Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7620203399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom v C., D. X, zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Štefánikovo námestie 13 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 7C/40/2020-198 zo dňa 21. novembra 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku č. I. až III.

II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie.

III. M e n í rozsudok vo výroku č. V. tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného
súdu Spišská Nová Ves preddavkovo štátom uhradené znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť patriacu do
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to:
- dom so súpisným číslom č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. XXX, o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. XXX o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 679 m2, druh pozemku

záhrada, v podiele 1/1, zapísané G. H. F. I. J., C. G., G. F. I. J., obec F., k.ú. J. F., na LV č. XXX
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 v pomere k celku.
II. Dlh - pôžičku vo výške 4.140,- eur voči K. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, D., súd prikazuje v
celosti žalovanému.
III. Na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 14.850,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu trovy preddavkované štátom -
znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.2. Predmetom konania je nárok žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“) odôvodnený tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

11Pc/39/2017 zo dňa 21.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2018, bolo jej manželstvo so
žalovaným E. B. rozvedené, čím zaniklo ich BSM. O vyporiadaní BSM sa so žalovaným mimosúdne
nedohodli, a preto žalobkyňa žiadala o vyporiadanie súd podľa zásad § 150 Občianskeho zákonníka
(ďalej lne „OZ“). Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudla so žalovaným do BSM nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX v kat. území J. F. - rodinný dom č. súp. XXX postavený na parc. č. XXX,

a parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 563 m2, parc. č. XXX o výmere 679 m2 -
záhrada, to všetko v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2004. Do BSM ďalej patrí dlh
voči bratovi žalovaného vo výške 4.000,00 eur, ktorý navrhla vyporiadať spolu s vyššie uvedenými
nehnuteľnosťami. O mimosúdne vyporiadanie sa pokúšala písomnou výzvou zo dňa 14.11.2019, ale
neúspešne. Žalobkyňa dom dlhodobo neužíva, nakoľko pracuje v zahraničí, v dome sa zdržiava
výlučne žalovaný. Hodnotu domu odhaduje na sumu 34.000,00 eur, pričom pri dome sa nachádzajú

aj hospodárske budovy. Počas manželstva došlo ku kompletnej rekonštrukcii detskej izby a kuchyne,
pričom rekonštrukcia bola hradená z odstupného žalobkyne. K týmto tvrdeniam žalobkyňa nepredložila
k žalobe žiadne listinné dôkazy. Navrhovala, aby z vecí patriacich do BSM súd prikázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX v kat. území J. F., a dlh vo výške 4.000,00 eur voči bratovi žalovaného do
výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou 15.000,00 eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že s prikázaním domu do výlučného vlastníctva súhlasí, keďže v dome
od roku 2015 aj so synom J. býva a s jeho priateľkou, pričom reálne vyplatili kúpnu cenu vo výške
350.000,00 Sk s tým, že 170.000,00 Sk si zapožičali od jeho rodiny a ďalších 180.000,00 Sk od

rodiny bývalej manželky, preto nesúhlasil s vyplatením sumy vo výške 15.000,00 eur žalobkyni, keďže
navrhoval odpočítať pôžičku vo výške 170.000,00 Sk od jeho rodičov. Čo sa týka ceny rodinného domu
s príslušenstvom navrhol vykonať súdnoznalecké dokazovanie, s ktorým ale žalobkyňa nesúhlasila.

4. Na základe vykonaného dokazovania v intenciách jeho doplnenia s odkazom na uznesenie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/136/2022-153 zo dňa 9.6.2023, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného
súduSpišskáNováVessp.zn.7C/40/2020-112zodňa27.4.2022avecbolavrátenásúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru s odkazom na znalecký posudok L. M. N.
č. 196/2021, že všeobecná hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je vo výške 43.700,00 eur, s ktorou

žalovaná, aj keď nesúhlasila, dôkazy v tomto smere nenavrhovala a ani ich nepredložila a nakoľko
žalovaný v predmetnom dome býva, bolo účelné, aby súd nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat.
úz. J. F. v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, čím aj vyhovel návrhu žalobkyne,
keďže žalovaný v predmetnom rodinnom dome býva aj so svojou priateľkou a jeho synovia využívajú
dielňu a ostatné priestory – drobné stavby na príležitostné práce a opravy, s povinnosťou vyplatiť

žalobkyňu žalovaným vo výške 14.850,00 eur, po odpočítaní investícií vložených výlučne žalovaným do
nehnuteľnosti vo výške 4.930,00 eur (pri použití disparity podielov a polovice pasív vo výške 2.070,00
eur), ktorú je povinný vyplatiť žalovaný v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku súdu,
vychádzajúc z možností a schopností žalovaného, ktorý je od októbra 2023 zamestnaný ako skladník
s priemerným mesačným príjmom vo výške 700,00 eur, zostatkom úveru z roku 2015 vo výške 15.000,00

eur, ktorý spláca sám vo výške 220,00 eur mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a v rodinnom
dome žije s priateľkou, teda výdajmi na bývanie nie je tak zaťažený sám. Sumu 2.070,00 eur, ktorou
sa vyporiadal finančný nárok titulom vyrovnania, ide o dlh žalovaného blízkemu príbuznému, ktorý
je povinný žalovaný vrátiť a to titulom rekonštrukcie predmetného rodinného domu. Vychádzajúc tak
zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola vypočítaná všeobecná hodnota popísaných drobných

stavieb a ďalšieho príslušenstva rodinného domu na sumu 9.860,00 eur s odkazom na ust. § 150 OZ,
súd pri zisťovaní výšky investícií vložených za trvania manželstva jedným z manželov do spoločnej
veci, vychádzal z ceny vecí a prác vložených do spoločného majetku v čase, kedy boli vynaložené
a to ku dňu 31.3.2022, t.j. ku dňu oceňovania príslušných stavieb k rodinnému domu. Preto súd pri
zohľadnení výšky investícií použil metódu disparity podielov s odkazom aj na uznesenie NS SR zo

dňa 26.6.2012 sp.zn. 6MCdo 10/2011 a zo dňa 27.3.2024 sp.zn. 1MCdo 12/2011. Vychádzajúc zo
všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vo výške 43.700,00 eur, by žalobkyňa mala nárok
na vyplatenie jej polovičného podielu vo výške 21.850,00 eur, ale pri použití disparity, ktorá mala byť
vložená žalovaným pri rekonštrukcii rodinného domu, v polovičnej výške znalkyňou určenej všeobecnejhodnoty vo výške 4.930,00 eur (polovica zo všeobecnej hodnoty investícií vo výške 9.860,00 eur), po
odpočítaní tejto sumy od sumy 21.850,00 eur, vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu
16.920,00 eur. Súd zohľadnil disparitu podielov v znení miery pričinenia sa žalobkyne a žalovaného na

nadobudnutí spornej nehnuteľnosti pri prvotnej rekonštrukcii nehnuteľnosti pred rokom 2015, nakoľko z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa na rekonštrukcii domu po období roka
2015 nezúčastňovala a ani o nich nemala vedomosť. V roku 2019 v znení vypracovaného znaleckého
posudku sa vedľa rodinného domu nachádza už garáž, ktorá bola pristavená v roku 2019 za sumu
1.600,- eur, hodnota vo výške 2.952,19 eur je hodnotou senníka, prestrešený vstup do rodinného domu

so začiatkom užívania v roku 2019 bol znalkyňou vyčíslený na sumu 1.171,48 eur a v roku 2016 bol
postavený plot pred domom od ulice, ktorého všeobecnú hodnotu znalkyňa určila na sumu 2.753,37 eur,
so začiatkom užívania kanalizačnej prípojky v roku 2015 so všeobecnou hodnotou vo výške 56,79 eur,
po odpočítaní v prospech žalovaného vložených investícií do rodinného domu po roku 2015 a rovnako
žumpy realizovanej v roku 2015 a v určenej všeobecnej hodnote vo výške 948,81 eur, so započítaním
betónovej zámkovej dlažby pred vstupom do rodinného domu zrealizovanej v roku 2019 s určením

všeobecnej hodnoty na sumu 239,67 eur so spevnenou plochou, so započítaním spevnenej plochy
z monolitického betónu pred vstupom do garáže a maštale zrealizovanej v roku 2019 vo výške 137,36
eur a to po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 149 ods. 1, 3 OZ, ako aj § 150 OZ.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a

§ 255 ods. 1 CSP. Keďže súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP,
vychádzal z procesného 100 % úspechu žalobkyne v konaní so zohľadnením správaním žalovaného,
ktorý sa nechcel mimosúdne dohodnúť, a aj keď hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti závisela od
znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný a z pôvodne preddavkovo uhradenej sumy štátom
vo výške 229,87 eur, ktorú v polovici uhradil žalovaný vo výške 114,95 eur (po vyhlásení rozsudku

zo dňa 27.4.2022), vychádzajúc z procesného úspechu žalobkyne v konaní, súd rovnako rozhodol aj
o povinnosti žalovaného uhradiť štátom preddavkovo zaplatené znalečné vo výške 114,95 eur.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa proti výrokom pod č. I., II.,
III. napadnutého rozsudku. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/

CSP, pričom podané odvolacie dôvody žalobkyňa odôvodňovala tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zaniklo dňa 28.2.2018 a preto je záver súdu o odpočítaní vlastných finančných prostriedkov
do rekonštrukcie rodinného domu vo výške 9.860 eur od roku 2015 a ďalej za roky 2019 a 2020
nesprávny, nedôvodný a nezákonný a to s odkazom na ust. § 143 OZ. Taktiež nebolo odôvodnené
v danom prípade použite disparity podielu, keď z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké mimoriadne

skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné a v rozpore
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobkyňa nemôže byť zaťažená nečinnosťou žalovaného potvrdeného len
v niektorých prípadoch výpoveďou syna J. o vložených investíciách vykonanej rekonštrukcie v zmysle
§ 8 CSP. Rovnako namietala aj dĺžku lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP v trvaní 6 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, keďže poskytnutý úver vo výške 2015 by mohol vyčerpať na vyrovnanie

podielu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Navrhovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súd prvej
inštancie a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný v podanom odvolaní s tvrdenými skutočnosťami nesúhlasil a poukazoval na to, že
práve žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Syn J. s ním ostal bývať v predmetom rodinnom

dome a pomáhal mu. S priateľkou v rodinnom dome býva od roku 2019, ktorá je na čiastočnom
invalidnom dôchodku vo výške 240,- eur a má zdravotné problémy. Poprel tvrdenia žalobkyne o doručení
nezrozumiteľnej výzvy pred podaním žaloby. Uviedol, že žalobkyni sa synovia vyhýbajú, netrávia svoj
voľný čas s ňou, ale s ním. Apeloval na to, že žalobkyňa svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala, pričom súd nevzal do úvahy skutočnosť, že sa počas manželstva staral o rodinu, aj keď

žalobkyňa bola nezamestnaná, zarábal peniaze, ktoré dával žalobkyni, ktorá s nimi disponovala a s nimi
hospodárila, o čom svedčí aj výpoveď jeho matky ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa
8.12.2023 medzi žalovaným a zamestnávateľom N. F.. C., berúc do úvahy aj špecifiká tohto konania.

8. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na tu skutočnosť, že odvolanie

žalovaného neobsahuje náležitosti odvolania a preto takéto odvolanie je potrebné odmietnuť v zmysle
ust. § 386 písm. d/ CSP s tým, že z manželstva pochádzajú štyri deti, s ktorými bola na materskej
dovolenke a po skončení rodičovskej dovolenky brigádne pracovala v lese, neskôr si našla prácu
v spoločnosti Panasonic s tým, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2022. Uviedla, žedomácnosť opustila pre správanie žalovaného a so žalovaným pred podaním žaloby, ako aj v priebehu
konania sa snažila vždy dohodnúť, pričom žalovaný zo svojich finančných prostriedkov nevie žalobkyňu
vyplatiť, aj keď predmetnú nehnuteľnosť užíva so svojou priateľkou, nemá dostatok finančných

prostriedkov.

9. V ďalších podaných vyjadreniach žalobkyňa poukazovala na svoj nesúhlas s rozhodnutím vo veci a
nakoľko skutočnosti uvádzané žalovaným sú právne irelevantné vo veci, trvala na odmietnutí podaného
odvolania žalovaného podľa § 386 písm. d/ CSP.

10. Žalovaný v podanom vyjadrení opätovne poukazoval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní
a na to, že kúpna cena bola oveľa vyššia a požičané peniaze zo strany žalovaného a žalobkyne, ako aj
titulom spoločných úspor tak tvoria rozdiel vo výške 27.000,00 Sk, pričom on sa o nehnuteľnosť stará,
a to aj s poukazom na jeho ďalšie podania učinené v priebehu konania, ku ktorým sa už žalobkyňa
nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP, t.j. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016), prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II.p., s uverejnením dňa 8.1.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke

Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
(s účinnosťou od 1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami účinného CSP), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli

predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch
jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také

porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide
napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania
či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k
dokazovaniuapod.,neposkytnutiepoučeniaopovinnostitvrdeniaalebopoučeniaodôkaznejpovinnosti,
aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď

pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní
dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal
dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebolvykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali a pod.

15. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o
inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté
dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie,
môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok
uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené

a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.

18. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli stranám sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli
najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP)
malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale
uviesť,žepridôkazochnarozdielodskutočnostinetrebastriktnetrvaťnatom,žemusíísťodôkazy,ktoré
existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali
už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale

sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre
nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd
považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to,
aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy,
ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu

zo svojej viny neuplatnil a v konaní na súde prvej inštancie.

19. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý

použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie námietky žalobkyne v znení návrhu
žalobkyne na odmietnutie odvolania žalovaného v zmysle § 386 písm. d/ CSP, že podané odvolanie
žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP teda, že pre vady odvolania nemožno v odvolacom

konaní pokračovať, sú v spore právne irelevantné. Z podaného odvolania žalovaného je zrejmý nesúhlas
žalovaného s meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, v znení vyhodnotenia skutkového stavu
veci, ako aj učineného právneho posúdenia, keďže v podanom odvolaní žalovaný poukazuje na ním
vložené investície, ako aj spornú hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti v znení ním učinenej procesnejobrany v konaní. A nakoľko v rámci vykonaného dokazovania bol súdom prvej inštancie vecne správne
ustálený predmet (masa BSM) a odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu, t.j. napadnutý rozsudok
v celom jeho rozsahu, pričom nie je viazaný odvolacím návrhom (§ 381 CSP), tak podané odvolanie

žalovaného spĺňa náležitosti odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, keďže z jeho obsahu je zrejmé, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), čím nie sú podľa
odvolacieho súdu naplnené zákonné predpoklady pre odmietnutie odvolania žalovaného v zmysle ust.
§ 386 písm. d/ CSP, pričom súd prvej inštancie svojím konaním neodňal stranám sporu právo na

spravodlivý proces, keďže odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, a to čo sa týka
vecnej správnosti vyhodnotenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci, okrem odôvodnenia
disparity v spore v zmysle § 150 OZ.

22. Odvolací súd apeluje na to, že účelom vyporiadania BSM je komplexné vyporiadanie doterajších
práv sporových strán z BSM a konštituovanie ich nových práv. Vychádzajúc z povahy sporu, je potrebné

konštatovať, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, na ktoré sa uplatňujú všetky
procesné pravidlá Civilného sporového poriadku s tým, predmetom preskúmania v odvolacom konaní
sú všetky výroky napadnutého rozsudku v zmysle § 379 písm. c/ CSP, nakoľko predmetom konania je
vyporiadanie BSM, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi
stranami.

23. Odvolací súd apeluje na to, že súd nie je viazaný pri zisťovaní predmetu BSM návrhmi strán sporu,
ale „ex offo“ zisťuje jeho predmet, s odkazom na ust. § 143 OZ v zmysle ktorého je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci, získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov
a veci vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

24. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 148 ods. 1 OZ právna úprava obsahuje niekoľko spôsobov
zániku BSM, a to zo zákona, dohodou, alebo na základe inej právnej skutočnosti. V predmetnom prípade
kzánikuBSMdošlorozvodom(§23zákonaorodine),t.j.dňom28.2.2018,ktorýjezároveňajrozhodným

dátumom pre zistenie rozsahu (masy BSM).

26. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielového spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

27. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na

starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Vychádzajúc z hore uvedenej citácie zákonných ustanovení, k odvolacím námietkam žalobkyne a
žalovaného týkajúcich sa ust. § 150 OZ, odvolací súd konštatuje, že výnimočné priznanie (nepriznanie
väčšieho podielu) pri vyporiadaní BSM možno odôvodniť iba v prípadoch, ak by jeden z manželov

nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných veci pri starostlivosti o deti a rodinu a pri
zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne (IV
str. 499 - 500) s odkazom na judikatúru NS SR a ÚS SR (viď napr. rozsudok NS SR 7Cdo 288/2013,
nález ÚS SR z 13.3.2013, 1 ÚS 537/2012-37, R 42/1992 str. 139 a nasl.), čo podľa odvolacieho súdu v
danej veci nebolo z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané.

29. Súd prvej inštancie správne ustálil predmet vyporiadania BSM, ako aj jeho hodnotu, vychádzajúc
správne zo sporných ako aj nesporných tvrdení strán sporu s tým, že čo sa týka vložených investícií
zo strany žalovaného do vyporiadanej masy BSM treba uviesť, že v tomto smere žalobkyňa neuniesladôkazné bremeno a relevantne nespochybnila procesnú obranu žalovaného, berúc do úvahy aj
vypracovaný znalecký posudok L. M. N. č. 196/2021 v konaní, ktorým bola určená všeobecná hodnota
vyporiadávanej nehnuteľnosti a kde v jednotlivých bodoch sa znalkyňa zaoberala aj investíciami

vloženými do predmetnej nehnuteľnosti v jednotlivých rokoch ich realizácie buď v roku 2015, prípadne
2016, 2019 ako aj všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v znení jej príslušenstva. Žalobkyňa ale žiadnymi
procesnými návrhmi tieto preukázané skutočnosti relevantne nespochybnila, rovnako ani žalovaný.
Preto súd mohol vychádzať len zo záverov znaleckého posudku znalkyne L. M. N. na určenie hodnoty
vyporiadávanej nehnuteľnosti, ako aj vložených investícií.

30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne za disparitu považoval vložené investície
a ich hodnotu preukázanú vypracovaným znaleckým posudkom obsiahnutým v spise, keďže treba
súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne, že časť vykonaných prác do príslušenstva nehnuteľností
v znení určenia ich všeobecnej hodnoty bola vykonaná buď až po zániku BSM strán sporu, teda po
28.2.2018, čím vložené investície citované v bode 32. vo výške 2.952,19 eur, 33. vo výške 1.171,48

eur a v bodoch 37. a 38. vo výške 239,67 eur a vo výške 137,36 eur nemožno považovať za disparitu
podielov v zmysle ust. § 150 OZ.

31. Iné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o deti, prípadne opustenie žalobkyne spoločnej domácnosti
v roku 2015 a nepodieľaní sa na zveľaďovaní predmetnej nehnuteľnosti do obdobia právoplatnosti

rozhodnutia rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do dňa 28.2.2018, správne súd prvej inštancie zohľadnil
v 1/2 pomere vložených investícií do nehnuteľnosti v zmysle § 150 OZ, čo ale v konečnom dôsledku
finančného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nemalo značný vplyv
na konečný záver súdu prvej inštancie o finančnom vyčíslení vyporiadania predmetu BSM v znení
tretieho výroku napadnutého rozsudku.

32. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok strán sporu treba uviesť, že v konaní neboli preukázané
a preto ani nemohli mať relevantný vplyv na konečné rozhodnutie súdu v merite veci a to aj čo sa týka
lehoty 6 mesiacov titulom vykonateľnosti napadnutého rozsudku, keďže ide o sudcovskú lehotu, ktorú
súd určil s odkazom na ust. § 232 ods. 3 CSP a zodpovedá rodinným, majetkovým ako aj sociálnym

pomerom žalovaného, so zohľadnením aj potreby, aby žalovaný, ktorý je v zlej finančnej situácii mal
čas na získanie peňažnej čiastky na reálne vyplatenie žalobkyne.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výrokoch pod č. I. až III.

35. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

36. V zmysle § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku č. IV. tak, že nepriznal stranám sporu
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, nakoľko vyporiadanie BSM je v záujme oboch
strán sporu a teda so zreteľom na predmet konania a povinnosť súdu v každom štádiu konania „ex

offo“ preukázať zákonné predpoklady v zmysle ust. § 257 CSP tu existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pričom skutočnosť, že žalovaný sa mimosúdne nevedel dohodnúť na vyporiadaní BSM, je len
jeho procesným dôvodom nesúhlasu s podanou žalobou. Netreba ale zabúdať na to, že žalovaný po
opustení spoločnej domácnosti zo strany žalobkyne, ostal spolu s deťmi v rodinnom dome bývať a tak,
ako to vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní, predmetnú nehnuteľnosť aj zveľaďuje,

dospelí synovia ho navštevujú, niektorí častejšie iní sporadicky, keďže tam majú možnosť vykonávať aj
drobné práce v rámci svojich záľub, teda aj syn J..

37. Netreba zabúdať ani na štátom preddavkovo vynaložené trovy konania v konaní na súde prvej

inštancie, kde rovnako odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok aj vo výroku č. V. tak, že
rovnako ako žalovaný v rovnakej výške aj žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská
Nová Ves preddavkovo štátom uhradené znalečné vo výške 114,95 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a keďže žalovaný v rovnakej výške už trovy znalečného uhradil po vyhlásení rozsudku súduprvej inštancie zo dňa 27.4.2022 s tým, že preddavkovo uhradené sumy štátom boli celkom vo výške
229,87 eur a každá zo strán sporu s poukazom na predmet konania a záujem oboch strán sporu na
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má z polovice znášať aj trovy konania, ktoré sú

v danom prípade titulom znalečného.

38.Keďžeodvolacísúdzistilsozreteľomnapredmettohtokonania,ktorýmjevyporiadanieBSM,ktoréje
v záujme oboch strán sporu, výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v spore, o nároku na náhradu
trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a to aj čo sa týka nároku na náhradu trov odvolacieho konania

s odkazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, ako aj § 262 ods. 1 CSP, nakoľko ide o konečné rozhodnutie vo veci
a preto z rovnakých dôvodov nepriznal stranám sporu ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Ref. Mgr. Sopoligová
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi
Predsedníčka senátu

Rozmnož, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč
1 x kópia referentovi
Ostatné so spisom zašli OS
Prepísala: Mgr. Tóthová + J. M. Vantarová + Mgr. Vattaiová + M. Nemesová:3/2
Opravila: Nemesová 5/2/25

Koncept 3 opravila: J.M.Vantarová 10/2