Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203399
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7620203399.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne A. B., nar. X.

X. XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom
Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť patriacu do
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to:

- dom so súpisným číslom č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 178, o výmere

563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. 178 o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 179 o výmere 679 m2, druh pozemku
záhrada, v podiele 1/1, zapísané Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, okres Spišská
Nová Ves, obec F., k.ú. G. F., na LV č. XXX

p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 v pomere k celku.

II. Dlh - pôžičku vo výške 4.140,- eur voči H. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX, C., súd prikazuje
v celosti žalovanému.

III. Na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 14.850,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu trovy preddavkované štátom –
znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/136/2022-153 zo dňa 9. 6. 2023 bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/40/2020-112 zo dňa 27. 4. 2022 a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Zrušeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu, a to tak, žeI. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť patriacu do
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to:
- dom so súpisným číslom č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 178, o výmere

563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. 178 o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 179 o výmere 679 m2, druh pozemku
záhrada, v podiele 1/1, zapísané Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, okres Spišská
Nová Ves, obec F., k.ú. G. F., na LV č. XXX p r i k á z a ldo podielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného každému v podiele 1/2 v pomere k celku.

II. Dlh - pôžičku vo výške 4.140,- eur voči H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, C., súd prikázal žalobkyni
a žalovanému každému v 1/2, teda po 2.070,- eur.
III. V treťom výroku uviedol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania a v IV. výroku určil
žalobkyniažalovanémupovinnosťzaplatiťštátupreddavkovozaplatené znalečnékaždémupo e114,95
eur.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) odôvodnenej tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
11Pc/39/2017 zo dňa 21.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2018, bolo jej manželstvo
so žalovaným E. B. rozvedené, čím zaniklo ich BSM. O vyporiadaní BSM sa so žalovaným mimosúdne
nedohodli, a preto žalobkyňa žiadala o vyporiadanie súd podľa zásad § 150 Občianskeho zákonníka.

Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudla so žalovaným do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX v kat. území G. F. - rodinný dom č. súp. XXX postavený na parc. č. 178, a parc. č. 178 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 563 m2, parc. č. 179 o výmere 679 m2 - záhrada, to všetko v podiele
1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2004. Do BSM ďalej patrí dlh voči bratovi žalovaného vo
výške 4.000,- eur, ktorý navrhla vyporiadať spolu s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. O mimosúdne

vyporiadanie sa pokúsila písomnou výzvou zo dňa 14.11.2019, kedy mu zaslala zmluvu o budúcej
dohode o vyporiadaní BSM, kde žiadala žalovaného o vyjadrenie najneskôr do 31.03.2020. Žalovaný
na tieto výzvy reagoval správami, v ktorých jej oznamoval, že „dom radšej vyhodí do vzduchu“ a
že jej nič nedá. Žalobkyňa dom dlhodobo neužíva, nakoľko pracuje v zahraničí, v dome sa zdržiava
výlučne žalovaný. Hodnotu domu odhaduje na sumu 34.000,- eur, pričom pri dome sa nachádzajú

aj hospodárske budovy. Počas manželstva došlo ku kompletnej rekonštrukcii detskej izby a kuchyne,
pričom rekonštrukcia bola hradená z odstupného žalobkyne. K týmto tvrdeniam žalobkyňa nepredložila
k žalobe žiadne listinné dôkazy. Navrhovala, aby z vecí patriacich do BSM súd prikázal nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXvkat.územíG.F.,adlhvovýške4.000,-eurvočibratovižalovanéhodovýlučného
vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou 15.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že s prikázaním domu do výlučného vlastníctva súhlasí, keďže v dome od
roku 2015 aj so synom G. býva a s jeho priateľkou, pričom reálne vyplatili kúpnu cenu vo výške 350.000,-
Sk s tým, že 170.000,- Sk si zapožičali od jeho rodiny a ďalších 180.000,- Sk od rodiny bývalej manželky,

preto nesúhlasil s vyplatením sumy vo výške 15.000,- eur žalobkyni, keďže navrhoval odpočítať pôžičku
vo výške 170.000,- Sk od jeho rodičov. Čo sa týka ceny rodinného domu s príslušenstvom navrhol
vykonať súdnoznalecké dokazovanie, s ktorým ale žalobkyňa nesúhlasila.

5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a podľa znaleckého posudku Ing. Edity

Baginovej č. 196/2021 bola určená všeobecná hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti na sumu 43.700,-
eur, s ktorou ale nesúhlasila žalobkyňa.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle
ust. § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 150 OZ a dospel k záveru, že nemožno

súhlasiť s návrhom žalobkyne, aby bol rodinný dom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného,
keďže nesúhlasil s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu väčšou sumou ako 5.000,- eur. A keďže žalovaný
nie je schopný žalobkyňu vyplatiť a nemá inú formu bývania, keďže toho času je nezamestnaný,
okrem vyporiadavanej nehnuteľnosti iný majetok nevlastní a ani úspory, prihliadnuc aj na potreby
detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu a prihliadnuc na mieru pričinenia bývalých manželov

na obstaranie spoločných nehnuteľností, súd prikázal do podielového spoluvlastníctva predmetnú
nehnuteľnosť a to rovnakým dielom po polovici. A keďže pôžička nebola ku dňu zániku BSM vrátená,
súd považoval za spravodlivé aj tento dlh prikázať obom manželom v rovnakej výške s tým, že o nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznala to vzhľadom na charakter sporu a na konečné rozhodnutie vo veci. Za použitia tej istej zásady súd
rozhodol aj o trovách štátu, ktoré boli preddavkom zaplatené za znalečné.

7.Protirozsudkuvzákonnejlehote(včas)podalaodvolaniežalobkyňa.Uplatnilaodvolaciedôvodypodľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a mala za to, že v danom prípade súd nedôsledne aplikoval ust.
§ 150 OZ a to čo sa týka aj jeho odôvodnenia, keďže v danom prípade nejde o maloleté deti, ale plnoleté,
ktorénežijúvspoločnejdomácnostisožalovanýmstým,ževôbecneodôvodnilmierupričineniabývalých
manželov na obstaraní spoločnej veci, keďže žalobkyňa uvádzala, že kompletná rekonštrukcia detskej

izby a kuchyne bola hradená z odstupného žalobkyne počas trvania manželstva s tým, že žalobkyňa
sa počas trvania manželstva starala o deti i domácnosť, popritom bola zamestnaná, čím do rodinného
rozpočtu prinášala finančné prostriedky za účelom zlepšenia životnej úrovne rodiny. Po odchode
žalobkyne zo spoločnej domácnosti, nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný so svojou priateľkou a keďže
súd prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva je možné len za výnimočných okolností,
čo súd ale neodôvodnil a nezamestnanosť žalovaného je len účelová, ako aj to, že nemá žiadne úspory,

nesúhlasila s rozhodnutím vo veci, keďže z dôvodu vyriešenia sporov medzi nimi bude musieť podať
opätovne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde bude duplicitne vykonané
dokazovanie. Preto mala za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pričom príčinou neúplných skutkových okolností je skutočnosť,
že súd prvej inštancie neskúmal všetky právne významné skutočnosti a preto vec nesprávne právne

posúdil. Navrhovala, aby Krajský súd v Košiciach jej odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne vyhovel v znení jej návrhu podanej žalobe.

8. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z manželstva pochádzajú traja synovia I., G. a E. s tým,
že syn I. pracuje v zahraničí, no každý voľný čas trávi v dielni a sa pripravuje na stavbu rodinného domu,

keďže mu matka žalovaného darovala pozemok. Syn G. si urobil zo starej zrúcanej stavby z kameňa a
dosiek novú garáž s tým, že opravy áut realizujú synovia I. a G., on im len dopomáha. Preto ich navrhol k
starostlivosti o dom vypočuť. Uviedol, v dome sú už nové plastové okná, je kúpená polyuretanová farba
na strechu domu, pričom z požičaných peňazí žije asi pol roka. Keďže žalobkyňa nepracovala, sťahovali
sa z prenájmu do prenájmu a on zarábal, pričom žalobkyňa sa starala o deti. Uviedol, že žalobkyňa

začalapracovaťažodroku2006,onsplatilmladomanželskúpôžičkuaonrodinuzabezpečovalfinančne,
aj keď je pravdou, že opravu (rekonštrukciu) detskej izby a kuchyne financovala žalobkyňa, ale prácu
vykonával on a synovia. Že žije z opráv áut pol roka nie je pravda, keďže si požičal 15.000,- eur z banky
na odvodnenie okolo domu, opravu komory a prístrešku pre zvieratá.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné
bremeno o realizácii rekonštrukcie nehnuteľnosti a z fotografií nachádzajúcich sa v znaleckom posudku
vypracovanom v konaní nevyplýva, že by dom prešiel čo i len čiastočnou rekonštrukciou a keďže si vzal
pôžičku, bude schopný žalobkyňu vyplatiť. Preto zotrvala na podanom odvolacom návrhu.

10. Žalovaný sa k jej vyjadreniu už nevyjadril.

11.AkoužbolovyššieuvedenéuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachbolrozsudoksúduprvejinštancie
zrušený, pričom vec bola vrátená z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie v celom
rozsahu zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p., a to čo sa týka vyhodnotenia relevantných dôkazov

v spore majúci za následok predčasné vyhodnotenie skutkového stavu veci s následným právnym
posúdením veci, neberúc do úvahy v celom rozsahu posúdenie v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.

12. Strany sporu v konaní poukazovali na pôžičky, prípadné dary poskytnuté na predmetnú
nehnuteľnosť, ako aj starostlivosť, či už o plnoleté, alebo maloleté deti a na vlastné finančné prostriedky

použitéprivýstavbespornejnehnuteľnosti,najejrekonštrukciu,čosúdprvejinštanciedôslednevzmysle
§ 150 Občianskeho zákonníka nevyhodnotil. Preto v závere súd druhej inštancie ustálil, že je potrebné
doplniť dokazovanie s odkazom na navrhnuté dôkazy, a to výpoveďou plnoletých synov k otázke
starostlivosti o nich a vykonávanej rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti s apelom na skutočnosť, že
žalovaný toho času požiadal o pôžičku vo výške 15.000,- eur, čo bude mať vplyv na vyhodnotenie

dôkazov a na právne posúdenie v prípade, ak by predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho
výlučného vlastníctva, ale len v tom prípade, ak s tým žalovaný súhlasí.13. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie súd vo veci vykonal ďalšie

dokazovanie potom, čo vyzval strany sporu k ďalším návrhom v zmysle predmetného uznesenia.

16. Na prednesenie návrhov na ďalšie dokazovanie súd poskytol obom stranám k písomným
vyjadreniam súdnu 15-dňovú lehotu, ani jedna strana sporu však na výzvu súdu písomne nereagovala.

17. Súd preto nariadil pojednávanie na deň 11. 9. 2023, na ktorom žalobkyňa bola neprítomná, v konaní

bola zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá uviedla, že žalobkyňa na podanej žalobe naďalej trvá
s odkazom na dôvody uvádzané v žalobe a v odvolaní. Navrhovala teda prikázať nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalovanému a požadovala výplatu vo výške 15.000,- eur, ktorú jej má žalovaný
vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K tomu dodala, že ak žalovaný bude požadovať dlhšiu
lehotu na vyplatenie ňou požadovanej sumy, sú ochotní dohodnúť sa aj o inej lehote splatenia vyplácanej

sumy. Uviedla, že ak žalovaný nebude schopný žalobkyňu vyplatiť, pripustila ďalšiu možnosť, že
predmetná nehnuteľnosť pôjde na odpredaj.

18. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že navrhuje vypočuť jeho troch dospelých synov, a to E., G.
a I. B.. K otázke investícií vložených do rekonštrukcie rodinného domu uviedol, že po odchode manželky

si zobral v banke úver vo výške 15.000,- eur, a to na rekonštrukciu domu, ktorý mesačne spláca po
228,- eur. Nevedel uviesť, koľko finančných prostriedkov z úveru do rekonštrukcie domu vložil. Dodal, že
z tohto úveru však nemôže vyplatiť žalobkyňu, nakoľko musí dom opravovať, lebo ten absolútne chátra.
Bolo potrebné maľovať strechu, urobil prístrešok pre zvieratá, opravoval zámkovú dlažbu, ktorú celkom
rozbil, lebo došlo k zatekaniu dažďovej vody z hlavnej cesty na rodinný dom a hrozilo jeho poškodenie.

Vykonalodvodnenieokoliadomu,avšakposfrézovanícestydodomuopäťzateká.Predložilsúdulistinný
dôkaz – odpoveď starostu obce E. E. D. na jeho žiadosť z 23. 8. 2023 o zriadenie kanálu pozdĺž hlavnej
cesty okolo rodinných domov č. súp. XXX a XXX, podľa ktorej obec nie je oprávnená vykonávať údržbu
cestnej komunikácie, alebo akékoľvek iné zásahy do cestnej komunikácie. Žalobkyňa na uvedenom
pojednávaní žiadne nové dôkazy nenavrhovala.

19. Na návrh žalovaného súd pristúpil k výsluchu ním navrhnutých svedkov.

20. Svedok E. B. – plnoletý syn žalobkyne a žalovaného, na pojednávaní dňa 23. 10. 2023 uviedol,
že jeho rodičia kúpili dom ešte v čase, keď on chodil do školy, čiže bol ešte maloletý. Dom bol starý,

potreboval rozsiahlu rekonštrukciu. Obaja rodičia sa podieľali na rekonštrukcii toho domu. Nevie o tom,
žeby vtedy boli medzi nimi nejaké konflikty ohľadom rekonštrukcie, resp. opravy domu, alebo vložených
financií. Dom sa opravil, keď ešte boli medzi manželmi dobré vzťahy. Obaja rodičia sa rovnako dobre
starali oňho a o jeho súrodencov, nerobili medzi nimi žiadne rozdiely. Z domu odišiel, keď ešte rodičia
neboli rozvedení a po dvoch rokoch, po rozchode s jeho prvou priateľkou, sa do rodičovského domu

vrátil a následne sa opäť odsťahoval do bytu. S určitosťou vie, že keď už mama v dome nebývala, tak
otec aj s jeho bratom G. zrekonštruovali garáž, bola to kamenná stavba, padali steny a opravili vstupnú
chodbu. Predtým tam chodba nebola, bolo to len vonkajšie sedenie, teraz je to prebudované. Ďalej sa
pristavilo nové WC. Doplnil, že robil sa plot, ktorý mal murovaný základ, robila sa armatúra a plot sa
zabetónoval a maľoval. Svedok uviedol, že predpokladá, že tieto rekonštrukcie už financoval iba otec,

lebo mama už v dome nebývala.

21. Ďalší plnoletý syn – svedok G. B. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23. 10. 2023 uviedol,
že má vedomosť, že v čase, keď rodičia dom kupovali, obaja dostali od svojich rodín nejaké peniaze,
nevedel však uviesť koľko a kto im akú sumu dal. Ohľadom tejto otázky však rodičia nikdy spor nemali,

resp. o tom nemá vedomosť. Dom bol zakúpený ešte v čase, keď bol maloletý, vtedy rodičia opravovali
kuchyňu a detskú izbu. Boli kompletne zosekané omietky, dávali sa nové. Robil to otec aj s ním a jeho
bratmi. Ďalej sa robili nové podlahy, dvere, okná a nová elektronika. Bolo to ešte v čase, keď rodičia
sa nehádali a žili spolu. Potom asi v rokoch 2011 alebo 2012 vyhorela stodola, ktorá bola situovaná pridome, dom však poškodený nebol, ale v stodole zhoreli rôzne veci, ako traktor a podobne, a odvtedy
sa rodičia začali hádať. On chodil za prácou na týždňovky a keď sa jedného dňa domov vrátil, tak zistil,
že mama aj s mladším bratom I. odišli z domu, odsťahovali sa. Po odchode mamy a po rozvod otec

robil ďalšie opravy na dome. Urobil gánok, WC, kompletné odvodnenie domu, robili sa ešte nejaké
drobné úpravy a 2-3 roky dozadu zrenovovali garáž. Starý garáž, aj keď bola zapísaná v katastri, bola
len drevená, pričom stavba už bola zhnitá. Preto sa zdvíhali nové múry, vylieval sa betón a urobilo sa
odvodnenie celej budovy. Svedok uviedol, že nakoľko robí so stavebným materiálom, tak odvodnenie
domu mohlo vyjsť na 800 – 1000,- eur, gánok spolu so sanitou a záchodom 800 – 900,- eur, odvodnenie

garáže samotný makadam stal 586,- eur, to si pamätá presne, pričom garáž stavali s otcom napoly.
Rekonštrukcia garáže mohla vyjsť na sumu 1.000,- eur, čo s otcom hradili spolu, pričom prestavba
celej garáže stála asi 1.600,- eur, čo tiež hradili s otcom napoly. Otec prerábal zadnú časť domu,
a to schodisko, Nevie, koľko to stálo. Dokončieval betónové schody a pokladal dlažbu. Potom ešte
v priestoroch, kde je vstup do pivnice sa robila tzv. „vaškuchňa“ – letná kuchyňa. Tam sa robili omietky,
rozvod vody, elektriky, nekupovali sa elektrospotrebiče, ani kuchynská linka, nakoľko sa použili staršie

skrinky z domu. Otec robil aj vstup do domu, pokladal zámkovú dlažbu, on mu pri tom vypomáhal. Nevie
však, koľko zámková dlažba stála. Dodal, že otec si pred 4 rokmi kúpil nový elektrický bojler, ktorý
je umiestnený v pivnici. Z väčších vecí je to asi všetko, čo svedok vymenoval, čo otec na dome po
rozvode robil.
Svedok ďalej uviedol, že pri dome je kováčska dielňa, ktorá bola postavená ešte pred rozvodom rodičov.

Túto využíva otec, svedok a jeho mladší brat. On je v kováčskej dielni pravidelne, každý druhý deň.
Má tam sústruh a môže vďaka tomu vyrábať rôzne veci dreva, ktoré potom dáva príbuzným alebo ich
používa na vlastnú potrebu. Aj brat I. je často v tej dielni, lebo on je motorkár, opravuje si tam motorku
a vykonáva tam aj rôzne iné práce. Kováčska dielňa slúži jemu a jeho bratovi, pre účely osobnej
výpomoci, nie na dosiahnutie zárobku.

K otázke vzťahu s rodičmi uviedol, že s otcom má dobrý vzťah, s mamou nie je takmer vôbec
v kontakte, nemá s ňou dobrý vzťah, aj so súrodencami sa vídava málo. Svedok sa vyjadril aj
k zdravotnému stavu otca a finančným pomerom, k čomu uviedol, že otec bol do 1. 10. tohto roku
práceneschopný, od 1. 10. nastúpil do práce, pracuje u zamestnávateľa svedka, a to v predajni J.,
F.. D. ako zásobovač. Má vedomosť, že matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a toho času

býva v podnájme v byte v Krompachoch. Iné informácie však o matke nevedel uviesť. Na otázku
právnej zástupkyne žalobkyne, či disponuje listinnými dokladmi o zakúpení stavebného materiálu pri
rekonštrukcii rodinného domu rodičov, svedok odpovedal, že nemá žiadne doklady o tom. Na otázku
žalovaného doplnil, že k rodinnému domu otec priniesol žumpu. Je to veľká oceľová nádrž, ktorá bola
zasadená dvomi veľkými bagrami, k čomu doplnil, že len samotná nádoba má hodnotu 2.700,- eur, plus

sa k tomu pripočítava práca.

22. Čo sa týka ďalšieho svedka navrhnutého žalovaným – syna I. B., z dôvodu jeho pracovnej
zaneprázdnenosti v cudzine žalovaný na výsluchu tohto svedka netrval a žalujúca strana sa k tomuto
stanovisku pripojila, takže súd upustil od vykonania tohto dôkazu výsluchom pôvodne navrhovaného

svedka.

23. Žalobkyňa po výsluchu svedkov prostredníctvom právnej zástupkyne trvala na návrhu, aby súd
prikázal spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom v porovnaní s pôvodným
návrhom, kde požadovala výplatu vo výške 15.000,- eur, žiadala, aby súd určil žalovanému povinnosť

vyplatiť jej sumu 19.850,- eur. V prípade, že ju bývalý manžel nebude schopný vyplatiť, zostáva už len tá
možnosť, že dôjde k odpredaju spornej nehnuteľnosti. Žiadne ďalšie dôkazy žalobkyňa nenavrhovala.

24. Žalovaný trval na tom, aby súd prihliadal na tú skutočnosť, že po odchode bývalej manželky z domu
v roku 2015 on vkladal do rekonštrukcie, resp. opravy domu svoje investície, takže nechápe, prečo má

manželku vyplácať. Dodal, že odmieta bývalej manželke vyplatiť akékoľvek peniaze. Pokiaľ ona trvá
na žalobe, on navrhuje, aby dom išiel na odpredaj a on si ponechá pozemok. Žalovaný v tomto štádiu
konania nenavrhol žiadne nové dôkazy, nepredložil súdu dôkazy, na ktoré bol vyzvaný na predošlom
pojednávaní, a to faktúry, pokladničné bloky, alebo iné listinné dôkazy, ktorými by preukazoval, v akej
cene zakupoval materiál použitý pri oprave, resp. rekonštrukcii domu po roku 2015, nepredložil ani

úverovú zmluvu uzavretú s bankou, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške 15.000,-
eur, neoznámil, ktorá banka mu tento úver poskytla, ani žiadne bližšie informácie k tomu, s ktorými by
mohol súd v tomto konaní pri zabezpečení dôkazov pracovať. Preto súd v zmysle ustanovení § 180
C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol.25. Žalobkyňa v záverečnom prejave uviedla, že neuznáva žiadnu rekonštrukciu rodinného domu,
ktorú mal žalovaný vykonať po jej odchode zo spornej nehnuteľnosti, nakoľko tento neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal vykonanie takejto rekonštrukcie, ani investície na ňu vynaložené. Poukázal na
závery znaleckého posudku č. 196/2021 vypracovaného Ing. Editou Bagínovou, ktorá ustálila hodnotu
spornej nehnuteľnosti na sumu 43.700,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2022 a pri
oceňovaní stavieb ako je plot a žumpa podľa uvedeného času realizácie je zrejmé, že ich rekonštrukcia
bola vykonávaná ešte za trvania manželstva. Na výpoveď svedka G. B. navrhla, aby súd neprihliadal,

nakoľko ten nemá dobrý vzťah s matkou a jeho výpoveď považuje za zmätočnú. Opakovane poukázala
na to, že od roku 2015 nebýva v rodinnom dome, spoločnú domácnosť bola nútená opustiť, odvtedy
nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný aj so svojou priateľkou a využíva aj všetky veci, ktoré sa v dome
nachádzajú. Ona po dobu 8 rokov musí platiť nájomné v prenajatom byte, preto trvá na vyporiadaní
spornej nehnuteľnosti v zmysle podaného návrhu a požaduje plnú náhradu trov konania.

26. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. Podľa zásad vyjadrených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka súd z vykonaného
dokazovania ustálil, že do BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území G. F. a dlh,
resp. pôžička vo výške 4.140,- eur, ktorá bola obom bývalým manželom poskytnutá bratom žalovaného

H. B. a ktorá suma mu nebola doposiaľ vrátená. Takto vymedzený predmet vyporiadania BSM nebol
v konaní na základe vyjadrení oboch strán sporný. Po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkyne A.
B. – matky žalovaného, súd vzal za preukázané, že nebolo sporné ani tvrdenie oboch strán o tom, že
finančné prostriedky, ktoré boli za trvania manželstva darované a zapožičané rodinnými príslušníkmi
oboch bývalých manželov a ktoré boli použité na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu, boli za trvania

manželstva okrem sumy 4.140 eur splatené. Ako žalobkyňa, tak ani žalovaný nerozšírili návrh o ďalšie
pasíva, preto súd ustálil, že súpis aktív a pasív patriacich do BSM nebol v tomto konaní sporný.

28. Čo sa týka posúdenia miery pričinenia oboch bývalých manželov na obstaraní spoločnej veci teda
kúpy a rekonštrukcie rodinného domu s príslušenstvom, do odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti

(do roku 2015), súd má za to, že táto miera bola u oboch manželov rovnaká. Žalovaný potvrdil, že
rekonštrukcia detskej izby a kuchyne bola financovaná z odstupného žalobkyne (žalobkyňa nepredložila
listinný dôkaz o výške odstupného), avšak z výpovede svedkov ich synov súd zistil že bola pravdivá
výpoveď žalovaného, že on vlastnou prácou spolu so synmi túto rekonštrukciu vykonával. Manželia
živili štyri mal. deti, v čase keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke rodinu finančne zabezpečoval

žalovaný.
Príbuzní – rodičia strán sporu im finančne pôžičkami vypomohli na kúpu a rekonštrukciu rodinného
domu, ktoré pôžičky boli za trvania manželstva postupne splatené. Strany sporu nepredložili relevantné
dôkazy, ktorými by preukázali, že by okrem dlhu voči bratovi žalovaného do masy BSM patrili ďalšie
pasíva. Z vykonaného dokazovania tak súd ustálil, že miera pričinenia oboch bývalých manželov na

kúpe a rekonštrukcii rodinného domu do odchodu žalobkyne zo spoločnej nehnuteľnosti, teda do 2. 3.
2015, bola v podstate rovnaká. Sporná bola tá skutočnosť, akou sumou má žalovaný žalobkyňu vyplatiť
v prípade, že súd prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného.

29. Nakoľko žalovaný nesúhlasil s výškou výplaty, akú v pôvodnej žalobe navrhovala na úplné finančné

vyrovnanie vyplatiť žalovaná, a to vo výške 15.000,- eur, súd na návrh žalovaného ustanovil znalkyňu
Ing. Editu Baginovú na určenie hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku
č. 196/2021 bola všeobecná hodnota rodinného domu s príslušnými pozemkami a hospodárskymi a
drobnými stavbami, garážou ustálená na sumu 43.700,- eur. Žalobkyňa s týmto znaleckým posudkom
súhlasila a navrhovala, aby jej žalovaný vyplatil v prípade prikázania nehnuteľnosti do jeho výlučného

vlastníctva sumu 21.850,- eur.

30. Žalovaný so závermi znaleckého posudku, resp. s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 21.850,- eur
nesúhlasil, namietal, že od roku 2015, teda od odchodu bývalej manželky zo spoločnej domácnosti, onpotom, čo si zobral úver vo výške 15.000,- eur, vykonával jednotlivé opravy, úpravy a rekonštrukciu domu
a priľahlých stavieb. Navrhoval kontrolný znalecký posudok. K tomu však uviedol, že nemá finančné
prostriedky na jeho zaplatenie, preto súd jeho návrhu nevyhovel aj za situácie, že žalobkyňa kontrolný

znalecký posudok nenavrhovala.
Súd viazaný v tomto konaní stanoviskom súdu druhej inštancie v zrušujúcom uznesení vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného a jeho dospelých synov, z ktorých výpovedí vzal za preukázané,
že je dôvodná námietka žalovaného, ktorý odmieta vyplatiť žalobkyňu v sume 21.850,- eur. Navrhoval,
aby boli v jeho prospech započítané tie sumy, ktoré boli vynaložené ako investície do rekonštrukcie,

resp. opravy a úpravy rodinného domu po roku 2015. Súd takejto námietke žalovaného v celom rozsahu
vyhovel. Za účelové a tendenčné považuje tvrdenie žalobkyne, ktorá poprela, že by žalovaný vniesol
vlastné finančné prostriedky do rekonštrukcie rod. domu po jej odchode zo spoločnej domácnosti,
nakoľko z výpovede žalovaného a svedkov vyplynulo, že táto sa o nehnuteľnosť po odchode z nej vôbec
nezaujímala. Pri ustálení výšky investícií vložených do nehnuteľnosti žalovaným od roku 2015 vychádzal
zo záverov znaleckého posudku a z výpovede svedkov – synov žalovaného E. a G. B..

31. V znaleckom posudku Ing. Edity Baginovej č. 196/2021 na strane 12, bod 2.2.1.2 sa uvádza, že
garáž tvorí súčasť pôvodného objektu maštale, pričom podľa zistených informácii v roku 2020 bola
drevená nosná konštrukcie odstránená a nahradená murivom., z tvárnic Ytong na pôvodných základoch.
Strecha garáže je pôvodná sedlová z jednorážkovej škridle. Ďalej sa uvádza, že podlaha je betónová

s keramickou dlažbou. Okrem elektroinštalácie svetelnej, iné technické vybavenia sa tam nenachádzajú.
Opotrebenie stavby je vzhľadom na vykonanú prestavbu vypočítané analytickou metódou. Na strane
13. predmetného posudku znalkyňa pri popise technického stavu nehnuteľností a výpočte opotrebenia
analytickou metódou popisuje jednotlivé položky, pri ktorých je uvádzaný rok ich užívania, a to zvislé
konštrukcie stavby – rok 2020, stropy – rok 2020, vráta, okná, povrchy podláh a elektroinštalácia – to

všetko rok 2020, klampiarske konštrukcie – rok 2020, úprava vnútorných povrchov – rok 2020. Ostatné
položky majú uvedený rok užívania 1925.
Na strane 14 sa uvádza, že garáž vedľa maštale má technickú hodnotu 4.831,68 eur. Na strane 32
v závere znaleckého posudku je uvedená všeobecná hodnota maštale s garážou vo výške 3.990,15 eur.
Z uvedeného vyplýva, že bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že po roku 2015 vykonal rekonštrukciu

garáže. Z predmetného znaleckého posudku však nebolo možné ustáliť, aká je výška investícií, ktoré
vložil žalovaný do rekonštrukcie garáže. Preto súd vychádzal podporne z výpovede jeho syna G. B.,
ktorý uviedol, že pri zrenovovaní garáže, ktorá mala staré drevené steny, sa zdvíhali múry, vylieval sa
betón a odvodnila sa celá budova. V závere uviedol, že prestavba garáže stála asi 1.600,- eur. Súd preto
túto sumu započítal v prospech žalovaného ako investície vložené do prestavby garáže.

32. V bode 2.3.2. na strane 16 predmetného znaleckého posudku sa uvádza, že senník sa nachádza
na pozemku parc. č. 179 vedľa garáže. Podľa získaných informácií bol postavený v roku 2019.
Nosnú konštrukciu tvoria drevené hranoly jednostranne obité vlneným plechom, kotvené na betónových
pätkách. V závere znaleckého posudku na strane 32 znalkyňa určila všeobecnú hodnotu senníka

na pozemku parc. č. 179 na sumu 2.952,19 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný investoval do
rekonštrukcie tohto senníka predmetnú sumu po roku 2019, preto súd pomernú časť tejto sumy započítal
v jeho prospech ako investície vložené do rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti.

33. V bode 2.3.5. na strane 20 znaleckého posudku je popis stavby: Prestrešený vstup do rodinného

domu, ku ktorému na strane 21 sa uvádza, že životnosť podlažia je so začiatkom užívania v roku 2019
s technickou hodnotou 2.252,85 eur, na strane 32 znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu prestrešeného
vstupu do rodinného domu na sumu 1.171,48 eur, pomernú časť tejto sumy súd započítal ako investície
vložené žalovaným do rodinného domu po roku 2015.

34. V bode 2.3.6 na strane 21 znaleckého posudku sa uvádza, že plot pred domom od ulice bol podľa
údajov vlastníka nehnuteľnosti zrealizovaný v roku 2016. Jeho výplň tvoria drevené laty kotvené na
murované stĺpiky. Podmúrovka je betónová. Súčasťou plota je drevená bránka a dvojkrídlová brána.
Na strane 22 sa uvádza začiatok užívania, resp. životnosť plota od roku 2016 s technickou hodnotou
5.294,95 eur, na strane 32 znalkyňa určila všeobecnú hodnotu predného murovaného plota na sumu

2.753,37 eur. Pomernú časť tejto sumy súd započítal v prospech žalovaného ako investície ním vložené
do nehnuteľnosti po roku 2015.35. V bode 2.3.9 na strane 23 znaleckého posudku sa uvádza, že kanalizačná prípojka bola realizovaná
v roku 2015 z plastových rúr DN 110 mm a je napojená na žumpu umiestnenú na vlastnom pozemku.
Dĺžka prípojky je 2,5 bm a jej životnosť sa odhaduje na 90 rokov. Na strane 24 pri popise technického

stavu sa uvádza začiatok užívania kanalizačnej prípojky v roku 2015 s technickou hodnotou 109,21 eur,
na strane 32 znalkyňa určila všeobecnú hodnotu kanalizačnej prípojky na sumu 56,79 eur, ktorú súd
čiastočne odpočítal v prospech žalovaného ako investície vložené do rodinného domu po roku 2015.

36. V bode 2.3.10 na strane 24 znaleckého posudku sa uvádza – žumpa betónová z monolitického

betónu sa nachádza za rodinným domom vo dvore a bola realizovaná v roku 2015. Jej životnosť sa
odhaduje na 60 rokov. Technická hodnota je určená na sumu 1.824,64 eur, na strane 32 znalkyňa určila
všeobecnú hodnotu betónovej žumpy na sumu 948,81 eur, ktorú súd čiastočne odpočítal v prospech
žalovaného ako investície vložené do rodinného domu po roku 2015.

37. V bode 2.3.11 na strane 25 znaleckého posudku sa uvádza, že spevnená plocha z betónovej

zámkovej dlažby sa nachádza pred vstupom do rodinného domu a bola zrealizovaná v roku 2019.
Základná životnosť sa predpokladá na 50 rokov, technická hodnota bola určená na sumu 460,92 eur. Na
strane 32 znalkyňa určila všeobecnú hodnotu spevnenej plochy so zámkovou dlažbou na sumu 239,67
eur, ktorú súd čiastočne odpočítal v prospech žalovaného ako investície vložené do rodinného domu
po roku 2015.

38. V bode 2.3.12 na strane 25 znaleckého posudku sa uvádza, že spevnená plocha z monolitického
betónu sa nachádza pred vstupom do garáže a maštale, ktorá bola zrealizovaná v roku 2019. Životnosť
sa predpokladá na 50 rokov so začiatkom užívania v roku 2019, technická hodnota bola určená na
sumu 264,15 eur. Na strane 32 znaleckého posudku znalkyňa určila všeobecnú hodnotu spevnenej

plochy betónovej na sumu 137,36 eur. Aj túto sumu súd čiastočne odpočítal v prospech žalovaného
ako investície vložené do rodinného domu po roku 2015.

39. Na základe vyššie vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný investoval z vlastných
finančných prostriedkov do rekonštrukcie vyporiadavanej nehnuteľnosti od roku 2015 sumu, ktorá je

podľa vyjadrenia znalkyne v bode III. – Záver znaleckého posudku označená ako všeobecná hodnota
jednotlivých vyššie popísaných drobných stavieb a ďalšieho príslušenstva rodinného domu, ktorá bola
vyčíslená na sumu 9.860,- eur. Nakoľko zo zásad vyjadrených v § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že pri zisťovaní výšky investícií vložených za trvania manželstva jedným manželom do spoločnej veci
sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do spoločného majetku v čase, kedy boli vynaložené

a znalkyňa vyjadrovala všeobecnú cenu ku dňu 31. 3. 2022, teda ku dňu oceňovania príslušných
stavieb k rodinnému domu, súd nemohol v závere konštatovať, že žalovaný investoval od roku 2015
do spornej nehnuteľnosti sumu 9.860,- eur. Ide totižto o náklady a investície, ktoré boli vynaložené
v čase minulom (od roku 2015, ďalej za roky 2019, 2020), takže ich výška ku dňu zániku manželstva,
teda ku dňu zániku BSM nie je modifikovaná. Nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca, ani

žalovaná nenavrhli kontrolný znalecký posudok (resp. doplňujúci), v ktorom by boli v zmysle uvedených
zásad vyčíslené investície žalovaného do spornej nehnuteľnosti, súd pri zohľadnení výšky investícií
použil metódu disparity podielov, nakoľko má zato, že v danom prípade sa vyskytli také mimoriadne
skutočnosti ktoré odôvodňujú žalovaným požadovanú disparitu. V súvislosti s takýmto posúdením veci
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 6. 2012 sp. zn. 6MCdo/10/2011 a z 27. 3.

2014 sp. zn. 1MCdo/12/2011 a k tomu právne vety: „Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo
vynaložené z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom
a jeho výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania BSM nie je inak modifikovaná. Tým,
čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do jeho ostatného majetku z BSM, sú
teda finančné prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli

zabudované do domu, prípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny tých vecí
a prác v čase, kedy boli vynaložené. Z uvedeného vyplýva, že súd nemohol vychádzať zo všeobecnej
hodnoty zhotovenej veci určenej v znaleckom posudku, ale len z jej určitého pomeru.

40. Podľa znaleckého posudku č. 196/2021 všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom,

teda celej spornej nehnuteľnosti bola určená na sumu 43.700,- eur. V zmysle zásad v ustanovení §
150 Občianskeho zákonníka po prikázaní spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného
žalobkyňa by mala nárok na vyplatenie jej podielu vo výške 21.850,- eur, ktorej výplaty sa žalobou
od žalovaného domáhala. Pri použití disparity pri vyporiadavaní podielov v prospech žalovaného súdpovažuje za primeranú sumu, ktorá mala byť vložená žalovaným pri rekonštrukcii rodinného domu
v polovičnej výške znalkyňou určenej všeobecnej hodnoty, teda vo výške 4.930,- eur (1/2 zo všeobecnej
hodnoty investícií vo výške 9.860,- eur). Po odpočítaní tejto sumy od sumy 21.850,- eur vznikne

žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 16.920,- eur. Pri takejto disparite podielov súd prihliadal
aj na mieru pričinenia sa žalobkyne a žalovaného na nadobudnutí spornej nehnuteľnosti pri jej prvotnej
rekonštrukcii./pred rokom 2015/

41. Že žalovaný skutočne vložil finančné prostriedky a aj svoju vlastnú fyzickú prácu do rekonštrukcie

vyporiadavanej nehnuteľnosti po roku 2015, vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Žalobkyňa
nepredložila súdu žiadne prostriedky procesného útoku, ktorými by preukazovala, že po jej odchode
zo spoločnej domácnosti v marci 2015 vložila aj ona akékoľvek investície alebo osobnou prácou sa
podieľala na rekonštrukcii predmetného rodinného domu. Súd okrem výpovede žalovaného vychádzal
aj z výpovede svedka – plnoletého syna G. B., v ktorej uvádzal, aké opravy a rekonštrukciu domu
vykonával s otcom, čo sa zhodovalo s popisom v znaleckom posudku. Z výsledkov takto vykonaného

dokazovania vyplýva, že nie je opodstatnené stanovisko žalobkyne (uvádzané v záverečnom prejave),
ktorá neuznala žiadnu rekonštrukciu rodinného domu a uvádzala, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie vykonania takejto rekonštrukcie. Na tomto stanovisku nič nemení ani tá
skutočnosť, že žalovaný nepredložil súdu dôkazy preukazujúce investície vložené do rodinného domu,
nakoľkozjehovýpovedívyplynulo,žerekonštrukciuvykonávalviacmenejsvojpomocnesosvojímsynom

G. a nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi o zakupovaní stavebného materiálu.

42. Súd preto tak, ako je vyššie uvedené, vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý
bol znalkyňou vykonaný na základe výpovedí strán sporu, pričom v súvislosti s vykonávaním
znaleckej činnosti Ing. Edity Baginovej súd považuje za potrebné v tomto odôvodnení poukázať na tú

skutočnosť, že znalkyňa opakovane musela vyzývať strany sporu k predloženiu listinných podkladov
preukazujúcich stav a vek jednotlivých stavebných položiek, pričom žalobkyňa žiadnymi takýmito
dôkazmi nedisponovala, čo preukazuje, že táto sa na rekonštrukcii domu po odchode v roku 2015
nezúčastňovala a ani nemala vedomosť, v akom rozsahu bola rekonštrukcia žalovaným vykonávaná.
Preto súd jej námietky, v ktorých uvádza, že neuznáva žiadnu rekonštrukciu, považuje pre toto

konanie len za účelové a tendenčné v snahe neuznať žiadne investície vložené výlučne žalovaným do
rekonštrukcie rodinného domu.

43. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

44. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

45. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie

46. V zmysle vyššie uvedených zásad ako aj v zmysle návrhu žalobkyne súd vyporiadal BSM strán sporu
tak, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. územie G. F. v celosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, aj napriek tomu, že on navrhoval dom odpredať, lebo pri vyporiadaní BSM nie je možné
rozhodnúť o prikázaní nehnuteľnosti na odpredaj, len podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri

rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vyporiadavanú nehnuteľnosť od marca 2015 užíva výlučne
žalovaný, ktorý v ňom žije so svojou priateľkou. Jeho synovia využívajú dielňu a ostatné priestory –
drobné stavby, len na príležitostné práce a opravy. Preto súd vyhovel návrhu žalobkyne – prikázal
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu sumou 14.850,-

eur, po odpočte investícií vložených výlučne žalovaným vo výške 4.930,- eur (pri použití disparity
podielov), a 1/2 pasíva vo výške 2.070,- eur, ktoré je povinný vyplatiť v lehote do pol roka od
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú lehotu súd považuje za primeranú možnostiam a schopnostiam
žalovaného. Žalovaný je od októbra 2023 zamestnaný ako skladník s priemerným mesačným príjmomvo výške 700 eur a podľa jeho výpovedi disponuje zostatkom úveru, ktorý zobral v roku 2015 vo výške
15.000,- eur, ktorý spláca mesačne po 228 eur, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, v rodinnom dome
žije s priateľkou, takže výdajmi na bývanie nie je zaťažený sám.

47. Ako už vyplynulo z dokazovania v pôvodnom konaní z výpovedí strán sporu, títo si zapožičali pri
prvotnej rekonštrukcii rodinného domu ešte pred rokom 2015 od brata žalovaného sumu 4.140,- eur (v
čase pôžičky to bola suma 100.000,- Kč), ktorá suma doposiaľ mu nebola vrátená. Keďže nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému, považoval za spravodlivé prikázať žalovanému aj

predmetný dlh, teda pasívum v BSM, hlavne z dôvodu, že sa jedná o jeho blízkeho príbuzného, ako
aj z dôvodu, že od roku 2015 užíval nehnuteľnosť spolu so svojou družkou, t. j. takmer 7 rokov bez
akejkoľvek náhrady voči žalobkyni. Prikázaním pasíva do výlučnej dispozície žalovaného sa ponížila
suma, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni, o sumu 2.070,- eur. Súd po tomto odpočte určil žalovanému
povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.850,- eur.

48. Podľa § 255 ods.1 C.sp. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p., teda zo zásady

procesného úspechu v konaní, ktorá zásada sa vzťahuje aj na konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalovaný, ako neúspešná strana v spore, sa svojím správaním pričinil vo
veľkej miere o tom, že žalobkyňa bola nútená podať predmetnú žalobu. Ako pred podaním žaloby, tak
aj po nej svojím odmietavým, negatívnym, až agresívnym prístupom znemožnil, aby sa strany sporu
mimosúdne dohodli o vyporiadaní BSM. Že sa žalobkyňa nevedela so žalovaným dohodnúť, svedčí aj

jeho záverečný prejav, v ktorom navrhol, aby dom išiel na odpredaj a jeho predošlé výpovede, v ktorých
uvádzal, že pokiaľ má žalobkyňu vyplatiť ňou požadovanou sumou „dom podpáli“, resp. že „jej nič
nevyplatí“. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, aj keď otázka výšky sumy, v akej žalobkyňa
titulom vyporiadania BSM žalovaného vyplácala, závisela od znaleckého posudku, súd jej priznal plnú
náhradu trov konania voči žalovanému. Rozhodol tak potom, čo u žalovaného nezistil dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd k náhrade trov konania nemal zaviazať a rozhodnúť podľa
ustanovení § 257 C.s.p.

52. Za použitia tej istej zásady súd rozhodol aj o povinnosti žalovaného uhradiť štátom preddavkovo
zaplatené znalečné vo výške 114,95 eur (z pôvodne preddavkovo uhradenej sumy štátom vo výške

229,87 eur žalovaný uhradil 114,95 eur po vyhlásení rozsudku zo dňa 27. 4. 2022),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.