Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 51Er/1845/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224007
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2115224007.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. C. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Barbora Božíková Ághová, Exekútorský úrad so
sídlom Jaskový rad 79, Bratislava (nástupca súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kaduch), o vymoženie
2.932,29 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 51Er/1845/2015-88 zo dňa 01.04.2022 tak,
že výrok II. znie:

„Súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch, doručil na Okresný súd Trnava dňa 25.09.2015 žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej
len „Exekučný poriadok“), a to na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-
C/0614/0072 zo dňa 19.08.2014.

2. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 51Er/1845/2015-38 zo dňa 27.01.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.09.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3CoE/423/2018-80
zo dňa 09.05.2019, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého žiadal súdny exekútor udeliť poverenie
navykonanieexekúcie,jenulitnýaakoexekučnýtitulneúčinný,atoprejehorozporsozákonom,nakoľko

rozhodcovská doložka, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu je absolútne neplatná.

3. Následne Okresný súd Trnava uznesením č. k. 51Er/1845/2015-88 zo dňa 01.04.2022 výrokom I.
exekučné konanie zastavil s poukazom na ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a výrokom II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, a to do troch
dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený podal proti výroku II. predmetného uznesenia sťažnosť. Sťažnosťou napadnuté uznesenie
bolo oprávnenému doručené dňa 07.04.2022 a sťažnosť oprávneného bola tunajšiemu súdu doručená
dňa 14.04.2022. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením nesprávne rozhodol o výške trov exekúcie. Exekučné

konanie bolo zastavené, pretože poverenie nebolo súdnemu exekútorovi udelené, teda exekučné
konanie sa nedostalo do štádia vykonávania exekúcie. Súdnemu exekútorovi nemala byť priznanáminimálna odmena vo výške 33,19 eur, nakoľko táto odmena patrí súdnemu exekútorovi až od času
udeleniapoverenianavykonanieexekúcie.Oprávnenýpoukázalnaust.47ods.3Exekučnéhoporiadku,
podľa ktorého do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu

za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby súd s poukazom na ust. § 250 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) napadnuté uznesenie zrušil, alternatívne
zmenil tak, že súdnemu exekútorovi prizná náhradu trov v časti účelne vynaložených hotových výdavkov
a DPH.

5. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného vyjadril tak, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti
uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (ods. 1) Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu. (ods. 2)

13. Súd preskúmal sťažnosť oprávneného proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č. k. 51Er/1845/2015-88 zo

dňa 01.04.2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „sťažnosťou napadnuté uznesenie“),
ako aj obsah súdneho spisu, pričom sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako dôvodnú.

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

16. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a

exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eura.

20. Podľa § 47 ods. 3 poslednej vety Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie
exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na

náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

21. Podľa § 21a vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

22. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu exekučného konania došlo v štádiu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Súdkonštatuje,žesúdnyexekútorsitrovy

exekúcie vyčíslil v nesprávnej výške, keď požadoval paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur s poukazom
na ust. § 14 ods. 1 vyhlášky. Na podklade takto vyčíslených trov následne tunajší súd vydal sťažnosťou
napadnuté uznesenie, ktorým vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 39,83 eur (vrátane DPH).

24. Súd sa stotožnil s argumentami oprávneného uvedenými v sťažnosti a po preskúmaní obsahu spisu
dospel k záveru, že výrok II. sťažnosťou napadnutého uznesenia je nesprávny, nakoľko minimálna
paušálna odmena vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi prislúcha, v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky,
pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie, ale až v štádiu
vykonávania exekúcie, keď už bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že v konkrétnom prípade, kedy došlo k zastaveniu exekučného konania ešte
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, mal súd o výške trov exekučného konania rozhodovať
podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznať iba odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Keďže
súdny exekútor v podaní zo dňa 29.03.2016, ktorým si vyčíslil trovy exekúcie, neuviedol, že požaduje

náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov a z obsahu spisu ani vznik hotových výdavkov
v súvislosti s vykonávaním predmetného exekučného konania súdnemu exekútorovi nevyplýva, rovnako
z obsahu spisu nevyplýva, že súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, preto
súd vyhodnotil, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania preukázateľne
nevznikol. Navyše v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2022, v rámci vyjadrenia súdneho exekútora k

sťažnosti oprávneného, súdny exekútor oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

25. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.