemok označený v žalobe nie je chodníkom, nie je určený pre chodcov a nie je ani miestom, ktoré

by obyvatelia využívali ako chodník. Poukázal na to, že obec Iža úpravu daného pozemku vykonala
dobrovoľne sama z vlastnej iniciatívy, na vlastné náklady a to preukázateľne ešte v čase dávno predtým
akosanapredmetnejparcelestalžalobcoviúraz,takževčase,keďsažalobcanapredmetnomchodníku
na danej parcele pohyboval, mal pozemok už povahu chodníka a nie len miesta, ktoré sa „fakticky“
ako chodník používa. Žalobcom pripojená fotodokumentácia preukazuje, že miesto úrazu javí všetky

technické znaky typické pre ľudskou rukou vytvorené technické dielo - chodník tvorený z 2 radov vedľa
sebakladenýchbetónovýchplatníorozmeroch500x500x100mmažalovaný,ikeďsporadickyvykonáva
akúsi elementárnu údržbu. Tento úsek chodníka na južnej strane štátnej cesty I/63 nebol preukázateľne
nikdyoznačenýžiadnoutabuľou,ktorábyvarovalachodcov,čibyimpriamozakazovalaprístupkbudove
pošty z tejto strany. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného ohľadom náležitého plnenia si povinností

a vykonávania pravidelných kontrol na pozemkoch, ktoré spravuje a sú v jeho vlastníctve. Ak by totiž
žalovaný takto postupoval, úraz by sa dňa 29.03.2017 vôbec nestal. Žalobca má za to, že žalovaný
jednoznačne porušil a permanentne až dodnes porušuje okrem iných najmä všeobecnú prevenčnú
povinnosť. K námietke žalovaného o tom, že nie je zrejmé, či a ak áno, akým spôsobom došlo k úrazu
žalobca uviedol, že meškal na dohodnutú schôdzku B. J.. M., preto sa pohyboval po chodníku striedavo

zrýchlenouchôdzouapoklusomvšeremarcovéhovečeratak,žesavyhýbalmokrýmtrsomprerastajúcej
trávy medzi jednotlivými betónovými platňami chodníka. Keďže sa jednalo o marcový večer tak motorové
vozidlá pohybujúce sa hneď vedľa chodníka paralelne sa vinúcej štátnej cesty I/63 používali diaľkové
svetlá.Vzhľadomksvetelnýmpodmienkamstriedavejintenzityžalovaný(pozn.súdu:posprávnostimalo
byť žalobca) v zlomku sekundy len periférne zaregistroval veľký čierny fľak asi obdĺžnikových rozmerov

cca.500x300mm,aletoužľavéchodidlosmerovalodostredudiery,oktorejhĺbkežalobcanemalžiadnu
predstavu. Nakoľko žalobca mal ešte zo študentských čias veľmi negatívnu a bolestivú skúsenosť, keď
sapočasbežeckejsúťažepodoskokunaželeznýkanalizačnýpokloptenpodnímpreklopilacelouváhou
svojho tela žalobca dopadol holennou kosťou jednej nohy na hranu kanalizačnej šachty, pričom druhá
noha zostala mimo šachty a následne tri týždne kríval, z toho dôvodu, aby žalobca neutrpel zranenie

rovnakého charakteru, aby sa ochránil pred nepríjemným a veľmi bolestivým zranením, prinožil rýchlo
v doskoku obe nohy bližšie k sebe, mysliac si, že tá čiernota uprostred štandardného chodníka azda
nebude tak hlboká, nanajvýš tak práve tých 100 mm, čo je vlastne hrúbka jednej betónovej kocky, avšak
v jame sa ocitol až po pás a vlastne ho zachytilo teplé hrubé oblečenie a poľovnícka vesta. Nárazombrušnej dutiny pri zosúvaní sa celej váhy tela do jamy sa dokonca žalobcovi odlomil kovový tŕň pracky
opaska. Žalobca pod nohami cítil nestabilný a zosypávajúci sa sypký materiál a podľa balansovania
chodidiel na tvrdých hranoloch cítil, že sa jedná o rozpadnuté zvyšky pôvodnej betónovej platne z

chodníka.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 01.10.2019 poukázal na to, že pre súdny spor o náhradu škody
je podstatné: či je spôsobená ujma, resp. škoda, následkom akého konania došlo ku škode, či konanie
osoby je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, či osoba porušila nejakú právnu povinnosť, následne

preukázanie výšky škody. To znamená, že súd by sa mal zaoberať tým, čo sa stalo dňa 29.03.2017, ako
sa to stalo, či obec alebo iná osoba porušila nejakú právnu povinnosť a či v príčinnej súvislosti tohto
porušenia došlo k vzniku škody u žalobcu, následne aká je skutočná výška škody. Pre tento spor nie
je relevantným stav miestnych komunikácii a chodníkov pred dňom 29.03.2017 a ani stav v súčasnosti.
Žalovaný zároveň zdôraznil, že skutočnosť, že majetok žalovaného (pare. č. 430/7) nie je evidovaný
ako chodník a nepovažuje sa za chodník podľa cestného zákona, neznamená, že o tento majetok

sa nemá ani starať. Z dôvodu, že uvedený majetok obce sa nepovažuje podľa cestného zákona za
chodník, povinnosti stanovené cestným zákonom sa na udržiavanie tohto majetku nevzťahujú, avšak
platí všeobecná prevenčná povinnosť, ku ktorej porušeniu zo strany žalovaného nedošlo, práve naopak,
svoje povinnosti žalovaný riadne plní, vykonáva pravidelné kontroly na pozemkoch ktoré spravuje a
sú v jeho vlastníctve, v prípade nahlásenia závad obec vykoná potrebnú nápravu a zabezpečí, aby ku

škode nedošlo. Závada nebola nahlásená z uvedeného miesta úrazu pred škodovou udalosťou, vznik
podzemnej dutiny- ako označuje žalobca- nie je možné predvídať, preto nie je možné pripísať na ťarchu
žalovaného, že nemal akúsi „predtuchu“ o tom, že daný deň v danom čase pri vstupe na danú kocku sa
táto kocka prepadne, že sa pod ňou nachádza podzemná dutina a že sa tam vyskytne jama s hĺbkou
1 meter. Žalovaný neporušil zákonom stanovené povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko žiadny

právny predpis neustanovuje predvídať potencionálny vznik škody.

6. Žalobca v podaní zo dňa 25.03.2020 podrobne špecifikoval výšku uplatnenej náhrady škody a
poukázal na odpoveď Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre zo dňa 13.11.2019, v ktorej sa
uvádza, že na ceste 1/63 je v obci Iža vyznačený jeden priechod pre chodcov, ktorý sa nachádza v

cestnom kilometri 109,200 - pri križovatke s miestnou komunikáciou Ďatelinová cesta. Ďalej uviedol, že
v čase úrazu sa nachádzal na ľavej strane cestného telesa, na ktorú dosahuje aj verejné osvetlenie a na
tejtostranesapohybovalzdôvodu,ževyužilprávespomínanýjedinýpriechodprechodcovnachádzajúci
sa v obci Iža pri budove fary tak, aby nekonal v rozpore s pravidlami cestnej premávky.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.07.2020 vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie
248,00euruplatňovanejtitulomnáhradystratynazárobkuavčasti0,19euruplatňovanejtitulomnáhrady
nákladov spojených s liečením, a to v oboch prípadoch z dôvodu rozdielu spočívajúcemu v prepočítaní
súm. Po čiastočnom späťvzatí žalobca žiadal, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy vo výške 4.862,54 eur a náhradu trov konania. Na základe výzvy súdu žalobca na

pojednávaní dňa 05.10.2020 realizoval zmenu žaloby tak, že si uplatňuje úroky z omeškania, a to vo
výške 5 % ročne zo sumy 4.862,54 eur od 01.04.2019 do zaplatenia.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov J.. Š.
M., A.. A. Ž., J.. C. F., T. A., P. V., T. K., K. M., V. R.Š., C. S., X. K., J. C. F. P. V.. S. K.. Ďalej

obrazovo-zvukovými záznamami a listinnými dôkazmi: katastrálna mapa obce Iža, úradný záznam
Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, odbor poriadkovej polície zo dňa 29.03.2017, zápisnica o
ohliadke miesta priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, odbor poriadkovej polície zo dňa
29.03.2017, lekárska správa zo dňa 29.03.2017, opatrenie Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, odbor
poriadkovej polície zo dňa 10.04.2017, odborné vyjadrenie č. 10/2017 MUDr. Gustáva Škodáčeka,

potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, záznam o priebehu rehabilitačnej starostlivosti,
lekárska správa MUDr. Valentovej, lekársky nález MUDr. Maurovicha, záznam Okresného riaditeľstva
PZ v Komárne, odbor poriadkovej polície o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990
Zb. zo dňa 29.03.2017, uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody v konaní sp. zn. ORPZ-
KN-OPP3-P-135/2017 zo dňa 27.07.2017, odovzdanie veci Okresného riaditeľstva PZ v Komárne,

odboru poriadkovej polície zo dňa 12.09.2017, signalizácia Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa
25.01.2018, upovedomenie Okresnej prokuratúry zo dňa 25.01.2018, uznesenie Okresného riaditeľstva
PZ v Komárne o odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 15.09.2017, záznam žalovaného o podaní
ústneho podania žalobcu zo dňa 15.06.2016, oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnostizo dňa 28.04.2017, sťažnosti pani Ž. z 27.01.2017, 03.02.2017, žiadosť občianskeho združenia Pro
castellum Kelemantia o. z. zo dňa 21.01.2019 adresovaná Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ
Komárno s podacím lístkom, výzva na výkon údržby chodníkov zo dňa 13.02.2019, lekársky posudok

o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.02.2019, pokladničné bloky č. l. 75
- 76, pasport miestnych komunikácií zo dňa 01.08.1975, technická evidencia miestnych komunikácií
obce Iža ku dňu 01.06.2015 doplnená ku dňu 25.10.2018, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie J., odpoveď žalovaného zo dňa 19.12.2014 na žiadosť A. Ž., odpoveď
žalovaného zo dňa 20.06.2016 na ústne podanie žalobcu, odpoveď žalovaného zo dňa 05.03.2019

na žiadosť žalobcu, postúpenie podania zo dňa 12.06.2019 žalovaným na Slovenskú správu ciest,
stanovisko Slovenskej správy ciest zo dňa 20.07.2018 a 22.07.2019, e-mailová žiadosť žalobcu
zo dňa 07.06.2019 adresovaná žalovanému, postúpenie žiadosti Slovenskej správy ciest zo dňa
25.10.2018 na žalovaného, odpoveď Slovenskej správy ciest zo dňa 19.06.2019 a 26.02.2018 na
postúpenie žiadosti žalovaným, výzvy poisťovne na doloženie dokladov k škodovej udalosti zo dňa
24.06.2019 a 25.07.2019, odpoveď Okresného riaditeľstva PZ v Komárne zo dňa 30.01.2018 na výzvu

na výkon údržby chodníkov, príjmový pokladničný doklad č. 092353, rozpis jázd žalobcu, priemerné
ceny pohonných látok, odpoveď Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 13.11.2019 na žiadosť žalobcu o
sprístupnenie informácie, osvedčenie o evidencii vozidla, výpisy resp. výplatné pásky žalobcu, doklad
o práci žalobcu, prihlásenie žalobcu do poisťovne, potvrdenie o súčte období poistenia, zamestnanosti
a pobytu, projektový zámer č. 6, fotodokumentácia poškodených vecí žalobcu, čestné vyhlásenie

vedúceho predajne NAY a. s. zo dňa 24.07.2020, lekárska správou MUDr. Gergelyovej, potvrdenie o
vyplatení nemocenského, čestné vyhlásenie PhDr. Jána Rajtára, CSc. zo dňa 24.07.2020, rámcová
pracovná zmluva, podnet na preskúmanie zákonnosti postupu obce Iža z 12.01.2020, rozhodnutia
Obce Iža z 28.04.2020, 12.08.2020, 28.10.2020, 29.10.2020, 15.12.2020, 10.10.2019, 08.11.2019,
04.12.2019, 10.04.2017, 27.04.2017, 12.01.2022 oznámenia obce Iža o výsledku prešetrenia sťažnosti

z 28.04.2017, 16.10.2017, 29.05.2018, uznesenia OR PZ KN zo 14.07.2017, 16.03.2018, uznesenie
OP KN z 18.04.2018, všeobecné poistné podmienky zodpovednosti za škodu 606-5, upovedomenie o
spôsobe vybavenia podnetu OP KN z 02.05.2018, sprístupnenie informácie obce Iža zo 17.08.2021,
fotografie č. l. 794 - 797 spisu, program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Iža na roky 2016
- 2020, technická evidencia miestnych komunikácii obce Iža, čestné vyhlásenie Ing. Štefana Vassa

z 10.02.2023, objednávka č. 9/1700051, faktúra č. FO1617191, fotografie č. l. 972 - 1005, 1074 -
1075, fotografie obrazoviek príspevkov obyvateľov obce Iža na sociálnej sieti Facebook z 22.05.2020,
zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Iža z 29.05.2017 priestupkový spis č. ORP-KN-
OPP3-P-135/2017 a vyšetrovací spis č. ČVS ORP-66/DI-KN-2017.

9. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Komárne zo dňa 29.03.2017 vyplýva, že dňa
29.03.2017 v čase o 20:14 hod. bola hliadka OS vyslaná na preverenie oznámenia do obce Iža na
ul. Hlavná, kde sa blízko budovy pošty mal nachádzať žalobca, ktorý mal podľa hlásenia spadnúť do

prepadnutého chodníka. Hliadka po dorazení na miesto spozorovala, ako sa rukami drží v prepadnutej
jame jedna osoba mužského pohlavia. Hliadka zistila, že sa jedná o žalobcu, ktorý uviedol, že ako sa
prechádzal po chodníku, náhle sa pod ním prepadla jedna z betónových kociek tohto chodníku a z
uvedeného dôvodu padol do jamy. Hliadka na mieste videla, že žalobca bol cca. od pása smerom dole
v jame. Hliadka na mieste vizuálne prezrela okolie prepadnutého chodníka, avšak prepadnutá časť

chodníka sa nenachádzala v uvedenej jame a ani nebolo spozorované, kde by sa táto chýbajúca časť
chodníka mohla nachádzať.

11. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov Okresného riaditeľstva PZ v Komárne č. ORPZ-KN-OPP3-P-135/2017 zo

dňa 29.03.2017 vyplýva, že žalobca dňa 29.03.2017 o 21:00 hod. ako oznamovateľ priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. uviedol, že toho dňa
v čase cca. 20.15 hod. sa nachádzal v obci Iža, pričom sa prechádzal po miestnom chodníku na ul.
Hlavná. V uvedenom čase cca. 15 metrov od domu č. 199 na ul. Hlavná, Iža ako išiel po chodníku, sa
pod ním prepadla betónová kocka, následkom čoho spadol až po výšku svojho pása do tejto diery. Ďalej

uviedol, že ako išiel po uvedenom chodníku, nevšimol si, či sa tam už uvedená diera nachádzala, resp.
či sa prepadol v tom momente, ako na dané miesto stúpil.12. Zo záznamu žalovaného o podaní ústneho oznámenia zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že dňa
15.06.2016 sa žalobca dostavil na Obecný úrad v Iži a žiadal o vyčistenie verejného priestoru pred
domom č. 55 (chodník + jarok), keďže chodník bol podľa jeho udania neschodný a nebezpečný.

13. Zo sťažnosti za nečinnosť č. 5/2017, ktorú dňa 03.02.2017 podala sťažovateľka A. Ž. na Obecný
úrad Iža vyplýva, že sťažovateľka sa ňou sťažovala na to, že napriek tomu, že rekonštrukčné práce na
Komárňanskejulicipridomeč.55bolifyzickyukončenéuž31.08.2016,nedošlovtomtomiesteknáprave
zanedbaného stavu chodníka a jarku. Chodník bol podľa sťažovateľky zarastený a znečistený výkalmi,

bol zle vyspádovaný, steny jarku boli strmé, burina v jarku bola nepokosená a vytvárala prekážku pri
odvádzaní dažďovej vody.

14. Dňa 03.02.2017 podala sťažovateľka A. Ž. na Obecný úrad Iža aj ďalšiu sťažnosť na nečinnosť
č. 6/2017, v ktorej uviedla, že stav chodníkov na mnohých miestach obce Iža (najmä pri neobývaných
domoch) je nevyhovujúci, znečistený výkalmi a zarastený burinou, čo zabraňuje ich pôvodnému účelu

užívania ako plnohodnotnej komunikácie pre chodcov. O zanedbanom stave chodníkov majú prednosta
obecného úradu a starosta obce dlhodobú vedomosť, napriek tomu nekonali a dodnes úmyselne
metodickynekonajú.Zároveňnevyvíjajúžiadnesnahyvedúceknápravetýchtodlhodobýchnedostatkov.
Chodníky pre chodcov na uliciach Komárňanskej a Hlavnej, ktoré sa nachádzajú pri domoch pozdĺž
hlavnej a frekventovanej cestnej komunikácie smer Komárno - Štúrovo sú len na jednej strane tejto

hlavnej cesty (na pravej protiľahlej strane neboli nikdy vybudované). Ďalej uviedla, že hrozí vysoké
nebezpečenstvo úrazu z dôvodu strmosti stien jarkov, čo sa po ukončení rekonštrukčných prác na
ulici Komárňanskej ešte zhoršilo, keďže viaceré segmenty chodníka - betónové kocky (50 x 50 cm)
boli rozbité, neboli nahradené, len dosypané na viacerých úsekoch klzkým ílovitým materiálom. Jarky
na odvádzanie prebytočnej dažďovej vody sa z dôvodu nedostatočného zhutnenia a správneho uhla

svahovania neustále od skončenia rekonštrukčných prác zanášajú.

15. Z oznámenia žalovaného zo dňa 28.04.2017 o výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľky A.
Ž., ktorou boli vybavené obidve vyššie uvedené sťažnosti sťažovateľky (t. j. sťažnosti č. 5/2017
a č. 6/2017), vyplýva, že sťažnosti boli vybavené ako neopodstatnené, keďže stav chodníkov bol

zodpovedajúci veku stavby, nebolo ohrozené zdravie občanov, strmosť jarkov zodpovedala ich pôvodnej
strmosti, niektoré betónové segmenty chodníka chýbali na miestach, kde prebiehala rekonštrukcia NTL
plynovodu, zanášanie jarkov nebolo zistené. Zároveň sa v oznámení uvádza, že údržba chodníkov
je vykonávaná priebežne podľa potreby kosbou porastu na chodníku a v jarkoch predovšetkým
pred neobývanými nehnuteľnosťami, pričom v rámci prešetrenia sťažnosti bola dňa 03.04.2017

vykonaná miestna obhliadka úseku chodníka na celom úseku ulice Komárňanská. Chodník bol v čase
obhliadky priechodný, na niektorých miestach sčasti zaburinený, steny jarkov boli po kolaudácii stavby
rekonštrukcie plynovodu upravené, betónový segment chodníka chýbal v jednom prípade (z dôvodu
výšky vývodu odtoku dažďovej vody).

16. Zo žiadosti občianskeho združenia Pro castellum Kelemantia, o.z. zo dňa 21.01.2019 vyplýva, že
ňou občianske združenie žiadalo Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Komárno
o vykonanie opakovanej výzvy žalovanému vo veci zanedbanej údržby obecného chodníka v Iži na
Komárňanskej ulici. Zo žiadosti je zrejmé, že sa týka výlučne len Komárňanskej ulice, keďže v jej texte sa
výslovne uvádza: „.... na ochranu zdravia chodcov na Komárňanskej ul. (prosíme účelovo nezamieňať

s Hlavnou ul. nachádzajúcou sa tiež popri ceste I/63)...“.

17. Z technickej evidencie miestnych komunikácií obce Iža vyhotovenej ku dňu 01.06.2015 a doplnenej
ku dňu 25.10.2019 vyplýva, že obec eviduje popri Hlavnej ulici chodník v dĺžke 1220 m a popri
Komárňanskej ulici v dĺžke 1077 m.

18. Z odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Komárne zo dňa 30.01.2018 adresovanej Obecnému
úradu Iža na výzvu na výkon údržby chodníkov vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát (ďalej aj ako
„ODI“) vykonal kontrolu chodníkov pri ceste I/63 v obci Iža. Pri kontrole bolo zistené, že chodníky sa
nachádzajú po oboch stranách cesty. Chodníky sú vybudované zväčša z betónovej dlažby a miestami z

tzv. zámkovej dlažby. Chodníky majú premenlivú dĺžku. Rovnako ich technický stav a údržba je v rôznom
stave, Podstatná časť chodníkov je vybudovaná z betónovej dlažby rozmerov cca 500 x 500 x 100 mm
a bola vybudovaná pred desiatkami rokov. Tomu zodpovedá aj ich stav, kde v niektorých úsekoch medzi
dlažbou prerastajú trsy tráv a v niektorých úsekoch zasa do priestoru chodníka zasahuje okrasná zeleň.V odpovedi sa ďalej uvádza, že ODI nezistil na chodníkoch pri ceste I/63 v obci Iža miesta, ktoré by
ohrozovaliživotalebozdraviechodcov.Naopak,počasvykonanejkontrolybolozistenéčisteniechodníka
osobami v reflexných vestách (zrejme na pokyn obecného úradu). ODI záverom žiada Obecný úrad Iža

o vykonávanie kontrol stavu chodníkov a tiež o ich údržbu.

19. Z rozhodnutí Obce Iža z rokov 2017 až 2022 vyplýva, že odmietla žiadosti žalobcu o sprístupnenie
informácii podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Uznesením OR PZ KN zo 16.03.2018
bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcu a A. Ž. na J.. J. F. a uznesením OR PZ KN zo 14.07.2017

došlo k odmietnutiu trestného oznámenia A. Ž. vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej zančky. Uznesením OP KN z
18.04.2018 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu OR PZ KN z 22.02.2018. Oznámeniami
obceIžaovýsledkuprešetreniasťažnostížalobcuz28.04.2017,16.10.2017a29.05.2018boložalobcovi
oznámené, že jeho sťažnosti vo veci stavu chodníkov a jarkov sú neopodstatnené. Z príspevkov
obyvateľov obce Iža zo sociálnej siete vyplýva nespokojnosť prispievateľov so stavom chodníkov,

detských ihrísk, kanalizácie a internetu v obci. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce
Iža z 29.05.2017 vyplýva, že pani A. odporučila chodníky postrekovať prostriedkom na ničenie burín,
kritizovala obyvateľov, ktorí neudržiavajú okolie svojich domov a uviedla, že s kosením sú kapacitné
problémy.

20. Súčasťou vyšetrovacieho spisu č. ČVS ORP-66/DI-KN-2017 je aj zápisnica zo dňa 11.08.2017 o
výsluchu J.. J. F. - starostu obce Iža, ktorý uviedol, že o úraze žalobcu má vedomosť iba z počutia,
resp. následného podania sťažnosti na obecný úrad, ktorým sa kompetentný pracovník aj zaoberal.
Stav chodníka na ľavom okraji vozovky Hlavnej ul. v Iži v smere od Komárna je v dobrom technickom
stave, nezaznamenali ani jedno podanie o zlom stave chodníka, samozrejme okrem podania žalobcu.

Podľa jeho vedomostí je tento chodník obyvateľmi obce málo používaný, lebo je v tesnej blízkosti
oplotení rodinných domov, ktorých vegetácia v mnohých miestach prečnieva ponad chodník a preto
je používanie chodníka na niekoľkých miestach sťažené. Obyvatelia používajú častejšie chodník na
druhej strane cesty. Ďalej k veci uviedol, že v mieste, kde sa úraz žalobcu stal, došlo k odcudzeniu
betónovej kocky rozmerov cca 0,5 x 0,5 m, hrúbky cca. 15 cm, z ktorých je chodník vytvorený. Toto

zrejme odcudzil neznámy páchateľ. Ani on, ani nikto o tom nevedel, pretože im to nikto neoznámil.
V tomto mieste teda vplyvom poveternostných podmienok došlo pravdepodobne k vymývaniu štrku v
mieste chýbajúcej kocky, vytvorila sa teda priehlbina a práve v tejto priehlbine došlo k úrazu. Okamžite
po zistení predmetnej závady na chodníku bol chodník opravený.

21. Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2020 vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že dňa 29.03.2017
sa uprostred obce pri Slovenskej pošte pod ním prepadne dlažobná kocka až tak, že padne do meter
hlbokej jamy, pričom aj rýchla zdravotná pomoc musela stáť až vo vzdialenosti troch metrov, keďže
hrozilo, že sa prepadnú aj ďalšie dlažobné kocky. Žalovaný v 90-ich rokoch sanoval toto miesto, na
ktorom sa teraz opakovane prepadáva chodník. V ten večer sa vybral na stretnutie s p. M., ktorý má sídlo

firmy len pár metrov od miesta, kde sa úraz stal, t.j. od rodinného domu so súp. č. 199. Išiel vo večerných
hodinách, mal na sebe odev tmavej farby, vybral sa z miesta svojho bydliska, t. j. z domu so súp. č.
XX, postupoval po chodníku, následne, aby neporušil žiadne právne predpisy pri fare prešiel cez jediný
priechod pre chodcov, ktorý je v obci, pokračoval po žalovaným udávanej tzv. nesprávnej strane cesty,
táto vykazovala znaky technického diela - chodníka, kráčal zrýchleným tempom, pretože sa ponáhľal na

stretnutie s p. M., keď mu zrazu zmizla dlažobná kocka pod ním, táto sa roztrieštila, cítil ju po páde do
jamypodnohami.Pretotvrdeniažalovaného,žekockasanamiesteúrazunenachádzala,súnepravdivé.
Žalovaný na jeho pomery až neuveriteľne rýchlo na druhý deň ráno do 8,00 hod. zasypal jamu o rozmere
1 až 2 kubíky, čím zabránil tomu, aby sa mohla urobiť fotodokumentácia. Žalobca na stretnutie kráčal
polorýchlo - polobehom, miesto, kde sa úraz stal, bolo neudržiavané, bola tam prerastená asi 10 cm

tráva, ako kráčal, zrazu mu zmizla noha a hneď následne aj druhá. Žalobca už v minulosti mal podobné
zranenie na gymnáziu na telesnej výchove, kedy sa pod ním pretočil kanalizačný poklop, preto si hneď
spomenul na toto zranenie a na ostrú bolesť, ktorú vtedy cítil. Žalobca trvá na opise udalosti tak, ako
ju popísal aj písomne. Fragmenty kocky v jame cítil pod nohami. Počas pádu sa mu poškodil jeden
z mobilných telefónov, za ktorý si uplatňuje aj náhradu škody, druhým mobilným telefónom, ktorý mal

vo vrecku vesty zavolal na č. 158, kričal od bolesti, počul ho p. M., ktorý mu pribehol pomôcť, zavolal
náčelníkovi obecnej polície, ktorý odmietol pomôcť a navyše do telefónu vulgárne nadával. Potom prišla
rýchla zdravotná pomoc a dvaja príslušníci policajného zboru, z jamy ho vyprošťovali 4 až 5 ľudia, aj
prítomná MUDr. Kuchtová ich upozorňovala, aby si dávali pozor, pretože miesto úrazu bolo podmyté.Títo 4 až 5 ľudia ho vyťahovali z jamy a za pomoci korzetu ho dali na nosítka. Pri páde sa mu poškodili
aj nohavice (lýtkové časti a zadná časť nohavíc boli natrhnuté) a zlomil sa mu aj tŕň na opasku. Na
otázky zástupkyne žalovaného žalobca uviedol, že osvetlenie sa nachádza na pravej strane cestného

telesa v smere z Iže do Komárna a miesto úrazu sa nachádza na ľavej strane. Žalobca neupozorňoval
žalovaného na závady nachádzajúce sa v mieste úrazu, keďže na to na tomto mieste nemal dôvod.

22. Svedok J.. Š. M. na pojednávaní dňa 06.07.2020 uviedol, že je obyvateľom obce Iža, žalobcu pozná,
je to jeho blízky známy. Nepamätá sa, kedy presne sa udalosť stala, ale boli dohodnutí so žalobcom,

že príde k nim do firmy, ktorá je za poštou, malo to byť vo večerných hodinách. Svedok počul nejaké
výkriky o pomoc, keď bol na dvore, preto sa išiel pozrieť von a videl vykrikovať nejakého človeka na
chodníku, ale nie v normálnej výške človeka, ale nižšie. Keď prišiel bližšie, zbadal, že je to žalobca,
ktorý padol do jamy. Svedok nechápal, ako sa to mohlo stať. Žalobca mu povedal, nech nejde bližšie,
aby nepadol aj on a nech ho z jamy nevyťahuje, pretože ho bolí chrbát. Svedok zavolal RZP, manželku
žalobcu aj obecného policajta, ktorý hanlivým spôsobom odmietol poskytnúť pomoc žalobcovi. Ako prvá

prišla na miesto polícia, potom RZP, spustili lehátko k žalobcovi, na ktoré ho upevnili, vytiahli z jamy a
následne odviezli. Medzitým prišla manželka žalobcu, ktorú svedok zobral do nemocnice a odkiaľ sa
potom vrátili domov. Na druhý deň ráno o 8,00 hod, keď išiel svedok do práce, videl, že obec dieru
zasypala, nevie, prečo to urobili tak rýchlo. K miestu, kde sa úraz stal svedok vypovedal, že toto miesto
pozná, chodí tade každý deň, pretože asi 20-30 m od tohto miesta sa nachádza sídlo jeho firmy. V 70-

tych rokoch boli v Iži vybudované chodníky, boli v dobrom stave, boli kvalitné, ale keďže sa neudržiavajú,
sú teraz v katastrofálnom stave. Keď chodí do práce, robí fotky, v obci sú nevyčistené chodníky, ktoré
sú v dezolátnom stave, preto už viackrát podal obci oznámenia o uvedených skutočnostiach. Chodník
v mieste úrazu bol v čase úrazu v katastrofálnom stave. Svedok dobre nevidel, svietil si mobilom, preto
má za to, že pouličné osvetlenie buď nefungovalo alebo svietilo slabo, ale predpokladá, že nesvietilo.

So žalobcom sa svedok dlhšie po úraze nestretol, svedok mu volal, povedal mu, že sa necíti dobre, že
musí chodiť na rehabilitácie, po úraze sa správal inak, povedal mu, že nemohol ísť ani na archeologické
skúmanie v obci Iža. Svedok ďalej vypovedal, že nebol očitým svedkom pádu žalobcu, že do práce
chodieva väčšinou pešo, len niekedy osobným motorovým vozidlom, raz chodí na jednej strane cesty,
raz na druhej a niekedy aj na kraji cesty, avšak v tom úseku, kde žalobca spadol, nikdy nechodí po

chodníku, pretože je v katastrofálnom stave, nie je rovný, je zarastený burinou, nemá funkciu chodníka,
preto dva domy predtým vychádza na kraj cesty. Je to frekventované miesto pretože v blízkosti je pošta,
ale veľa ľudí chodí po kraji cesty, medzi nimi aj pán F. - prednosta obecného úradu. V obci prebieha
kosenie tak, že miesta pri osobách, ktoré sú blízke starostovi sú kosené a iné nie. Úsek, kde sa úraz
stal je v určitých intervaloch kosený, ale nie tak často, ako by sa vyžadovalo. O tom, že na mieste úrazu

chýba betónová kocka svedok nevedel. Potom, ako žalobcu zobrali do nemocnice, sa svedok pozrel do
jamy, zasvietil do nej, aby zistil, či tam niečo po žalobcovi nezostalo a videl v jame časti betónu. Svedok
sa nepamätá, či v čase úrazu bolo toto miesto pokosené, ale väčšinou je v katastrofálnom stave.

23. Svedkyňa A.. A. Ž. na pojednávaní dňa 06.07.2020 vypovedala, že žalobca je jej manžel, bývajú

v obci Iža. Svedkyňa sa dozvedela o úraze, až keď jej volal p. M., bolo to v podvečerných hodinách,
išla na miesto úrazu bicyklom. Keď prišla, manžel ležal na nosítkach, práve ho išli nakladať do sanitky.
Boli tam prítomní dvaja policajti, doktorka a ešte dvaja ľudia z RZP. S doktorkou a policajtmi prezreli
miesto úrazu, potom ju ale upozornili, že má odstúpiť, pretože na chodníku boli aj ďalej od diery podmyté
miesta. Jeden z policajtov zasvietil do jamy a boli tam úlomky kocky. Svedkyňa potom poprosila p. M.,

či by ju nezobral do nemocnice za manželom, z domu mu zobrala základné hygienické veci, pretože
nevedela, či nezostane v nemocnici. Svedkyňa si nepamätá, či svietilo pouličné osvetlenie, vie, že svietili
majáky. Nasledujúci deň ráno jej volal p. M., ktorý jej telefonicky oznámil, že už pred 8,00 hod. ráno
druhý deň po úraze zamestnanci obce zasypávali miesto úrazu. Svedkyňa vedela, že polícia robila
fotodokumentáciu, žiadala fotodokumentáciu aj od obce, pretože sa dozvedela, že obecný policajt p. A.

robil fotky na požiadavku starostu druhý deň ráno po úraze. Tieto fotky jej do dnešného dňa nedali. Z
rozhovoru s pánom A. sa svedkyňa dozvedela, že na mieste úrazu boli v 90-tich rokoch sýpky a že vtedy
sa tiež chodník prepadol, že tam muselo dôjsť k podmývaniu. K zraneniu tam vtedy nedošlo. Miesto
úrazu svedkyňa zbežne pozná, nikdy nebolo označené spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že chodník
je v zlom stave, vždy sa využívalo ako chodník. Jediný priechod pre chodcov v smere od Komárna

je pri autobusovej zastávke, keď človek prejde cez priechod, tak pokračuje na tej strane, kde sa úraz
stal. Pouličné osvetlenie sa v smere od Komárna nachádza na pravej strane. V blízkosti miesta úrazu
je pošta, miesto úrazu je pri hlavnej ceste vedúcej z Komárna do Štúrova, je to frekventovaná cesta.Svedkyňa už od roku 2014 upozorňovala obec na zlý stav chodníkov, aj keď nie na mieste úrazu. Na
mieste úrazu bol problém z dôvodu nesprávneho parkovania. Chodník v mieste úrazu je v zlom stave.

24. Svedok J.. C. F. pri svojej výpovedi dňa 06.07.2020 vypovedal, že je prednostom Obecného
úradu Iža, žalobcu pozná, je to občan obce, nie sú v rodinnom vzťahu, stýkajú sa služobne. Nie sú
v kamarátskom vzťahu, ani v priateľskom či nepriateľskom vzťahu. O udalosti, ktorá je predmetom
konania,veľanevie,včase,keďsastala,bolmimoobcenatrojdňovomškoleníanáslednenadovolenke.
O prípade sa dozvedel až nasledujúci týždeň v pondelok, informoval ho starosta, ktorý mu povedal, že

žalobca spadol do jamy a že bola privolaná lekárska pomoc aj polícia, a následne dal okamžite odstrániť
ten stav, ktorý sa tam vytvoril zasypaním jamy. O tom, že by bola obec upozornená na zlý stav chodníkov
na tomto úseku nevie. Miesto úrazu svedok pozná. Na Hlavnej ulici aj na Komárňanskej ulici je súvislý
chodník na ľavej strane, na pravej strane je asi 250 m úsek, kde bol kedysi chodník, tento sa už ani
nepoužíva, nie je vedený ako chodník. Nie je súvislý, na viacerých miestach sú dreviny, o ktoré sa starajú
obyvatelia priľahlých domov. Chodník na mieste úrazu nie je užívaný, je však udržiavaný, kosený 3-

4x do roka, resp. podľa potreby, sú tam orezávané aj dreviny. Chodník je tvorený z betónových kociek,
pozemok je zarastený trávou, burinou a drevinami. Povrch pozemku medzi domami č. 202 a č. 199 nie
je tvorený predzáhradkami, je tam trávnatá plocha s dlažobnými kockami. Uvedený úsek nevyužívajú
obyvatelia obce, v blízkosti cca 20 -30 m je pošta. Obyvatelia obce nevyužívajú toto miesto ako miestnu
účelovú komunikáciu, pretože na druhej strane cesty je udržiavaný chodník, ktorý využívajú. Na miesto

úrazu nie je zamedzený prístup. Žalobca vlastní dom na ľavej strane cesty v smere od Komárna, na
ktorej je aj chodník a verejné osvetlenie je na pravej strane. Na úseku, kde sa úraz stal je verejné
osvetlenie na ľavej strane pri chodníku. Svedok nevedel uviesť, či o priebehu sanácie miesta úrazu
bola dňa 30.3.2017 vyhotovená fotodokumentácia. V obci sa nachádza jeden priechod pre chodcov
pri autobusovej zastávke. Podľa svedka by človek logicky prešiel od obecného úradu k miestu úrazu

po ľavej strane, po chodníku, ktorý je udržiavaný. Ľudia, ktorí chodia na poštu, prechádzajú cez cestu
pred poštou, pretože na druhej strane sú vysadené dreviny, preto by logicky človek nešiel touto druhou
stranou, ale každý si môže zvoliť cestu sám a môže prechádzať aj touto stranou. Tomu, že miesto úrazu
možno označiť za menej využívané svedčí skutočnosť, že je tam prerastená tráva, pretože keby toto
miesto ľudia využívali, bola by tam vyšliapaná tráva. Svedok nemá žiadnu vedomosť o obdobnom úraze

na tomto úseku, obec nikdy nebola vyzvaná na odstránenie závad v tomto úseku, avšak z počutia vie, že
niekedy v 90-tych rokoch sa stalo, že sa na tomto mieste prepadla zem a vytvorila sa jama. V obci Iža bol
celý chodníkový systém vybudovaný po povodni koncom 60-tych rokov. Postupom času sa opotreboval,
obec však udržiava schodnosť, ak zistí nejakú závadu, odstráni ju.

25. Svedok T. A. pri svojom výsluchu dňa 05.10.2020 vypovedal, že je náčelníkom obecnej polície
žalobcu pozná z obce, z výkonu svojej funkcie, ale aj z iných prípadov, keďže občania obce podávajú na
žalobcu rôzne podnety. Osobný vzťah so žalobcom nemá a to ani priateľský, ani nepriateľský. O udalosti
vie povedať len toľko, že bol vtedy mimo služby, keď mu volal p. M. vo večerných hodinách, povedal mu,
že žalobca spadol do diery. Svedok nechápal, čo tým chce povedať, preto sa opýtal, či zavolal na miesto

políciu a rýchlu zdravotnú pomoc, na to mu p. M. povedal, že áno. Počas telefonického rozhovoru svedok
počul hanlivé výkriky žalobcu na svoju osobu, z čoho usúdil, že žalobca je zrejme v poriadku a zložil
telefón. Na druhý deň ráno vyrozumeli starostu, hneď ráno o 7.30 hod. bola diera zarobená. Išlo o dieru s
rozmerom kocky 50 x 50 cm, preto svedok nechápe, ako tam mohol žalobca spadnúť obidvoma nohami.
Svedok nemá vedomosť o obdobnej závade na danom úseku, resp. o obdobnom páde do jamy na

danom úseku. K stavu chodníkov v obci svedok vypovedal, že tak ako v každej obci, tak aj v obci Iža sú v
niektorých miestach problémy s chodníkmi, ktoré sú v mierne poškodenom stave. Miesto úrazu žalobcu
svedok opísal ako časť obce, ktorá nie je chodníkom, nie ani evidovaná ako chodník, ľudia túto časť
miestnej komunikácie nepoužívajú, a to aj z toho dôvodu, že p. M. stojí na konci tejto komunikácie autom
tak, že by ľudia nevedeli prechádzať. Odkedy je svedok vo funkcii, tak sa opravujú chodníky v obci a

doteraz je opravených asi 20 % chodníkov v najfrekventovanejšej časti obce. Svedok sa nepamätá, či po
úraze bola vykonaná dokumentácia miesta, pripustil, že asi vykonal nejakú dokumentáciu so služobným
telefónom, pretože si zvykne fotiť takéto miesta, ale keďže má nový služobný telefón, tak tieto fotografie
už nemá. Svedok uviedol, že je bežným postupom, že keď sa zistí závada na chodníku, zamestnanci
úradu vykonajú opravu.

26. Zástupca žalovaného výsluchom dňa 29.05.2023 uviedol: „Som starostom obce, ktorá je na
žalovanej strane a bol som ním aj v čase nehody. Verejné priestranstvo pravidelne moniturujeme od
začiatku môjho pôsobenia od roku 2010. práce rozdelené na začiatku dňa vždy o 7.30 hod. riešime,čo sa bude robiť a väčšinu prác rozdeľuje prednosta obecného úradu p. F.. Po nehode mal dovolenku
a prácu som rozdeľoval ja. Dostali sme informáciu, že sa tam niečo stalo a hneď sme konali. Miestne
komunikácie sú udržiavané podľa našich možností a to aj pred neobývanými domami, na cintoríne ako

aj na ostatných častiach obce. Predmetný úsek vedie smerom k miestnej pošte a nie je používaný ako
chodník, pretože do neho zachádzajú tuje, ktoré bránia k priechodu. Chodci väčšinou chodia oproti a
predchádzajú cez cestu, kde je pravdou, že nie je prechod pre chodcov. O nehode som sa dozvedel na
druhý deň o 7.30 h, keď som rozdeľoval prácu. Okamžite som povedal kolegovi, aby odstránil závadu,
ktorávznikla.Právevtomčasesmerekonštruovaliinýchodníkpredkatolíckoufarmouapretosmevedeli

hneď konať. Myslím si, že jama sa riešila zasypaním. Zdá sa mi, že v deň bol p. F. na dovolenke, ale
neviem, či počas celého dňa. V dome č. 199 pred ktorým došlo k nehode, došlo k úmrtiu majiteľa tohto
domu, ale neviem presne ktorý rok to bolo. Nemali sme žiadnu vedomosť o tom, že by na tomto úseku
mal byť problém. Nepamätám si v akom stave sa vtedy nachádzal chodník na opačnej strane, ale teraz je
to starý udržiavaný chodník. Neviem koľko bolo presne rozhodnutí proti obci ohľadom nevyhovujúceho
stavu miestnych komunikácií, ale priznávam, že takéto mohli. Poisťovňu sme kontaktovali až neskôr,

nevedeli sme, že tam došlo k úrazu a až v roku 2019 sa ohlásil žalobca. Ja osobne som nebol na
mieste nehody, išli tam kolegovia, ale nepamätám sa ktorí. Nepamätám si, či p. F. mohol podpísať
faktúru z 30.3.2023 a objednávku z 30.3.2017.“ Žalobca predstúpil s objednávkou č. 9/1700051, ktorá
je ako dôkaz založená aj v spise, túto ukázal zástupcovi žalovaného, ktorý uviedol, že sú na nej iba
podpisy ohľadom finančnej kontroly, ktorú podpisujú neskôr. „To že na mieste vznikla jama, to som

sa dozvedel až na druhý deň. Je pravdou, že náčelník obecnej polície mi oznámil, že do jamy sa
prepadla aj osoba, avšak to bolo neskôr, nepamätám sa, že kedy. Nepamätám si, či sme miesto nehody
opáskovali. Tuje na tomto mieste vysadené neboli. Na tomto úseku chodníka od domu č. 197 až po
budovu pošty sa síce nachádzajú okrasné dreviny a kríky, ja som na ich výsadbu súhlas nevydal. Tento
úsek však monitorujeme. Predmetné dreviny sme nepovažovali za potrebné odstrániť, pretože ľudia túto

časť nepovažujú za chodník. Evidenciu využívania tohto chodníka neevidujeme. Daný úsek ako chodník
nevedieme. Tento úsek nie je nijako označený, takú tabuľu som ani nevidel. Nedáva mi logiku, aby sa
kvôli tým tujám tade chodilo. Verejné priestranstvá čistíme podľa našich možností. Keď zamestnanci
zistia závadu na schodnosti chodníka, riešime to individuálne ale okamžite. Na protiľahlej strane cesty
ako sa stala udalosť sa nachádza chodník, ktorého rekonštrukciu robíme priebežne. Od roku 2014 sme

akoobecpodľanašichmožnostírealizovaliúdržbukomunikáciípredneobývanýmidomami.Nepamätám
si kto nahlasoval poistnú udalosť Komunálnej poisťovni.“

27. Svedkyňa P. V. výsluchom z 29.05.2023 uviedla: „29.3.2017 som bola privolaná na mieste nehody
ako príslušníčka PZ. Bolo to ku koncu služby a stmievalo. Najprv sme poškodeného ani nevideli, až keď

sme si zasvietili baterkou až potom sme ho zbadali ako sa drží v jame od pása hore. Báli sme sa s ním
hýbať, či nemá zranenie a preto sme zavolali sanitku, ktorej posádka s ním manipulovala. Pamätám
sa, že chodník bol poskladaný z kociek a jedna kocka neviem či sa pod ním prepadla alebo vstúpil do
jamy. Do záznamu o služby sme napísali krátku správu, a ďalšiu vec prevzala nočná služba. Miesto
nehody bolo zarastené, bolo to mimo cesty, vyzeralo to ako chodník, ale nepredpokladám, že by som

sa po ňom prechádzala, lebo človek má pocit, že to nie je chodník. V tráve kocky boli položené hore
dole, neboli v jednej rovine, jedna vytŕčala viac ako druhá. Zdá sa mi, že sme tam dali policajnú pásku.
Nebola to hlboká jama, ale v tom čase bola tma. Nepamätám sa, či na mieste bol niekto iný, zdá sa mi
že nie. Zdravotníci prišli, vybrali poškodeného z jamy, my sme sa ho nechytali. Nepamätám si že by som
poškodeného vypočúvala, asi sme len písali záznam zo služby. Do jamy sme svietili, ale nepamätám si

kde boli pozostatky kocky. Na miesto nás vyslalo operačné stredisko, nepamätám si čo nám po príchode
miesto povedal žalobcu, nepamätám si či som ho vypočúvala. Na mieste sme určite prezreli jamu, aj jej
okolie, ale vôbec neviem povedať, kde mohla byť betónová kocka alebo jej zvyšky.

28. Svedok T. K. výsluchom z 29.05.2023 uviedol: „Bol som príslušníkom polície privolaný na miesto

nehody. S kolegyňou s V. sme boli v službe od 7.30 hod do 19.30 hod. a pred koncom služby sme boli
vyslaný do Iže. Pána sme zbadali až keď sme sa otočili smerom naspäť na Komárno. Bol po pazuchy v
jame. RZP už bola na ceste. Pán sa sťažoval na bolesti nohy a chrbta, snažili sme sa aby sa nehýbal a
za prítomnosti RPZ sme ho fixovali, dali sme ho na nosidlá a dali sme do sanitky. O týchto skutočnostiach
sme informovali operačné stredisko. Jamu sme ohradili páskou, spísali sme úradný záznam a myslím,

že aj obhliadku miesta a ďalej to riešila nočná hliadka alebo príslušný policajt. Pred chodníkom bol
žľab, neviem či bolo pokosené, dlažobná kocka sa zdala, akoby bola prepadnutá, asi by som to miesto
považoval za chodník. Svietili sme si lebo bola tma, prezrel som ostatné dlažobné kocky, či sa nehýbu,
určite sme spravili aj fotografie. Nepamätám si či ja som urobil predmetné fotografie z miesta činu, alevyzerá to tak (žalobca ukázal svedkovi 3 foto z vyšetrovacieho spisu), že to nebolo upravené. Keď sme
boli tesne pri poškodenom bál som sa či sa to neprepadne viac, mám cez 100 kg, ale držalo to. Do
jamy sme sa pozerali, avšak kamene som v nej nehľadal. Pána A. som nekontaktoval. Žalobca nám

po príchode povedal, že šiel po chodníku a padol do jamy. Ďalej sa sťažoval na bolesti a myslím, že
on si privolal záchranku. Neviem či som sa pozrel do jamy, keď tam poškodený nebol. Betónovú kocku
sme nehľadali.“

29. Svedkyňa K. M. výsluchom z 29.05.2023 uviedla: „Bola som v kancelárii svojho manžela, keď mu

žalobcavolal.Odmanželasomaždozvedelačosastalo.Miestovtenvečersomnešlapozrieť.Ránokeď
som išla do práce som videla ako pracovníci obce dieru zaplnili. V obci Iža väčšina chodníkov sú veľké
kocky položené vedľa seba a dosť nerovnomerne a treba dávať pozor kto kam stúpi. Na jednej strane
je jarok pre dažďovú vodu, kde je vysoká tráva. Neviem kedy boli chodníky pred nehodou upravované.
Ja na tomto chodníku chodím pešo v lete do práce. Chodník bol v čase nehody v takom istom čase,
ako teraz. Na opačnej strane je už chodník v lepšom stave, trocha to tam vyčistili a vidno už 3 rady

kociek. Údržba prebieha podľa toho, ako má obec peniaze. Od spoluobčanov som zachytila sťažnosti
na nepokosenú trávu, najmä na chodníkoch na Komárňanskej a na hlavnej ceste. Na obci mi však
tvrdia, že nikto sa nesťažuje. Od roku 2014 nemáme verejné fórum na naše sťažnosti. Väčšinou chodím
do práce na 8.00 hod. Pán D. N. už dlhšiu dobu pracuje na obecnom úrade, chodí vyťahovať žumpy.
Nemám vedomosť o jeho inej činnosti. Na tejto ceste máme s manželom viacero nehnuteľností, zdá sa

mi že všade kosia trávu, iba pred našimi domami nie. Ja si zvyknem kosiť sama. Od domu č. 197 až po
budovy pošty je tento úsek využívaný ako chodník. Vídavam tam aj iných obyvateľov. Sú tam obývané aj
neobývané domy. Pred neobývanými domami to nie je udržiavané a obývané domy si väčšinou pokosia
sami vlastníci alebo niekedy aj obec. Viem že dom č. 197 a č. 198 si kosia sami. Na tomto úseku si
vysadené aj tuje, domy č. 197 a 198 majú aj tuje, ale dá sa tade chodiť. Neviem kto ich vysadil. Tento

úsek chodníka nie je udržiavaný. Je kosený až keď sa ľudia začnú sťažovať na zastupiteľstve alebo
facebooku. Toto isté platí aj na cintorín. Na verejných internetových stránkach sú negatívne reakcie ľudí
na kosenie, niektoré reakcie sú aj zmazané. Chodník na druhej strane cesty dala obec do poriadku,
vyčistili kocky a už je vidno 3 rady betónových kociek. Úsek chodníka medzi domom č. 197 a poštou
nebol nikdy nejako označený. Na danom úseku chodníka chodím každý deň aj viackrát, ľudí tam vidím

doobeda aj poobede. Naša firma sídli za poštou v jednej budove. Manžel zvykne niekedy parkovať na
parkovisku pre návštevníkov pošty. Pred dátumom 29.3.2017 som závadu na chodníku nevidela. Keď
je zima chodím do práce autom.“

30. Svedkyňa V. R. výsluchom z 21.06.2023 uviedla: „My sme kopali a pracovali sme pre MNV. Neboli

sme pri tom, iba sme o páde žalobcu počuli. Obhospodarovali sme chodníky, viac neviem povedať. Na
otázky zástupkyne žalovaného odpovedá: Som dôchodkyňa, bola som zamestnancom obce Iža aj v roku
2017. Strihali sme kríky, okopávali sme, vytrhávali sme a štipkali burinu z chodníkov medzi kockami. W.
F. rozdeľoval prácu medzi zamestnancami a niekedy aj starosta obce. Počuli sme, že úraz sa stal tam,
kde je pošta. Aj tam sme zvykli kosiť a zametať chodníky. Na otázku zástupcu žalobcu uvádza: Keď bola

burina, vtedy sa miesto úrazu kosilo a okopávalo. Pred pojednávaním som sa s nikým neradila o tom
ako vypovedať. V roku 2016 -2017 som každý deň pracovala na obci do 15.30 hod. alebo do 12.00 hod.
Pán F. nám rozdeľoval prácu takým spôsobom, že máme ísť napríklad k pošte alebo k inej budove.
Nie konkrétne ulice.“ Žalobca ukázal svedkyni fotografie z miesta úrazu pred domom č. 199 na Hlavnej
ulici, svedkyňa uvádza, že miesto spoznáva a ide o budovu bytového domu na konci dediny alebo tam

kde je škola na Hlavnej ulici.

31. Svedok C. S. výsluchom z 21.06.2023 uviedol: „Ja som vtedy pracoval na Dunaji, tam sme osádzali
tabule pri vchodoch na násype. V roku 2018 som už nebol na obecnom úrade. Chodili sme kosiť, dedina
je aj teraz v poriadku. My sme sa až na druhý deň dozvedeli, že žalobca spadol. V roku 2017 som bol

nezamestnaný a cez úrad práce som bol pridelený pracovať pre Obec Iža, ja som pracoval dokopy asi
4 roky a to aj v roku 2017. Pracoval som pre obec, ale platil nás UPSV a R. Od jari do jesene som kosil,
potom od jesene do jari sme mleli kompost. Pán J.. C. F. nám rozdeľoval prácu. Verejné priestranstvá
v obci vyzerajú pekne, pracujú tam ľudia, kosia. Presne viem kde sa stala nehoda, zvykli sme tam
kosiť jarok pri pošte, pretože tam niekde žalobca spadol. Neviem presne povedať ako často sa robila

údržba chodníka na mieste nehody pred domom č. 199, pretože ja som tam ani nepracoval.“ Žalobca
predstúpil k svedkovi s obrázkami z miesta nehody, na prvý obrázok svedok uviedol, že to pozná, ale
nevie pomenovať ulicu. Na druhý obrázok uviedol, že ide o Hlavnú ulicu pri pošte. Ďalej na otázky
žalobcu uvádza, že nevie, či sa často stáva, aby mamičky s kočíkmi museli využívať cestu.32. Svedkyňa X. K. výsluchom z 21.06.2023 uviedla: „Pracovala som na MNV. Som šikovná pri strihaní
živého plotu. Potom som zametala, polievala kvetiny, sadila kvety, zbierala smeti a odpadky. V roku

2017 som bola na obci, od roku 2018 už nie. Podľa mňa môže byť dedina spokojná so starostlivosťou
o obec, lebo pán J.. F. všetko kontroloval a keď našiel chybu, znovu sme to museli robiť. Vydláždili sa
chodníky, neviem kde presne sa stal úraz žalobcu, až teraz pred pojednávaním som prvýkrát počula,
že pán žalobca niekam spadol.“ Na otázku zástupcu žalobcu, že akým spôsobom sa rozdeľovali ráno
úlohy, svedkyňa uviedla, že: „pán J.. F. sa na mňa pozrel a ja už som vedela čo mám robiť, išla som

strihať plot.“ Na otázky žalobcu, svedkyňa uviedla: „Každý deň o 7.30 hod. sme prišli na MNV, pán F.
povedal: „ K. viete kam“ a ja som išla strihať živý plot. Nebola som hlúpa, aby som nevedela kam mám
ísť. Pri zasypávaní jamy, kam pán žalobca spadol, som nebola.“ Žalobca pristúpil k svedkyni, ktorá na
prvú fotografiu uvádza: Neviem kde v obci sa to nachádza, ale je to Hlavná cesta. Neviem o ktorú budovu
ide. Na fotografiu č. 2 uvádza: Nikdy som nevidela, že by mamičky s deťmi museli využívať cestu, keď
však idú na poštu, musia po ceste prejsť.

33. Svedok J.. C. F. výsluchom z 21.06.2023 uviedol: „O úraze žalobcu som sa dozvedel, keď som sa
vrátil zo služobnej cesty, ale neviem presne v ktorý deň to bolo. Práce som zamestnancom väčšinou
prideľoval ja. Títo boli u nás na základe zmluvy s UPSV a R. Úlohy pre nich sme prejednávali na
pracovnej porade s pánom starostom. Práce som im následne rozdelil niekedy podľa vlastnej úvahy,

inokedy vtedy ak sa niečo udialo alebo bolo treba zabezpečiť akékoľvek podujatie. Pravidelne sa kosil
napríklad cintorín pred pohrebom. Bol určený akýsi nepísaný harmonogram prác. Viem kde sa stal
úraz žalobcu aj toto spadá do tej časti priestranstiev, ktoré sa pravidelne udržiavajú. Údržby chodníkov
sme realizovali tak, že sme na jar začali kosiť trávu na chodníkoch na začiatku obce a postupne sa
išlo až na druhý koniec obce a následne opäť od znova. Predmetné miesto úrazu sme udržiavali ako

bežný tip verejného priestranstva, nebolo to vedené ako chodník. Ak by to miesto bolo vedené ako
chodník, v zásade by medzi spôsobmi jeho udržiavania nebol rozdiel. Obec má 1700 obyvateľov a
prirodzene sa vždy nájde niekto, kto bol s údržbou nespokojný. Zvykli sa sťažovať na výšku trávy
aj to skôr iba na cintoríne. Uvádzam, že poznám aj pani B. E. - je to moja suseda, aj pani T. V.
a aj pána E. S.. Všetci sú obyvatelia obce. V prípade ak som nebol prítomný sa o spomínanom

harmonograme dozvedeli zamestnanci cez starostu. Situáciu sme priebežne prehodnocovali a podľa
toho harmonogramu pripravovali. Zamestnancov som fyzicky zvykol skontrolovať ja, avšak nie po každej
údržbe. O údržbe sme dokumentáciu neviedli. Práca sa rozdelila zamestnancom každé ráno tak, aby
postupovali s kosením na tom mieste ako predtým ohlásili, že skončili. Miesto nehody bolo kosené 5-6
x ročne a ak bola zistená iná vada, vyriešilo sa to. Miesto nehody nebolo vedené ako chodník, neviem

prečo sa vo februári 2023 celý chodník vyčistil a pokosil až na podlahu, už nie som zamestnancom
obce. Finančnú kontrolu objednávok na obci som robil ja.“ Žalobca predstúpil k svedkovi s fotografiou
objednávky č. 9/1700051, po ktorej vzhliadnutí svedok uvádza, že sa na nej nachádza jeho podpis a
nevie ako sa tam dostala pečiatka, pretože bol na školení.

34. Svedkyňa MUDr. Helena Kuchtová výsluchom z 28.06.2023 uviedla: „Presný dátum si nepamätám,
bolo to počas mojej služby, kde sme boli zavolaní ako rýchla lekárska pomoc do Iže k pánovi Ž., ktorý
padol do jamy v chodníku, ktorý sa prepadol asi z dôvodu jeho podmytia. Neviem kto volal záchranku.
Jama bola dosť hlboká, takže v nej stál a široká bola možno 1 meter. Pán Ž. bol pri vedomý, nemal
povrchové poranenia, dali sme na neho nafukovaciu záchrannú vestu, ktorá stabilizuje hrudník a krk.

Kolegovia ho vytiahli a zobrali sme ho na chirurgiu, kde som pacienta odovzdala. Prišli sme k jame
a pán Ž. v tej jame stál na vlastných nohách. Bol pri vedomý, komunikoval s nami. Tú jamu tam
nikto predtým nevidel. Bolo to tesne vedľa hlavnej cesty, bol tam kamenný okraj chodníka a potom
bol asfaltový chodník, ktorého časť sa prepadla. Bol slnečný deň a udalosť sa stala neskoro poobede.
Makroskopicky nemal povrchové zranenia. Podľa mňa mal dlhé nohavice. Na oblečení nemal známky

poranenia, nekrvácal. Nepamätám si, že by sa sťažoval na nejaké bolesti. Kolegovia ho položili na lôžko
a dali do sanitky. Potom sme s ním všetci cestovali do nemocnice a odovzdali kolegom v Komárne.“

35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.37. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

38. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

39. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

40. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

41. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

42. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 náhrada za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady
sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

43. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

44. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy
možnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky.

45. Podľa § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov
alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

46. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú

nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľnic,
ciest alebo miestnych komunikácií.

47. Podľa § 9a ods. 3 správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem

prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.

48. Podľa § 12 (k § 9 cestného zákona) ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška č.

35/1984 Zb.), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému
stavuastavebnémustavutýchtokomunikácií,poveternostnýmpodmienkamaďalšímokolnostiam,ktoré
môže vodič predvídať.

49. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič
predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.

50. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadami v zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z

okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na
ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité
miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.).

51. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984 Zb. schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených
výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú
ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec
predvídať.

52. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom
území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani
pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

53. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne
zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä
a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,
b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky,
c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,

d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,
e) hmly a odmäky,
f) mrznúci dážď a mrholenie.

54. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať

žalobu späť.

55.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

56. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

57. Keďže žalobca v priebehu konania vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 248,19 eur

a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 248,19 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 248,19 eur od 01.04.2019 do zaplatenia
v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 29.04.2021.

58. Po vrátení sa spisu z Krajského súdu Nitra súd uznesením z 05.01.2023 pripustil zmenu žaloby (bod
14 odvolacieho rozhodnutia) tak, že:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu škody na zdraví a veciach vo
výške 1.862,54 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.862,54 eur od 01.04.2019 do

zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 3.000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,- eur od 01.04.2019 do
zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy súdneho konania vo výške 100
%.59. Žalobca sa ako poškodený domáhal voči žalovanému ako správcovi komunikácie náhrady škody,
ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku pádu zapríčineného závadou v schodnosti chodníka. V zmysle §
9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo

v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Vyhláška č. 35/1984 Zb. v § 12 ods. 5 definuje závady v schodnosti chodníka tak, že sú to
závady obdobné závadám v zjazdnosti (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.), ktorými sú najmä
ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, pokiaľ

tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Ustanovenie § 9a
ods. 3 cestného zákona upravuje zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škody tak, že
správca miestnej komunikácie zodpovedá za škodu, ktorej príčinou bola závada v schodnosti miestnej
komunikácie určenej pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukáže, že nebolo
v medziach možností túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladmi
zodpovednosti správcu komunikácie za škodu v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona teda sú:

1) závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných
úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na
chodníkoch
2) vznik škody

3) príčinná súvislosť medzi závadami a vznikom škody.

Závada v schodnosti miestnej komunikácie zakladá objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie.
Správca miestnej komunikácie však nezodpovedá za akúkoľvek škodu vzniknutú v súvislosti so závadou
v schodnosti, keďže zákon pripúšťa možnosť exkulpácie, ktorou sa správca miestnej komunikácie môže

vyviniť preukázaním liberačných dôvodov podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, teda ak preukáže, že
nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť.

60.Medzistranaminebolosporné,žepozemokparc.reg.„C“parc.č.430/7evidovanýnalistevlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie J., na ktorom sa úraz mal stať, je vo vlastníctve a správe žalovaného.

Sporným však bolo, či miesto, kde sa úraz mal stať, je alebo nie je chodníkom, sporným bol spôsob,
akýmmalodôjsťkúrazu,skutočnosť,čižalovanýprisprávetohtosvojhomajetkuporušilsvojepovinnosti
alebo nie, a ak áno, či v dôsledku tohto porušenia došlo k vzniku škody a ak áno, aká je jej výška.

61. V konaní bolo (vychádzajúc aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) ustálené, že miesto,

kde sa úraz mal stať je potrebné považovať za chodník. K tomuto záveru súd dospel predovšetkým
z vykonaných obrazovo-zvukových záznamov, z ktorých je zrejmé, že chodník v danom mieste je
tak, ako v mnohých iných miestach v obci, vytvorený z dvoch radov vedľa seba sa nachádzajúcich
betónových kociek, pričom toto miesto sa žiadnym spôsobom neodlišuje od mnohých iných miest v
obci Iža, ktoré žalovaný označuje ako chodník a ktoré sú rovnako tvorené dvomi radmi betónových

kociek. Uvedenému záveru nasvedčuje aj stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva PZ v Komárne, ktorý počas kontroly chodníkov vykonanej dňa 04.01.2018 zistil, že chodníky
sa nachádzajú na oboch stranách cesty, ako aj výpovede svedkov J.. M. a A.. Ž., ktorí vypovedali
o chodníku nachádzajúcom sa v mieste, kde sa úraz mal stať. Pokiaľ žalovaný pri preukazovaní
neexistencie chodníka v mieste, kde sa mal úraz stať, poukazoval jednak na Technickú evidenciu

miestnych komunikácii, ktorú vedie a podľa ktorej sa chodník má nachádzať len na opačnej strane
cesty, a jednak na výpoveď svedka J.. F., ktorý vypovedal, že na tej strane cesty, kde sa úraz mal stať,
bol kedysi chodník, ktorý sa však už nepoužíva a nie je evidovaný ako chodník, súd túto procesnú
obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú, keďže z predložených fotografií a obrazovo-zvukových
záznamov jednoznačne vyplýva, že miesto úrazu vykazuje rovnaké technické znaky chodníka ako aj

v mnohých iných miestach na druhej strane cesty, ktoré už žalovaný označuje ako chodník. Pokiaľ
má žalovaný za to, že na tej strane cesty, kde sa úraz stal, nie je chodník, mal urobiť opatrenia
zabraňujúce tomu, aby sa toto miesto v skutočnosti ako chodník využívalo, a ak tak neurobil, musel
byť minimálne uzrozumený s tým, že toto miesto sa ako chodník využíva. Nemožno totiž od chodcov
využívajúcich chodníky v obci Iža rozumne (racionálne) očakávať, že budú schopní bez ďalšieho rozlíšiť,

či nimi využívané miesto na prechod má charakter chodníka alebo nie, ak na jednom mieste sa
technické dielo tvorené betónovými kockami má považovať za chodník, ale na inom mieste sa rovnaké
technické dielo už nemá považovať za chodník, ak tento rozdiel nie je pri uvedených technických
dielach (chodníkoch) žiadnym spôsobom vyznačený a má vyplývať len zo žalovaným vedenej evidenciemiestnych komunikácii, ktorá nie je bežným užívateľom chodníkov známa. Z uvedených dôvodov preto
súd miesto, kde sa úraz mal stať, považoval za chodník.

62. Súd sa musel v ďalšom vysporiadať s nekonzistentnosťou skutkových tvrdení žalobcu ohľadom
samotného nehodového deja. Z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 3478/2011
vyplýva, že: „Nejsou-li zjištěny (zjistitelné) skutkové okolnosti (skutkový děj), za nichž škoda vznikla,
nelze ani dovozovat, že škoda vznikla právě v příčinné souvislosti s určitým protiprávním jednáním a že
by bez této příčiny nenastala.“ Žalobca pri podávaní oznámenia na OO PZ KN 29.03.2017 o 45 minút

neskôr po nehode uviedol, že si nepamätá, či v chodníku bola diera, alebo sa pod ním kocka prepadla.
V žalobe a následne v ďalších podaniach ako aj vo výpovedi v rámci tohto konania žalobca uvádzal, že
sa pod ním prepadla betónová kocka o rozmeroch 50 x 50 x 10 cm (výpoveď na č. l. 302). V podaní
zo 07.08.2019 však už uviedol, že padol do stredu diery o rozmeroch cca 500 x 300 mm. V podaní z
24.02.2023 (č. l. 874), teda takmer po 6 rokoch od nehody predložil žalobca súdu vyjadrenie, kde do
najmenších detailov a podrobností opísal priebeh udalosti, kde poskytol súdu tretiu verziu nehodového

deja a to takú, že na mieste sa nachádzala polovica až 2/3 kocky, kde uvádza: „aj keď mechanicky
popraskanej na viacero fragmentov, ktoré sa síce stále nachádzali na svojom pôvodnom mieste vedľa
seba, ale už netvorili jeden celistvý celok a boli nesúdržné.“ Žalobca zároveň ešte podrobnejšie opísal
tieto 2/3 kocky tak, že: „ako tak ich pokope držala len spleť koreňov trávy a bočný tlak susedných
kociek na popraskané zvyšky inkriminovanej kocky. Zvyšok predstavoval dieru, teda 1/3 až polovica

pôvodnej kocky, čiže 50 x 30 cm“ Súd však uvádza, že 50 x 30 cm je väčšia časť z plochy 50 x 50 cm.
Žalobca ďalej uviedol: „svojimi oboma končatinami dopadol na zvyšky pôvodnej kocky a aj na čierny fľak
(poznámka súdu: predtým označený ako diera (na č. l. 875) a ako zvyšná tretina až polovica pôvodnej
kocky) zanesený zeminou zamestnancami obce“ žalobca ďalej uviedol: „pod vplyvom gravitácie som
sa v tichosti prepadol a vlastným telom (bruchom a chrbtom) som strhol zvyšky betónovej kocky, ktoré

sa tam nachádzali a ktoré ostali pridržané blatom a koreňovou sústavou hustej trávy“. Na ďalšom
mieste rovnakého podania uvádza, že zvyšné časti kocky strhol nohami, sedacími svalmi a driekom
pri dopade do otvoru. Žalobca ďalej pokračoval v podrobnejšej charakteristike čierneho fľaku takto:
„tento nepozostával z udusanej (sic!) zeminy, ale išlo vlastne o hlinou a trávou sčasti prekryté ústie
obrovskej tmavej podzemnej dutiny“. Súd s touto nekonzistentnosťou aj vzhľadom na vyššie uvedený

judikát konfrontoval žalobcu na pojednávaní dňa 29.05.2023, kde žalobca súdu uviedol, že nebol po
nehode policajtami vypočutý, podrobný opis nehody zo strany žalobcu si vyžiadala situácia a keďže je
archeológom, preto poskytol natoľko podrobný popis. Žalobca pristúpil k súdu spolu so svojimi náčrtmi
betónovej kocky a uviedol, že sa prepadol pod popraskanou betónovou kockou v ktorej v strede bol
čierny fľak, ktorý nevedel identifikovať a toto bola aj vyššie spomínaná diera. Išlo o nepravidelný útvar,

ktorý rozhodne nebol väčší ako polovica pôvodnej kocky ale vo svojom najdlhšom a najširšom rozmere
mal 50 x 30 cm. Dôvod pre ktorý sa na daný úsek chodníka nesťažoval bolo, že sa po tomto úseku nikdy
nepohyboval. V strede predmetnej betónovej kocky sa mu javilo, že sa nachádzala zeminou vyplnená
diera. Zároveň žalobca, svedok M. a svedkyňa Ž. vypovedali, že videli v jame časti betónovej kocky.
Vo vyšetrovacom spise však na č. l. 11 sa nachádza úradný záznam podpísaný oboma príslušníkmi

OO PZ KN ktorí v ňom uviedli, že prepadnutá časť chodníka sa nenachádzala v jame ani v jej okolí
a nebolo spozorované, kde by sa táto chýbajúca časť chodníka mohla nachádzať. Rovnakí príslušníci
OO PZ KN, ktorý neskôr v konaní vypovedali ako svedkovia však už tieto okolnosti súdu nepotvrdili.
Pani V. uviedla, že do jamy svietili, ale nepamätá si kde boli pozostatky kocky a tiež, že určite prezreli
jamu, avšak nepamätá si, kde boli pozostatky kocky. Pán K. uviedol, že nevie, či sa pozrel do jamy,

keď tam poškodený nebol a tiež, že betónovú kocku nehľadali. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu, a síce, že žalobca by mal byť schopný minimálne jednoznačne uviesť skutkové
tvrdenia o priebehu nehodového deja, avšak v tomto konkrétnom prípade vec vyhodnotil tak, že právne
nie je relevantné, či sa pod žalobcom prepadla väčšia alebo menšia časť kocky, respektíve jej pozostatok
zmiešaný s trávou a hlinou, pretože následok v podobe jeho úrazu a škody by nastal bez ohľadu na

vyriešenie tejto skutkovej otázky.

63. Podľa ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú
za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych
komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených

výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladom zodpovednosti
podľa uvádzaného ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona sú závady v schodnosti komunikácie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie (úmyselné, nedbanlivosť)správcu komunikácie alebo jeho zamestnancov. Rozhodnutie o zodpovednosti správcu komunikácie
podľa cestného zákona závisí predovšetkým od zistenia stavu komunikácie (chodníka) v dobe a mieste
nehody a od posúdeniu charakteru závad, ktoré nehodu zapríčinili. Zásadne je treba vychádzať z toho,

že objektívna zodpovednosť správcu komunikácie za škody spôsobené závadou podľa cestného zákona
je spájaná s takým stavom chodníka, ktorý tvorí závadu v schodnosti v zmysle § 9a ods. 3 tohto zákona.
Závadami v schodnosti chodníka sa rozumejú natoľko významné zmeny schodnosti chodníka, že
chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúcej stav komunikácie a dôsledky počasia, nemôže ich výskyt
predpokladať a účinne na ne reagovať. V prejednávanej veci nebolo zo strany žalovaného žiadnym

spôsobompreukázané,žebynazávaduvschodnostichodníkaupozornilpredpísanýmspôsobom(alebo
aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal, že nebolo v jeho medziach tieto závady
odstrániť. Čo sa týka príčinnej súvislosti, súd mal z výpovede žalobcu, ako aj svedkov preukázané, že
ku škodovej udalosti - pádu do chodníka došlo.

64. Čo sa týka protiprávneho konania žalovaného. Súd je názoru, že v čase rozhodovania

prvostupňového súdu prvým rozsudkom nebolo preukázané, v akom stave sa nachádzala tá konkrétna
časť chodníka, na ktorej k nehode došlo, tesne pred touto nehodou. Vykonaným dokazovaním však
bolo ustálené, že diera v chodníku sa v čase nehody nachádzala, pričom takto vypovedali svedok
M., privolaní policajti, ako aj lekárka. Všetci vypovedali, že chodník nebol v dobrom stave už len
preto, že bol nepokosený, vysoká tráva prerastala do značnej výšky pomedzi časti chodníka a zároveň

jednotlivé betónové kocky boli krivé tak, že jedna vytŕčala ponad druhú a opačne, z čoho sa zdá, že
na predmetnom mieste existovalo aj riziko zakopnutia o niektorú z betónových kociek. Tieto výpovede
podporuje mnoho fotografii predložených do spisu, aj keď boli vyhotovené po predmetnej nehode v
kratšom alebo dlhšom časovom intervale, a v širšom kontexte aj ponosy obyvateľov obce na schodnosť
chodníkov vo všeobecnosti. Takto vypovedala aj svedkyňa K. M.. Je pritom nutné uviesť, že žalovaná

obec sama dlhodobo nepovažovala predmetný úsek za chodník, z čoho implicitne vyplýva, že údržba
tohto úseku nebola realizovaná rovnako, ako údržba chodníkov, kde zákon predpokladá zabezpečenie
ich schodnosti. Napokon, žalovanému sa ani predvolanými svedkami nepodarilo podľa názoru súdu
preukázať, že by sa o predmetný úsek chodníka pravidelne a riadne staral tak, aby mohol následne
zistiť a upozorniť na závady v jeho schodnosti. Svedkovia ako zamestnanci žalovaného sa najmä

nevedeli vyjadriť k predmetnému úseku chodníka, kde došlo k nehode. Okrem toho, sám starosta obce,
ako zástupca žalovaného vypovedal, že nemali žiadnu vedomosť o akomkoľvek probléme na tomto
úseku chodníka. Uviedol ďalej, že tuje na tomto mieste vysadené neboli. Na tomto úseku chodníka od
domu č. 197 až po budovu pošty sa síce nachádzajú okrasné dreviny a kríky, on však na ich výsadbu
súhlas nevydal. Tento úsek však monitorujú. Predmetné dreviny nepovažovali za potrebné odstrániť,

pretože ľudia túto časť nepovažujú za chodník. Evidenciu využívania tohto chodníka neevidujú. Daný
úsek ako chodník nevedú. Nedáva mu logiku, aby sa kvôli tujám tadiaľ chodilo. Verejné priestranstvá
čistia podľa ich možností. Žalobca fotografiami preukázal, že na chodníku sa nachádzajú dreviny, ktoré
zasahujú do chodníka. Aj vzhľadom na výpoveď zástupcu žalovaného je potom ťažko akceptovať
tézu, že o predmetný úsek chodníka prebieha riadna starostlivosť a údržba, ako o chodník a žalovaný

ani pri dodržaní zákona nemohol závadu v schodnosti chodníka predvídať. Aj Krajský súd v Nitre v
tejto súvislosti uviedol, že len konštatovanie nepredvídateľnej udalosti v kontexte vzniknutej závady v
schodnosti chodníka, bez predchádzajúceho spoľahlivého zistenia toho, akým spôsobom vôbec obec
starostlivosť a údržbu o daný chodník realizovala, je nesprávne a predčasné, pretože k takýmto záverom
je možné dospieť za situácie, že by skutočne bolo možné vylúčiť to, že by obec riadnu starostlivosť

o sporný chodník nerealizovala a že skutočne nebolo v jej možnostiach túto závadu včas odstrániť.
To, akým spôsobom sa v danom priestore realizovala starostlivosť a údržba o chodník a či skutočne
nebolo možné zabrániť prepadnutiu betónovej kocky v rámci primeranej údržby a starostlivosti chodníka,
nateraz zo spisu nie je zrejmé. V kontexte súdom prvej inštancie konštatovanej riadnej starostlivosti
a údržby o danú miestnu komunikáciu vyznieva v kontraste žalobcom predložený obrazový záznam

o stave miestnej komunikácie, ktorý stav skôr nasvedčuje tomu, že táto starostlivosť zo strany obce
nebola riadna a pravidelná. Podľa ustanovení § 12 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktoré sa
uplatňujú pri posudzovaní schodnosti chodníkov, závadami schodnosti chodníkov sú zmeny spôsobené
vonkajšímivplyvmi,ktoréchodecnemôžepredvídaťaniprichôdziprispôsobenejichstavebnémustavua
pri zvýšenej opatrnosti. Pokiaľ súd zistil, že jednou z hlavných príčin vzniku škody je závada v schodnosti

chodníka v mieste pádu žalobcu v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonávacestnýzákon,boladanáobjektívnazodpovednosťsprávcukomunikáciezauplatňovanúškodu
podľa osobitného ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona.65. Je potrebné konštatovať, že relatívne veľké množstvo listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil,
súd nehodnotí z dôvodu, že väčšina z týchto dôkazov ako rozhodnutia obce Iža, OP KN a OR PZ KN,
rôzne námietky a sťažnosti žalobcu sú vo veci irelevantné a to aj z dôvodu, že vznikli po nehode žalobcu.

Súd pre širší kontext pripustil niektoré dôkazy, ktoré vznikli po nehode, ako fotografie predmetnej časti
chodníka, prípadne iných chodníkov v obci alebo komunikáciu občanov obce. Súd nevykonal dôkaz
prehratímobrazovo-zvukovéhozáznamu,ktoréhoobsahommalbyťrozhovorpríslušníkaobecnejpolície
T. A. s A.. A. Ž., keďže obaja vypovedali pred súdom ako svedkovia a všetky skutočnosti, ktoré mali byť
preukázané prehratím tohto záznamu a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu boli objasnené

výsluchom svedkov. Súd sa zároveň domnieva, že pripustenie tohto dôkazu by neprešlo ani testom
proporcionality vzhľadom na to, že obecný policajt nevykonával vo vzťahu k osobe, ktorá si ho nahrávala
žiaden zákrok ale naopak osoba, ktorá si rozhovor nahrala sa k nemu iniciatívne dostavila za účelom,
aby si ho nahrala, o čom táto osoba nemala vedomosť.

66. Vzhľadom na to, že súd vzhliadol zodpovednosť žalovaného za nehodu žalobcu, pristúpil k

posudzovaniu jednotlivých nárokov žalobcu, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná a to v rozsahu
náhrady za bolesť vo výške 638,40 eura v zmysle bodového ohodnotenia MUDr. Gustáva Škodáčka
z 26.02.2019, pričom mal za to, že príčinná súvislosť v tomto prípade bola preukázaná s určitosťou
a to najmä na výpovede svedkov, privolaných policajtov, ako aj privolanej lekárky a s poukazom na
listinný dôkaz - lekársku správu z 29.03.2017. Žaloba je rovnako dôvodná v časti náhrady nákladov za

farmakologickú liečbu a úhrad za poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo výške 43,19 eura s poukazom
nač.l.76(pokladničnébloky),274(lekárskasprávaaindikácialiečbyzakúpenýmiliekmi)a327(príjmový
pokladničný doklad) spisu. Okrem toho má súd za to, že uplatnené položky sú nesporné. Napokon mal
súd za to, že žaloba je dôvodná aj v časti náhrady cestovných nákladov spojených s návštevou lekára
a rehabilitácie v Komárne vo výške 21,99 eura vychádzajúc z č. l. 328 (rozpis ciest), pričom žalobca

predložil súdu priemerné ceny PHM ako aj technický preukaz od vozidla. V tejto časti nároku má súd
rovnako za to, že nebol žalovaným rozporovaný okrem jednej cesty žalobcu, a to hneď prvej 29.03.2017
z Iže do Komárne, kedy žalobcu viezla do nemocnice privolaná sanitka, s ktorou argumentáciou sa súd
stotožnil a náhradu žalobcovi za túto cestu nepriznal. Súd rovnako nepriznal žalobcovi nárok na náhradu
nákladov za poštovné spojených s oznamovaním poistnej udalosti, pretože takýto nárok žalobca súdu

žiadnym dôkazom v spise nepreukázal.

67. Čo sa týka náhrady škody na veciach vo výške 104,79 eura, žalobca svojimi nárokmi v plnej výške
kúpnej ceny predmetných vecí neprihliadol na amortizáciu a svoj nárok tým pádom nepreukázal. Z
pokladničných blokov je zrejmé, že veci okrem opasku boli vo vlastníctve žalobcu po nie zanedbateľne

dlhý čas, pričom tieto, ako každá vec, podliehajú opotrebeniu a ich hodnota sa časom znižuje. Čo sa
týka opasku, z fotografie vyplýva, že z pracky je odštiepená iba malá časť kovu, čo neznehodnocuje
opasok v celej jeho hodnote, preto ani tento nárok žalobca nepreukázal.

68. Čo sa týka náhrady straty na zárobku, súd tento nárok žalobcovi nepriznal z týchto dôvodov. Stratou

na zárobku sa neodškodňuje samotná skutočnosť, že zásahom do života došlo k strate alebo zníženiu
pracovnej spôsobilosti. Predpokladom priznania náhrady je to, že v dôsledku straty alebo zníženia
pracovnej spôsobilosti prichádza poškodený sčasti alebo celkom o zárobok, ktorý by dosiahol, ak by
nedošlo k poškodeniu zdravia (Rc 64/2003). Ak sa po skončení pracovnej neschopnosti poškodený
zamestnal, stratou na zárobku bude pokles zárobku. Súdna prax spresnila, že z hľadiska príčinnej

súvislosti je nárok na náhradu straty na zárobku daný len vtedy, ak poškodený nie je schopný pre svoje
zdravotné postihnutie (za ktoré škodca zodpovedá) vykonávať doterajšiu prácu (prácu rovnakého druhu)
a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, prípadne keby bol uznaný invalidným alebo čiastočne
invalidným (Rc 64/2003). Žiaden z týchto predpokladov však žalobca súdu nepreukázal a de facto ani
skutkovo netvrdil.

69. K nemajetkovej ujme. Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú rýdzo
osobné práva, ktoré prináležia každej fyzickej osobe. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Následok - vznik nemajetkovej ujmy spočívajúci v porušení, resp. už

ohrození osobnosti, súkromia a rodinného života dotknutej fyzickej osoby, je spojený pre pôvodcu
zásahu s nepriaznivými priamymi následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka, a to upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov
takýchto zásahov a povinnosti poskytnúť primerané zadosťučinenie. Zadosťučinenie, ktorá sa priznávapostihnutej osobe na zmiernenie nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu, t. j. nemajetkovej
ujmy vzniknutej na súkromí fyzickej osoby, môže byť buď morálnym plnením alebo peňažným plnením.
Základnou podmienkou pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch (tzv. materiálna satisfakcia) je

existencia okolnosti dokladujúcich, že v konkrétnom prípade je morálne zadosťučinenie nepostačujúce
z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých na strane žalobcu vzhľadom
na jeho postavenie v rodine a spoločnosti. OZ garantuje fyzickej osobe právo na úhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch najmä, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby
v spoločnosti. Primerané zadosťučinenie slúži ako náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá

je predovšetkým zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby. Existujú viaceré formy, v ktorých je
možné primerané zadosťučinenie poskytnúť. Môže ísť o ospravedlnenie, ale aj o vyplatenie peňažnej
sumy. Nepeňažná forma zadosťučinenia má povahu tzv. morálneho plnenia. Ide o odčinenie spôsobenej
nemajetkovej ujmy tými istými alebo podobnými prostriedkami, akými bola táto ujma vyvolaná.
Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej forme
nemôže slúžiť ako satisfakcia, alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere.

Toto tvrdenie však neznamená, že bez prvotnej žiadosti morálneho zadosťučinenia nemožno žiadať
primerané zadosťučinenie v peniazoch. Zákonná formulácia nevylučuje ani kombináciu peňažnej a
nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Voľba
formy zadosťučinenia je na žalobcovi, pričom musí vychádzať z intenzity zásahu. Primeranosť, ktorá
je pojmovým znakom zadosťučinenia, sa vzťahuje nielen na výšku poskytnutého zadosťučinenia, ale

aj na jeho zvolenú formu a rozsah. Na rozdiel od žalobného nároku na náhradu škody, kde priznaná
náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie sa bude uhrádzať
primerane. Podľa R 103/1967: Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti
len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom
tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej

integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana
k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ústavný súd SR
v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 154/2011 uviedol: „Z obsahu ustanovenia § 13 ods. 2 OZ nevyplýva
skutočnosť, že by priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným
priznaním primeraného zadosťučinenia tzv. morálnej satisfakcie.“ Podľa už citovaného ustanovenia

Občianskeho zákonníka podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prvom
rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako
nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej
osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý
musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej

rozhodovacej praxe všeobecných súdov je objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania
náhradynemajetkovejujmyvpeniazochzistenie,čibyzakonkrétnejsituácie,zaktorejkneoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu,
rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej
fyzickej osoby. Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný, žalobcovi

nebola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, a to ani v rovine zásahu do
jeho cti alebo dobrého mena a ani v rovine fyzického utrpenia, ktorého intenzita v žiadnom prípade
nemôže odôvodňovať náhradu nemajetkovej ujmy. Zásah do práv žalobcu nebol objektívne spôsobilý
takúto ujmu spôsobiť, pretože následok, ktorý v prejednávanom prípade nastal je v spoločnosti v
zásade bežným javom. Je preto spravodlivé nahradiť vzniknutú škodu a oprávnené nároky, ale nie je

spravodlivé požadovať neprimerane vysoké peňažné čiastky v rámci nedôvodne nárokovanej ujmy. Aj
zástupca žalobcu má možnosť oboznámiť sa s rozhodnutiami slovenských súdov, týkajúcich sa náhrady
nemajetkovejujmy,vrámciktorýchsaodškodňujúibatienajzávažnejšienásledkyprotiprávnychskutkov,
tzn. smrť alebo doživotné ťažké zdravotné postihnutie alebo ťažkosti. Iba v prípade ťažkej ujmy na
zdraví,kedybolodotknutéprávonasúkromnýarodinnýživot,predstavujeprepostihnutúosobuzávažnú

ujmu na jej osobnosti. Aby prišlo k naplneniu predpokladov stanovených v § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka je nevyhnutné, aby v konkrétnom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do chráneného
osobnostného práva, ďalej že u postihnutej fyzickej osoby došlo k vzniku nemajetkovej ujmy v značnej
miere, a že medzi neoprávneným zásahom do chráneného osobnostného práva a nemajetkovou ujmou
vzniknutou u postihnutej osoby v značnej miere existuje príčinná súvislosť.

70. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd tieto priznal žalobcovi od 05.06.2019, nie dňom podania žaloby,
pretože žaloba bola doručená žalovanému 04.06.2019 a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.Nie je preukázané že by si žalobca svoje nároky uplatnil u žalovaného aj predtým. Vo zvyšnej časti
úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa pomeru úspechu
strán v spore. Súd má za to, že žalobca bol úspešný v pomere 13,77 % a žalovaný bol úspešný v pomere
86,23 %. Súd preto žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,46
%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

72. Súd zároveň rozhodol o tom, že má proti žalovanému nárok na náhradu trov tlmočenia dňa
21.06.2023 v plnom rozsahu, pretože išlo o tlmočenie výpovedí svedkov, ktorých výsluch navrhol
vykonať žalovaný. Súd žalovaného zároveň nepreddavkoval na možné výdavky spojené s výsluchom
svedkov, avšak zabezpečil tlmočníka na pojednávanie, keďže predvolaní svedkovia neovládali
slovenský jazyk tak, aby v ňom mohli vypovedať. Vychádza sa pritom zo zásady, že štátu nemôžu

vzniknúť trovy okrem prípadu, že tlmočenie je potrebné zabezpečiť sporovej strane, ktorá má právo,
aby sa pojednávalo v jej materinskom jazyku. Z tohto dôvodu má súd za to, že trovy tlmočenia má
znášať sporová strana, ktorá navrhla vypočuť svedkov, ktorí tlmočenie potrebovali. Keďže súd nahradí
tlmočníkovi jeho odmenu a hotové výdavky, má proti žalovanému nárok na náhradu týchto trov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej

veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.