Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Monika Halkociová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010543
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720010543.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2023, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/55/2020 zo dňa 29.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- v presne nezistenom čase v mesiaci marec roku 2016 v C. D. E. F. a následne v nákupnom centre
D. D. C. G. H. I. oslovil J. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M., N. C., ktorému ponúkol
možnosť spolufinancovania projektu výstavby bytového domu vo D., N. O. P., kde túto výstavbu mala
vykonávať jeho spoločnosť A. B. STAVING-LM so sídlom C. XXX, D., pričom sa vzájomne nedohodli
na konkrétnej výške investovaných finančných prostriedkov, ale že poškodený bude A. B. poskytovať

finančnéprostriedkypodľajehopotreby,pričomA.B.J.K.C.prisľúbil,žemuokremvráteniainvestovanej
sumy počas rokov 2018 a 2019 vyplatí odmenu 30 % z investovanej sumy a zároveň aj 30 % zo zisku
z predaja bytov, kde J. K. C. následne v dobe od 23.05.2016 do 23.10.2019 podľa požiadaviek A. B.
vkladmi na účet č. XXXXXXXX vedený v F., Q. vedený v E. F. poskytol finančné prostriedky v celkovej
sume 19.098,65 eur, pričom A. B. žiadnu výstavbu bytov neuskutočnil a ani neplánoval uskutočniť,
pričom poskytnuté finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím takto poškodeného J. K. C.

uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 19.098,65 eur.

Za to mu súd uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu v ktorom namietal, že vo výpovediach poškodeného sú značné rozpory a rozporuplné
tvrdenia za akým účelom boli poskytnuté finančné prostriedky, za akých podmienok sa mali vrátiť,
pričom tvrdenia poškodeného postrádajú logiku. Ak súd považoval výpovede poškodeného C. za
nemenné,nadruhejstraneobžalovanýtakétovyhodnoteniedôkazovpovažovalzachybuvrozsudkupre

nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení súdu, resp. súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie. Obžalovaný bol toho názoru, že v danom prípade vo výpovediachpoškodeného sú vážne pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení, a preto súd v danom prípade mal použiť
zásadu in dubio pro reo a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, s odôvodnením, že tento skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pretože v danom prípade ide o občiansko-

právny vzťah, ktorý vo svojich výpovediach potvrdzuje nielen obžalovaný, ale predovšetkým poškodený.
Obžalovaný od vznesenia obvinenia až po vyhlásenie rozsudku vždy jednoznačne tvrdil, že si požičal
od poškodeného finančné prostriedky, nakoľko potreboval peniaze, ktorými potreboval vykryť dlhy, ale
predovšetkým si požičal, pretože sa mu vyskytla vážna choroba, bol nútený ostať doma, tým pádom
nemal žiadny príjem. Poškodený, keď mu posielal peniaze, nikdy sa nepýtal, načo tie peniaze potrebuje,

boli veľmi dobrí priatelia a navzájom si verili. Pre samotného obžalovaného bolo prekvapením z tvrdenia
poškodeného, že tento mal finančné prostriedky poskytnúť za účelom výstavby bytového domu vo
D., pritom obžalovaný žiaden zámer stavať bytový dom vo D. nikdy nemal a tvrdenie poškodeného,
že mal údajne stavať bytový dom na pozemku v blízkosti svojho rodinného domu, ide rozmerovo o
taký pozemok, na ktorom v žiadnom prípade nebolo možné stavať bytový dom tak, ako to popisuje
poškodený. Skutočnosť, že poškodený menil výšku požičaných peňazí, si obžalovaný nevie vysvetliť

dôvod jeho tvrdenia a v podstate obžalovaný pripustil a uznal, že mu poškodený cez účet poslal celkovú
sumu 19.098,65 eur. Obžalovaný potom, ako ochorel na vážnu chorobu, mienil finančné prostriedky
poškodenémuvrátiťtakouformou,žesazamestnalvofirmejehosyna–STAVINGLMstým,žemesačne
mu bolo vyplácaných 1.000,- eur. Poškodený až po výpovedi obžalovaného priznal, že mu obžalovaný
vrátil raz 5.000,- eur v hotovosti a druhýkrát 2.500,- eur, avšak presné dátumy nevedel uviesť. Súčasne

poškodenýpotvrdil,žeajonjeobžalovanémudlžnýeštezpredchádzajúcichobchodnýchaktivítfinančné
prostriedky, avšak nevedel uviesť v akej výške a aj z tohto dôvodu na hlavnom pojednávaní uviedol, že
si neuplatňuje voči obžalovanému žiadnu náhradu škody. Obžalovaný predpokladá, že poškodený, pre
neho z neznámych príčin, si celé toto tvrdenie vymyslel v snahe pomstiť sa obžalovanému. Tvrdenie
obžalovaného v hlavných rysoch, t. j. že obžalovaný nikdy nechcel stavať bytový dom vo D., pretože

na to nemal finančné prostriedky a ani materiálno technické zabezpečenie na takúto stavbu. Žiadnu
projektovú dokumentáciu neukazoval poškodenému a ani žiadne územné rozhodnutie nemal, ani nikdy
nebolo za takýmto účelom vystavené. Tvrdenie obžalovaného potvrdzujú aj svedkovia A. B. ml., ako
aj R. B., ktorí jednoznačne potvrdili, že obžalovaný nikdy nemal záujem stavať bytový dom vo D. a v
tomto smere žiadne kroky nepodnikal, nakoľko ochorel na vážnu chorobu. Podľa jeho názoru, za takejto

dôkaznej situácie súd sa nemal uspokojiť s prečítaním výpovede svedka A. J. a za týmto účelom mal
si súd vyžiadať z príslušnej banky, či v kritický deň, o ktorom hovorí obžalovaný, ako aj svedok, vybral
zo svojho účtu hotovosť vo výške 500.000,- Kč, ktoré mal odovzdať poškodenému, čím by sa vlastne
potvrdila vierohodnosť tvrdenia samotného poškodeného. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia okresného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného vyplýva, že súd sa
v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli predmetom konania, pričom
zabezpečené a vykonané dôkazy, vrátane výpovede svedka poškodeného, riadne vyhodnotil s tým,
že sa vysporiadal aj s jeho predchádzajúcimi výpoveďami v prípravnom konaní a jeho výsluchom na

hlavnom pojednávaní, o ktorý, okrem iného, oprel svoje rozhodnutie, objasnil okolnosti poskytnutia
finančných prostriedkov obžalovanému. Bolo preukázané, že k poskytnutiu finančných prostriedkov zo
strany poškodeného došlo, čo nepoprel ani samotný obžalovaný a potvrdil aj svedok A. B. P., na účet
ktorého boli tieto poukázané, pričom poškodený objasnil rozpory vo výške poskytnutých finančných
prostriedkov, kde poukazoval aj na hotovostné úhrady. Ak obžalovaný tvrdil, že poskytnuté finančné

prostriedky mali byť pôžičkou na úhradu jeho dlhov a na zabezpečenie živobytia, nedáva logiku
skutočnosť, že tieto finančné prostriedky boli poukázané na účet jeho syna, ktorý v tom čase podnikal.
Poškodený po celý čas zotrval vo svojom vyjadrení, že dôvodom poskytovania finančných prostriedkov
obžalovanémubolospolufinancovaniebytovéhodomuanemaldôvodpožičiavaťpeniazeobžalovanému
len tak. Čo sa týka skutočnosti, že samotný poškodený si v trestnom konaní voči obžalovanému

neuplatnil nárok na náhradu škody, neznamená, že skutok sa nestal, je to jeho procesné právo a svoj
postoj v konaní pred súdom aj odôvodnil, avšak výška spôsobenej škody, ktorá predstavuje kvalifikačný
znakžalovanéhotrestnéhočinu,bolanepochybnepreukázaná,atodokladmizbanky.Navrholodvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Z vyjadrenia obžalovaného k vyjadreniu okresnej prokuratúry vyplýva, že obžalovaný v tomto smere
nedal za pravdu prokurátorovi, pretože poškodený neobjasnil dopodrobna okolnosti finančných
prostriedkov obžalovanému a predovšetkým neobjasnil rozpory vo výške poskytnutých finančných
prostriedkov, najmä nevedel preukázať výšku tzv. hotovostných úhrad, ktoré nevedel zdokladovať,ani hodnoverne vysvetliť. To bol aj hlavný dôvod prečo vyšetrovanie vo veci bolo uzavreté, že
poškodený zapožičal obžalovanému len výšku finančných prostriedkov, ktoré prešli cez účet syna
obžalovaného. Obžalovaný sa nemôže stotožniť s tvrdením prokurátora, že vo výpovedi poškodeného

nie sú pochybnosti, keď okrem rôznych výpovedí v prípravnom konaní a predovšetkým na samotnom
hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že si neuplatňuje žiadnu škodu, pretože si je vedomý toho, že
dlhuje nejaké peniaze obžalovanému, ale nevie koľko, pričom ďalej uviedol, že pokiaľ si to obžalovaný
započíta, on od neho nebude žiadať v súvislosti s touto vecou vrátenie žiadnych peňazí. S touto časťou
výpovede sa nevysporiadal ani súd, prečo si neuplatňuje žiadnu škodu, aký má k tomu poškodený dôvod

a hlavne súd sa nezaoberal ani výškou dlhu, ktorú má poškodený dlhovať obžalovanému. Jednoznačne
aj súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal, čím vniesol do výsledkov dokazovania značné pochybnosti,
ktoré svedčia v prospech obžalovaného. S poukazom na vyššie uvedené dôvody obžalovaný zotrval na
dôvodoch odvolania.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že poskytnutie finančných prostriedkov,
obžalovaný, ako aj poškodený, odôvodňujú rozdielnym účelom. Obrana obžalovaného je založená na
tvrdení, že sa malo jednať o pôžičku, o ktorú požiadal poškodeného, ktorá mala slúžiť na vyplatenie
jeho dlhov, ako aj na chod domácnosti z titulu, že bol bez príjmu a súčasne mal zdravotné problémy
vážnejšieho charakteru. Obžalovaný poprel, že by poškodeného žiadal o poskytnutie finančných

prostriedkov pod zámienkou spoločnej investície a s tým súvisiaceho profitu na zisku zo strany
poškodeného. K okolnostiam vrátenia pôžičky uvádzal, že tieto okolnosti neboli dohodnuté, ale
pôžičku by splácal zo svojho invalidného dôchodku a s poškodeným by sa dohodol na splátkach.
Túto obranu obžalovaného v celom rozsahu vo svojej výpovedi vyvracia poškodený, ktorý tak na
hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní nemenne vypovedal o tom, že finančné prostriedky

obžalovanému poskytol na podklade jeho žiadosti a tieto peniaze mali slúžiť ako investícia do projektu
- výstavby bytov v obci D., z ktorej investície mal mať profit v podobe 30 % zisku z investovanej sumy a
následného predaja bytov. Zároveň poškodený zdôraznil, že bol to práve obžalovaný, ktorý prezentoval
podnikateľský zámer spojený s výstavbou bytov, potrebou spolufinancovania výstavby, a preto vstúpil
do predmetného projektu. Poškodený zároveň poprel, že by peniaze poskytol obžalovanému len tak, na

úhradu jeho dlhov či chod domácnosti. O tom, že sa malo jednať o investíciu zo strany poškodeného,
svedčia aj okolnosti, za ktorých poškodený finančné prostriedky odovzdával, keď tieto boli zasielané v
priebehu 5 mesiacov vkladom na účet syna obžalovaného (ktorého číslo oznámil samotný obžalovaný
poškodenému) v celkovom počte 13 vkladov. Z vykonaných dôkazov je ďalej nepochybné, že žiadna
výstavba bytových domov v obci D. v relevantnom období plánovaná nebola, a teda poškodený bol

uvádzaný do omylu v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov, ktoré neboli v súlade so
skutočným stavom veci. Súd nevidel logický dôvod, pre ktorý by nemal uveriť poškodenému ohľadom
okolnosti, za ktorých poskytol obžalovanému finančné prostriedky v celkovom objeme 19.098,65 eur
a naopak, obranu obžalovaného v tomto smere považoval za účelovú so zjavným zámerom vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti.

Okresný súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto o
ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Hodnotenie dôkazov, ktoré viedlo konajúci súd k
záveromprezentovanýmvnapadnutomrozsudku,všakodvolacísúdnepovažujezasúladnésozásadou
uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Krajský súd závery vyslovené okresným súdom v napadnutom rozsudku hodnotí ako predčasné a
nepresvedčivé pretože existujú dôvodné pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a preto sa
s nimi nestotožňuje.

Dňa 13.06.2023 bolo doručené krajskému súdu čestné vyhlásenie poškodeného a príjmové pokladničné
doklady za účelom splátky pôžičky. V čestnom vyhlásení poškodený uviedol, že mu obžalovaný k tomuto
dňu uhradil všetky finančné prostriedky vo výške 19.100,- eur, ktoré mu postupne v rôznych splátkach
uhradil a nie je mu nič dlžný. Taktiež uviedol, že nie je pravdou, že finančné prostriedky, ktoré poskytolobžalovanému, boli určené na výstavbu bytového domu, ako tvrdil pred vyšetrovateľom a aj pred
okresným súdom. Toto tvrdil len z toho dôvodu, že sa obával, že mu požičané peniaze nevráti.

Na verejnom zasadnutí boli v zmysle § 326 ods. 5 Tr. poriadku za použitia § 269 Tr. poriadku prečítané
listinné dôkazy, a to doklady doručené krajskému súdu dňa 13.06.2023, osvedčenie o pravosti podpisu
a rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/174/2015 zo dňa 02.03.2023.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, vyjadrení k odvolaniu a

spisového materiálu, poukazujúc pritom na listinné dôkazy prečítané na verejnom zasadnutí, je toho
názoru, že okresný súd nedostatočne zisťoval, za akým účelom a v akej výške poskytol poškodený
finančné prostriedky obžalovanému.

Bude preto povinnosťou okresného súdu opätovne vykonať výsluch poškodeného, a to hlavne, za
akým účelom poskytol finančné prostriedky obžalovanému a v akej výške mu bola spôsobená škoda

obžalovaným.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia, na hodnotenie dôkazov okresného súdu, ktoré nateraz v ním
prezentovanej podobe nemôže byť podkladom pre jeho záver, že obžalovaný je vinný, odvolací súd v
zmysle § 322 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil

okresnému súdu v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku na opätovné prejednanie a rozhodnutie, pretože
doplnenie dokazovania môže viesť k iným skutkovým záverom. Okresný súd je povinný postupovať
podľa § 327 ods. 1 Tr. poriadku a vykonať úkony nariadené odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.