Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Richard Bureš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8T/52/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724010706
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724010706.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom 27. januára 2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C., D. XXXX/X,
t. č. vo väzbe od 10.12.2023 v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
j e v i n n ý , ž e
po tom, ako poškodená maloletá E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. dňa 09.12.2023 ukončila partnerský
vzťah s obvineným trvajúci cca 9 mesiacov, nasledujúceho dňa, t. j. dňa 10.12.2023 v čase okolo 16.30
hod. v Poprade, na ulici Popradskej brigády, pred bytovým domom č. 17 prišiel k mal. V. K. na svojom
osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 308 SW, evidenčné číslo F., z ktorého vystúpil podišiel k mal.
V. K., ktorú chytil oboma rukami a násilne proti jej vôli ju vtlačil na zadné sedadlo tohto motorového
vozidla, za vodiča, zatvoril dvere a bránil poškodenej v ich otvorení, kde následne rýchlo z miesta ako
vodič na tomto vozidle odišiel spoločne s mal V. K. za mesto Poprad k areálu spoločnosti AUTONOVA,
kde po tom, ako s vozidlom zastavil sa mal. V. K. podarilo otvoriť zadné dvere a z vozidla ujsť, pričom
vzápätí ju dobehol a odtiahol proti jej vôli naspäť do vozidla, kde jej vzal topánky aj s ponožkami, aby
nemohla opäť ujsť z vozidla a odtiaľ sa ako vodič opäť presunul na vozidle spoločne s mal. V. K. proti
jej vôli, na ďalšie miesto, a to pole medzi obcami Hozelec a Úsvit, kde jej počas cesty vulgárne nadával
a po zastavení vozidla ju začal udierať otvorenou dlaňou do oblasti líca a ťahaním za vlasy ju vytiahol
von, kde jej povedal „chceš ísť, tak choď“, na čo sa jej podarilo vzdialiť, avšak opäť ju dobehol, chytil a za
použitia sily opätovne vtiahol späť do vozidla, pritom jej sústavne nadával a následne odišiel z miesta
ako vodič na vozidle spoločne s mal. V. K. do miesta jej bydliska v meste Poprad, na adresu Rovná č. 2,
kde po príchode v čase okolo 17.40 hod. mal. V. F. z vozidla vystúpila a odišla domov, kde týmto svojím
konaním nespôsobil mal. V. K. žiadne zranenia a ani žiadnu majetkovú škodu,
t e d a
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, z osobitného motívu – pomsty a čin spáchal na
mladistvej osobe – dieťati.
č í m s p á c h a l
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 140 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a za to mu u k l a d á :Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste. Po
zákonnom poučení a po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil, že je
nevinný. Využil svoje zákonné právo a nevypovedal s tým, že svoju výpoveď uvedie počas dokazovania
pred súdom.
Za takýchto okolností súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania. Z prečítanej výpovede
obvinenéhovyplýva,žespáchanieskutkupoprelaženiejepravdouto,žemladistvúmaldržaťvauteproti
jej vôli. V tom čase sedela v jeho aute zn. Peugeot, EČ F., na zadnom sedadle, dobrovoľne. Povedala
mu, aby z miesta odišli, nakoľko nejaká pani na nich pozerala, tak aby nezavolala políciu. Boli tam
nejakí ľudia z Brantneru. Opýtal sa jej kam sa idú porozprávať, počas cesty sedela za ním a celý čas
mala pri sebe mobil a ak by chcela mohla zavolať políciu. Celý čas sa rozprávali. Zastavil auto pred
Autonovou, tam jej povedal, aby si presadla dopredu a že chce späť peniaze za topánky, čo jej kúpil. Tiež
jej vyčítal, že chodí na sexzoznamku. Preto z auta vystúpila a potom si sadla dopredu a šli smerom na
Úsvit cez Hozelec. Tam na ich mieste kde chodili zastavil a povedal jej, že tu to začalo a tu to aj skončí.
Povedal jej nech mu vráti všetky peniaze, ktoré mu ukradla z karty. Vtom zavolal svojej bývalej priateľke,
čo keď Vanesa počula, tak dostala hysterický záchvat a začala ho kopať. Chcela vystúpiť a odísť na
čo jej povedal, že ju tu samú nenechá a že ju odvezie domov, chytil ju za bundu a posadil vzadu do
auta, na to mu povedala, aby ju pustil. Naštartoval auto a šiel ju odviesť, počas volal so svojou bývalou
priateľkou preto ho E. začal zozadu udierať päsťami. Potom ju odviezol domov ku matke. Poprel, žeby
bola poškodená v aute nasilu, počas jazdy minimálne 3-krát stáli na stopke, kedy mohla z auta ujsť.
Celá jej výpoveď je vymyslená, nakoľko tuší, že sa dáva späť dokopy s bývalou priateľkou. Neudrel ju,
inak by mala modriny alebo podliatiny, iba jej stlačil nohy. Čižmy, ktoré boli v jeho aute sú jeho majetkom
a žiadal ju aby mu ich vrátila, preto ich vyzula a jednu hodila po ňom. Obvinený ich preto vzal a dal do
auta. Poškodená obmedzená na os. slobode nebola, ak to tak poňala tak sa jej ospravedlňuje a nebude
chcieť od nej, aby mu vrátila peniaze.
Za prítomnosti psychológa a matky poškodenej bola na hlavnom pojednávaní podrobne vypočutá
prítomnými stranami trestného konania okrem obžalovaného svedkyňa - poškodená E. F.. Súd
postupoval v zmysle § 262a Trestného poriadku teda vypočúval maloletú v neprítomnosti obžalovaného,
ale následne postupoval tak, aby neboli porušené jeho práva, ktoré v tomto prípade obžalovanému
zákon priznáva.
Poškodená na hlavnom pojednávaní usvedčila obžalovaného zo spáchania skutku, keď v podstatných
okolnostiach v súlade s výpoveďou v prípravnom konaní trvala na tom, že dňa 10.12.2023 ju obžalovaný
stretol keď išla do mesta konkrétne v Poprade na ulici Popradskej brigády. Po vystúpení z vozidla ju ťahal
do auta, čomu sa ona bránila a kričala. Potom ju dal sadnúť na zadné sedadlo, zatvoril auto a odviezol
ju k firme Autonova, kde sa jej podarilo utiecť, on ju však chytil a vyzul, topánky a ponožky vzal ku sebe,
aby nemohla utiecť. Potom ju odviezol niekde na lúku na miesto nazvané Úsvit, kde znovu od vozidla
odišla, pričom ju dostihol a hodil ju znovu do auta. Vtedy už komunikovala sa svojou matkou pričom
obžalovaný ju doviezol domov. Keď prišli ku domu volala mame, nech volá políciu.
Okolnosti súvisiace so skutkom potvrdila aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní matka
poškodenej – svedkyňa G. B., ktorej volala dcéra E. a do telefónu jej povedala, že B. ju násilím vtiahol
do auta, odviezol ju preč a nechcel ju pustiť, že sa ho bojí. Na jej krik do telefónu súhlasil, že ju dovezie
domov. Po príchode domov bola dcéra na tom zle, plakala, bola rozrušená. Potvrdila, že dcéra prišla
domov bosá, bez topánok. Mala špinavé a studené nohy, vtedy aj prechladla. Svedkyňa nesúhlasila
so vzťahom svojej dcéry s obžalovaným. Obžalovaný jej vyčítal všetko, čo poškodenej kupoval. Chcel,aby mu vrátila peniaze. Výpoveď svedkyne je potvrdená aj záznamom jej hovoru na linku č. 158
uskutočneného v deň skutku o 17.44 hod.
Časť skutku, ktorý sa odohrával na začiatku toho, ako sa obžalovaný s mal. poškodenou v meste
Poprad na ulici Popradskej brigády stretli, potvrdili v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
svedkovia F. H. a svedok I. F., ktorí v uvedených miestach v uvedenom čase vykonávali upratovaciu
službu v rámci svojich pracovných povinností.
Svedkyňa F. H. presne opísala miesto, kde malo dôjsť k incidentu, ku ktorému svedecky vypovedala.
Bolo to medzi bytovkami s názvom Fialka, Narcis a Šafran, pričom neďaleko boli predtým potraviny.
V kritickom čase ju upozornil kolega I. F., ktorý ju upozornil, ako tam niekto uteká. Bol tam ten pán, ktorý
bol na pojednávaní, pričom videla, ako nejakú slečnu ťahá do auta, čomu sa ona vzpierala. Ona sa aj
toho pána pýtala, prečo ju nepustí, čo on odôvodnil tým, že mu ukradla peniaze. Ona mu povedala, že
ak je to tak, nech volá políciu. Slečna sa vzpierala ďalej, vošla do auta a potom von, celkovo asi dvakrát.
On jej povedal nevzpieraj sa E., vojdi dnu, čo aj napokon urobila. Incident videla zo vzdialenosti asi 20
metrov, s kolegom stáli a sledovali to.
Svedok I. F. potvrdil, že videl, ako pán B. ťahá slečnu k autu, čomu sa ona vzpierala. Jeho kolegyňa sa
ho pýtala, že čo to robí. Slečna chcela ujsť z auta, ale on pridržiaval dvere, aby nemohla ujsť. Konanie
slečny na mieste incidentu svedok nepovažoval za dobrovoľné.
Na tomto mieste treba uviesť, že obžalovaný spochybňoval miesto, kde malo dôjsť k incidentu, svoje
tvrdenia sa snažil potvrdiť aj predloženými fotografickými snímkami. Súd to však hodnotí tak, že i keď
uvedené miesto nie je pravidelným rajónom výkonu práce oboch svedkov, je nepochybné, že incident
sa udial pred tlačiarňou.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj všetkých znalcov pribratých vo veci v prípravnom konaní.
Znalkyňa B. J. K. posudzovala obžalovaného na základe príkazu na vyšetrenie duševného stavu
obvineného. Zistila, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou. Tým pádom vnímacie
a rozumové schopnosti obžalovaného neboli chorobne ovplyvnené. Ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti boli v čase spáchania skutku u obžalovaného plne zachované. Z psychiatrického hľadiska nie
je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný. Nebola u neho zistená žiadna závislosť, preto nenavrhla
žiadny spôsob ochrannej liečby. K prípadnej sexuálnej deviácii by sa vedel vyjadriť znalec sexuológ. Na
záver sa vyjadrila, že osobnosť obžalovaného je akcentovaná, senzitívna, nezrelá, emočne labilná so
sklonmi k impulzivite a práve táto nezrelosť môže byť sčasti odpoveďou alebo vysvetlením toho veľkého
vekového rozdielu medzi obžalovaným a poškodenou.
Znalkyňa PhDr. Antónia Solárová, PhD. posudzovala obžalovaného z psychologického hľadiska.
Preukázala u neho akcentovanú osobnostnú štruktúru, to znamená, že sú zvýraznené niektoré jej
rysy. Je schopný adekvátne vnímať realitu aj napriek úrovni rozumových schopností v pásme dolného
priemeru. Zistili sa u neho simulačné tendencie, snaha pôsobiť lepším dojmom, sociálne žiaduco.
Pamäťové funkcie budú znižované predovšetkým na základe osobnostných dispozícií. Boli preukázané
znaky pozitívnej prognózy pre resocializáciu obvineného v prípade preukázania viny.
Obžalovaný spochybnil závery znalkyne, namietal jej osobu ako aj spôsob jeho vyšetrenia. Súd túto
námietku obžalovaného neakceptoval a nevidel dôvod na pribratie znalca na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní bola podrobne vypočutá aj znalkyňa G. C. B. L., C., MBA., m. prof., ktorá
psychologicky vyšetrila poškodenú E. F. jej otec má 47 rokov, nežije s rodinou, rodičia sú rozvedení,
alkohol zneužíval. Žije s inou ženou v Spišskom Štiavniku. Matka 37 ročná v čase vyšetrenia na
materskej dovolenke, žije v spoločnej domácnosti s deťmi. Súrodenci Denisa 20 rokov, Maroš 18 rokov,
zdržiava sa u matky. Menová V. K. nepracuje, duševná záťaž v rodine sa nevyskytla okrem toho, že
sestra otca zneužívala alkohol a z opitosti zomrela. V zdravotnej anamnéze menovanej nie sú závažné
udalosti, prospievala dostatočne, v čase vyšetrenia je prváčkou na súkromnej škole v Poprade, odbor
servírka. Má ambície pracovať v odbore. V záujmovej oblasti má aktivity fyzické, rekreačné. V minulosti
psychologicky ani psychiatricky liečená nebola. Políciou bola vyšetrovaná vo veku 11 rokov za krádež
s kamarátkou. Návykové látky neeviduje, cíti sa telesne a psychicky zdravá. K udalosti sa vyjadruje,
že chodila a A. B., ktorý má 45 rokov. Je obchodný pracovník v Mlynici od 15 rokov. Spolu sú asi9 mesiacov. Má rodinu, písomne sa vyjadruje k veci podrobnejšie, kedy podala trestné oznámenie
z dôvodu, že keď sa rozišli mal prísť za ňou k bytovke. Konkrétnejšie rozpísané tam ju mal chytiť
za bundu a vtiahnuť do auta. Bola vyvezená na lúku, nútil ju nastúpiť do auta. Ťahal ju za vlasy. Je
popísané ako volala mame, nakoľko bola nútená chodiť bosá v snehu, nakoľko jej zobral topánky, ktoré
jej mal on kúpiť. Zo záverov vyšetrenia uviedla, že osobnosť je v procese dospievania akcentovaná
s asociálnymi tendenciami. S intelektovou a pamäťovou výkonnosťou v dolnom pásme populačnej
normy, ambiciózna pragmatická s praktickým okruhom záujmov s vyznačenou tendenciou štylizovať
sa a javiť sa sociálne žiadúcou. Menej úprimná a autentická so sklonom k egocentrizmu, kalkulujúca
s možnosťou manipulácie, s dominujúcou potrebou sebarealizácie a zvlášť materiálneho zabezpečenia.
K samotným odpovediam čítanie otázky č. 1 psychologickým vyšetrením zaznamenávane osobnostné
rysy, ktoré môžu viesť k tendencii skresľovať reprodukciu prežitých skutočnosti vo svoj prospech.
Otázka č. 2 vplyv iných osôb na kvalitu výpovede menovanej nezisťujeme. Posudzovaná môže byť
skresľovaním výpovede motivovaná obavami z finančných záväzkov, ktoré sú vo vzťahu s obvineným
nedoriešené. Otázka č. 3 reálne prežité skutočnosti môže menovaná dramatizovať a skreslene
interpretovať účelovo prioritne, aby sa vyhla tlaku na riešenie finančných záväzkov zo strany páchateľa.
Otázkač.4zistenýstavpsychickýchfunkciiumožňujemenovanejsprávnevnímať,chápať,reprodukovať
a časovo lokalizovať prežité udalosti, môže ich však skresľovať čiastočne účelovo v snahe vyhnúť sa
nepríjemnostiam, vrátane finančných záväzkov voči páchateľovi. Otázka č. 5 osobnostné a sociálne
tendencie nedostatočná mravná vyspelosť a celková povrchnosť. V sociálnych interakciách môže ľahko
viesť k skresľovaniu v reprodukcii prežitých udalostí vo svoj prospech, nie však prioritne s úmyslom
škodiť. V egocentrickom nastavení sa menovaná usiluje vyhnúť nepríjemnostiam a môže k tomu
využívať rozličné manipulačné stratégie, nevylučujeme možnosť dramatizácie pri popisovaní prežitých
udalostí. Otázka č. 6 intelektová a pamäťová výkonnosť posudzovanej sa pohybuje v dolnom pásme
normy, okruh jej skúsenosti sa vymykal vrstovníckej skupine a javí sa zvlášť v psychosexuálnej oblasti
ako vyšší. Otázka č. 7 osobnostne je menovaná ambiciózna, vitálna s praktickým a pragmatickým
okruhom záujmov, s vyznačenými asociálnymi tendenciami, s vystúpenou potrebou sebarealizácie
a materiálneho zabezpečenia. Otázka č. 8 nezachytávame také zmeny prežívania, ktoré by vyžadovali
psychiatrickú odbornú prevenciu.
Na ďalšiu otázku obhajcu, či mohla posudzovaná zámerne účelovo dramatizovať a skresľovať prežité
udalosti zo žiarlivosti nie iba z finančného tlaku znalkyňa uviedla, že takúto motiváciu nemožno vylúčiť.
Na otázku obhajcu, či vie posúdiť, aký je rozsah skresľovania prežitých udalostí uviedla, že rozsah sa
nedá presne kvantifikovať.
Na otázku obžalovaného, či je pamäťová úroveň E. F. na takej úrovni, aby si nedokázala zapamätať
udalosti, ktoré prežila a následne ich reprodukovať vo svojej výpovedi, uviedla, že rozumové a pamäťové
schopnosti sú v dolnom pásme normy, to znamená, že pamäťové funkcie nie sú narušené a je schopná
reprodukcie prežitých udalostí.
Na otázku obžalovaného, či psychologickým vyšetrením zachytáva u E. F. také rysy osobnosti, ktoré
by ju viedli k tomu aby si skutok opísaný v deň výpovedi vymyslela vo svoj prospech, uviedla, že na
základe všeobecnej vierohodnosti, to znamená podľa povahy menovanej nie možno spoľahlivo vylúčiť
vymyslenie, skresľovanie a dramatizáciu udalosti a však stručne aj ako svedok s touto povahou je málo
spoľahlivá a či sa tak stalo, sa vymyká kompetencii znalca.
Na otázku obžalovaného, či môže byť výpoveď E. F. protirečivá, teda môže to byť spôsobené tým, že
si skutok vymyslela a na jednotlivé situácie nedokázala rovnako odpovedať, ktorú otázku prokurátor
namietol s tým, že ide o hypotetickú otázku, kde obžalovaný sám uvádzal, že podľa neho sú tam rozpory,
no podľa jeho názoru tam rozpory nie sú a znalkyňa nevie, aké rozpory boli vo výpovediach.
Znalkyňa uviedla, že v rámci osobnostnej dispozície sa môže domýšľať v rozličných variáciách vo
výpovedi a nejedná sa o pamäťové poruchy.
Na otázku obžalovaného, či je E. F. schopná úmyselne zatajiť skutočnosti, ktoré by viedli v jej
neprospech, znalkyňa uviedla, že nemožno to vylúčiť.
Na otázku obžalovaného, či je z psychologického vyšetrenia E. F. dôveryhodná osoba, uviedla, že
popísané povahové vlastnosti menovanej a úroveň jej zrelosti ju činia ako svedka významne menej
spoľahlivou.
Na otázku OP, z akého dôvodu bola poškodená v partnerskom vzťahu s o 30 rokov starším mužom,
znalkyňa uviedla, že všetky motivácie nemá zmapované, bolo by potrebné nejaké analytické sedenie,
ktorým sa vieme k tomu dopátrať. V motivačných testoch dominuje potreba materiálneho zabezpečenia
a oblasť psychosexuálnej praxe prevyšuje bežne vrstovnícku skupinu evidentne. Je zainteresovaná do
sexuálnej aktivity mimoriadne avšak nad to dominuje aj ekonomický motív, preto sa javí ekonomicky.Na otázku OP, či sexuálna zainteresovanosť môže byť ovplyvnená tým, že mala o 30 rokov staršieho
partnera, s ktorým mala sexuálny pomer, uviedla, že je to skôr následok ako príčina. Do istej miery je
preskúmaná aj predchádzajúca intímna skúsenosť. Prístup k sexualite je povrchný, konzumný, nemá
citový ponor, že je to nejaký vzťah a s tým potom súvisí aj sexualita. Vzťah k sexualite možno považovať
za vzťah mechanický, je tam vysoká dávka otrlosti. Z pohľadu bežného poslucháča je až dojímavá.
Ekonomický faktor mohol alebo nemusel zohľadniť jej správanie. Nepriala si sa pomstiť, aby išiel
obvinený do väzenia, preto on na ňu žiarlil a mal aj dôvod.
Na otázku či si mohla poškodená vymyslieť skutok, uviedla, že možno predpokladať, že dochádzalo
k rozporom, predpokladala, že niektoré konkrétne body sú pravdivé a tá nadstavba vymysleného
a skresleného sa nedá presne určiť a kvantifikovať. Tendenciu účelovej výpovede považuje za
významnú, vyššiu ako stred.
Na otázku, či sa to mohlo udiať tak ako to vypovedala poškodená, uviedla, že nevie to potvrdiť ani
vyvrátiť, pretože to by už bola špecifická vierohodnosť, ku ktorej sa nemôže vyjadriť.
Na otázku samosudcu, či mohla vyslovene klamať, uviedla, že mohla aj klamať.
Na otázku samosudcu, či mohlo ísť o pomstu, uviedla, že je to kombinácia strachu a snahy sa vyhnúť
nepríjemnostiam. Z toho textu vyplývalo, že ona prijímala nejaké dary a financie zo strany obvineného
a postavila to do súvislosti, že ak by sa s ním rozišla tak by mu musela niečo kompenzovať a vrátiť.
Dokonca sa jej mal vyhrážať, že ju dá niekam na políciu, išlo tam o nejaké peniaze ak správne pochopila,
medzitým bola aktívna na sociálnych sieťach, kde vznikali iné vzťahy, ktoré možno boli príťažlivejšie
v tomto smere. Z toho vyplývalo, že nejakým spôsobom podporoval poškodenú E. F.. Nevieme nič
o pravidelnosti. Nevie, či si vyžadovala takúto podporu, ale asi to očakávala, že to prirodzene patrí
k vzťahu, keďže je starší, ekonomicky zabezpečený.
Na otázku, či predpokladá silný citový vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, uviedla, že mohla tam
byť fascinácia, okúzlenie na začiatku, ale počas tých 9 mesiacov dochádzalo údajne často ku konfliktom
a hádkam, ktoré mali byť motivované žiarlivosťou.
Na otázku samosudcu, či si mohla vymyslieť, že by musela chodiť bosá po snehu, znalkyňa sa k tomu
nevedela vyjadriť. Tam bol rozpor vo výpovediach. Ona mala tie topánky si vyzuť a mala mu ich hodiť,
keďže jej vyčítal že jej tie topánky kúpil.
Vyhodnotením tohto dôkazu súd dospel k záveru, že i keď kvalita výpovede poškodenej bola
znalkyňou do určitej miery spochybnená, zistili sa osobnostné rysy, ktoré môžu viesť k tendencii
skresľovať reprodukciu prežitých udalostí vo svoj prospech, môže to súvisieť najmä so skutočnosťou,
že skresľovanie udalostí môže byť čiastočne účelové v snahe vyhnúť sa nepríjemnostiam, vrátane
finančných záväzkov voči obžalovanému. Na druhej strane zistený stav psychických funkcií umožňuje
menovanej správne vnímať, chápať, reprodukovať a časovo lokalizovať prežité udalosti. I keď sú u nej
rozumové a pamäťové schopnosti v dolnom pásme normy, to neznamená, že sú tieto funkcie narušené
a neznamená to, že by nebola schopná reprodukcie prežitých udalostí. K tomu treba poznamenať aj
vyjadrenie znalkyne, že poškodená si neželala, aby obžalovaný skončil vo väzení a nešlo z jej strany
o pomstu. Možno sa stotožniť s tým, že niektoré konkrétne body skutku sú pravdivé a tá nadstavba
vymysleného a skresleného sa nedá presne určiť a kvantifikovať. Súd považuje tvrdenia poškodenej za
pravdivé práve tie, ktoré tvoria štruktúru žalovaného skutku podporené ďalšími relevantnými dôkazmi.
Nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, či sa skutok mohol udiať tak, ako vypovedala poškodená, tu by išlo
o špecifickú vierohodnosť, ku ktorej sa znalkyňa vyjadriť nemohla.
Obžalovaný navrhol, aby súd dal vypracovať rozsiahly znalecký posudok na vierohodnosť výpovede
znalkyne, ktorý návrh súd zamietol. Urobil tak aj z toho dôvodu, že okrem výpovede poškodenej sú tu
ďalšie dôkazy, najmä usvedčujúce výpovede svedkov vyhodnotené na inom mieste odôvodnenia tohto
rozsudku.
Súd potom nazhromaždené dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne a zistil, že
skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a spáchal ho obžalovaný, ako osoba trestne zodpovedná.
Bolo preukázané, že poškodená deň pred skutkom ukončila partnerský vzťah s obžalovaným, ktorý ju
zachytil na kritickom mieste v kritickom čase a niekoľkokrát ju vtiahol násilím do svojho vozidla, teda
bez jej súhlasu. Uvedené sa opakovalo aj v časti Poprad-východ pri firme Autonova Poprad a na mieste
nazvanom Úsvit, pričom poškodenú doviezol domov ku jej matke na jej naliehanie v zlom psychickom
rozpoložení.Obžalovaný počas prípravného konania a najmä v štádiu hlavného pojednávania spochybňoval všetky
dôkazy svedčiace v jeho neprospech, do najmenších podrobností, čo je samozrejme plne legitímne.
Preukázal snahu spochybňovať a preukazovať okolnosti, ktoré ani neboli predmetom skutku. Treba
uznať,žesamudourčitejmierypodarilospochybniťvierohodnosťvýpovedevtedymaloletejpoškodenej.
Určitým spôsobom sa preukázala aj osobnosť poškodenej u ktorej sa zistili aj negatívne povahové
vlastnosti. To však nijako neospravedlňuje konanie obžalovaného voči poškodenej, ktoré nadobudlo
povahu závažného zločinu. Podobne možno uzavrieť, že ku skutku došlo aj z dôvodu vzájomnej
žiarlivosti, a v podstate aj kvôli vzájomnému finančnému tlaku, a čo je závažnejšie z osobitného motívu
– pomsty a skutok nadobudol aj ďalšiu závažnú dimenziu, že bol spáchaný na dieťati.
Obžalovaný svoju obranu sústredil najmä na okolnosti súvisiace s incidentom na ulici Popradskej
brigády v Poprade, kde namietal najmä výpovede svedkov F. H. a I. F.. Spochybňoval miesto spáchania
skutku, uvádzané vzdialenostné pomery na mieste, kde sa malo nachádzať jeho vozidlo a vôbec
možnosť vnímania incidentu týmito svedkami. Snaha obžalovaného upriamiť súd na obžalovaným
tvrdenú okolnosť, že poškodená na tomto mieste nastúpila pre určité okolnosti do vozidla obžalovaného
dobrovoľne nebola nijakým relevantným spôsobom podporená. Dvaja od seba nezávislí svedkovia
obžalovaného jednoznačne usvedčili, že poškodená bola do vozidla ťahaná, a to opakovane a nasilu.
Podobne obžalovaný konal voči v podstate bezbrannej poškodenej aj na ďalších miestach v okolí mesta
Poprad, kde sa taktiež z jeho strany opakovalo násilné konanie.
Na základe vyššie uvedeného súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
140 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný svojim
úmyselným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu z osobitného motívu - pomsty
a čin spáchal na dieťati ako osoby neplnoletej. Pomsta bola preukázaná rozhodnutím poškodenej
ukončiť vzťah s obžalovaným, čo má aj časovú súvislosť so spáchaným skutkom, stalo sa tak deň pred
skutkom, čo bolo potvrdené aj zablokovaním obžalovaného na sociálnych sieťach, čo obžalovaného
preukázateľne popudilo.
Konanie obžalovaného je protiprávne. Stupeň protiprávnosti sa vyznačuje tým, že porušil záujem
spoločnosti na ochrane slobody v zmysle slobodného pohybu, ktoré právo je zaručené a chránené nielen
Trestným zákonom ale aj základným zákonom štátu – Ústavou Slovenskej republiky.
Obžalovaný A. B. bol v minulosti súdne potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č.
k. 8T/2/2023, právoplatným 18.2.2023, za prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Je zjavné, že žalovaného skutku sa mal dopustiť v skúšobnej
dobe za vyššie uvedený prečin. V priestupkovom registri sú evidované 2 záznamy za ukončené
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona
(1) páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená
ľudská dôstojnosť.
(2) Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného
a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli
k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.
(3) Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi
uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená
s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej
s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
(4) Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona
(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, §
266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.
Na základe uvedených kritérií uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, a to nepodmienečný, nakoľko ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona iný postup
súdu zo zákona vylučuje. Do úvahy bola vzatá aj priťažujúca okolnosť spočívajúca v skutočnosti, že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
O spôsobe výkonu trestu bolo rozhodnuté v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď
obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, z osobitného motívu – pomsty a čin spáchal na
mladistvej osobe – dieťati.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.