Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010025
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D.,
E. D., trvalý pobyt hlásený v meste F. G. C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre
prečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písm.a)Tr.zákonaainé,naverejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. júna 2024, o odvolaní obžalovaného a prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/1/2024 zo dňa 11. apríla 2024
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), písm. e), odsek 3 Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok

okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rýmařove, Česká republika, trvalý pobyt hlásený v meste Dubnica
nad Váhom, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

uznáva v i n n ý m, že

dňa 09.09.2023 v čase pred 18.30 hod. na ulici H. XXX/XX C. F. G. C. zaklopal na dvere bytu č. 31,
v ktorom býva poškodená I. J., nar. XX.XX.XXXX, jeho bývalá družka, ktorá otvorila dvere bytu, na čo
jej obžalovaný povedal: „Kurva, ty ma už dlho trápiť nebudeš, zabijem ťa“, a súčasne poškodenú zatlačil
na chodbu bytu, pričom poškodená kopla do vedra s vodou a vyliala ho, následne ho vytlačila z bytu
na chodbu bytového domu a sama vybehla z bytu von na chodbu, obžalovaný sa opätovne vrátil do

jej bytu, kde utieral rozliatu vodu, poškodená v tom čase stála na chodbe, hľadala pomoc a kričala po
obžalovanom: „Zavri tie dvere a vypadni odtiaľ“, obžalovaný následne z bytu poškodenej odišiel, a keď
okolo nej prechádzal, tak jej povedal „Ja sa vrátim“, obžalovaný týmto svojím konaním u poškodenej
vzbudil opodstatnený strach,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe (blízkej osobe),

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37
písm. m) Tr. zákona, s použitím § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/1/2024 zo dňa 11. apríla 2024 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín
sp. zn. 2Pv 439/23/3309 zo dňa 03. januára 2024, doručenej okresnému súdu dňa 04. januára 2024,
uznanývinnýmzprečinuporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písm.a)Tr.zákona
s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Tr. zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 09.09.2023 v čase pred 18.30 hod. na ulici H. XXX/XX C. F. G. C. zaklopal na dvere bytu č. XX,
v ktorom býva poškodená I. J., nar. XX. XX. XXXX, jeho bývala družka, ktorá otvorila dvere bytu, na
čo ju obžalovaný chytil za tričko, pričom jej šrobovákom mieril na prsia a povedal jej: K ... (vulgárna

nadávka) "Ty ma už dlho trápiť nebudeš, zabijem ťa", a súčasne poškodenú zatlačil na chodbu bytu,
pričom poškodená kopla do vedra s vodou a vyliala ho, následne ho vytlačila z bytu na chodbu bytového
domuasamavybehlazbytuvonnachodbu,obžalovanýsaopätovnevrátildojejbytu,kdeutieralrozliatu
vodu, poškodená v tom čase stála na chodbe, hľadala pomoc a kričala po páchateľovi: "Zavri tie dvere
a vypadni odtiaľ", obžalovaný následne z bytu poškodenej odišiel, a keď okolo nej prechádzal, tak jej

povedal "Ja sa vrátim", obžalovaný týmto svojím konaním u poškodenej vzbudil opodstatnený strach.

Za to bol odsúdený podľa § 194 odsek 2 Tr. zákona, za použitia § 41 odsek 1 Tr. zákona, § 38 odsek
2, odsek 4 Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
prokurátorkouokresnejprokuratúrydovýrokuovineatrestevneprospechobžalovanéhoaobžalovaným
do výroku o vine a treste vo svoj prospech.

Z písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že uložený trest je vzhľadom na okolnosti
prípadu,jehoosobuapostojkvecineprimeraneprísny,zvlášť,keďnebolpreukázanýútoknapoškodenú
so skrutkovačom v ruke. V minulosti obžalovaný s poškodenou žil vo vzťahu ako druh s družkou,
naďalej k nej do bytu chodieva, sú mu na predmetnú adresu doručované aj sociálne dávky, dokonca

v inkriminovaný deň bol poškodenej pomáhať so sťahovaním. Obžalovaný priznal slovný konflikt medzi
nimi v čase skutku, avšak určite k nej do bytu nevstúpil neoprávnene. Okresný súd prihliadal iba na
jeho predchádzajúce odsúdenia a nevyhodnotil dôsledne aktuálne zistený skutkový stav, s ktorým sa
v konečnom dôsledku aj nedostatočne vysporiadal. V závere obžalovaný požiadal nadriadený krajský
súd, aby podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,

a následne postupom podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a
rozhodnutie, alebo aby podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, že skutok
prekvalifikuje na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona.

Z písomného odôvodnenia odvolania prokurátorky vyplýva, že sa nestotožnila s čiastočnou úpravou

skutkovej vety napadnutého rozsudku oproti podanej obžalobe, ktorú okresný súd odôvodnil tým, žeobžalovaný síce vedel, aký má poškodená vek, a že je v zmysle Trestného zákona považovaná za osobu
vyššieho veku, avšak už aj v minulosti sa vo vzťahu k nej dopúšťal protiprávnej činnosti bez akejkoľvek
súvislosti s touto skutočnosťou, teda že by sa spoliehal na menší odpor z jej strany v dôsledku jej

vyššieho veku. Podľa názoru súdu teda nebola preukázaná subjektívna stránka kvalifikovanej skutkovej
podstaty zločinu porušovania domovej slobody /§ 194 odsek 3 písm. a) Tr. zákona/. Prokurátorka je
názoru, že obžalovaný mal jednoznačne priamy úmysel (hoci postačuje aj nepriamy) spáchať trestný
čin voči poškodenej z dôvodu, že vedel, že žije sama a je osobou vyššieho veku, teda sa voči nemu
nemôže účinne brániť, čo mu dodávalo odvahu na takéto konanie. V súvislosti s týmto vyjadreným

právnym názorom potom prokurátorka považuje uložený trest obžalovanému súdom prvého stupňa
za neprimerane mierny, nespravodlivý a nezákonný. Obžalovaný už v minulosti neviedol riadny, život,
bol opakovane súdne trestaný aj priestupkovo riešený za násilie voči poškodenej. Prokurátorka preto
navrhla, aby nadriadený krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 odsek 1
písm. d) Tr. poriadku a aby postupom podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že zmení
výrok o vine v zmysle obžaloby a uloží obžalovanému zákonný, primeraný a spravodlivý trest.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný. Zotrval na svojich obhajobných tvrdeniach
a odvolacích námietkach a dodal, že prokurátorka pri koncipovaní svojho odvolania vychádzala iba
z domnienok, čo nasvedčuje tomu, že ho súdi podľa jeho skutkov z minulosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia
všetkýchprocesnýchpodmienok,právomkonečnéhonávrhuuviedol,žepoukazujenaodvolaniepodané
prokurátorkou podriadenej prokuratúry, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a navrhol, aby krajský súd
rozhodol spôsobom uvedeným v písomnom vyhotovení odvolania s modifikáciou návrhu v tom zmysle,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok aj s poukazom na § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku. Čo sa

týka výmery trestu, prokurátor navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v takej výmere, ako
navrhovalaprokurátorkavrámcizáverečnejrečipredsúdomprvéhostupňasozaradenímnavýkontohto
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného prokurátor
nepovažoval za dôvodné, preto ho žiadal podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného právom konečného návrhu poukázala na ich odvolanie a písomné
vyhotovenie odvolania a navrhla, aby krajský súd rozhodol jedným zo spôsobov uvedených v závere
písomnéhovyhotoveniaodvolania.Odvolanieprokurátorkyokresnejprokuratúrynavrhlaakonedôvodné
podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že sa nestalo to, čo mu je v predmetnom trestnom
konaníkladenézavinu.Vinkriminovanýdeňbolpoškodenejpomáhaťsvysťahovanímzbytusjejzaťom.
Ona mu už predtým povedala, že si má kúpiť niečo jesť, že mu to uvarí. Pýtala od neho peniaze, na čo
jej povedal, že si musí najskôr poplatiť vlastné dlžoby, čo ju rozčúlilo a povedala mu, že mu to osladí,
a že zariadi, aby sa dostal naspäť do väzenia. Sama poškodená sa mu v minulosti vyhrážala, dva razy

ho pichla nožom, chcela ho zabiť. Obžalovaný navrhol krajskému súdu, aby rozhodol tak, ako uviedla
jeho obhajkyňa, a aby odvolanie prokurátorky zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku,

na verejnom zasadnutí dňa 11. júna 2024, na podklade podaných oboch odvolaní preskúmal podľa §
317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku
prvostupňového okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Na

základevykonaniasvojejprieskumnejpovinnostivuvedenýchzákonnýchintenciáchodvolacísúddospel
k záveru, že obe odvolania sú prípustné, podané oprávnenými osobami, včas a na správnom mieste,
pričom dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto však nesprávnym spôsobom
vyhodnotil, najmä s ohľadom na striktnú aplikáciu ustanovenia § 8 Tr. zákona, v zmysle ktorého
trestným činom je iba taký protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 194 odsek 1 Tr. zákona sa prečinu porušovania domovejslobody dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Na
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie takéhoto činu teda musia byť kumulatívne
splnené obligatórne zložky skutkovej podstaty tohto trestného činu, a teda subjekt, subjektívna stránka,

objekt a objektívna stránka. V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané také konanie zo strany
obžalovaného, ktoré by vykazovalo znaky úmyselného neoprávneného vstupu do bytu poškodenej
alebo úmyselného neoprávneného zotrvania v tomto byte, teda bezpochyby absentovala objektívna aj
subjektívna stránka skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona,
dokonca v skutkovej časti napadnutého rozsudku popísané konanie nevystihuje v celosti objektívnu

stránku tohto prečinu bez ohľadu na to, že to ani nebolo preukázané.

Okresný súd, hoci obžalovaného v rozpore so zásadou in dubio pro reo uznal vinným za spáchanie
aj tohto prečinu, v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil
a neobjasnil, z akých dôkazov malo podľa jeho názoru vyplynúť (okrem výpovede poškodenej), že sa
obžalovaný dopustil prečinu porušovania domovej slobody, dokonca so zbraňou (skrutkovačom) v ruke,

keď sa obmedzil iba na konštatovanie, že obžalovaný sám priznal, že v predsieni bytu poškodenej
bol a utieral tam rozliatu vodu na zemi. Táto dedukcia okresného súdu je nelogická a nesprávna,
pretože uvedená skutočnosť, ktorú popísala aj poškodená, ešte nedokazuje, že obžalovaný bol v byte
poškodenej neoprávnene, zvlášť keď do bytu svojej bývalej družky (poškodenej), s ktorou žil viac ako
25 rokov, bežne chodieval, čo vyplynulo jednak z výpovedí obžalovaného, poškodenej, aj svedka D. F..

Vinkriminovanýdeňdoobedadokoncaobžalovanývbytepoškodenejpomáhalsosťahovaním,potomsa
v tomto byte spolu so svedkom D. F. najedli, dali si kávu, a následne ich poškodená požiadala, aby jej išli
kúpiťcigarety,čoajurobili.TaktiežzvýpovedeobžalovanéhoasvedkaA.K.vyplynulo,ževtendeňvečer
sa obžalovaný vrátil k poškodenej do bytu, pretože sa dohodli, že mu pripraví večeru, ako tomu bolo
aj veľakrát pred tým. Žiadnu zbraň (skrutkovač ani nič podobné) obžalovaný u seba v tej chvíli nemal,

takýto nástroj podľa vlastného vyjadrenia ani nevlastní, čo korešponduje s tým, že aj pri sťahovaní, ako
uviedol svedok D. F. im skrutkovače požičala (poskytla) práve poškodená, ktorá ich mala doma v byte,
z ktorého sťahovali nábytok, a ktoré jej oba po dokončení sťahovania vrátili. Rovnako žiadny skrutkovač
ani iná zbraň neboli u obžalovaného nájdené policajtami pri jeho zadržaní a skrutkovač nebol nájdený
ani v byte poškodenej, hoci táto tvrdila, že skrutkovač vypadol obžalovanému z ruky na chodbe jej bytu

a zostal tam. Skrutkovač v ruke obžalovaného nepostrehol ani svedok I. B., ktorý v inkriminovanom čase
išiel okolo bytu poškodenej a komunikoval s ňou a s obžalovaným.

Okresný súd teda pri hodnotení vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní iba nekriticky prevzal do
skutkovej vety svojho rozsudku skutočnosti tak, ako ich popísala poškodená a prokurátorka v podanej

obžalobe, hoci výpoveď poškodenej, ako v konaní jediný usvedčujúci dôkaz, nebola konzistentná
od samého začiatku a naviac nelogická a rozporná s ostatnými vo veci zabezpečenými dôkazmi,
vrátanevýpovedeobžalovaného.Súdjepovinnýhodnotiťdôkazypodľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto

spôsobom okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval, čo malo za následok nesprávny skutkový
záver a následne nedôvodný výrok o vine obžalovaného za konanie, ktorého spáchanie mu nebolo
bezpochyby preukázané.

Pokiaľ nedošlo v trestnom konaní k preukázaniu viny obžalovaného za spáchanie prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona v základnej skutkovej podstate, nemohlo dôjsť k ani ustáleniu
jeho viny za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a),
odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písm.
e) Tr. zákona, t. j. spáchania predmetného trestného činu na osobe vyššieho veku, ktorého právneho
posúdenia sa domáhala prokurátorka v rámci svojho odvolania, s čím sa výstižne argumentačne

vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď objasnil, že tento kvalifikačný
znakbolnesprávneaplikovanýprokurátorkouužvpodanejobžalobe,keďževyššívekpoškodenejnemal
absolútne žiadny vplyv na spáchanú trestnú činnosť obžalovaného.

Odvolací krajský súd teda na podklade vyššie uvedeného zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

zmenil skutkovú vetu napadnutého rozsudku v zmysle iba preukázaného konania bez narušenia
totožnosti skutku a rozhodol o vine obžalovaného iba za verbálne násilie vo vzťahu k poškodenej,
svojej bývalej družke, spočívajúce vo vyhrážkach smrťou, ku ktorému sa obžalovaný aj sám priznal,
a ktoré vyplynulo aj z výpovede poškodenej. Zároveň je však podstatné uviesť, že slovné konflikty medziobžalovaným a poškodenou sú bežným prejavom v ich komunikácii, čo v podstate potvrdili aj ostatní
vo veci vypočutí svedkovia, naviac sama poškodená popísala vlastné vulgárne správanie vo vzťahu
k obžalovanému a v dôsledku agresívneho konania obžalovaného ju aj svedok I. B. krátko po skutku

videl v rozrušenom stave. Aj na ich vzájomný vzťah, ako na dôležitú okolnosť krajský súd prihliadal pri
úvahe o primeranej a spravodlivej výmere trestu obžalovanému za spáchanie prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm.
c) Tr. zákona. Krajský súd identifikoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zákona, pretože svoje násilné verbálne konanie voči poškodenej v rámci trestného konania priznával

a ľutoval, a zároveň krajský súd zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona, a to, že obžalovaný bol už v minulosti niekoľkokrát odsúdený, a to aj za druhovo rovnakú
násilnú trestnú činnosť, za ktorú mu už bol ukladaný aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Práve
z tohto dôvodu, a to, že obžalovaný skutočne opakovane pácha protiprávnu činnosť násilno-verbálneho
charakteru a väčšinou pod vplyvom alkoholu, viedlo aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade,
ako správne uvažoval aj okresný súd, je nevyhnutné použiť najprísnejšiu trestnoprávnu sankciu, t. j.

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s jeho priamym výkonom, teda nie trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom.

Krajský súd pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda vychádzal zo základnej
trestnej sadzby za spáchaný trestný čin, t. j. zo zákonného rozpätia 6 mesiacov až 3 roky, a uložil

obžalovanému trest odňatia slobody v primeranej výmere 10 mesiacov, pričom takáto výmera trestu v
celom rozsahu zodpovedá zákonným hľadiskám, stanovených pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek
1 a odsek 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie. Zaradenie na výkon trestu do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia krajský súd v porovnaní so súdom prvého stupňa
nemenil, pretože použitie § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona bolo dôvodné, vzhľadom k tomu, že
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre
úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd rozhodol z podnetu dôvodne podaného odvolania
obžalovaným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.