Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306218031
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1306218031.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R.. W. H.F., narodeného X. T. XXXX, Z., B.
XX, 2/ B.. W. H., narodenej XX. F. XXXX, Z., B. XX, 3/ W. Z., rodenej V., narodenej XX. V. XXXX,
W., M. č. XX, zastúpeným HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava - mestská
časť Staré mesto, Žižkova 7803/9, IČO: 36 856 584, 4/ V. Z., narodeného XX. V. XXXX, O.Č., N. X,
5/ L. Z., narodeného X. F. XXXX, W., M. č. XX, 6/ B. Z., narodeného XX. V. XXXX, W., M. č. XX, proti

žalovanému SVING GASTRO, spol. s r.o., Bratislava, Turbínová 1, IČO: 31 323 375, zastúpenému
AK MS s.r.o., Bratislava, Galandova 3, IČO: 47 237 767, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 20C/150/2006, o dovolaní
žalobkyne 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2020 č. k. 14Co/51/2017-619,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
20C/150/2006-524 z 11. apríla 2016 rozhodol tak, že návrh, ktorým sa právny predchodca žalobcov
domáhal určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, zamietol. Žalovanému priznal

náhradutrovkonaniavovýške100%stým,žeovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnesamostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a V. Z.,
narodený XX. M. XXXX, zomrelý XX. W. XXXX ako právny predchodca žalobcov 3/ až 6/. Podaním
doručeným súdu dňa 14. júna 2018 žalobca 5/, syn V. Z. odvolaciemu súdu oznámil, že dňa XX. W.

XXXX V. Z. zomrel a navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po
poručiteľovi - V. Z..

3. Na základe oznámenia o úmrtí, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k.
14Co/51/2017-591 zo dňa 1. augusta 2018 prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského
konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 40D/174/2018 po zomrelom V. Z..

4. Keďže z uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 40D/174/2018-519 zo dňa 15. júla 2019
odvolací súd zistil, že dedičmi zo zákona po poručiteľovi V. Z. sú žalobcovia 3/ až 6/, uznesením č. k.
14Co/51/2017 - 619 z 13. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 14Co/51/2017 - 667 z 1.
októbra 2021 rozhodol, že v konaní namiesto pôvodného žalovaného 3/ R.. V. Z., narodeného XX. M.
XXXX, zomrelého XX. W. XXXX, naposledy bytom M. č. XX, W., pokračuje s jeho právnymi nástupcami,

a to žalobcami 3/ až 6/.5. Žalobkyňa 3/ (ďalej len „dovolateľka“) podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu
dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dovolateľka uviedla, že odvolací súd napadnutým uznesením

rozhodol v rozpore s výsledkom dedičského konania (uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k.
40D/174/2018 - 519 z 15. júla 2019) tak, že za jedného zo žalobcov označil aj dovolateľku, ktorá ale
nemá v tomto konaní procesnú subjektivitu, pretože nehnuteľnosť ku ktorej sa viaže vecné bremeno (in
rem) v podobe prechodu a vykladania tovaru nevlastnila a ani v dedičskom konaní nenadobudla a preto
sa tejto osoby uplatnené právo o ktoré v konaní ide nijakým spôsobom nedotýka, teda s predmetom

sporu nie je dovolateľka nijako prepojená. Podľa dovolateľky mal odvolací súd v zmysle § 63 ods.
2 CSP pokračovať v konaní iba s nadobúdateľmi tejto časti dedičstva teda, s tými na ktorých podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo (v danom prípade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, o ktorom
sa spor vedie) o ktoré v súdnom konaní ide. Odvolací súd tak rozhodol nielen v rozpore s ustanovením
§ 63 ods. 2 CSP, ale aj v rozpore s obsahom verejnej listiny - osvedčenia o dedičstve, a uznesenia
Okresného súdu Pezinok č.k. 40D/174/2018, Dnot 156/2018 zo dňa 15. júla 2019, právoplatné 15.

júla 2019, Z-13739/2019, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia sám odvoláva. Uvedený omyl je o to
zarážajúcejší, že žalobcovia, ako aj právni nástupcovia V. Z.Č. - bratia Z. súd písomne upozornili na
ukončenie dedičského konania a navrhli pokračovanie konania iba s týmto okruhom účastníkov, ako
novými nadobúdateľmi nehnuteľnosti. Odvolací súd však v žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia na
toto podanie nereflektoval, naopak uviedol, že: „Súd prihliada na procesné nástupníctvo v dôsledku

univerzálnej sukciesie z úradnej povinnosti, nie je potrebný žiaden úkon strán sporu alebo procesných
nástupcov.“. S ohľadom na vyššie uvedené dovolateľka navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
zmeniťtak,žeodvolacísúdpokračujevkonanínamiestopôvodnéhožalovaného3/R..V.Z.,narodeného
XX. M. XXXX, zomrelého XX. W. XXXX, naposledy bytom M. č. XX, W., s jeho právnymi nástupcami, a
to žalobcami 4/ až 6/. Dovolateľka alternatívne navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a

vrátil súdu na ďalšie konanie. Zároveň uplatnila náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dodal, že z ustanovenia § 420 písm. b) CSP je zrejmé, že
dovolaním nemožno napadnúť akékoľvek rozhodnutie vydané v odvolacom konaní, ale len rozhodnutie

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je
možné sa stotožniť s názorom uvedenom v dovolaní, že napadnuté uznesenie predstavuje rozhodnutie
vo veci samej. Je zrejmé, že taktiež nepredstavuje ani rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Práve
naopak, ide len o procesné rozhodnutie, ktoré predchádza konečnému vyriešeniu sporu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky
dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené

v nasledovných bodoch.

8. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. b)
CSP,vzmyslektoréhodovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúduvovecisamej
alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.

9. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia
§ 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu

opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a)
až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto
ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci
samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420
písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. Dovolanie v posudzovanom prípade smeruje proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní namiesto pôvodného žalobcu 3/ V. Z., zomrelého dňa XX.
W. XXXX s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami 3/ až 6/.11. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní je procesným rozhodnutím, ktorým sa nerozhoduje o
právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky
len pre určité štádium civilného sporového konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv
a povinností strán sporu zasahovali konečným spôsobom.

14. Uvedené uznesenie nepredstavuje rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ale (iba)

rozhodnutie procesné. Nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko pod takýmto pojmom
treba rozumieť také rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého sa skončí samotné konanie o veci
(vymedzenej v sporovom konaní žalobou) bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu na odvolacom
súde (napr. uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie;
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavené;

uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania
alebo odmietnutí podania atď.).

15. Prípustnosť dovolania je tak v danom prípade podľa § 420 CSP vylúčená, nakoľko sa nejedná o
rozhodnutie vo veci samej, a ani také, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného najvyšší súd

dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou podaného dovolania.

16. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v

plnom rozsahu. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.