Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200273
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KE-8S/36/2021

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne
spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
PROVYM, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 5, Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zastúpeného
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. 100449954/2021 zo 17. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len ako „prvostupňový orgán“ resp. „správca dane“ ) rozhodnutím č.
101739290/2020 z 13. novembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa §
12 ods. 4 v spojení s § 81 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) povinnosť uhradiť náklady správy daní v súvislosti
s konaním č. 102640076/2019 z 18.11.2019, vo veci zabezpečenia daňového nedoplatku zriadením
záložného práva k veciam vo vlastníctve žalobcu v sume 161,98 eur, a to v lehote pätnástich dní odo
dňa doručenia rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že uvedené náklady vznikli z dôvodu registrácie
záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv v zmysle § 81 ods. 1 Daňového
poriadku pod spisovou značkou NCRzp 5836/2020 z 24. februára 2020 vo výške 161,98 eur.
Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle § 81 ods. 9 Daňového
poriadku zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka pričom
uvedené ustanovenie v nadväznosti na § 81 ods. 10 Daňového poriadku sa vzťahuje aj na žalobcu.

3. Uvedené prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom namietal výšku nákladov
ako aj nepreukázanie reálnej úhrady týchto nákladov správcom dane. O uvedenom odvolaní rozhodolžalovaný rozhodnutím č. 100449954/2021 zo 17. marca 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Z napadnutého rozhodnutia vyplynulo že správca dane žiadosťou zo 4. februára 2020 č.
100347234/2020 požiadal o zápis záložného práva do Notárskeho centrálneho registra záložných
práv. Záložné právo správcu dane bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných
práv dňa 24. februára 2020 pod spisovou značkou N 145/2020, NCRzp 5836/2020, notárom JUDr.
Alexandrou Palovčíkovou, notársky úrad, Kuzmányho 24, Michalovce, o čom svedčí potvrdenie o

registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo dňa 24. februára 2020 a úradný výpis
z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 24. februára 2020. Žalovaný ďalej v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že za registráciu záložného práva v Notárskom
centrálnom registri záložných práv prináleží notárovi odmena podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov a
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 423/2002 Z.z. o odmene Notárskej komore

Slovenskej republiky. V zmysle uvedených právnych predpisov bola vystavená faktúra č. 202024 zo
dňa 24. februára 2020 s dátumom dodania služby 20. februára 2020, ktorou bola notárkou vyčíslená
odmena za registráciu záložného práva vo výške 161,98 eur. Fakturovanú odmenu správca dane uhradil
podľa predloženého výpisu zo štátnej pokladnice dňa 20. februára 2020. Ďalej žalovaný poukázal na to,
že keďže záložné právo sa zriaďuje na náklady daňového dlžníka, správca dane vydal prvostupňové

rozhodnutie, ktorým daňovému dlžníkovi uložil povinnosť uhradiť náklady správy daní súvisiacich s
registráciou záložného práva vo výške 161,98 eur. Prvostupňovým rozhodnutím teda správca dane len
preniesol na žalobcu povinnosť uhradiť náklady správy daní, ktoré vznikli v súvislosti s registráciou
záložného práva. Táto povinnosť podľa žalovaného vyplýva z § 81 ods. 9 Daňového poriadku v spojení
s ustanovením § 12 ods. 4 daňového poriadku.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou z 19. apríla 2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V správnej
žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

6. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Následkom uvedeného je podľa jeho názoru
skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho
právach a právom dotknutých záujmoch.

7. Žalobca tiež poukázal na to, že správca dane rozhodnutím č. 102640076/2019 zo dňa 18.11.2019
rozhodol tak, že na zabezpečenie daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobia jún 2018, júl 2018,
august2018,február2017,apríl2017,ajún2017zriadilzáložnéprávokvrozhodnutíoznačenýmveciam
žalobcu. S poukazom na uvedené rozhodnutie správca dane následne prvostupňovým rozhodnutím

uložil žalobcovi povinnosť uhradiť náklady správy daní v súvislosti s konaním č. 102640076/2019 zo
dňa 18.11.2019 vo výške 161,98 eur. Vzhľadom na uvedené žalobca poukázal na to, že rozhodnutie,
ktorým mu správca dane vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 bolo krajským súdom
zrušené a vrátené na ďalšie konanie a k žalobe pripojil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 24S/178/2019 zo dňa 28. mája 2020. Skutkové okolnosti pri daňovej kontrole, ktorej záverom

bolo rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl a jún 2017, sú skutkovo
obdobné ako v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie marec 2017, a preto je vysoko pravdepodobné,
že budú zrušené aj tieto rozhodnutia správcu dane, ktorými tento vyrubil rozdiel DPH za uvedené
zdaňovacie obdobia. Podľa názoru žalobcu je tak zrejmé, že vzhľadom na nezákonnosť rozhodnutí,
o ktoré správca dane oprel svoje rozhodnutie o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, nie je

spravodlivé žiadať od neho, aby uhradil náklady za zriadenie tohto záložného práva.

8. Žalovaný vo vyjadrení z 10. júna 2021 v podstatnom poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/178/2019 zo dňa 28. mája 2020 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č.101258664/2019 zo dňa 27. mája 2019 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Na základe
tohto zrušujúceho rozsudku nemožno automaticky predpokladať, že bude rovnako rozhodnuté aj za
zdaňovacie obdobia február, apríl a jún 2017. Ak by aj boli zrušené rozhodnutia za vyrubený rozdiel

DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl a jún 2017, stále zostávajú predmetom zabezpečenia daňové
nedoplatky na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún, júl a august 2018. Podstatné však
je, že v danej veci záložné právo na zabezpečenie daňových nedoplatkov bolo zákonným spôsobom
zriadené, pričom zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka.
Taktiež v podstatnom poukázal na to, že žaloba je všeobecná a všeobecné tvrdenia sú nepostačujúce

na preukázanie dôvodnosti žaloby. Navyše tvrdenie, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, nie je pravdivé.

9. Žalobca v replike z 2. júla 2021 zotrval na svojom žalobnom návrhu a poukázal na to, že rozhodnutia,
ktorými mu správca dane vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl, jún 2017 boli
súdom zrušené ako nezákonné. Ako prílohu k vyjadreniu priložil rozsudok Krajského súdu Banskej

Bystrici sp. zn. 24S/260/2019 zo dňa 18. februára 2021.

10. Na pojednávaní konanom 17. decembra 2024 účastníci konania zotrvali na svojich námietkach
obsiahnutých v žalobe a písomných vyjadreniach.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

11. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
8S/36/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023

daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn.
KE-8S/36/2021.

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len ako „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri
správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

15.Podľa§12ods.4Daňovéhoporiadkuaksprávcadaneuhradilnákladypodľaodseku2,ktorévznikliv

dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže
správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť.
Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

16. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca

dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového
dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou
rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník
nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho

vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a
kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby.
Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený.
Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňovéhodlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke
daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k
pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa

piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako
podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní
namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je
povinnýpreukázať.Odvolanienemáodkladnýúčinok.Rozhodnutieozabezpečenídaňovéhonedoplatku
zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka.

Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

17. Podľa § 81 ods. 9 Daňového poriadku zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady
daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca
dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.

18. V úvode posúdenia správny súd poukazuje na to, že jednou z najdôležitejších náležitosti správnej
žaloby je konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkovýchaprávnychdôvodovžalobcapovažujenapadnutévýrokyrozhodnutiazanezákonné.Nestačí
iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

19. Jedinou žalobnou námietkou obsiahnutou v žalobe je, že došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného
a správcu dane, ktorými bol vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia február, marec,
apríl a jún 2017 a to Krajským súdom v Banskej Bystrici ako nezákonných a na základe uvedeného má

žalobca za to, že od neho nemožno spravodlivo požadovať úhradu nákladov za zriadenie záložného
práva, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade rozhodnutí, ktoré boli následne zrušené
ako nezákonné.

20. Daňový poriadok v ustanovení § 81 ods. 1 zakotvuje možnosť správcu dane na zabezpečenie

daňového nedoplatku rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve
daňového dlžníka, pričom v zmysle § 81 ods. 9 Daňového poriadku zabezpečenie daňového nedoplatku
sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Z pohľadu správneho súdu bolo podstatné to, že správne
orgány pri vydávaní rozhodnutia o uložení povinnosti žalobcovi uhradiť náklady za zriadenie záložného
práva postupovali v čase vydávania napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia v súlade s vtedy

platnou právnou úpravou, čo žalobca v podanej žalobe ani nenamietal. Správny súd konštatuje, že v
danom prípade tak nedošlo k naplneniu zrušujúceho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom
posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený
skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.
O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis

alebo síce použil správny právny predpis na tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym
právnym záverom. Ako už bolo uvedené žalobca žiadnu z týchto skutočností v podanej žalobe ani
len netvrdil, len poukázal na nespravodlivosť v súvislosti so zrušením niektorých rozhodnutí správnych
orgánov, ktorými tieto vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za mesiace február, marec, apríl a jún 2017.

21. Ani argumentácia žalobcu, podľa ktorej zrušením rozhodnutí za niektoré zdaňovacie obdobia
došlo k situácii, keď napadnuté rozhodnutie stratilo svoj podklad neobstojí. Zrušenie rozhodnutí,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH ešte bez ďalšieho neznamená, že postup správnych
orgánov, ktorým tieto žalobcovi uložili povinnosť uhradiť náklady za zriadenie záložného práva v čase
vydávania rozhodnutí bol nezákonný. Pre posúdenie veci je podstatné to, že žalobca túto argumentáciu

nijako bližšie v žalobe nerozviedol a povinnosťou správneho súdu nie je za žalobcu vyhľadávať
konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pre vec je taktiež podstatné, že predmetom
zabezpečenia boli aj daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún, júl a
august 2018.

22. K tvrdeniu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu
v administratívnom spise žalobca neuviedol v žalobe žiadnu argumentáciu, preto sa týmto tvrdením
správny súd nezaoberal.23. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočnýúspechakeďževkonaníúspešnémužalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovykonania,
ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobcovi nepriznal.

25. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).