Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010414
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010414.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 25.10.2024 pod sp. zn. 35T/15/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.02.2025,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že: (citácia)

„ I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku

a) zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol
predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 35T/15/2023, a ktorého trestnosť
zanikla podľa § 84 Trestného zákona a

b) zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), Trestného zákona v znení účinnom do

05.08.2024 (skutok bod bodom 3 Rozsudku), ktorý bol predmetom konania vedeného pred Okresným
súdom Trnava sp. zn. 5T/19/2022, a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona

výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 10.10.2023, sp. zn. 35T/15/2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri
ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 42
ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, §

39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 5 (päť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste, ktorý
bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2022, sp. zn.5T/19/2022,
právoplatným dňa 25.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 335-338 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný A. B., ktoré následne
písomne odôvodnil sám i prostredníctvom svojho obhajcu.

V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok považuje za vecne nesprávny a to najmä z toho dôvodu,
že pri porovnaní trestných sadzieb § 212 ods.3 Tr. zákona a zásad ukladania trestov s poukazom aj na
§ 405b Tr. zákona, § 2 ods.1 Tr. zákona je zrejmé, že použitie Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 by bolo pre odsúdeného priaznivejšie, pričom okresný súd tak nepostupoval. Vzhľadom na
to, že v dôsledku zániku trestnosti niektorých činov došlo v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku

k zrušeniu celého výroku o treste, pri ukladaní nového primeraného trestu za zostávajú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť postupom podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona, mal súd pri rozhodovaní o treste v
zmysle zásady vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 1 Trestného zákona použiť a ukladať mu trest podľa
Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, keďže tento je pre neho priaznivejší.

V ustanovení § 405b Trestného poriadku sa nehovorí nič o tom, že nový primeraný trest za zostávajúce
zbiehajúce sa trestné činy sa má ukladať podľa Trestného zákona účinného v čase pôvodného
rozhodovania o treste, a preto sa treba prikloniť k výkladu pre odsúdeného priaznivejšieho a aj s
poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže ide o vynesenie nového rozsudku hoci
aj len v časti uloženého trestu (nakoľko celý výrok o treste uložený odsúdenému pôvodným rozsudkom

bol zrušený) bolo potrebné aplikovať právnu úpravu Trestného zákona účinného v čase vynesenia
napadnutého rozsudku t.j. v deň 25.10.2024.

V prípade aplikácie Trestného zákona účinného v čase vynesenia napadnutého rozsudku by pri ukladaní
trestu mal súd vychádzať zo základnej sadzby 2 až 8 rokov upravenú z dôvodu opätovného spáchania

zločinu podľa § 38 ods. 3 TZ v aktuálne účinnom znení, t.j. zvýšenie dolnej hranice o jednu tretinu, čo by
v danom prípade prestavovalo rozpätie 4 až 8 rokov, ktoré pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 TZ
per analogiam pri pôvodnom ukladaní trestu, aktuálne ide o § 39 ods. 5 umožňujúcom súdu zníženie o
jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestne) sadzby pri vyhlásení o vine na hlavnom
pojednávaní, by predstavovalo zníženie dolnej hranice trestnej sadzby v jeho prípade na trest v trvaní

32 mesiacov (t.j. 2 roky a 8 mesiacov), ktorý ak by aj bol zvýšený súdom o jeden mesiac ako v prípade
napadnutého rozsudku, predstavoval by pre neho trest 2 roky a 9 mesiacov, a teda takýto trest by bol
pre neho priaznivejší ako trest uložený napadnutým rozsudkom.

Rovnako nemožno súhlasiť a považuje za nesprávny postup súdu, keď ho zaradil na výkon uloženého

trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Má za to, že pri ukladaní mu nového
trestu, kedy mal súd použiť a ukladať mu trest podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024,
nemal súd pri rozhodovaní o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu prihliadať na uznesenie Okresného
súdu Trnava zo dňa 14.08.2023 sp. zn. 105T/13/2023 ako ani na uznesenie Okresného súdu Trnava zo
dňa 24.04.2024 sp. zn. 2Nt/35/2024, ktorým bol preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do

ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko ide o novo uložený trest, a nie o pokračovanie už skôr
uloženého trestu a mal ho obligatórne zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd na poklade jeho odvolania a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa

ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v celom a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby podľa ustanovenia § 322 ods.
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku zruší výroko treste uloženom odsúdenému A. B. v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2023 sp. zn.
35T/15/2023vdôsledkuzánikutrestnostiprečinukrádežepodľa§212ods.1písm.a)Trestnéhozákona,
ktorý bol predmetom konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/15/2023 a v dôsledku zániku trestnosti

prečinukrádežepodľa212ods.1písm.a)Trestnéhozákonaakoskutokpodbodom3rozsudku,ktorýbol
predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/19/2022 a podľa § 405b ods.
1 druhá veta Trestného poriadku uloží odsúdenému A. B. za zostávajúce zbiehajúce sa trestného činy,
ktorých trestnosť nezanikla podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím
§ 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2,5 39 ods. 5 súhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 9 mesiacov, na ktorého výkon odsúdeného
zaradí do ústavu so stredným stupňom stráženia a zároveň týmto rozsudkom zruší výrok o treste
uloženého odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.05.2022 sp. zn. 5T/19/2022.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu odsúdeného sa i napriek výzve okresného súdu
bližšie nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti odsúdeným napadnutých výrokov o súhrnom treste odňatia slobody
a spôsobu jeho výkonu, krajský súd zistil, že tieto výroky sú správne a zákonné.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel po ( zrušení výroku o treste uloženého
odsúdenému A. B. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2023, sp. zn. 35T/15/2023, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad po zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona v znení účinnom do

05.08.2024, ktorý bol predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 35T/15/2023,
a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona a b) zániku trestnosti prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 (skutok bod bodom 3 Rozsudku),
ktorý bol predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 5T/19/2022, a ktorého
trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona) k správnemu záveru o uložení nového primeraného

súhrnného trestu s poukazom na § 405b ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/19/2022, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia a
to za skutky v bode 1 a 2 skutkovej vety rozsudku, právne kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže,
keďže skutky, za ktoré bol uznaný za vinného týmto rozhodnutím, ako aj prečinov, ktoré sú predmetom

tohto konania sa dopustil skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/19/2022.
Preto okresný súd, spolu s uložením súhrnného trestu správne zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. tieto
výroky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň okresný súd správne ukladal trest aj za trestné
činy, ktorých sa odsúdený dopustil dňa 16.10.2021 právne kvalifikované ako prečin neoprávneného

vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 35T/15/2023, zo dňa 10.10.2023.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri výmere trestu zohľadnil pomery a

osobnosť odsúdeného ako špeciálneho, opakovane trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním
spáchanej trestnej činnosti (keďže bol ukladaný súhrnný trest, súd zohľadnil, že sa dopustil zločinu aj
prečinov) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť priznania sa odsúdeného ku skutkom. Súd ukladal trest
podľa trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Tr. zák. (základná sadzba je 3 roky až 10 rokov).
Vzhľadom na rovnaký počet priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, súd neupravoval základnú trestnú

sadzbu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.. Okresný súd ale upravil základnú trestnú sadzbu v zmysle §
38ods.5Tr.zák.,zdôvoduopakovanéhospáchaniazločinu,kedyodsúdenýbolvzmysleodpisuregistra
trestov uznaný za vinného zo zločinu krádeže rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/2/2019.
Trestná sadzba, v ktorej tak súd mohol ukladať trest odňatia slobody odsúdenému bola v rozpätí od 6rokov 6 mesiacov do 10 rokov. Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie odsúdeného o vine, súd ukladal
trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. účinného
do 05.08.2024 analogicky a uložil odsúdenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 5

mesiacov nepodmienečne.

Okresný súd zároveň zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. z nasledovných dôvodov.

Pôvodne bol do ústavu s maximálnym stupňom stráženia odsúdený preradený uznesením Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/13/2023 a to na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/19/2022.

Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/18/2024 , zo dňa 12.03.2024 bol určený spoločný
spôsob výkonu trestov, ktoré mu boli postupne uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.

5T/19/2022 a rozsudkom Okresného súdu Trnava, 0T/267/2021.

Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2Nt/35/2024, zo dňa 24.04.2024 bol určený spoločný
spôsob výkonu trestov, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. 0T/267/2021 a
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. 35T/15/2023, so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom

stráženia.

Dôvodom preradenia odsúdeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia uznesením Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/13/2023, zo dňa 14.08.2023 boli tie skutočnosti že správanie a vystupovanie
odsúdeného nielen počas výkonu väzby, ale ani počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo a ani

nie je na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil porušenia ústavného
poriadkunedodržiavanímústrojovejdisciplíny,požívanímnávykovýchlátok,fajčenímmimovyhradených
priestorov, porušením zákazu nechať sa tetovať, opakovaným nedodržiavaním zásad slušného
správania voči osobám, s ktorými prichádzal do kontaktu, opakovane nedodržiaval časový rozvrh dňa a
opakovane prechovával nepovolené predmety, pričom pokyny a príkazy personálu nie vždy rešpektuje.

Počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený disciplinárne potrestaný celkovo sedemkrát.
Disciplinárne odmenený počas výkonu trestu odňatia slobody nebol. V rámci vnútornej diferenciácie
je v súčasnosti umiestnený do diferenciačnej skupiny „C.“ Súd poukázal aj na závery vyplývajúce z
hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, podľa
ktorých odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, pričom taktiež neprejavuje záujem o zmenu

svojho správania a vystupovania s cieľom plnenia stanoveného programu zaobchádzania. Jednotlivé
body programu zaobchádzania, ktoré sú zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku, vedenie k
zrelšiemu správaniu a posilňovanie negatívneho postoju k užívaniu drog sa v prípade odsúdeného
neplnia.

RovnakoajzuzneseniaOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.2Nt/35/2024,vyplýva,ženazákladehodnotenia
odsúdeného riaditeľom ústavu možno konštatovať, že odsúdený sa opakovane dopúšťa porušovania
ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, v kolektíve odsúdených vyvoláva konflikty, z práce bol
vyradený pre nepodávanie požadovaných výkonov, voľný čas nevyužíva zmysluplne a zodpovednosť
za spáchanú trestnú činnosť akceptuje len čiastočne.

Odsúdený počas doterajšieho výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody preukázal, že miera
jeho narušenia je významná a jeho doterajšie správania v ústave na výkon trestu je nepriaznivé. Z
uvedeného dôvodu okresný súd zaradil odsúdeného, s cieľom účinnejšieho zabezpečenia jeho nápravy
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, keďže poznatky a skúsenosti s jeho doterajším správaním

vo výkone trestu svedčia o tom, že náprava v miernejšom stupni stráženia, do ktorého bol pôvodne
zaradený je zjavne neúčelná a ďalšia korekcia jeho správania si vyžaduje spôsob prevýchovy, ktorý
je možný len v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Táto skutočnosť nevylučuje, aby odsúdený
polepšení sa vo výkone trestu, si vytvoril podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

K výroku o treste:
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenieostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného

činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty

individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako

aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov teda krajský súd zameral svoju
pozornosť pri rozhodovaní o odvolaní odsúdeného A. B. na skutočnosť, či v danom konkrétnom prípade

bol po zániku trestnosti prečinov krádeže uložený za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy trest tak,
ako to konštatoval prvostupňový súd, primeraný a či spĺňa všetky zákonné kritéria.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v
konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie primeranej sankcie po zániku trestnosti za
prečiny krádeže, a to za zostávajúcu zbiehajúcu sa trestnú činnosť. V tomto smere vykonal na verejnom

zasadnutí dostatočne dokazovanie, správne zohľadnil všetky skutočnosti k osobe odsúdeného, ktoré
svedčili v prospech aj v neprospech odsúdeného. V tomto smere okresný súd správne poukázal na
osobu odsúdeného, jeho predchádzajúci spôsob života, prostredie, v ktorom žil ako i na možnosti
nápravy.

Pokiaľ potom ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u odsúdeného
skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzhľadom na skutočnosti
uvedené okresným súdom v napadnutom rozsudku, potom aj podľa názoru krajského súdu účel trestu
sa po zhodnotení všetkých určených kritérií v prípade odsúdeného dosiahne trestom odňatia slobody vo
výmere 4 rokov a 5 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody pri samej spodnej hranici mimoriadne

zníženej ( upravenej ) trestnej sadzby pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk odvolací súd považuje
za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne
naplní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Napriek skutočnosti, že sa môže obžalovanému zdať uložený trest ( po súčasnej zmene Trestného

zákona ) neprimerane prísny, všeobecný súd je povinný akceptovať zákon a jeho konkrétne kogentné
normy tak, ako sú uvedené v platnom a účinnom zákone, aj keď sa niektoré môžu javiť ako veľmi
prísnealebonepríslušné.Nemôžeichzmierňovaťvýkladom,ktorýnerešpektujepravidlávýkladuprávnej
normy. Napriek uvedenému neboli v konaní zistené žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery
obžalovaného, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že trest mu uložený pri spodnej hranici mimoriadne

zníženej trestnej sadzby pri aplikácii zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017 je pre neho neprimerane prísny a že by na ochranu spoločnosti
postačoval miernejší trest, na ktoré sa odvoláva obhajoba.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa

s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasnev každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na

základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Odsúdený by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby
a jeho trestnej minulosti, ale i od závažnosti činu a jeho charakteristík, ktoré sú rovnocennými právnymi

skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu
účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom
kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so
zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
rokov a 5 mesiacov nepodmienečne, ukladaný obžalovanému po mimoriadnom znížení spodnej hranice
trestnej sadzby stanovenej v ustanovení § 212 ods.3, § 38 ods.5 Trestného zákona účinného do
06.08.2024 za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným

charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá
požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Zákonu, ako i zisteným skutočnostiam (citovaným vyššie) zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol
odsúdenýzaradenývzmysle§48ods.4 Tr.zák.navýkontrestudoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia.

K odvolacím námietkam odsúdeného:

K odvolacím námietkam odsúdeného krajský súd uvádza, že nakoľko odsúdený v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku nedostal adekvátne odpovede na otázky, prečo v jeho prípade prvostupňový súd

nepristúpili k uloženiu miernejšieho trestu postupom podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
preto krajský súd argumentáciu okresného súdu dopĺňa nasledovne.

Podľa § 438k ods. 7 Trestného zákona, trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a
ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024

nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,

v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti

činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405b ods. 2 Trestného poriadku, ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu

uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto
rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnostiprokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od
predloženia veci.
Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho

doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe

podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.

Z ustanovenia § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch ruší

iba výrok o treste. Súd teda nikdy neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine,
či inak právne kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného
dôvodu môže ukladať nový primeraný trest len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným. V takýchto prípadoch a v prípadoch obdobných je teda nutné ukladať trest
podľa zostávajúcich trestných činov (najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla a to podľa

Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest ukladaný (a nie podľa Trestného zákona po novele).
Nakoľko bolo trestné konanie právoplatné (tzn. rozsudok nadobudol právoplatnosť), už nie je možné
ho meniť na základe zmien právnej úpravy, ktorá prišla po právoplatnosti rozhodnutia. To znamená, že
nový trestný zákon, ktorý zmierňuje trestné sadzby, sa neaplikuje na právoplatné rozsudky za trestnú
činnosť, ku ktorej k zániku trestnosti nedošlo. Aj keď sa právna úprava zmenila v prospech odsúdeného

(v podobe zmierneniu trestných sadzieb), v tomto ohľade nie je možné rozhodnutie meniť. Zásada
právnej istoty bráni tomu, aby právoplatné rozhodnutia mohli byť neustále prehodnocované na základe
zmien v zákonoch. Výnimkou by tu mohlo byť len ukladanie súhrnného trestu v situácii, ak by sa súhrnný
trest ukladal k rozsudku (trestnému rozkazu), v ktorom došlo k odsúdeniu obžalovaného už podľa novely
Trestného zákona a tento trestný čin by bol prísnejším trestným činom, čo však nie je daný prípad.

K zaradeniu odsúdeného do maximálneho stupňa stráženia odvolací súd uvádza, že nakoľko konanie
podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním odvolacieho konania, pričom v predmetnom konaní
došlo medzičasom k rozhodnutiu o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, čo znamená, že pri ukladaní nového primeraného trestu súd

je povinný zvážiť aj túto skutočnosť s ohľadom na to, že sa odsúdený počas výkonu nepodmienečného
trestuodňatiaslobodyneprispôsobilpodmienkamvýkonutrestuvústavesostrednýmstupňomstráženia
a bol z neho právoplatne preradený, a teda ak na odsúdeného nezaberá žiadna intervencia zo strany
ZVJS a akékoľvek metódy výchovného pôsobenia sa míňajú účinku, a pokiaľ požadovaný účinok
nepriniesli ani samotné disciplinárne sankcie, ktoré vykonal, tak je zrejmé, že výkon trestu odňatia

slobody uložený pôvodne v strednom stupni stráženia u odsúdeného nesplnil svoj účel v zmysle §
34 ods. 1 Trestného zákona, a teda je jednoznačne daný dôvod pre nariadenie výkonu (momentálne
ukladaného)trestudoústavu smaximálnymstupňomstráženiatakýmspôsobom,akotobolojudikované
v uznesení Okresného súdu Trnava, sp. zn. 105Nt/13/2023 z 14.08.2023. Krajský súd je potom rovnako
ako okresný súd toho názoru, že odsúdený svojim správaním a opakovaným porušovaním ústavného

poriadku splnil podmienky na nariadenie výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s prísnejším stupňom
stráženia ( na rozdiel od toho, ako bol zaradený pôvodne) a preto správne okresný súd rozhodol,
keď zaradil obžalovaného pre výkon uloženého súhrnného trestu do ústavu s maximálnym stupňom
stráženia, kde bude u odsúdeného (v danom čase) lepšie zaručená jeho náprava.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
odsúdeného A. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.