Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/2387/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478421
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121478421.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý PhD., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A., v konaní právne zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom
Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42 eur, vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01

Malacky, ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1649/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o
zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 3Ek/2387/2021 zo dňa 13.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.09.2024 uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a uvedené upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor upovedomením sp. zn. 211EX 1649/21 zo
dňa 17.05.2024 zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči upovedomeniu oprávnený podal námietky
z dôvodu, že podľa jeho názoru povinný disponoval exekvovateľným majetkom v podobe pohľadávok

povinného (voči iným dlžníkom) vymáhaných či vymožených v iných exekučných konaniach.

2/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a ods. 7,
§ 105 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, posúdil námietky oprávneného ako dôvodné. Uviedol, že súdny
exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej, v situácii,
kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy povinný disponuje

viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či vymáhanými), pričom
vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní) je často predlžované
alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania (čiastočných) platieb v
exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky vymáhanej v tomto
či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa totiž uspokojujú
pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému, no aj v
jeho prospech. Podľa vyjadrenia samotného súdneho exekútora: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré
by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej
zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení
exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“,
možno nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp. ak by nedisponoval

majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech
„uvedenýchkonaní“poukázanéfinančnéprostriedkyvzhľadomnavydanýexekučnýpríkaznaprikázanieinej peňažnej pohľadávky, t.j. majetok povinného bolo možné nielen predpokladať, no nepochybne
prezumovať.

3/ Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve a výlučne na jeho ochranu,
a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách, kedy je vymoženie
pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť) nepravdepodobné. V
prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto exekučnom konaní) až
do mementu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné,

no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti
nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie v podobe pohľadávok vymáhaných
v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario, konštatovať nemajetnosť povinného
by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného neboli nevedené exekúcie, z
ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne by súdu bolo preukázané,
že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v súčasnosti alebo v budúcnosti

nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom konaní. Normatívne vyjadrenie
budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie §
105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa
predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o
nemajetnostipovinnéhonapriekexistenciitakýchtopohľadávokmožnospoľahlivoažpotom,akonapriek

ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora) nedôjde. Súd nemôže v dobrom svedomí
zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej zastavenie bolo na škodu nielen
oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči ktorému by zastavenie exekúcie
malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku spolu s §
68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

4/ Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c/ Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa
v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, t.z. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného
pre jeho (domnelú) nemajetnosť. Vyšší súdny úradník ďalej podotkol, že priradenie prípadne ďalších
(aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby
bezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné)
vymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s

dikciou § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu
pre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného
zexekvovania majetku povinného.

5/ Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach

vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti
povinnému vedú, zanedbateľné, uviedol nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o majetku povinného
jemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd
v predmetnom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dal súdnemu exekútorovi

do pozornosti, že je to práve on, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon
exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním
vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.

6/ V súvislosti s tvrdením o spornej aktívnej legitimácie JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ako osoby

oprávnenej na podanie námietok vzhľadom na skutočnosť, že bol ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie
súdneho exekútora, vyšší súdny úradník poukázal, že súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako
slobodné povolanie a je v postavení podnikateľa s cieľom dosahovania zisku. Podľa § 16 ods. 9 v spojení
s § 16a ods. 3 Exekučného poriadku nástupca súdneho exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol,
zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. V posudzovanej veci je predmetom

exekúciepohľadávkaoprávneného,ktorásícevzniklavsúvislostisvýkonomjehoexekučnejčinnostiato
titulom nároku na náhradu trov exekúcie pri zastavení tzv. starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak ide
o ukončené exekučné konania. Pokiaľ súdny exekútor po ukončení podnikateľskej činnosti zodpovedáza záväzky vzniknuté v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú vykonával, rovnako má nárok aj na
pohľadávky, ktoré mu v súvislosti s touto činnosťou vznikli, a to aj po zániku jeho funkcie

7/ Voči rozhodnutiu podal súdny exekútor sťažnosť, považujúc sa za osobu oprávnenú na podanie
sťažnosti. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté aj v jeho neprospech, keď jeho nárok na trovy
zastavenej exekúcie je závislý od rozhodnutia o zastavení exekúcie. Napadnuté uznesenie podľa
neho vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V oznámení doručenom súdu uviedol, že boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním iných

peňažných pohľadávok a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok. Z vyjadrenia oprávneného v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je
zrejmé, že tieto príkazy boli doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi. Samotné
vydanie exekučného príkazu podľa § 105 Exekučného poriadku v tomto exekučnom konaní ešte vôbec
nedeklaruje, že povinný ku dňu vydaniu upovedomenia aj naďalej takýmto majetkom disponuje, resp.
že má skutočne príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Za nepravdivé považoval tvrdenie

súdu, že súdny exekútor predložil len lustráciu pomerov z roku 2021 (ods. 11 odôvodnenia). Súdu
bola predložená aj lustrácia majetkových pomerov z roku 2022 a 2023, súdny exekútor vykonal
všetky lustrácie majetkových pomerov pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie s negatívnym
výsledkom. K podanej sťažnosti súdny exekútor predložil príkazy na začatie exekúcie a príkazy na
vykonanie exekúcie, ktoré opomenul pripojiť. V ďalšom poukázal, že sumy vymožené v exekučných

konaniach vedených v prospech povinného mali byť v plnom rozsahu skonzumované a použité na
úhradu pohľadávok v iných exekučných konaniach, ktoré boli zastavené. Súd si tieto informácie preto
mal a mohol (nakoľko uvedenými informáciami disponuje, keď vo všetkých konaniach vydal poverenie
a ide o zanedbateľný úkon na základe ktorého sú tvrdené informácie ľahko overiteľné) sám preveriť.

8/ Vyšší súdny úradník sa podľa neho nevysporiadal ani so zásadnou námietkou exekútora o tzv.
relatívnej exekučnej imunite právnickej osoby. S poukazom na bod 17. odôvodnenia napadnutého
uznesenia, kde súd poukázal, že vymoženie pohľadávky oprávneného je vysoko pravdepodobné,
uviedol, že tento záver je zmätočný a strohý, nemajúci ani oporu v zistenom skutkovom stave. Súd si
ani nevyžiadal informácie od súdneho exekútora (JUDr. Jakubca) o tom, aké množstvo konaní je u neho

vedených,vakomobjemesaunehonachádzajúpeňažnéprostriedkypovinného.Súdpodľajehonázoru
opomenul vlastnú funkciu a povinnosť zistiť si rozhodujúce skutočnosti. Exekučný spis má tak obsahovať
zrejmé informácie o realizácii procesných úkonov. Podľa Exekučného poriadku má súdny exekútor
povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, ak nezistí majetok alebo príjmy, ktoré

by bolo možné exekúciou postihnúť, a ktoré by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Tento dôvod zastavenia
exekúcie je pritom konštruovaný ako tzv. relatívna nemajetnosť povinného, ktorú je možné konštatovať
v situácii, kedy sa súdnemu exekútorovi v konaní nepodarí zistiť majetok, a to z pohľadu výlučne tohto
exekučného konania. Záverom súdny exekútor poukázal, že pohľadávky povinného boli postúpené, a
preto v prebiehajúcich konaniach dôjde na strane oprávneného k zmene subjektu. Na základe tejto

skutočnosti nebude možné poukazovať vymožené peňažné prostriedky v prospech exekučných konaní
vedených súdnym exekútorom.

9/ Ďalej poukázal, že vo viacerých exekučných konaniach (211EX 1642/21, 211EX 1415/21, 211EX
1775/21, 211 EX 1387/21, 211EX 1414/21, 211EX 1417/21, 211EX 1643/21) mu boli dňa 03.07.2024

doručené uznesenia o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.
S uvedenými rozhodnutiami sa stotožnil a uviedol, že oprávnený ho informoval, že nebude voči
týmto rozhodnutia podávať sťažnosť. Mal tak za to, že sa to dá považovať za súhlas oprávneného
s rozhodnutím súdu o zamietnutí námietok. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie rozhodnutie.

10/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou osobou.

15/ Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie
pohľadávkyvyplývajúcejzexekučnéhotitulu.Ksubjektomexekučnéhokonaniamožnozaradiťexekučný
súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s

účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje
okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek
konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné
prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi
priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách

(§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pod rozhodovaním o trovách je pritom nevyhnutné mať na mysli
situáciu, kedy súd priamo rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku súdneho exekútora na trovy, resp.
o ich náhrade v konkrétnej výške. Pod rozhodovaním súdu o trovách exekútora však nemožno rozumieť
postup súdu, kedy z dôvodu procesného pochybenia exekútora dôjde k zrušeniu jeho rozhodnutia -
upovedomenia o zastavení exekúcie. Z povahy veci totiž vyplýva, že trovy exekútora budú a nevyhnutne

musia byť nepriamo rozhodnutím súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie dotknuté.

16/ Podstatou rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je totiž
zhodnotenie správnosti alebo nesprávnosti procesného postupu súdneho exekútora, jeho jednotlivých
úkonov. Súd hodnotí, či postup súdneho exekútora bol v súlade s princípom primeranosti a suficiencie

na naplnenie účelu exekučného konania, a či práva účastníka konania neboli dotknuté nad rámec
nevyhnutný pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Ide o normatívne vyjadrenie kontroly súdu nad
zákonnosťou vedenia exekúcie, ktoré bolo v súlade s princípom legálneho poriadku zverené subjektu
odlišnému od súdu, teda súdnemu exekútorovi. Odhliadnuc od tohto dvojdelenia, ide o subjekty, ktoré
sa spoločnými silami snažia dosiahnuť ten istý cieľ. Exekútor je akousi „predĺženou rukou súdu“,

ktorého činnosť súd náležite usmerňuje. Právne názory týchto zdanlivo odlišných subjektov by sa
preto nemali čo do výkonu exekúcie rozchádzať, exekútor by mal vôľu exekučného súdu rešpektovať
a vo svojom postupe náležite reflektovať. Ak exekučný súd v rámci svojho oprávnenia pokynovať
súdneho exekútora (§ 32 Exekučného poriadku), či po napadnutí jeho rozhodnutia účastníkom konania,
zistí nedostatky v jeho postupe, je exekútor takéto rozhodnutie povinný rešpektovať (inak tiež je

ním viazaný v súlade s § 3 Exekučného poriadku). A contrario, spochybnenie tohto záveru by
bolo spochybnením štátno-mocenského nadriadenia exekučného súdu, základných zásad a princípov
Exekučného poriadku, in concreto o.i. princípu legálneho poriadku. Nemožno tak v tomto štádiu konania
logicky hovoriť o účastníctve súdneho exekútora, ktorý podáva sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, ktoré má
len procedurálny charakter, týkajúci sa vedenia exekúcie, resp. posúdenia postupu súdneho exekútora

ako takého, nemajúci priamy dopad na jeho materiálne práva, rozumej nárok na trovy a/alebo ich výšku.
Takouto sťažnosťou by exekútor len takpovediac napádal záver súdu o vyhodnotení jeho postupu ako
nesprávneho. Viazanosť subjektu názorom nadriadeného subjektu je všeobecne prítomný v celom (nie
len) civilnom procese. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade, keď súd vyššej inštancie zruší rozhodnutie
súdunižšiehostupňa,niejesúdnižšejinštancieoprávnenýpodaťvočizrušujúcemurozhodnutiuopravný

prostriedok.

17/ Nevyhnutnosť zrušenia výzvy na úhradu trov exekútora tak vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy
nároknaichúhradusúdnemuexekútorovivzniknevýlučneajedinevsituácii,kedykzastaveniuexekúcie
skutočne dôjde. Ergo, ak k zastaveniu exekúcie nedôjde, resp. rozhodnutie (exekútora) o jej zastavení

je súdom zrušené, nárok na úhradu takýchto trov (či paušálnych výdavkov) mu do tohto momentu
neprináleží. Ak súd rozhodne o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie, musí nevyhnutne zrušiť
aj výzvu na úhradu trov exekútora. Zrušenie výzvy na úhradu trov exekútora tak predstavuje „len“
sekundárny, nepriamy a logický právny následok rozhodnutia súdu o zrušení upovedomenia o zastaveníexekúcie. In fine, súdny exekútor by bol oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v prípade
jeho rozhodnutia o vrátení výzvy na úhradu trov exekútora na prepracovanie v súlade s § 61n ods. 4
Exekučného poriadku, prípadne rozhodnutie súdu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší

súdny úradník však napadnutým uznesením nielenže nerozhodoval o nároku exekútora na trovy, ale ani
o ich samotnej výške. Na dôvažok súd uvádza, že napriek tomu, že súdny exekútor argumentujúc svojim
právom na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z dôvodu, že ním mali byť
dotknuté jeho trovy, ani na jednom mieste sťažnosti bližšie neopísal, neodôvodnil alebo bližšie nenačrtol,
v čom má byť napadnuté rozhodnutie čo do trov exekútora nesprávne.

18/ V súvislosti s rozhodnutím tunajšieho súdu (aj keď ho súdny exekútor priamo v sťažnosti neuviedol,
ani nepredložil, z vlastnej činnosti súdu je známe, že ide o rozhodnutie sp. zn. 4Ek/2990/2021), ktorým
súd námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo
svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci
nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho
súdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný.

19/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou
osobou. Preto sudca sťažnosť podanú súdnym exekútorom ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako
nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.

20/ Napriek tomu, že v prípade zamietnutia sťažnosti podanej neoprávnenou osobou, sa súd takou
sťažnosťou vecne nezaoberá, súd obiter dictum uvedie prečo by neobstála ani samotná sťažnosť. Vyšší
súdnyúradníksprávneuviedol,žezávery,ktoréviedlisúdnehoexekútoraprikonštatovaníonemajetnosti
povinného (aj tej relatívnej) musia nevyhnutne reflektovať stav spisu. Ak exekútorský spis neobsahuje
úkony, ktoré mali preukazovať spoľahlivé zistenie skutkového stavu o nemajetnosti povinného, potom

súdny exekútor nepreukázal, že také úkony vykonal a vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav
veci.Zavýkonexekúciezodpovedásúdnyexekútoraúlohousúduvexekučnomkonaníniejesuplovanie
činnosti súdneho exekútora tým, že by mal (podľa názoru súdneho exekútora v súlade s vyšetrovacím
princípom) nad rámec súdnym exekútorom predložených zistení, sám zisťovať skutkový stav týkajúci sa
nemajetnosti povinného. Súdny exekútor sa mylne domnieva, že na zastavenie exekúcie stačí uplynutie

rozhodnej doby a konštatovanie, že napriek jeho úkonom sa nepodarilo vymôcť sumu, ktorá by stačila na
úhradu jeho trov. Súd za správny nemôže považovať ani postup súdneho exekútora v prípade exekúcie
vykonávanej prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 Exekučného poriadku. Z exekučných príkazov
súdneho exekútora jasne vyplýva, že nimi boli oprávnenému prikázané pohľadávky povinného, ktoré
má voči exekútorovi, ktorý tieto vymáha v inom exekučnom konaní. Súdny exekútor však nemôže byť

osobou, voči ktorej má oprávnený pohľadávku, ale je osobou, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami
z peňažnej pohľadávky, ktorú má povinný voči inej osobe (osobe z pôvodného hmotnoprávneho
záväzkového vzťahu). Taký nesprávny postup súdneho exekútora má dopad na možnosť správneho
posúdenia uplynutia doby bezvýslednosti exekúcie, teda nemajetnosti ako takej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).