Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 87Cb/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923200772
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kališka
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7923200772.7

Uznesenie

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Tomášom Kališkom v právnej veci žalobcu: Združenie obcí pre
separovaný zber Zemplín n.o. v likvidácii, so sídlom Cejkov 331, 076 05 Cejkov, IČO: 31 257 526, proti
žalovanému: Obec Sirník, so sídlom Hlavná 152/21, 076 03 Sirník, IČO: 00 331 902, v konaní o určenie,
či tu právo na zaplatenie sumy 741.168 Eur s príslušenstvom je alebo nie je, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trebišov (do konania sp. zn. 2Cb/3/2023)
dňa 23.02.2023 domáhal voči žalovanému určenia, či tu právo na zaplatenie sumy 741.168 Eur
s príslušenstvom je alebo nie je. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Okresný súd Trebišov dňa 24.10.2023 postúpil predmetný spor (sp. zn. 2Cb/3/2023), v zmysle § 40
CSP v spojení s § 22 CSP Mestskému súdu Košice.

3. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 26K/14/2021 zo dňa 14.11.2023 bol vyhlásený konkurz
na majetok žalobcu a ustanovený správca majetku úpadcu Areko Group, k.s., so sídlom kancelárie
správcu Murgašova 3, 040 01 Košice, zn. správcu S1689. V dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok
žalovaného bolo konanie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) prerušené.

4. Súd výzvou zo dňa 11.06.2024 v súlade s § 47 ods. 4 ZKR vyzval spoločnosť Areko Group, k.s.,
ako správcu majetku úpadcu (žalobcu), ako aj samotného žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie
v tomto konaní, a to v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy. Tak správca konkurznej podstaty žalobcu,
ako ani žalobca v uvedenej lehote na predmetnú výzvu súdu nereagovali.

5. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

6. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkomkonania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní

súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Nielen zo samotného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu č.

390/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a teda k tomuto ustanoveniu, vyplýva zámer
zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný
a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Podľa dôvodovej správy k § 47 ods. 4
ZKR: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký
vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie

môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje
na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia
pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo
počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť
situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd,

ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.Aksadlžníknevyjadríalebonebude
súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným stavom veci súd zistil, že sú splnené
podmienky na zastavenie tohto konania, nakoľko zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby

nastávajú aj vtedy, pokiaľ úpadca a správca majetku úpadcu ostanú nečinní a na výzvu súdu, aby podali
návrh, resp. udelili súhlas s pokračovaním v konaní nereagujú.

9. Súd uvádza, že späťvaztím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého vyplýva, že na
prejednaní ním podaného návrhu na začatie konania (žaloby) netrvá. Aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 4

posledná veta ZKR je zrejmé, že v danom prípade sa na vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby procesný
úkon žalobcu nevyžaduje, pretože tieto nastanú po splnení zákonom predpokladaných podmienok
priamo zo zákona, a to v danom prípade márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní (v prípade správcu majetku úpadcu), resp. súhlasu s pokračovaním v konaní (v prípade
žalovaného).

10. S poukazom na uvedené súd konanie zastavil.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že

žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené, keď vzhľadom na
dôvod zastavenia konania nebolo možné urobiť záver o zavinení na jeho zastavení. V tejto súvislosti
súd pokladá za potrebné uviesť, že zavinenie na zastavení konania je nutné posudzovať výlučne
z procesného hľadiska, t.j podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danom konaní išlo
o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu, ktorá by viedla

k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby v tomto konaní nastali priamo zo zákona, pričom súd
v takom prípade nemá možnosť skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

ProtitomutouzneseniumožnopodaťodvolanienaMestskýsúdKošicedo15dníododňajehodoručenia

(§ 357 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.