Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100345
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:0923100345.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu:VT-HADICE&PLASTs.r.o.,sosídlom
ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zastúpený: JUDr. Juraj Kus, advokát, so
sídlom Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti

žalovaného proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 4Sf/8/2023-345 zo dňa 20. augusta 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. 4Sf/8/2023-345 zo dňa 20.
augusta 2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného
č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) do 10 dní od doručenia

napadnutého uznesenia.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s obsahom
predloženej žaloby túto vyhodnotil ako žalobcom uplatnený prostriedok právnej ochrany podľa §
179 SSP, teda ako žalobu opomenutého účastníka konania, pričom dospel k záveru, že podmienky
úspešnosti žaloby opomenutého účastníka konania (lehota na podanie správnej žaloby ako aj
účastníctvo v administratívnom konaní) boli splnené. K splneniu podmienky uplynutia troch rokov od

vydania napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžk/25/2019 z 28. októbra 2021, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2022 ZNSS.
3. Správny súd ďalej k námietkou žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené
zákonným spôsobom prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu a teda nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť uviedol, že vychádzal zo znenia plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu

dňa 07. januára 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, a ktorým okrem iného žalobca
splnomocnil právneho zástupcu na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci
a to v plnom rozsahu práv a povinností. Z uvedeného plnomocenstva pritom možno jednoznačne vyvodiť
záver, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu
správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, správny súd
dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní. Ak teda žalovaný tvrdí, že

žalobca splnomocnil právneho zástupcu len na vyrubovacie konanie, správny súd s uvedeným tvrdením
nesúhlasil. Uvedený záver potvrdzuje aj samotné konanie správcu dane, ktorý aj v odvolacom konaníkonal s právnym zástupcom žalobcu, keď mu doručoval Upovedomenie o postúpení veci na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu zo dňa 16. marca 2020.
4.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiaplikujúcustanovenie§30ods.3zákonač.563/2009Z.z.ospráve

daní(Daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Daňovýporiadok“)správnysúddospelkzáveru,žežalobcamalpredoručovanierozhodnutiaoodvolaní
ustanoveného právneho zástupcu, výlučne ktorému mal žalovaný napadnuté rozhodnutie doručiť.
Nakoľko však žalovaný postupoval pri doručovaní napadnutého rozhodnutia v rozpore so zákonom, toto
nebolo doručené žalobcovi riadne a z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia. Dôležitosť perfektného doručenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva
aj z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 Daňového poriadku.
5. Správny súd sa ďalej tiež zaoberal posúdením toho, či je splnená podmienka nedoručenia
napadnutého rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na § 179 ods. 1 SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi formálne doručené. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na závery judikované
Ústavným súdom Slovenskej republiky (II. ÚS 148/06, I. ÚS 361/2010, II. ÚS 31/04). Správny súd

tak dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené,
je potrebné mu právo na súdnu ochranu opomenutého účastníka priznať, nakoľko toto doručenie
nemožno považovať za perfektné, vyvolávajúce právne účinky s tým spojené. Vzhľadom na uvedené
mal správny súd za preukázané, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, v rámci ktorého
bolo napadnuté rozhodnutie vydané, avšak toto mu nebolo riadne, zákonným spôsobom doručené, a

to z dôvodu jeho nedoručovania prostredníctvom splnomocneného zástupcu v rozpore s § 30 ods. 3
Daňového poriadku.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého uznesenia v rozpore s jeho výrokom a neodôvodňuje
výrok. Výrok napadnutého uznesenia je podľa názoru sťažovateľa nevykonateľný, nakoľko rozhodnutie

sťažovateľa č. 100824062/2020 zo dňa 29.04.2020 bolo doručované práve priamo žalobcovi, a to na
adresu jeho sídla uvedenú v Obchodnom registri SR a bolo žalobcovi riadne doručené v súlade s
ustanovením § 31 ods. 3 Daňového poriadku, účinným v čase doručovania rozhodnutia žalovaného, a
to dňa 04.05.2020, a v plnom súlade s obsahom plnomocenstva, a teda podľa názoru sťažovateľa nie je
dôvod na jeho opakované doručenie žalobcovi. Sťažovateľ poukázal aj na nesúlad číselného označenia

ustanovenia a citovaného obsahu uvedeného v bode 14. uznesenia správneho súdu.
8. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebola naplnená definícia postavenia opomenutého účastníka podľa §
179 ods. 1 SSP, z dôvodu nedoručenia rozhodnutia sťažovateľa splnomocnenému zástupcovi žalobcu,
alepriamožalobcovi,atedažalobcovinemalobyťvtomtoprípadepriznanésprávnymsúdompostavenie
opomenutého účastníka konania. Z ustanovení SSP je zrejmé, že aktívne procesne legitimovaná osoba

vo veciach správneho súdnictva, resp. konania o správnej žalobe je žalobca, ktorým je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch a ktorá musí byť povinne zastúpená advokátom, a to už aj na spísanie
správnej žaloby. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobu zo dňa 10.07.2020 podal žalobca v

zastúpení advokátom, JUDr. Jurajom Kusom, ktorý konal v mene žalobcu, a teda žalobca bol podľa
názoru sťažovateľa aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby a správny súd podľa
názoru sťažovateľa posúdil vec po právnej a vecnej stránke nesprávne, keď žalobcovi priznal postavenie
opomenutého účastníka podľa § 179 SSP.
9. Podľa sťažovateľa je zmyslom ustanovenia § 179 SSP poskytnúť právnu ochranu a umožniť využitie

práva na spravodlivý proces tomu účastníkovi konania, ktorému rozhodnutie orgánu verejnej správy
nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane č. 100191243/2020 bolo doručené splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 22.01.2020, ktorý podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie dňa 21.02.2020
a sťažovateľ o odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo doručené priamo žalobcovi

dňa 04.05.2020. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalobu. Z uvedeného je jednoznačne
preukázané a samotný správny súd to opakovane zdôraznil, že so žalobcom sa konalo ako s účastníkom
administratívneho konania § 179 SSP, resp. ako s účastníkom daňového konania § 59 Daňového
poriadku, a teda mu neboli upreté žiadne práva, na ktoré mal ako účastník daňového konania, resp.administratívneho konania nárok a tieto práva (právo podať odvolanie a právo podať správnu žalobu)
aj využil. Podľa názoru sťažovateľa mal správny súd vyhodnotiť túto časť žaloby v súlade s § 179 ods.
7 SSP a vo veci konať ďalej.

10. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v danom konaní nebolo sporné to, že plnomocenstvo zo dňa
07.01.2020 nie je možné podľa obsahu považovať za všeobecné, (nakoľko v uvedenom plnomocenstve
je jeho rozsah presne vymedzený) čo nepriamo uvádza jednak samotný žalobca v žalobe, ako aj správny
súd, konkrétne v bode 36. uznesenia. Na uvedenú skutočnosť upozorňoval aj vo vyjadrení k žalobe s
poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku.

11. Sťažovateľ ďalej upriamil pozornosť na samotné členenie Daňového poriadku, moment ukončenia
vyrubovacieho konania, ako aj na dvojinštančnosť odvolacieho konania ako konania o riadnom
opravnom prostriedku. Sťažovateľ nerozporuje, že žalobca uvedeným plnomocenstvom splnomocnil
právneho zástupcu aj na podanie odvolania, ktoré sa podáva prvostupňovému orgánu, ale z obsahu
plnomocenstva podľa neho je zrejmé, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené
na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. Na základe uvedeného sťažovateľ zotrval na správnosti

svojho postupu pri doručovaní napadnutého rozhodnutia priamo daňovému subjektu ako žalobcovi a na
správnosti posúdenia obsahu plnomocenstva.
12. Sťažovateľ rovnako nesúhlasil so záverom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa
bolo žalobcovi doručené len formálne. V súlade s ustanovením § 31 Daňového poriadku, ako aj
zákona o e-Govertmente v znení účinnom v čase vydania a doručovania rozhodnutia sťažovateľa,

sťažovateľ doručoval rozhodnutie č. 100824062/2020 zo dňa 29.04.2020 žalobcovi do vlastných rúk, a
to prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, ktoré žalobca prevzal v súlade s ustanovením §
31 ods. 3 Daňového poriadku dňa 04.05.2020. Nakoľko rozhodnutie sťažovateľa bolo žalobcovi riadne
doručené, sťažovateľ trval na tom, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v súlade s ustanovením
§ 69 ods. 9, v nadväznosti na ustanovenie § 74 ods. 7 Daňového poriadku, dňa 04.05.2020.

13. Záverom namietal, že nakoľko podľa ustanovení SSP nemožno zmeškanie lehoty na podanie
správnej žaloby odpustiť, je toho názoru, že žalobca podal žalobu voči napadnutému rozhodnutiu
sťažovateľa po zákonom stanovenej lehote, a to až dňa 10.07.2020. Sťažovateľ taktiež poukázal na
tú skutočnosť, že síce žaloba bola podaná v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia sťažovateľa,
keďže predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 29.04.2020 a žaloba bola podaná dňa 10.07.2020,

ale správny súd vydal napadnuté uznesenie až po viac ako štyroch rokoch od vydania predmetného
rozhodnutia, ako aj od podania žaloby, t. j. dňa 20.08.2024. Taktiež správny súd doručil sťažovateľovi
rovnopis žaloby, spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a k predloženiu úplného administratívneho spisu
až dňa 24.01.2024, a teda sťažovateľ mal vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od
jej podania žalobcom.

14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.09.2024 uviedol, že je pravdou, že
v závere žaloby žiadal, aby správny súd rozhodol, že sťažovateľ je povinný doručiť napadnuté
rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie samotnému žalobcovi. Správny súd pochybil, keď
uložil žalovanému povinnosť, aby opakovane doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi. K rozsahu
plnomocenstiev udelených svojmu právnemu zástupcovi uviedol, že ak má advokát plnomocenstvo, kde

jeuvedené,žehoklientsplnomocňujevplnomrozsahuprávapovinnosti,toznamená,žemáoprávnenie
aj na preberanie rozhodnutí od príslušných orgánov verejnej správy, či už na prvom alebo na druhom
stupni. Z rozsahu plnomocenstiev zo dňa 20.06.2019, ďalej zo dňa 14.10.2019 a zo dňa 07.01.2020 je
zrejmé, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Juraja Kusa aj na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí
až právoplatným rozhodnutím vo veci, ako aj na podanie odvolania v daňovom konaní a vo vyrubovacom

konaní.
15. Napriek uvedenému sťažovateľ 11 napadnutých rozhodnutí nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu.
Tieto rozhodnutia sa dostali k právnemu zástupcovi žalobcu až so značným časovým odstupom, lebo
žalobca žil v tom, že napadnuté rozhodnutia musia byť doručené aj právnemu zástupcovi, ktorému
udelil plnomocenstvo. Žalobca doručil napadnuté rozhodnutia právnemu zástupcovi až po tom, keď

mu boli postupne doručené všetky rozhodnutia. Nakoľko však sťažovateľ postupoval pri doručovaní
napadnutého rozhodnutia v rozpore so zákonom, toto nebolo doručené žalobcovi riadne a z uvedeného
dôvodu nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V závere navrhol,
aby kasačný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ukladá sťažovateľovi povinnosť doručiť právnemu
zástupcovi žalobcu JUDr. Jurajovi Kusovi rozhodnutie žalovaného č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla

2020 a to do sídla advokáta JUDr. Juraja Kusa, Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce.

III. Konanie na kasačnom súde16. Prejednávaná vec bola dňa 20.09.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie
a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným

výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Sfk/29/2024, ktorý o nej rozhodol v zložení
uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
17. Najvyšší správny súd preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§
438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP
nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná.
18. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. 4Sf/8/2023-345 zo
dňa 20. augusta 2024, ktorým podľa § 179 ods. 1 SSP uložil sťažovateľovi povinnosť doručiť žalobcovi
napadnuté rozhodnutie sťažovateľa č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla 2020 do 10 dní od doručenia

napadnutého uznesenia.
19. Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Košice, pobočka
Trebišov(ďalejaj„správcadane“)vydalrozhodnutieč.100189983/2020zodňa17.januára2020,ktorým
podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie september 2017 vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 17.008,00 eur, konštatujúc porušenie ustanovenia §

49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“). Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca
odvolanie dňa 21. februára 2020, o ktorom rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím a podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správnou žalobou sa následne žalobca
preskúmania napadnutého rozhodnutia, pričom okrem iného namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo

doručené právnemu zástupcovi, ale priamo žalobcovi, hoci z administratívneho spisu bolo zrejmé,
že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným
rozhodnutím vo veci, ako aj na podanie odvolania, v plnom rozsahu práv a povinností. Podané odvolanie
bolo zároveň podané právnym zástupcom žalobcu, preto z uvedeného dôvodu sťažovateľ mal podľa
žalobcu aj napadnuté rozhodnutie doručiť právnemu zástupcovi žalobcu.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej
veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
23. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalobcu rozhodoval kasačný
súd uznesením sp. zn. 5Sfk/44/2024 zo dňa 29. októbra 2024 (za zdaňovacie obdobie december
2017, ktorým kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol). S poukazom na skutkovú totožnosť
prejednávanej veci (nastolené právne otázky, žaloba opomenutého účastníka konania, doručovanie

rozhodnutí právnemu zástupcovi žalobcu či rozsah udeleného plnomocenstva), ako aj totožný obsah
sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP
a poukazuje na uznesenie sp. zn. 5Sfk/44/2024 zo dňa 29. októbra 2024, s ktorého odôvodnením sa
stotožňuje, a ktorých k predmetnej veci uviedol:
„22. Kasačný súd na úvod svojho právneho posúdenia považoval za nevyhnutné vyhodnotiť obsah

plnomocenstiev, ktoré stanovujú rozsah práv a povinností právneho zástupcu žalobcu počas daňového
konania. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 7. januára 2020 je zrejmé, že JUDr. Juraj Kus bol
splnomocnený na:A. zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov,
zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019.
B. zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k

zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok
vytýčené na deň 7. januára 2020 o 10.00 hod.
C. na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta
žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.

23. Kasačný súd vzhľadom na znenie bodu C/ takto rozčleneného znenia plnomocenstva sa stotožňuje
so správnym súdom, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti
rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace,
bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní.
24. Sťažovateľ uvedený obsah plnomocenstva namieta s tvrdením, že žalobca splnomocnil svojho
zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. S týmto názorom sa

však kasačný súd nemôže stotožniť, keďže zo systematického členenia plnomocenstva je zrejmé, že pri
splnomocnení na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci nie je uvedený
konkrétny orgán verejnej správy na ktorého konanie by sa malo uvedené splnomocnenie vzťahovať.
Z uvedeného dôvodu, keď právny zástupca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný, právny zástupca bol splnomocnený v plnom rozsahu práv

a povinností aj v konaní pred žalovaným, teda Finančným riaditeľstvom SR, a teda bez pochýb bol
splnomocnený aj na doručovanie rozhodnutia žalovaného.

25. Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na znenie § 9 ods.1 prvá veta Daňového poriadku :
„Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné“.

Je teda zrejmé, že aj samotný zákonodarca inštitút plnomocenstva v prípade nejasností stavia do
polohy v prospech daňového subjektu. Za tejto situácie neobstojí snaha žalovaného argumentovať,
že plnomocenstvo sa vzťahovalo len na podanie odvolania, nie však na doručovanie písomností
splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.
26. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou ohľadom nevykonateľnosti výroku napadnutého

uznesenia správneho súdu. V uvedenej veci nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného bolo fakticky
žalobcovi doručené. Takéto doručenie však nemožno považovať za riadne doručenie v zmysle § 30
ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého: „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely
správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi“. Zákon pritom nepredpokladá, že doručením
a prevzatím písomnosti daňovým subjektom sa tento nedostatok zhojuje. Postup správneho súdu

preto treba vyhodnotiť ako správny a zákonný. Samotný výrok jeho rozhodnutia je potrebné vnímať
v materiálnych súvislostiach, konkrétne z pohľadu riadneho doručenia písomnosti daňového subjektu,
ktoré v uvedenom prípade musí prebehnúť spôsobom, že dôjde k faktickému doručeniu rozhodnutia
splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pozornosti kasačnému súdu pritom neuniklo, že vo vyjadrení ku
kasačnejsťažnostisažalobcazhodujesosťažovateľom,ževýrokuzneseniasprávnehosúdujepotrebné

zmeniť v intenciách uvedenej sťažnostnej námietky. Uvedený postup však pre správne posúdenie veci
nebol prípustný, keďže nemožno vykladať výrok napadnutého uznesenia reštriktívne, ale práve v širších
súvislostiach, ktoré kasačný súd už vyššie dostatočne vysvetlil.
27. Vo vzťahu k ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej nebola naplnená definícia postavenia
opomenutého účastníka tak ako ju chápe SSP, keďže je nepochybné, že správne orgány so žalobcom

konali, kasačný súd uvádza, že aj uvedenú námietku hodnotí ako nedôvodnú. Podľa kasačného súdu
nie je možné podmieňovať aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého
účastníka od skutočnosti, striktne formálne skutočnosťou, že ide len o osobu s ktorou sa skutočne
nekonalo. Takýto výklad sa dostáva do nelogickej polohy, pretože pokiaľ sa s účastníkom konania v
rámci administratívneho konania nekonalo, je zrejmý predpoklad, že rovnako mu rozhodnutie, prípadne

opatrenie ako individuálny správny akt, ktorý je výsledkom správneho konania nebude doručené.
Kasačný súd je presvedčený, že význam inštitútu žaloby opomenutého účastníka pokrýva rovnako
prípady, keď orgán verejnej správy s určitou osobou ako účastníkom konania riadne konal, avšak
opomenul doručiť rozhodnutie alebo opatrenie (v prejedávanom prípade opomenul doručiť riadne
právnemu zástupcovi administratívneho konania).

28. Tento výklad je pritom podľa kasačného súdu plne súladný aj s predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu, či Najvyššieho správneho súdu, príkladmo: rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/8/2019 zo dňa 27. októbra 2021: „Správna žaloba opomenutého
účastníka má zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgánverejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Uvedené zahŕňa aj
tie situácie, keď s účastníkom konania bolo konané, avšak nebolo mu vo veci vydané rozhodnutie
doručené.“, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/41/2014 zo dňa 15. júla 2015:

„Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé,
že žalobca si v odvolacom správnom konaní zvolil právneho zástupcu na celé konanie, ktorého
plnomocenstvo správnemu orgánu predložil s odvolaním podaným proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa a žalovaný rozhodnutie o odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania doručil
len žalobcovi. Žalovaný nesprávnym postupom v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku opomenul

doručiť rozhodnutie o odvolaní právnemu zástupcovi žalobcu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov žalobca v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. sa v
žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napádané rozhodnutie žalovaného jeho
právnemu zástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný,
vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou a
v merite veci rozhodol rozsudkom, vec po právnej stránke nesprávne posúdil.“

29. Čo sa týka námietky oneskorene podanej správnej žaloby, kasačný súd pripomína, že správny
súd vyhodnotil podanú správnu žalobu podľa obsahu, ako správnu žalobu opomenutého účastníka s
odkazom na § 179 ods. 1 SSP, čomu zodpovedná samotný výrok napadnutého uznesenia. Ako už
kasačný súd vyhodnotil vyššie v bode 23 a 24, považuje skutkový stav veci za dostatočne dôvodný
na založenie aktívnej legitimácie správnej žaloby opomenutého účastníka a rovnako tak aj na podanie

tohto druhu žaloby. Je pritom nepochybné (nerozporuje to ani sťažovateľ), že žalobca splnil rovnako
podmienku, že od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky. Za
splnenia týchto okolností v spojení so skutočnosťou, že správny súd nepreskúmaval v tomto konaní
napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórne, považuje kasačný súd okolnosť uplynutia lehoty na
podanie všeobecnej správnej žaloby za irelevantnú. Opačný prístup by mal za následok porušenie

práva na prístup k súdu. Okolnosť nie riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia pritom zavinil sám
žalovaný, pričom povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo
žalobcovi nemožno vnímať ako právny formalizmus, ale ako garanciu riadneho oboznámenia sa s
obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom od tohto momentu je priamo závislé aj potenciálne podanie
správnej žaloby, pomocou ktorej sa žalobca môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy.
30. Vo vzťahu ku konštatácií sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo vydané
po viac ako štyroch rokoch od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom sťažovateľ mal
vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od jej podania žalobcom, kasačný súd uvádza,
že sťažovateľ síce sumarizuje priebeh správneho súdneho konania, jeho priebeh však nenamieta

spôsobom z ktorého by mohol kasačný súd vyvodiť nezákonnosť v podobe znemožnenia sťažovateľovi,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (sťažovateľ dôvod v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f/ ani nevymedzil). Ak však
sťažovateľ týmto spôsobom naznačuje, že v konaní mohlo dôjsť k prieťahom, kasačný súd poukazuje,
že bolo právom žalovaného využiť inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi súdu v zmysle § 62 ods. 1

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom ktorého
mohol tieto skutočnosti namietať. Je pritom nesporné, že žaloba bola žalovanému doručená a právo na
vyjadrenie sa k správnej žalobe sťažovateľ využil a došlo teda k jeho zachovaniu. Kasačný súd preto aj
túto sťažnostnú námietku hodnotí ako nedôvodnú.“
24. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti

neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť uznesenia správneho súdu.
Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a
dostatočné. Kasačný súd preto na základe uvedených skutočností kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP
ako nedôvodnú zamietol.
25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení

s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v
plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Sťažovateľovi,
ktorý nebol v konaní úspešný, kasačný súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.