Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204688
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4220204688.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu
JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
C. D. XXXX/XX, D., zast.: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, Nám. M. R. Štefánika č. 6, Komárno,
IČO: 31 167 586, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, zast.: JUDr. Ľubica Bičianová,
advokátka,Záhradnícka16,Komárno,IČO:14142309,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 7C/40/2020-263 zo dňa 6.
mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok

na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho
zákonníka a § 167 ods. 2 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2020,
domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba ako „BSM“),
a to na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/281/2016 zo

dňa 22.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode manželstva dňa 28.10.2017,
bolo rozvedené manželstvo strán sporu. Strany sporu sa rozišli v mesiaci október 2016, kedy žalovaná
opustila spoločnú domácnosť a od tejto doby spoločne nehospodárili. Obratom bol na súd podaný
návrh na rozvod manželstva, s ktorým obaja súhlasili, ale z dôvodu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, pochádzajúcim z manželstva, bolo manželstvo rozvedené až s odstupom
jedného roka, dňa 28.10.2017. Strany sporu sa nedokázali na rozdelení BSM dohodnúť, preto požiadali

o jeho vyporiadanie súd. Počas trvania manželstva do BSM nadobudli A/ hnuteľné veci: 1. Osobné
motorové vozidlo tov. zn. Peugeot 307, Ev. č. I. XXX J. - zakúpené v roku 2011 za kúpnu cenu 5.800,-
eur, ku dňu rozvodu manželstva zostatková hodnota 2000,- eur, za ktorú sumu bolo OMV predané
v roku 2018, 2. Notebook - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200, - eur, 3. Sedacia súprava do
obývacej izby - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 300, - eur, 4. Obývacia stena - zostatková hodnota
ku dňu rozvodu 200, - eur, 5. Televízor zn. LG - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 350,- eur, 6.

Zariadenie spálne (posteľ, matrac, ostatný nábytok) - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 350,- eur, 7.
Zariadeniedetskejizby(posteleamatrace)-zostatkováhodnotakudňurozvodu200,-eur,8.Chladnička
- zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 9. Práčka - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,-
eur, 10. Kuchynský stôl so 4 stoličkami, hrnce, taniere, mikrovlnná rúra a ostatné zariadenie kuchyne
- zostatková hodnota ku dňu rozvodu 400,- eur. Do BSM ďalej patria B/ pasíva: 1. Úver poskytnutý
peňažným ústavom Poštová banka a.s. č. úverovej zmluvy 5575663687 - zostatok ku dňu ppl. rozvodu

manželstva, t. j. ku dňu 28.10.2017, bol 3.478,36 eura, 2. Pôžička poskytnutá K. L., nar. XX.XX.XXXX
a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N., O. XXX - rodičmi žalovanej ku dňu ppl. rozvodumanželstva, t.j. ku dňu 28.10.2017, vo výške 12.895,48 eura. Hnuteľná vec opísaná pod položkou A/2
sa nachádza u žalobcu a všetky ostatné hnuteľné veci opísané pod položkami A/3-10 sa nachádzajú
od rozchodu u žalovanej, ktorá ich užíva. Úver poskytnutý peňažným ústavom Poštová banka, a. s. od

rozchodu v mesiaci október 2016 splácal výlučne žalobca. Ohľadne zostatku pôžičky poskytnutej K. L. a
jeho manželkou je na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/33/2018 vedené konanie žalobcov K. L.
a jeho manželka proti žalobcovi o zaplatenie 3.842,36 eura s príslušenstvom. Žalobca v žalobe požiadal
súd, aby BSM strán sporu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. prikázal hnuteľnú
vec označenú pod položkou A/2, do výlučného vlastníctva žalovanej E. B. P. L. prikázal hnuteľné

veci označené pod položkou A/3-10. Zostatok záväzku z titulu úveru poskytnutého peňažným ústavom
Poštová banka a.s. č. úverovej zmluvy XXXXXXXXXX označený pod položkou B/l sú povinní splácať
strany sporu A. B. P. B. a E. B. P. L. spoločne a nerozdielne až do jeho úplného zaplatenia. Zostatok
záväzku z titulu pôžičky poskytnutej K. L. a M. L. označený pod položkou B/2 sú povinné splácať strany
sporu A. B. P. B. a E. B. P. L. spoločne a nerozdielne až do jeho úplného zaplatenia. Žalobca zároveň
požiadal súd, aby žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Po oboznámení sa s obsahom listín, pripojenými spismi OS Komárno sp. zn. 8C/33/2018 a sp.
zn. 12P/281/2016, ako aj vyjadreniami a výsluchmi strán sporu a svedka, súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili
manželstvo dňa 14.10.2006 pred L. Q. D.. Z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/281/2016

zo dňa 22.09.2017, vyplývalo, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené dňa 22.09.2017 a
rozsudok sa stal právoplatným dňa 28.10.2017. Masu BSM súd prvej inštancie ustálil tak, že v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vzhliadol ku dňu zániku BSM ako aktíva 1. Osobné motorové
vozidlo tov. zn. Peugeot 307, Ev. č. I. XXX J. - zakúpené v roku 2011 za kúpnu cenu 5.800,- eur, ku
dňu rozvodu manželstva zostatková hodnota 2.000,- eur, za ktorú sumu bolo OMV predané v roku

2018, 2. Notebook - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 3. Sedacia súprava do obývacej
izby - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 300,- eur, 4. Obývacia stena - zostatková hodnota ku dňu
rozvodu 200,- eur, 5. Televízor zn. LG - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 350,- eur, 6. Zariadenie
spálne (posteľ, matrac, ostatný nábytok) - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 350,- eur, 7. Zariadenie
detskej izby (postele a matrace) - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 8. Chladnička -

zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 9. Práčka - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,-
eur, 10. Kuchynský stôl so 4 stoličkami, hrnce, taniere, mikrovlnná rúra a ostatné zariadenie kuchyne
- zostatková hodnota ku dňu rozvodu 400,- eur a termínovaný vklad vedený v R. F., S.. IBAN: T. XX
XXXX XXXXXXXXXXXX a IBAN:T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.730,- eur.

4. Sporové strany na pojednávaní zhodne uviedli, že hnuteľné veci majú medzi sebou fakticky
vyporiadané tak, ako ich užívajú od zániku spolužitia v spoločnej domácnosti t. j. od októbra 2016. V
súvislosti s termínovaným vkladom, vedeným v R. F., S., vo výške 3.730,- eur, strany sporu uzavreli
dohodu, v zmysle ktorej tieto finančné prostriedky ponechali na účtoch zriadených v prospech dvoch
spoločných maloletých detí, na každého vo výške po 1.865,- eur.

5. Ako pasíva BSM vzhliadol súd prvej inštancie úver poskytnutý peňažným ústavom Poštová banka
a.s. č. úverovej zmluvy 5575663687 so zostatkom ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 28.10.2017 vo
výške 3.478,36 eura. Úver poskytnutý peňažným ústavom Poštová banka a.s. č. úverovej zmluvy
XXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 28.10.2017 vo výške 3.478,36 eura, bol

podľa vyjadrenia sporových strán na pojednávaní v priebehu konania splatený v plnej výške žalobcom.

6. Pôžičku poskytnutú K. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N., O. XXX -
rodičmi žalovanej so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 28.10.2017 vo výške 12.895,48 eura súd
prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania nepoňal do masy BSM, nakoľko táto položka bola

medzi sporovými stranami sporná. Podľa tvrdení žalovanej predmetná pôžička bola poskytnutá výlučne
žalobcovi. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní dňa 10.04.2024 svedok - ručiteľ K. L., ktorý uviedol,
že oni, ako rodičia žalovanej, poskytli túto pôžičku toho času manželovi žalovanej - žalobcovi, pretože
mal veľa dlhov. Prišiel za svedkom, a vyplakával. On sľuboval, že do koruny to splatí. Predtým chodili po
bankách Komárno, Hurbanovo, kde žalobcovi nechceli dať úver, lebo mal veľa úverov. Preto svedok s

manželkou boli požiadať o pôžičku v banke, ktorú dostali, jedná sa o úver vedený v A. F., S. pod číslom
3346248888 vo výške 17.000,- eur s dohodnutou mesačnou splátkou 236,24 eura, výškou celkových
nákladov 10.419,57 eura, ktorú mali splatiť do 10 rokov odo dňa uzatvorenia. Obdržanú čiastku 17.000,-
eur dali žalobcovi, a to takým spôsobom, že bol s manželkou svedka v banke, a žalobca si previedoltieto prostriedky na svoj účet. So žalobcom sa dohodli tak, že mu dá každý mesiac 238,- eur v hotovosti
a oni budú pôžičku splácať. Po rozvode manželstva žalobca prestal uhrádzať a posielať tieto peniaze.
Odvtedy nekomunikuje so svedkom. Na čo žalobca minul peniaze, uviesť presne nevie, vie však, že mal

nejaké dlhy a údajne, ako sa dopočul, mali mať jeho rodičia dlhy u nebankových spoločností, ktoré mal z
týchto prostriedkov vyrovnať. Na tunajšom súde je v súvislosti s pôžičkou poskytnutou žalobcovi rodičmi
žalovanej - svedkom K. L. a M. L. vedené konanie pod sp. zn. 8C/33/2018, v ktorom sa rodičia žalovanej
K. L. a M. L., domáhajú od žalobcu zaplatenia sumy 3.842,36 eura s príslušenstvom z titulu pôžičky
poskytnutej mu dňa 19.08.2011 vo výške 16.660,- eura. Súd prvej inštancie preštudovaním uvedeného

spisu dospel k záveru, že svedok K. L. zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní pod
sp.zn. 8C/33/2018, a to predovšetkým v tom, že tak ako v uvedenom konaní, tak aj ako svedok v tomto
konaní vypovedal, že pôžičku zo dňa 19.08.2011 vo výške 16.660,- eur poskytol výlučne žalobcovi, na
pokrytie jeho dlhov resp. dlhov jeho rodičov. Svedok pripustil drobné bežné investície do svojho domu,
ktoré však v konaní neboli preukázané, kvantifikované a ktoré súd vyhodnotil v zmysle § 628 ods. 1
OZ. Na základe výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že finančnú čiastku vo výške 16.600,- eur

svedok poskytol žalobcovi na jeho bankový účet dňa 19.08.2011. Žalobca tvrdil, že pôžička bola rodičmi
žalovanej poskytnutá obom manželom a patrí do BSM, avšak jeho tvrdenia boli vyvrátené tvrdeniami
žalovanej, výpoveďou svedka K. L. v tomto konaní, ako aj v konaní sp.zn.8C/33/2018. Práve žalobca
navrhol na preukázanie skutočnosti, či pôžička patrí do BSM ako dôkaz výsluch uvedeného svedka.
Hoci žalobca predložil súdu ako dôkaz na preukázanie toho, že pôžička patrí do BSM listinné dôkazy -

úverovú zmluvu s Home Credit Slovakia, a.s., č. 3907049527 zo dňa 16.07.2009 na sumu 1.100,- eur,
Zmluvu o úvere s GE Money , a.s zo dňa 13.08.2008 na sumu 6.140,87 eura a úverovú zmluvu s Home
CreditSlovakiaa.s.,č.3801229896zodňa01.02.2008nasumu35.000,-Sk.Právnazástupkyňažalobcu
predložila do súdneho spisu úverovú zmluvu Home Credit zo dňa 01.02.2008, ktorej zostatok mal byť
uhradený prevodom z účtu dňa 30.08.2011 vo výške 1.008,79 eura, ďalej úverovú zmluvu GE Money zo

dňa 13.08.2008, ktorej zostatok mal byť uhradený prevodom z účtu dňa 30.08.2011 vo výške 3.330,11
eura, úverovú zmluvu Home Credit zo dňa 16.07.2009, ktorá mala byť využitá na nákup vysávaču a
zostatok vo výške 140,- eur bol uhradený dňa 30.08.2011. Právna zástupkyňa žalobcu taktiež predložila
výpis z bankového účtu vedený v R. F. na meno B. A. zo dňa 30.07.2011, ktorý má preukázať, že
banková karta vedená na meno žalovanej bola vystavená už v roku 2011, nakoľko na tomto výpise

z účtu figurujú výbery z bankomatu z karty držiteľa E. B., predmetné dôkazy nepreukazujú, že tieto
finančné prostriedky mali pochádzať z pôžičky od svedka K. L., a že táto pôžička nebola poskytnutá
výlučne žalobcovi. Súd teda na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetná
pôžička bola veriteľom poskytnutá výlučne žalobcovi. Aj v prípade, že žalobca z výlučných prostriedkov
získaných žalobcom z tejto pôžičky vynaložil ich časť na nákup hnuteľných vecí patriacich do BSM, ako

to preukazoval vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré však boli protistranou rozporované a v konaní
neboli ďalej preukázané.

7. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je treba urobiť jeho vyporiadanie. Predmetom
konania je vyporiadanie spoločného majetku t. j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného

majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. Základnou právnou domnienkou pre
vyporiadanie je, že podiely obidvoch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku
sú rovnaké. To platí tak o podieloch na majetku, ako i na záväzkoch. Táto zákonná domnienka je
vyvrátiteľná. Pod vyporiadaním BSM sa rozumie nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet BSM, ale
kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov,

ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého majetku, ktorý v
zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do BSM účastníkov patril a ktorý existoval v čase zániku tohto
spoluvlastníctva.

8. Masu BSM súd prvej inštancie ustálil nasledovne: v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

vzhliadol aktíva - hnuteľné veci: 1. Osobné motorové vozidlo tov. zn. Peugeot 307, Ev. č. I. XXX J.
- zakúpené v roku 2011 za kúpnu cenu 5.800,- eur, ku dňu rozvodu manželstva zostatková hodnota
2.000,- eur, za ktorú sumu bolo OMV predané v roku 2018, 2. Notebook - zostatková hodnota ku dňu
rozvodu200,-eur,3.Sedaciasúpravadoobývacejizby-zostatkováhodnotakudňurozvodu300,-eur,4.
Obývacia stena -zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 5. Televízor zn. LG - zostatková hodnota

ku dňu rozvodu 350,- eur, 6. Zariadenie spálne (posteľ, matrac, ostatný nábytok) - zostatková hodnota
ku dňu rozvodu 350,- eur, 7. Zariadenie detskej izby (postele a matrace) - zostatková hodnota ku dňu
rozvodu 200,- eur, 8. Chladnička - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 9. Práčka - zostatková
hodnota ku dňu rozvodu 200,- eur, 10. Kuchynský stôl so 4 stoličkami, hrnce, taniere, mikrovlnná rúra aostatné zariadenie kuchyne - zostatková hodnota ku dňu rozvodu 400,- eur a termínovaný vklad vedený
v R. F., S.. IBAN: T. XX XXXX XXXXXXXXXXXX a IBAN:T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške
3.730,- eur. Ako pasíva BSM vzhliadol súd prvej inštancie úver poskytnutý peňažným ústavom Poštová

banka a. s. č. úverovej zmluvy XXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 28.10.2017
vo výške 3.478,36 eura.

9. Následne mal súd prvej inštancie za preukázané, že aktívum - termínovaný vklad vedený v R. F.,
S. vo výške 3.730,- eur, vyporiadali počas konania mimosúdne v zmysle § 149 ods. 3 OZ dohodou, v

zmysle ktorej tieto finančné prostriedky ponechali na účtoch zriadených v prospech dvoch spoločných
maloletých detí, na každého vo výške po 1.865,- eur. Ďalšie aktíva - hnuteľné veci označené v bode 23.
odôvodnenia pod položkami 1.-10. si sporové strany vyporiadali ústnou dohodou v zmysle § 149 ods. 3
OZ ústnou dohodou strán, pričom toto vyporiadanie zhodne potvrdili samé strany sporu na pojednávaní.
Právna zástupkyňa žalobcu síce následne počas konania uvádzala, že trvá na vyporiadaní aktív -
hnuteľných vecí označených v bodoch 1.-10., avšak súd to vyhodnotil ako prostriedok procesnej obrany,

po tom, ako súd v predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že za predpokladu, že sporové strany
majú v žalobe uvedené aktíva už medzi sebou vyporiadané, ako to tvrdili osobne dňa 05.09.2023 pred
pojednávaním, súd žalobu v zmysle ustálenej judikatúry pokladá za nedôvodnú.

10. Ako pasíva BSM vzhliadol súd úver poskytnutý peňažným ústavom Poštová banka a. s. č. úverovej

zmluvy XXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 28.10.2017 vo výške 3.478,36 eura.
Počas konania bolo preukázané bankovými výpismi, že predmetný úver bol počas konania splatený v
celej výške aj s príslušenstvom žalobcom, na základe čoho by teda od žalovanej v prospech žalobcu,
v prípade prítomnosti iných aktív možných na započítanie, svedčala 1, teda 1.739,18 eura (3.478,36
÷2= 1.739,18 ).

11. Pôžičku poskytnutú K. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N., O.
XXX - rodičmi žalovanej so zostatkom ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 28.10.2017 vo výške 12.895,48
eura, súd nepoňal medzi pasíva BSM na základe vykonaného dokazovania, nakoľko táto položka bola
medzi sporovými stranami sporná. Podľa tvrdení žalovanej predmetná pôžička bola poskytnutá výlučne

žalobcovi. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní dňa 10.04.2024 svedok - ručiteľ K. L., ako je uvedené
v bode 16. tohto odôvodnenia.

12. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/63/2023 zo dňa 02.08.2023 z ustanovenia
§ 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vyporiadanie BSM zásady, pričom základnou zásadou je

skutočnosť, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej
konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba
pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako
kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM. Aj v tomto prípade
však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
majetok. Poslednou zásadou, na ktorú súd prihliada pri vyporiadaní BSM, je starostlivosť manželov
o rodinu, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Občiansky
zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov,

ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania. Tieto pohľadávky
a dlhy nepatria totiž do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka.Pokiaľtietovzťahyniesúosobitneupravené,jepotrebnévychádzaťpodľaustanovenia§853
Občianskeho zákonníka z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie a primerane
použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov

manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s ich hospodárskym a
spotrebným spoločenstvom. Pre vyporiadanie pasív z bezpodielového spoluvlastníctva, je nevyhnutná
existencia aktív z tohto majetku. Pri neexistencii aktív, nie je možné pasíva započítať a tieto vyporiadať.
Okrem toho je taktiež potrebné poukázať na skutočnosť, že z úverových zmlúv vyplýva, kto je dlžníkom
a kto spoludlžníkom. Pri vyporiadaní týchto pasív ide o zmenu vnútorných vzťahov dlžníkov, čo je úzko

späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Vyporiadanie iba pasív význam nemá, pretože bez
zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam, nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov. Dohoda
o vyporiadaní BSM, resp. autoritatívne rozhodnutie súdu o tomto vyporiadaní, nemá účinnosť voči
tretím osobám a je možné týmito inštitútmi (dohoda, resp. rozsudok súdu), iba vyporiadať vzťahy medzibývalými manželmi, stranami sporu a nie voči tretím osobám. Preto, ak strana uzavrela úverové zmluvy
s veriteľmi sama, je iba sama zodpovedná za ich plnenie veriteľovi. Ani súd nemôže meniť záväzkové
vzťahy, uzavreté s tretími osobami a zaviazať stranu sporu na plnenie z úverovej zmluvy, ktorú uzavrela

iba jedna strana s veriteľom, ktorý mu poskytol finančné prostriedky. Z uvedeného preto vyplývalo, že
v rámci vyporiadania BSM nie je možné zaviazať druhého bývalého manžela na prevzatie a platenie
úveru, na základe úverovej zmluvy (bez započítania na majetkovú hodnotu, aktíva), ktorú uzavrel druhý
z bývalých manželov. Právny poriadok umožňuje následné vyporiadanie týchto vzťahov medzi bývalými
manželmi, žalobou na plnenie voči druhému manželovi, samozrejme za splnenia ďalších, podstatných

podmienok. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom vyporiadania sú iba dlhy, mal žalobu
zamietnuť, a nie ich vyporiadať.

13.Vdanomprípadesúdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežaloba
je nedôvodná, keď podľa § 143 OZ predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) sú
len veci, a nie spoločné pohľadávky a dlhy. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že strany sporu majú aj

aktíva v BSM, v súvislosti s ktorými by bolo možné vyporiadať aj spoločné dlhy strán sporu ako bývalých
manželov odpočítaním od aktív. Súd môže vyporiadať len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré
strany sporu urobili predmetom konania o vyporiadanie BSM v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty od
zániku BSM. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 257 CSP, kedy
súd výnimočne neprizná nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. V
tomto konaní súd vzhliadol dôvody osobitného zreteľa v samotnej podstate konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je špecifickým konaním, vzhľadom na povahu konania
a zákonnú potrebu vyporiadania BSM. V danom prípade navyše prišlo k zamietnutiu žaloby, ktoré

však nemožno odôvodniť zavinením sporovej strany, nakoľko počas konania o vyporiadanie BSM
prišlo k čiastkovým dohodám medzi sporovými stranami, resp. k zániku niektorých aktív či pasív, bez
zavinenia strán sporu. Preto by súd pokladal za nespravodlivé, tieto skutočnosti priznať na úkor jednej
zo sporových strán.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP a majúc za to, že žalobu o vyporiadanie BSM podal v lehote do 3 rokov od
rozvodu manželstva na súd. V žalobe ako predmet BSM uviedol hnuteľné veci, ktoré strany sporu ako
manželia spoločne nadobudli počas trvania manželstva a 2 pasíva, a to pôžička v peňažnom ústave
Poštová banka a.s. a pôžička od rodičov žalovanej. Uvedené položky v žalobe špecifikoval. Žalovaná sa

kžalobevyjadrilatak,žepotvrdilanadobudnutiežalobcomoznačenýchhnuteľnýchvecipočastrvaniaich
manželstva. Ohľadne označených pasív prvotne nesúhlasila, aby sa podieľala na ich splácaní. Zároveň
požadovala, aby do BSM bola zahrnutá zostatková suma sporenia zo zmluvy o termínovanom vklade
na účte v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Následne taktiež žiadala o započítanie kúpnej ceny
OMV zn. peugeot EČV: I. XXXXX, ktoré bolo predané. Ohľadne niektorých hnuteľných vecí strany sporu

uviedli, že sa medzičasom pokazili alebo neexistujú. Žalobca v konaní označil dôkazy a predložil listiny
na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu následne v konaní v rámci svojich vyjadrení a prednesov
ustálili predmet BSM na konkrétne hnuteľné veci, úspory na sporiacom účte a 2 pôžičky. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je nedôvodná, s čím žalobca vyjadril nesúhlas. Mal
za to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že žaloba žalobcu je dôvodná a sú splnené podmienky

na vyporiadanie rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, a to na
základe riadne a včas podanej žaloby, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne s tým,
že súd prvej inštancie nesprávne ustálil masu BSM, keď do nej nepoňal všetky v konaní preukázané
položky. Nezodpovedá skutočnosti, že žalobca alebo jeho právna zástupkyňa počas konania uviedla, že
je toho názoru, že medzi stranami sporu bola uzavretá čiastočná dohoda o vyporiadaní BSM ohľadne

hnuteľných vecí, a preto ohľadne vyporiadania BSM medzi stranami sporu zostalo len vyporiadanie
ohľadne pasív. Žalobca v konaní síce uvádzal, že hnuteľné veci si pri rozchode so žalovanou, ešte pred
samotným rozvodom ich manželstva, zobrali so žalovanou do užívania tak, ako v konaní uviedli, avšak
k vyporiadaniu nedošlo, a preto ich označil a žiadal v konaní vyporiadať. Poukázal na skutočnosť, že aj
sama žalovaná žiadala ich vyporiadanie, čo vyplývalo z jej vyjadrení, keď sa vyjadrovala k jednotlivým

položkám a ich hodnotám a požadovala zohľadniť aj predaj OMV zn. peugeot EČV: I.. Súhlasil s tým, že
ohľadne ďalšieho aktíva - úspor na sporiacom účte sa počas konania strany sporu dohodli v priebehu
konania s tým, že finančné prostriedky prenechali ich rovným dielom svojim dvom deťom.16. V ďalšej časti odvolania namietal aj to, že rozhodnutie súdu o tom, že do masy BSM patrí len
jedna zo žalobcom označených pôžičiek, a to úver z peňažného ústavu Poštová banka, a.s. s tým,
že pôžička od manželov L. – rodičov žalovanej do masy BSM nepatrí, považoval za nesprávne a v

príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Vytýkal, že túto úvahu súd prvej inštancie nijako neozrejmil,
keď žalovaná v konaní uznala, že obe patria do BSM, súd prvej inštancie konštatoval, že masu BSM
strán sporu tvorí len jedno pasívum, a to pôžička z peňažného ústavu Poštová banka, a.s. Žalovaná
prvotne uvádzala, že predmetné pôžičky nepatria do BSM a boli poskytnuté len žalobcovi, ktorý mal z
nich pokryť svoje dlhy a exekúcie. K tomuto svojmu tvrdeniu však počas celého konania nepredložila

jediný relevantný dôkaz s tým, že žalobca tieto jej tvrdenia poprel a v konaní predložil početné listinné
dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia o tom, že účet, na ktorý bola suma zo strany rodičov žalovanej
zaslaná, bol ich spoločným účtom, užívali ho obaja, boli na ňom ich spoločné financie, dispozičné
právo a platobnú kartu mala žalovaná vystavenú a s prostriedkami na účte disponovala v rozhodnom
čase. Zároveň predložil aj listinné dôkazy o použití finančných prostriedkov od rodičov žalovanej, a
to na úhradu spoločných predchádzajúcich záväzkov strán sporu, ku ktorým sa strany sporu zaviazali

z dôvodu kúpy osobného motorového vozidla, spotrebičov, nábytku a potrieb, tzn. pre potreby rodiny
strán sporu. Žalovaná po dôkladnom predložení uvedených listín zo strany žalobcu a ich zdôvodnení
pred pojednávaním dňa 05.09.2023, nijako nepoprela žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdenia o
predmetných úhradách z financií poskytnutých jej rodičmi, a to na účel a potreby rodiny a ani neuviedla
vlastné skutkové tvrdenia. Z uvedeného dôvodu predmetné skutkové tvrdenia žalobcu s poukazom na

ust.§151ods.1CSPjepotrebnépovažovaťmedzistranamizanesporné.Vneposlednomradepoukázal
na záverečnú reč právnej zástupkyne žalovanej prednesenej na pojednávaní dňa 10.04.2024, kde
jednoznačne uznala, že obe označené pasíva patria do BSM strán sporu, keď uviedla, že ,,z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM sporových strán zostali len pasíva,
z ktorých jedno pasívum je jeden úver, bol už v čase rozhodovania uhradený zo strany žalobcu, a

zostatok pôžičky z r. 2011 bol preukazovaný na dnešnom pojednávaní.“ Z uvedeného jednoznačne a
nesporne vyplývalo, že žalovaná zhodne zo žalobcom označila za predmet BSM obe pôžičky. Vzhľadom
k uvedenému bol teda absolútne nelogický a nesprávny záver súdu o tom, že do BSM nepoňal obe
pasíva označené stranami sporu ako predmet BSM, ktoré boli medzi stranami nesporné. Zároveň
spochybnil svedka K. L., ako ani nesúhlasil so zostatkom pôžičky. Mal za to, že v prípade zisťovania jej

zostatku súd dokazovanie nevykonal spoľahlivo a náležite. Osvojil si sumu, ktorú uviedol svedok L. na
pojednávaníbezďalšiehodokazovaniačivyjadrenístránsporu.Vzhľadomknedostatočnémuzisťovaniu
a dokazovaniu namietal, že aj naďalej zostáva zostatok tohto dlhu nepreukázaný. Záverom poukázal aj
na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 158/2021 z 30.01.2023, v ktorom NS SR v bode 37 svojho rozhodnutia
uviedol, že z judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že cieľom vyporiadania je komplexné usporiadanie

majetkových vzťahov manželov podľa stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Nové položky môžu byť navrhnuté k vyporiadaniu v zásade kedykoľvek v priebehu konania, súd je
povinný vyporiadať celú masu bezpodielového spoluvlastníctva. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania
je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov; pri samotnom vyporiadaní sa vyporiadavajú aj
spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzkov (dlhov) manželov. V

predmetnom vyššie citovanom rozhodnutí NS SR v bode 40 sa taktiež konštatuje potreba vysporiadania
sa so skutočnosťou uhradenia spoločného úveru jedným z manželov. Z uvedeného odôvodnenia a
konštatovania NS SR možno jednoznačne vyvodiť záver, že je potrebné v rámci vyporiadania BSM
vyporiadať a usporiadať majetkové vzťahy bývalých manželov ako strán sporu komplexne s ohľadom na
všetky spoločné majetkové práva a povinnosti, teda vrátane ich spoločných pohľadávok, ako aj dlhov, a

to z dôvodu rozdelenia ich spoločného majetku, ako aj prevencie vzniku možných sporov, týkajúcich sa
spoločných majetkových vecí bývalých manželov v budúcnosti. Preto právny názor súdu prvej inštancie
o potrebe žalobu zamietnuť z uvádzaných dôvodov považoval za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 7C/40/2020-263 zo dňa 06.05.2024 postupom podľa ust. § 389
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalobcu zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá uviedla, že z vykonaného
dokazovania vyplývalo, že strany sporu medzi sebou uzavreli dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí
tvoriacich masu BSM a ohľadne spoločných úspor uzavreli dohodu v priebehu konania, ktoré prenechali
v prospech maloletých detí. Vzhľadom na to, že predmetom vyporiadania zostali len pasíva, žalobu

navrhla zamietnuť. Žalovaná od začiatku sporu v rámci svojich písomných vyjadrení poukazovala na to,
že hnuteľné veci si medzi sebou strany sporu rozdelili už pri odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti
v októbri roku 2016 a tieto každý pre potreby svoje a svojej rodiny ako výlučný vlastník nerušene užíva
resp. užíval ku dňu podania žaloby už viac ako štyri roky. Žalovaná tiež poukázala na neexistenciuniektorých takto rozdelených hnuteľných vecí aj ku dňu podania žaloby a minimálnu hodnotu existujúcich
vecí. Čo sa týkalo úveru poskytnutého peňažným ústavom Poštová banka, a.s., dodala, že v priebehu
sporu uznala, že tento úver patrí do BSM a tento úver splatil žalobca. Ohľadom druhého úveru uviedla,

že žalobcovi sa podarilo preukázať len to, že z titulu pôžičky boli finančné prostriedky vo výške 16.600
eur poukázané na bankový účet žalobcu, s ktorým mala právo disponovať aj žalovaná, avšak podľa jej
vyjadrenia v skutočnosti s ním nedisponovala. Mala za to, že doposiaľ žalobcom nebolo preukázané,
na aký účel boli tieto finančné prostriedky z pôžičky použité, respektíve, že boli použité na spoločné
potreby a výdavky. Okrem toho mala za to, že výška zostatku pôžičky jednoznačne vyplývala z dokladov

založených do spisu svedkom, ako aj z výpovede svedka a podaní žalovanej v tomto spore, ako i v spore
vedenom pod sp. zn. 8C/33/2018. Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/243/2021
zo dňa 28.02.2023, v zmysle ktorého majetok, ktorý v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM
neexistuje, nemôže súd prikázať žiadnemu účastníkovi. To isté platí aj pre ich spoločný dlh, ktorý zanikol
pred rozhodnutím o vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Žalobca pritom pôvodne navrhol, aby súd obe
strany sporu zaviazal splácať zostatky úveru a pôžičky spoločne a nerozdielne. Po splatení úveru návrh

upravil tak, že žiadal o započítanie tejto položky v rámci vyporiadania BSM a ohľadne zostatku pôžičky
z roku 2011 ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu uviedol, že podľa jeho
názoru patrí do BSM, ale výška zostatku nie je ustálená. Žalovaná však mala za to, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby,
keď predmetom vyporiadania BSM je iba pasívum, ktoré pri neexistencii aktív z tohto majetku nie je

možné započítať a vyporiadať. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

18. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne nepodal.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky
prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), odvolaním napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie, a to v medziach
daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a

contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom; súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd zaoberal
námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní a tiež procesným postupom súdu prvej inštancie, pričom

zistil, že predmetom konania bol návrh žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/281/2016 zo dňa 22.09.2017, pričom právoplatnosť v časti,
týkajúcej sa rozvodu manželstva, nadobudlo dňa 28.10.2017. Žalobca návrh na vyporiadanie BSM podal
na súd dňa 26.10.2020, t.j. v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva. V návrhu v rámci

masy BSM vymedzil hnuteľné veci, ako aj pasíva, pričom dodal, že žalovaná v mesiaci október 2016
opustilaspoločnúdomácnosťahnuteľnévecisifakticky,vrámciužívania,rozdelili.Suvedenýmsúhlasila
aj žalovaná, popierala pasíva a žiadala tiež vyporiadať zostatkovú sumu sporenia. Po prejednaní veci
na nariadených pojednávaniach súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom tak,
že žalobu zamietol a žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že strany sporu majú aj aktíva v BSM, v súvislosti
s ktorými by bolo možné vyporiadať aj spoločné dlhy strán sporu. Okrem toho mal za to, že aktívum –
terminovaný vklad vyporiadali počas konania mimosúdne a aktívum - hnuteľné veci ústnou dohodou.
Masu BSM podľa názoru súdu prvej inštancie tvorilo len jedno pasívum, druhé pasívum (pôžičkuod rodičov žalovanej) súd prvej inštancie vyhodnotil ako sporné. S takýmto skutkovým a právnym
posúdením sa nestotožnil žalobca, ktorý podal v zákonnej lehote odvolanie a to jednak namietajúc
absenciu dohody ohľadom aktív – hnuteľných vecí a taktiež mal za to, že bolo preukázané a žalovanou

aj uznané druhé pasívum.

22. K vyporiadaniu BSM odvolací súd uvádza, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať vopred ešte pred jeho zánikom.

Podstata vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spočíva v jeho likvidácii. Pod vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo
ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva
ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj
spoločné pohľadávky a záväzky manželov vzniknuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva;

toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré
nie sú účastníkmi vyporiadania. Vyporiadanie pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. z
usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva, jednak zo
stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov bývalých bezpodielových spoluvlastníkov na
spoločnom majetku.

23. Ak bol právnym dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva rozvod, právne pomery manželov
savyporiadajúpodľavšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníkavzťahujúcichsanabezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (§ 149 OZ). Vyporiadaním sa stanoví, ktoré veci z bezpodielového
spoluvlastníctva zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z bezpodielových spoluvlastníkov a ktoré vo

vlastníctve druhého, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu
každéhozospoluvlastníkov.Obsahvyporiadaniatedapredpokladápredovšetkýmrozdeleniehnuteľných
a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. V rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti,
včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a 150 OZ.

24. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prichádza do úvahy aj dohodou, avšak
v tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je svojou povahou právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl.
OZ. Dohoda musí spĺňať všetky náležitosti požadované pre právne úkony. Môže byť uzatvorená aj ústne

alebo konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne usúdiť na to, že prejavy vôle účastníkov
smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo. Rozhodovacia prax pripustila, že k dohode o vyporiadaní mohlo dôjsť aj tak, že
bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzali z toho, že do výlučného osobného
vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré mal každý v dobe vyporiadania vo svojej dispozícii

a vo svojom užívaní. Nemožno tiež vylúčiť, že v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní bezpodieloví
spoluvlastníci uvedú menovite iba niektoré veci a k dohode pripoja prehlásenie o tom, že nemajú voči
sebe ďalšie nevyporiadané nároky z ich bezpodielového spoluvlastníctva (R 62/1974). Iba okolnosť, že
si každý z manželov ponechal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva niektoré veci zo spoločného
majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), však neodôvodňuje bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola

uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 73/1968).

25. Obsahom dohody je predovšetkým rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v širšom zmysle tiež vyporiadanie ďalších spoločných
majetkových práv a povinností manželov, vrátane spoločných dlhov a pohľadávok. Predpokladom

vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe
jeho zániku existujú. Vyporiadanie dohodou je treba vykonať podľa všeobecných zásad vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedených v § 150 OZ. Pojmovou súčasťou a podstatnou
náležitosťou dohody o vyporiadaní je vedľa rozdelenia majetkových hodnôt patriacich do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva aj ustanovenie o vyrovnaní podielov bezpodielových spoluvlastníkov
v zmysle princípov vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia. O vyrovnaní podielov sa účastníci
môžu dohodnúť tak, že v dohode upravia, akým spôsobom alebo akou finančnou čiastkou jeden z
manželov vyrovná hodnotovú nerovnosť svojho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu druhémumanželovi tak, aby hodnota oboch podielov po takomto vyporiadaní zodpovedala predpokladu rovnosti
podielov v zmysle § 150 prvá veta OZ, prípadne inak dohodnutému pomeru podielov. Pri uzatváraní
dohody sa však uplatní dispozitívna voľnosť účastníkov.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno platne uzavrieť až po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva. Uzavretie dohody pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je
prípustné. Takáto dohoda je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (§ 39 OZ), a to i v prípade

odkladacej podmienky nadobudnutia účinnosti, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nesprávne ustálil, že sporové strany si aktíva, uvedené pod položkami 1.-10., vyporiadali
ústnou dohodou. Z vyjadrení strán sporu pritom nesporne vyplývalo, že k faktickému rozdeleniu
hnuteľných vecí došlo v čase rozchodu (október 2016), teda pred právoplatnosťou rozvodu (október
2017). Žalobca v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva podal návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého označil aktíva a tiež pasíva. S okruhom aktív

žalovaná súhlasila, namietala však ich zostatkovú cenu a taktiež neexistenciu v čase právoplatnosti
rozvodu, s čím sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia nevysporiadal. V tomto ohľade bude potrebné vyhodnotiť doteraz vykonané dokazovanie
a vysporiadať sa s námietkami strán sporu, prípadne, ak budú návrhy na doplnenie dokazovania, zvážiť
ich vykonanie.

27. S uvedeným nesprávnym právnym posúdením veci súvisí aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu,
týkajúca sa nezahrnutia druhého pasíva do masy BSM. V tejto súvislosti je potrebné vytknúť súdu
prvej inštancie, že pri hodnotení druhého pasíva (pôžičky od rodičov žalovanej) nepostupoval v súlade
s ustanoveniami procesného predpisu, čo sa prejavilo v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je

v tejto časti odôvodnený spôsobom zakotveným v ust. § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov
riadneho a spravodlivého procesu, vyplývajúceho z Listiny základných práv a slobôd, ako aj z článku 1
Ústav Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

28. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

strany sporu, avšak z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať určité parametre (limity) zákonného
rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone (§
220 ods. 2 CSP). Výkladom § 220 ods. 2 CSP treba pritom dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný, ale aj čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia.
V danom prípade čiastočná absencia dôvodov rozhodnutia spočívala najmä v tom, že súd prvej inštancie

síce poukázal na dôkazy, ktoré boli vykonané, resp. predložené žalobcom, za účelom preukázania
pôžičky od rodičov žalovanej a skutočnosti, že táto pôžička patrila do BSM, avšak žiadnym spôsobom
nezdôvodnil záver, v rámci ktorého uviedol, že predmetná pôžička bola veriteľom poskytnutá výlučne
žalobcovi. Následne zmätočne uviedol, že aj v prípade, že žalobca z výlučných prostriedkov získaných
z tejto pôžičky vynaložil ich časť na nákup hnuteľných vecí patriacich do BSM, ako to preukazoval

vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré však boli protistranou rozporované a v konaní neboli ďalej
preukázané. Ďalej však súd prvej inštancie svoju myšlienku nerozvinul, preto ani odvolací súd nevie
posúdiť jej správnosť, resp. skutočnosť, čo chcel súd prvej inštancie uviesť, v dôsledku čoho je potrebné
ju hodnotiť za zmätočnú. Z opisu vykonaných dôkazov taktiež vôbec nevyplýva, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal s tým, že na pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 právna zástupkyňa žalovanej

pod vplyvom dokazovania vytýkala neustálenú výšku pôžičky od rodičov žalovanej a nerozporovala už
tú skutočnosť, že by pôžička nemala byť súčasťou masy BSM. Následne súd prvej inštancie ustálil len
to, že táto položka bola medzi stranami sporná, avšak spornosť žiadnym spôsobom sa nesnažil vyriešiť,
resp. odôvodniť. Uvedené tvrdenia a závery súdu prvej inštancie sú aj podľa názoru odvolacieho súdu
zmätočné a tiež aj v rozpore s vykonaným dokazovaním, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní

(napr. vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaniach, ako aj vyhodnotenie listinných
dôkazov). V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie, že na pojednávaní,
konanom dňa 23.10.2023, právna zástupkyňa žalovanej súhlasila s tým, že predmetom BSM zostávajú
len pasíva (označila dve), pričom pri pôžičke od rodičov žalovanej namietala, že žalobca nepreukázal jej
zostatok. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka K. L.. Dokonca

aj v záverečnej reči právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že predmetom vyporiadania BSM sporových
strán zostali len pasíva, z ktorých jedno pasívu je úver, bol už v čase rozhodovania uhradený zo strany
žalobcu, a zostatok pôžičky z r. 2011 bol preukázaný na dnešnom pojednávaní. Predmetné vyjadrenia
súd prvej inštancie tiež z časti v odôvodnení citoval, avšak žiadnym spôsobom neuviedol, ako ktorýdôkaz hodnotil a vyhodnotil, a to nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Pritom jednotlivé
čiastkové aj súhrnné skutkové i právne závery musia byť náležite vysvetlené jednak, čo do posúdenia
skutkových okolností a čo do posúdenia týchto skutkových okolností z hľadiska naplnenia konkrétnych

zákonných ustanovení. Pre rozhodnutie vo veci je z pohľadu odvolacieho súdu nevyhnutné v prvom
rade ustálenie masy BSM, pričom je súd prvej inštancie povinný sa riadiť tým, že predmetom konania
je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. vecí, práv a záväzkov, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku
a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania.

29. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozvedú
tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie
sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné a racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov – od 01. júla 2016 strán sporu.

30. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal žalobným návrhom z vyššie uvedených hľadísk, najmä
nesprávne právne posúdil dohodu strán sporu, týkajúcu sa aktív a úplne absentuje riadne a zrozumiteľné

zdôvodnenie tej skutočnosti, či do masy BSM patrí/resp. nepatrí pôžička od rodičov žalovanej, odvolací
súd uvádza, že v ďalšom konaní a novom rozhodnutí súd prvej inštancie bez potreby vykonania
ďalšieho dokazovania alebo zopakovania už vykonaného dokazovania, pokiaľ v tomto smere nebudú
podané procesné návrhy strán alebo to za nevyhnutne potrebné a prípustné nevzhliadne samotný súd,
dôsledne vyhodnotí dôkazy už z vykonaného dokazovania, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,

a svoje skutkové a právne závery náležite a presvedčivo odôvodní tak, aby dávali odpovede na právne
významné tvrdenia strán sporu v spore. Pritom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP).

31.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§389ods.

1 písm. b/, c/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).