Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tomášová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124305671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6124305671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice-Staré Mesto, IČO: 44 483 767, zast. GOREJ Legal, s.r.o.,
so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 231 939, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 369,31 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 288,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 147,63 eur od 01.04.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 141,28 eur od 29.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 21.05.2024 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 369,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 162,63 eur od 01.04.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 167,08 eur od 29.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 39,60 eur od 01.09.2023 do zaplatenia

a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o združenej dodávke elektriny
dňa 12.05.2015. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalovanej elektrickú energiu a poskytoval
distribučné služby. Za poskytnuté plnenie vyhotovil a zaslal žalovanej nasledujúce faktúry: č.
XXXXXXXXXX na sumu 162,63 eur, splatnú XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX na sumu 167,08 eur,
splatnú dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX na sumu 39,60 eur, splatnú dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná

na faktúry nereagovala a neuhradila ich ani čiastočne.

Nakoľko bola žalovaná v omeškaní s plnením svojich platieb, zaslal žalovanej upomienky na zaplatenie
dlžných súm. Žalovaná na upomienky nereagovala. Následne zaslal žalovanej predžalobnú upomienky
a vyzval ju na zaplatenie sumy 369,31 eur. Žalovanú na uvedenú upomienku nereagovala.

2. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

3. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 369,31 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 21.11.2024 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásilv danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14.11.2024.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými v tomto konaní a Zmluvou o dodávke
elektriny pre domácnosti, obchodnými podmienkami žalobcu, faktúrami a rozpisom položiek k nim,

upomienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o ukončení odberu, cenníkmi služieb žalobcu a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako odberateľ uzavreli dňa 23.05.2015 Zmluvu o združenej
dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť č. XXXXXXX, na základe ktorej sa dodávateľ

zaviazal zabezpečiť odberateľovi do odberného miesta na adrese: C. XXXX/XX, XXX XX D., zruženú
dodávku elektriny, predmetom ktorej bol jeho záväzok dodávať elektrinu, prevziať zodpovednosť
za odchýlku odberateľa, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa v kvalite
garantovanej technickými podmienkami prevádzkovania distribučnej sústavy, zabezpečiť prenos
elektriny a poskytovanie systémových a regulovaných služieb, a to v súlade so Zákonom číslo 251/2012

Z.z. o energetike. Predpokladaný ročný odber vkWh bol 1900.
Podľa zmluvy, odberateľ sa zaväzuje odobrať Dodávateľom dodanú elektrinu do odberného miesta a
zaplatiť za dodanú elektrinu, za distribúciu a prenos elektriny, za ostatné regulované položky, dane,
poplatky podľa príslušného cenníka Dodávateľa alebo PDS, ako aj prípadné úroky z omeškania a
sankčné poplatky.

7. Podľa písm. C. Cenníka služieb žalobcu platného od 01.11.2022 – Poplatok splátkový kalendár bol
6,- eur s DPH. Podľa písm. G. tohto cenníka – Poplatok za odoslanie prvej upomienky bol 5,- eur. Podľa
písm. H. tohto cenníka – Poplatok za odoslanie druhej a ďalšej upomienky bol 12,- eur s DPH. Podľa
písm. L. tohto cenníka – Poplatok za SIPO bol 0,29 eur s DPH.

Podľa písm. C. Cenníka služieb žalobcu platného od 01.05.2023 – Poplatok splátkový kalendár bol 12,-
eur s DPH. Podľa písm. F. tohto cenníka – Poplatok za odoslanie prvej upomienky bol 4,- eur. Podľa
písm. G. tohto cenníka – Poplatok za odoslanie druhej a ďalšej upomienky bol 6,- eur. Podľa písm. L.
tohto cenníka – Poplatok za SIPO bol 0,29 eur s DPH.

8. Faktúrou č. XXXXXXXXXX za spotrebovanú elektrickú energiu a dodané distribučné služby v
meranom období od 12.02.2022 do 02.02.2023, splatnou dňa XX.XX.XXXX, vyúčtoval žalovanej za
uvedené obdobie cenu služieb vo výške 162,94 eur a to po započítaní úhrad žalovanej vo výške 126,60
eur. Z rozpisu položiek ku faktúre vyplýva, že žalovanej naúčtoval aj poplatok za upomienku vo výške

15,- eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX za spotrebovanú elektrickú energiu a dodané distribučné služby v meranom
období od 03.02.2023 do 01.08.2023 žalobca vyúčtoval žalovanej cenu 167,08 eur. Splatnosť faktúry
bola dňa XX.XX.XXXX. Z rozpisu položiek k faktúre vyplýva, že žalovanej neúčtoval aj poplatok za

upomienku vo výške 25,80 eur.

9. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, vyúčtoval žalobca
žalovanej poplatok za odpojenie vo výške 39,60 eur.10. Upomienkami zo dňa 15.02.2023, 18.04.2023, 16.05.2023, 13.06.2023, 14.07.2023, 12.06.2023.
10.10.2023 a predžalobnou upomienkou zo dňa 22.04.2024, vyzýval žalobca žalovanú na zaplatenie

neuhradených záväzkov žalovanej.

11. Žalobca písomným prípisom zo dňa 14.08.2023 z dôvodu neuhrádzania faktúr zo strany žalovanej
odstúpil od Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.05.2015.

12. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ä ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať
obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 26 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike ( ďalej len ,,Zákon“), zmluvou o dodávke
elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom

časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi
elektriny cenu za dodanú elektrinu.

Podľa § 26 ods. 9 Zákona, zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny
dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť

distribúciuelektrinydoodbernéhomiestaodberateľavrátanesúvisiacichslužiebaprevziaťzaodberateľa
zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za
dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.Podľa § 27 ods. 2 písm. f) Zákona, dodávateľ elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny
na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa
osobitného zákona.

Podľa § 36 ods. 2 Zákona, odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k určenému meradlu, b) udržiavať
odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, c) spĺňať technické podmienky a
obchodné podmienky pripojenia do sústavy, d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené
prevádzkovateľom distribučnej sústavy na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny, e)

uhradiť odvod určený osobitným predpisom spôsobom podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o 5 % percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom

a žalovanou ako odberateľom bola platne uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny, v zmysle
ktorej sa žalobca zaviazal elektrinu dodávať do odberného miesta žalovanej a žalovaná sa zaviazala za
odobratú elektrinu zaplatiť žalobcom vyúčtovanú cenu.

Dňa 19.07.2023 došlo k ukončeniu Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej so žalovanou a to

odstúpením od tejto zmluvy pre neplnenie záväzkov zo strany žalovanej.

Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku za dodanú elektrinu vo výške
288,91 eur, na zaplatenie poplatkov za upomínanie vo výške 40,80 eur a na zaplatenie poplatku za
odpojenie vo výške 39,60 eur.

17. Súd je toho názoru, že zmluva uzatvorené medzi stranami sporu je zároveň spotrebiteľskou
zmluvou pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom

k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

18. Nepochybne zmluva o dodávke elektriny je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zo
záveru, že zmluvu o dodávke elektriny je spotrebiteľskou zmluvu, vyplýva potreba aplikácie príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd teda preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval
právny vzťah, ktorého predmetnom bol záväzok žalobcu poskytnúť službu spočívajúcu v dodaní
dohodnutého množstva elektriny za zmluvne dojednaných podmienok, a záväzok žalovanej uhrádzať
cenu za dodanú elektrinu v mesačných platbách. Žalobca si svoje povinnosti v zmysle uvedenej zmluvy

riadne splnil, avšak žalovaná svoj záväzok zaplatiť dohodnutú cenu služieb nesplnila. Žalobcovi tak
vznikol nárok na zaplatenie sumy 288,91 eur titulom ceny poskytnutých služieb. Žalovaná napriek
upomínaniu zo strany žalobcu nedoplatok neuhradila.

Súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 288,91 eur.

20. V tomto konaní si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 40,80 eur
za zaslané upomienky žalovanej v zmysle jeho Cenníka služieb.

Súd poukazuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V tomto smere
je súd toho názoru, že nárok žalobcu na uvedené poplatky uplatnený v tomto konaní je tiež nárokom
uplatneným na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a to vzhľadom na ich uplatnenie na základe
každej zaslanej upomienky – v celkovom počte 7, ktoré zjavne ostali bez odozvy zo strany žalovanej,

pričom táto neprijateľná podmienka nebola medzi stranami sporu ani individuálne dojednaná. Žalobca si
nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky uplatňuje v zmysle jeho cenníka služieb, pričom v konaní
nebolo preukázané, žeby tento cenník žalovaná akceptovala, nie je opatrený jej podpisom. Teda sa
nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Okrem uvedeného, súd sa javí ako nadbytočné zo strany žalobcu zasielať opakovane výzvy na
zaplatenie pohľadávky a teda žalobca si uplatňuje nároky, ktoré žalovanej neprinášajú žiadne
protiplnenie a ani nenapĺňa žalobcom sledovaný účel zaplatenie splatných peňažných pohľadávok zo
strany žalovanej bez ďalšej potreby súdneho vymáhania pohľadávky.

Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v
ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy
a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky -
navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako
poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa

je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“

21. Ako posledný nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške
39,60 eur a to v zmysle jeho Cenníka služieb.

Súd v súlade s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15
v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom
dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitostipodľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť
vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10
ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle,

že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice.

V predmetnej veci bolo nesporné, že zmluva, vrátane cenníka služieb, uzatvorená medzi stranami sporu
je zmluvou spotrebiteľskou, čo je dôvodom k tomu, aby bola podrobená súdnej kontrole, či zmluvné
dojednania nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom nie sú žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je
slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse
dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetné zmluva a ich cenník preto spadá pod

súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je povinný z
úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej
zmluvy.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané (ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje len ich
demonštratívny výpočet) a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností
prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať

v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú“

Pri posudzovaní platnosti zmluvných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách súd v
tejto súvislosti poukazuje na potrebu vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť
transparentná. Súd prvej inštancie preto prihliadal na to, či zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu

Cenníka, ktorý je súčasťou formulárových spotrebiteľských zmlúv.

Zmluvná podmienka uvedená v Cenníku - poplatok za odpojenie, podľa názoru súdu nespĺňa podmienku
transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia sa skutočné náklady v
súvislosti s nákladmi potrebnými na odpojenie odberného miesta. Naopak jeho účelom je získanie

majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa. Preto s poplatkom za takéto plnenie sa spája
záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Žalobca v konaní bol povinný uniesť nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca
však nepreukázal vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi uvedenú sumu, a teda neuniesol dôkazné
bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Súd
je toho názoru, že žalobca nepredložil a nepreukázal súdu, že aké náklady mu v súvislosti s vykonaním

úkonu – odpojenie, vznikli (napr. mzdové, režijné, cestovné náklady), aby ich súd mohol následne
posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K poplatku za účtované odpojenie súd nepopiera, že náklady spojené s účtovaným odpojením
predstavujú na jeho strane majetkovú ujmu. Problematický je len spôsob, akým žalobca pristúpil

k náhrade tejto ujmy tzv. paušalizovaným spôsobom prostredníctvom poplatku. Pri tomto spôsobe
vzniká vždy nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma nemusí vždy korešpondovať so
skutočnými nákladmi. Niet pritom najmenšieho dôvodu, aby spotrebiteľ platil popri cene za odobratý
elektrinuďalšieplatbynadodobratýelektrinuanadvzniknuténáklady.Ajvtejtočastiuplatnenéhonároku
žalobcu súd považoval žalobu za nedôvodnú.

22. Žalovanú tak súd zaviazal na zaplatenie sumy 288,91 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo suma 147,63 eur od 01.04.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 141,28 eur od 29.08.2023 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorýmižalobca žalovanej vyúčtoval dlžnú sumu a t až o do zaplatenia celej dlžnej sumy a vo zvyšnej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 369,31 eur s príslušenstvom. Súd žalobe v
časti o zaplatenie sumy 288,91 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 78 % a úspech žalovanej predstavuje 22 %. Súd preto

úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 56 %. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.