Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 2, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122377100
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6122377100.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, 812

72 Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému: Mesto Podolínec, Námestie Mariánske
3/3, 065 03 Podolínec, IČO: 00 330 132, právne zast.: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17.
novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 420 859 51, o zaplatenie 320.423,08 s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica,

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 320.423,08 eur s prísl.

1.1 Podaný návrh odôvodnil tým, že Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky ako predávajúci a Mesto Podolínec ako kupujúci uzatvorili dňa 17.02.2017 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v správe MV SR zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich
sa v k. ú. A., obec A., tak, ako je to presne špecifikované v podanej žalobe. Predmetom kúpnej
zmluvy boli aj vedľajšie stavby a drobné stavby tak, ako sú označené v znaleckom posudku č. 68/2014

zo dňa 16.4.2014 vypracovanom Ing. Milanom Gardošom. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola
stanovená na základe znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014 vo výške 355.769,23 eur,
zaokrúhlene 356.000,00 eur. Žalovaný viackrát žiadal o odkúpenie nehnuteľností, naposledy listom
zo dňa 24.07.2014, uvedené nehnuteľnosti chcel využívať na poskytovanie všeobecne prospešných
služieb. Správca nehnuteľného majetku štátu stanovil kúpnu cenu vo výške 35.576,92 eur. Kúpna cena
bola nižšia ako primeraná cena s prihliadnutím na ustanovenie § 8e písm. d) a ustanovenie § 11 ods. 2
písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pretože

išlo o prevod vlastníctva majetku štátu do vlastníctva žalovaného za účelom poskytovania všeobecne
prospešných služieb. Podľa čl. 5 bod 1.3 kúpnej zmluvy žalovaný bol povinný do dvoch rokov od
nadobudnutiavlastníckehoprávazačaťsvýkonomposkytovaniavšeobecneprospešnýchslužieb.Podľa
čl. 5 bodu 1.4 kúpnej zmluvy žalovaný bol povinný žalobcovi, bez zbytočného odkladu, najneskôr do
15 kalendárnych dní oznámiť začatie užívania predmetu kúpy na poskytovanie všeobecne prospešných
služieb. Žalovaný bol povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel využitia predmetu zmluvy najmenej
počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb. Kúpna zmluva bol

schválená Ministerstvom financií SR dňa 04.04.2017, účinnosť nadobudla dňa 21.04.2017 po zverejnení
v Centrálnom registri zmlúv. Žalovaný kúpnu cenu uhradil dňa 15.05.2017 v dohodnutej výške 35 576,92
eur.1.2 Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že preverením na mieste dňa 13.06.2022 bolo zo strany žalobcu
zistené, že účel deklarovaný v čl. 5 bod 1.1 kúpnej zmluvy nebol zo strany žalovaného dodržaný,
pretože žalovaný nezačal s poskytovaním všeobecne prospešných služieb uvedených v čl. 5 bod 1.1

do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa čl. 8 bod 1.1 písm. d) kúpnej zmluvy je
žalovaný povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, t.j. cenou stanovenou
na základe Znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014. Takto vypočítaný rozdiel predstavuje
sumu 320 423,08 eur. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 27.07.2022. Žalovaný na predžalobnú výzvu reagoval e-mailom dňa 29.06.2022, prostredníctvom

ktorého sa informoval o možnosti posunu lehoty na zaplatenie uvedeného rozdielu a o možnosti
prípadného zaplatenia rozdielu v splátkach. Taktiež sa dopytoval na zmenu účelu prevodu vlastníckeho
práva deklarovaného v čl. 5 bod 1.1 kúpnej zmluvy, a tiež o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Na
vyššie uvedené „otázky“ dostal relevantnú odpoveď dňa 12.07.2022, s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia zák. č. 374/2014 Z. z. , v zmysle ktorých je žalobca povinný postupovať a tým chrániť
majetok štátu.

1.3 S poukazom na uvedené skutočnosti, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 320 423,08 eur aj s úrokmi z omeškania odo dňa 11.08.2019 až do ich úplného
zaplatenia

2. Upomínací súd vydal dňa 27.7.2022 platobný rozkaz č.k. 9Up/580/2022-52, ktorým návrhu žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti
v k. ú. A. „za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych služieb

so zameraním na vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových aktivít pre
obyvateľov mesta zrekonštruovaním budovy kina a telocvične, vybudovaním multifunkčného športového
ihriska pre školopovinné deti a dospelých a detského ihriska pre deti predškolského veku“.
Vo vzťahu k rekonštruovaniu budov a výstavbe ihrísk poukázal na to, že:
1. rekonštrukcia kina: podľa územného plánu Mesta Podolínec, ktorý bol spracovaný v roku 2012 a

schválený v roku 2013 sa pozemok KN-C 290/16 (na ktorom je umiestnená budova označená ako
kino), nachádza v oblasti, ktorej hlavná funkcia, podľa záväznej časti územného plánu, je určená na
bývanie,resp.polyfunkčnébývaniesobčianskouvybavenosťou,spotrebnýmparkovaním.Ďalejuviedol,
že rekonštrukcia kina, ktorá by si, vzhľadom na zlý technický stav budovy, nepochybne vyžadovala
stavebné povolenie (nielen ohlásenie stavby), by podľa vyššie uvedeného bola v rozpore s územným

plánom Mesta Podolínec, keďže jednak by nebola splnená podmienka polyfunkcie a zároveň by
bol porušený zákaz zvýšeného nároku na parkovanie, keďže kino bez parkovacích plôch (dnes pri
budove nie sú vytvorené žiadne parkovacie miesta) by nebolo povoliteľné, ani skolaudovateľné. Z
uvedeného vyplýva, že rekonštrukcia kina len na účel kina bez ďalších funkcií, už v čase podpisu zmluvy
neprichádzala do úvahy pre rozpor s územným plánom Mesta Podolínec.

2. Zrekonštruovanie telocvične: podľa zmluvy žalovaný mal vykonať aj rekonštrukciu telocvične. Tento
bod sa javí ešte problematickejší ako ten predošlý. V kúpnej zmluve, ani na liste vlastníctva XXXX, na
ktorom sú stavby vedené, nie je žiadna z budov označená ako telocvičňa. V tomto bode nie, podľa
jehonázoru,zmluvadostatočneurčitá,keďžestanovuježalovanémupovinnosťrekonštrukcietelocvične,
avšak nešpecifikuje, o ktorý objekt má ísť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 a § 37

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené má za to, že rekonštrukciu objektu telocvične
nebolo možné zo strany žalovaného vykonať, keďže žiaden z objektov, ktoré žalovaný nadobudol, nie
je telocvičňa. Navyše podobne ako pri kine, aj v tomto prípade má za to, že rekonštrukcia ktorejkoľvek
z budov na telocvičňu by bola v rozpore platným územným plánom Mesta Podolínec.
3. Vybudovanie multifunkčného športového ihriska a detského ihriska: žalovaný mal na základe zmluvy

vybudovať multifunkčné športové ihrisko a detské ihrisko. To znamená, že mali byť postavené nové
stavby, ktoré v danom území v čase predaja neboli. Preto je pre ich výstavbu potrebné vykonať konanie
podľa stavebného zákona. V nich by bol opäť preverovaný súlad s územným plánom Mesta Podolínec.
Vybudovanie multifunkčného športového ihriska by bolo v rozpore s územným plánom. Vybudovanie
detského ihriska ako súčasti individuálnej bytovej výstavby alebo bytovej výstavby v bytových domoch

by bola prípustná, avšak iba ako súčasť celku. V prípravách územia pre výstavbu rodinných alebo
bytových domov ich limituje vlastnícke právo k pozemkom. Preto žalovaný dňa 20.8.2019 listom požiadal
Ministerstvo obrany SR o predaj pozemkov v areáli kasární. V liste uviedli aj to, že na základe zmluvy
nadobudli nehnuteľnosti v areáli kasárni a žiadajú o odkúpenie pozemkov na účely poskytovaniavšeobecne prospešných služieb, výstavby verejnoprospešných stavieb alebo prestavby existujúcich
budov na verejnoprospešné účely. Na ich žiadosť dostali odpoveď až v júli 2020, keď im bol doručený
návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov Po ďalších jednaniach sa proces prerušil na tom, že na

niektoré z pozemkov, ktoré mali byt' prevedené Ministerstvom obrany SR na žalovaného, boli uplatnené
reštitučné nároky. Následne bola v novembri 2021 podpísaná kúpna zmluva na pozemky v areáli kasární
svýnimkoupozemkov,naktorýchboliuplatnenéreštitučnénároky.Podľaimdostupnýchinformáciinebol
Ministerstvom financií SR udelený súhlas s danou kúpnou zmluvou. To znamená, že žalovaný je v areáli
kasárni naďalej vlastníkom len pozemkov KN-C 290/13 a KN-C 290/51. Pozemok KN-C 290/13 je celý

zastavaný stavbou so súpisným č. 702, a teda výstavba ihriska na ňom je nemožná. Pozemok KN-
C 290/51 sa nachádza v juhovýchodnom rohu areálu, najďalej od vstupnej brány. Vzhľadom na ťažkú
dostupnosť je nevhodné na tomto mieste stavať ihrisko pre verejnosť, keďže by jeho návštevnosť bola
takmer nulová. Napriek snahe sa im nepodarilo nadobudnúť ďalšie pozemky, kde by to možné bolo.

3.1 V ďalšej časti odporu žalovaný poukázal na to, že žalovaný v januári 2019 oznámil Ministerstvu

vnútra SR využívanie nehnuteľností nadobudnutých zmluvou v auguste 2017 na všeobecne prospešné
účely, a to tým spôsobom, že: „Zo stavby súp. č. 716 (veliteľská budova) sa vytvoril cvičný dom pre
použitie autonómnych dýchacích prístrojov - tzv. Polygón. Cvičení sa zúčastňujú profesionálni hasiči
zo Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč. V objekte prebieha aj športová hasičská
činnosť žien a je vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom priestranstve je vytvorená trať pre cvičenie

hasičského útoku s hasičskou striekačkou.“ V júni 2019 boli na kontrole na mieste dvaja zamestnanci
Ministerstva vnútra SR, Centrum podpory Prešov. Pri osobnej obhliadke využívane objektov nevyjadrili
žiadne výhrady k užívaniu nehnuteľností žalovaným. Z kontroly nespísali žiaden záznam a ani následne
im neboli doručené žiadne pripomienky. Na základe žiadosti o odkúpenie pozemkov v areáli kasárni
na základe dopytu od Ministerstva financií SR ich Ministerstvo obrany SR vyzvalo na vyjadrenie k

využívaniu nehnuteľností. Listom zo dňa 14.1.2022 Ministerstvu obrany SR oznámili spôsob využívania
nehnuteľností, kde od roku 2019 pribudol sklad civilnej ochrany v stavbe so súp. č. 717. V areáli sa
organizujú cyklistické preteky pre deti, pod prístreškami skladujú posypový materiál na údržbu miestnych
komunikáciiavareálizriadilikompostoviskopreúčelyzhromažďovaniabiologickyrozložiteľnéhoodpadu
z verejnej zelene. Až v tomto bode Ministerstvo vnútra SR po prvýkrát vyjadrilo akúkoľvek výhradu voči

využívaniu nehnuteľnosti v areáli kasárni v Podolínci žalovaným, a to priamo zaslaním predžalobnej
výzvyzodňa22.6.2022.VkomunikáciispríslušnýmizamestnancamiMinisterstvavnútraSRnikdyneboli
upozornení na to, že by mohli porušovať podmienky zmluvy. Ak by došlo k skoršiemu upozorneniu zo
strany Ministerstva vnútra SR, dnes by bola pravdepodobne situácia iná a nemuseli by riešiť súdny spor.

3.2 Záverom žalovaný konštatoval, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol v auguste 2017
a od tohto momentu bolo v rámci údržby areálu vykonané nasledovné úkony: celoplošné odstránenie
náletových drevín, orez stromov, ktoré zasahovali do budov alebo ohrozovali okolie, výmena zničených
odkvapových systémov, opakovaná výmena zámkov v areáli a oprava poškodených častí oplotenia
(kvôli vandalizmu a krádežiam), zabezpečenie úniku plynu z kotolne, minimálne 2x ročne mulčovanie

celého areálu, minimálne 2x ročne kosenie plôch okolo ciest v celom areáli. Popísané úkony žalovaný
vykonával v rámci celého areálu, a teda aj na pozemkov vo vlastníctve SR. Vznikli mu tak nemalé
náklady. Na druhej strane, od získania vlastníckeho práva nemal z nehnuteľností žiaden príjem. Napriek
viacerým žiadostiam neprenajal budovy ani pozemky, žiadne nehnuteľnosti žalovaný nepredal. Ďalej
poukázal na to, že v areáli kasárni sa medzi rokmi 2017 až 2022 uskutočnili nasledovné podujatia:

cvičenia HaZZ a DHZ - ochrana zdravia obyvateľov, cvičenia PPÚ Prešov - ochrana ľudských práv,
tréningy športových družstiev DHZ Podolínec, vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, cyklistické
preteky pre deti - vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry. Po konzultácii s príslušnými orgánmi
štátnej správy sú v areáli zriadené: sklad CO - humanitárna starostlivosť, kompostovisko - tvorba a
ochrana životného prostredia, sklad posypových materiálov - tvorba a ochrana životného prostredia. Z

uvedeného vyplýva, že žalovaný využíva všetky nehnuteľnosti, ktoré na základe zmluvy nadobudli od
Ministerstva vnútra SR, výhradne na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Na údržbu veľkého
areálu vynakladajú nemálo energie a prostriedkov. Pri využívaní úzko spolupracujú so štátnymi orgánmi
a dokonca priamo z HaZZ a PZ SR, ktorých útvary v danom areáli cvičia svoje zásahy. S poukazom na
uvedené žalovaný má za to, že neporušil ustanovenie zmluvy, ktoré je spojené s povinnosťou doplatiť

rozdiel kúpnej a primeranej ceny a preto žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie sumy
320.423,08 eur.4. Žalobca v replike k odporu žalovaného, pokiaľ žalovaný vo vzťahu k rekonštrukcii kina namieta
presnú špecifikáciu budovy v zmluve tvrdiac, že podľa LV. č. 2262 ide o administratívnu budovu,
uviedol, že budova kina je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako „kino“, teda budovu nie je možné

zameniť s inou budovou a podľa priloženej fotodokumentácie v znaleckom posudku č. 68/2014 zo dňa
16.04.2014 - 2. časť, je na nej aj zreteľný nápis „kino“. K námietke žalovaného, že rekonštrukcia budovy
kina by bola v rozpore s územným plánom mesta Podolínec uviedol, že v rozpore s územným plánom
mesta Podolínec by mohla byť výstavba nového objektu, ale v tomto prípade by išlo o rekonštrukciu už
existujúcej stavby. Ďalej má za to, že v rámci bytovej výstavby existencia budovy kina nie je v rozpore s

územnýmplánommesta,keďžebyišloozabezpečeniekomplexnýchkultúrnychasociálnychslužiebpre
obyvateľov v rámci komplexnej bytovej výstavby. Uvedené potvrdzuje aj žalovaný vo svojom liste zo dňa
14.01.2022 adresovanom Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, písanom ako vyjadrenie ku kúpnej
zmluve KE84/2-11/2021/1012001/Kzp, v bode 5 ktorého uvádza: „...aj keď sú pozemky v územnom
pláne navrhované na zastavanie bytovými domami a individuálnou bytovou výstavbou, nemá to vplyv na
využitie existujúcich budov na verejnoprospešné účely.“ Ďalej žalovaný namieta, že podľa kúpnej zmluvy

sa ako kupujúci zaviazal zrekonštruovať budovu telocvične. Namieta, že v kúpnej zmluve nie je presne
špecifikovaný objekt, ktorý mal slúžiť ako telocvičňa a že zrekonštruovanie budovy telocvične by bolo v
rozpore v územným plánom mesta Podolínec, preto podľa názoru žalovaného ani tento záväzok nebolo
možnésplniť.Žalobcakvyjadreniužalovanéhouvádza,žebudovatelocvičneniejepresnešpecifikovaná
na liste vlastníctva č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX), predmetom kúpnej zmluvy však boli

stavby označené ako sklady. Poznamenal, že niektoré z nich slúžili ako ubytovne pre mužstvo (viď napr.
strana 41, 50, 55 ZP č. 68/2014 - 1.časť). Žalovaný mohol z budov, ktoré získal do svojho vlastníctva,
vybrať najvhodnejšiu stavbu a zrekonštruovať ju ako telocvičňu. V kúpnej zmluve preto nebolo potrebné
konkrétne určiť, ktorá zo stavieb má byť zrekonštruovaná ako telocvičňa.

4.1 Takisto nesúhlasí s tvrdením, že zrekonštruovaním telocvične by mesto Podolínec porušilo územný
plán, pretože by nešlo o výstavbu novej telocvične, ale o rekonštrukciu už existujúcej stavby, čím by
boli zároveň zabezpečené komplexné kultúrne a sociálne služby pre obyvateľov. Okrem uvedeného
žalovaný namieta, že nemohol splniť ani záväzok vybudovať multifunkčné športové ihrisko pre
školopovinné deti a dospelých a detské ihrisko pre deti predškolského veku z dôvodu, že areál bývalých

kasární je oplotený a aj naďalej ostane oplotený. Mesto Podolínec by podľa svojho vyjadrenia pristúpilo
k vybudovaniu multifunkčného športového a detského ihriska vtedy, ak by v súlade s územným plánom
mesta Podolínec postavilo aj bytové domy, aby tvorili jeden celok. K vybudovaniu multifunkčného
športového a detského ihriska na základe tvrdenia žalovaného nemohlo mesto Podolínec pristúpiť ani
z dôvodu, že pozemky v areáli nie sú majetkovoprávne vysporiadané. Uvedené dôvody žalovaného

považuje žalobca za irelevantné, pretože vybudovanie multifunkčného športového a detského ihriska je
možné realizovať aj na pozemkoch, na ktoré by mesto Podolínec uzavrelo nájomné zmluvy s vlastníkmi
pozemkov. Okrem iného dodal, že vybudovanie multifunkčného športového a detského ihriska nemusí
byť viazané iba na obytnú zónu, kde sa nachádzajú bytové domy.

4.2 Žalobca zdôraznil, že žalovaný uzatvorením kúpnej zmluvy sa zaviazal dodržať všetky ustanovenia
kúpnej zmluvy, vrátane stanoveného účelu a lehôt, ktoré vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Spochybňovanie
platnosti uzavretia kúpnej zmluvy je absolútne bez právnej relevancie a slúži žalovanému iba na jeho
„obranu“, nič to však nemení na skutočnosti, že žalovaný nedodržal podmienky stanovené v kúpnej

zmluve a žalobca oprávnene žiada v súlade so zákonom o správe majetku štátu doplatenie rozdielu
medzikúpnoucenouaprimeranoucenou.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnažiadosťprimátoramesta
Podolínec, p. B. C. D. zo dňa 29.06.2022, kde je zreteľné, že žalovaný si je plne vedomý porušenia účelu
deklarovaného v čl. 5 bod 1 ods. 1.1 kúpnej zmluvy z dôvodu, že nezačal s poskytovaním všeobecne
prospešných služieb uvedených v čl. 5 bod 1 ods. 1.1 kúpnej zmluvy do dvoch rokov od nadobudnutia

vlastníckeho práva. Poznamenal, že primátor mesta Podolínec kontaktoval žalobcu aj telefonicky, kde
potvrdil, že si je vedomý pochybenia zo strany mesta Podolínec. V ostatných skutočnostiach žalobca v
celom rozsahu odkázal na podaný návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.07.2022.

5. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že je pravdou, že v čl. 5 bod 1 ods. 1.1 kúpnej zmluvy je

špecifikovaný účel využitia predmetu prevodu vlastníctva. Z logického výkladu tohto ustanovenia však
vyplýva, že týmto účelom je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych
služieb so zameraním na vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových
aktivít pre obyvateľov mesta. Zo znenia tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že rekonštrukcia budovykina a telocvične a vybudovaním ihrísk sú prostriedky, ktorými možno stanovený účel dosiahnuť.
Rekonštrukcia budov a vybudovanie ihrísk nie je teda samotným účelom, ale len prostriedkom na jeho
dosiahnutie.Navyšedaldopozornostitúskutočnosť,žetentoprostriedokjevpodstateneuskutočniteľný,

nejednoznačne dojednaný a neurčitý. V citovanom ustanovení zmluvy sa totiž uvádza len všeobecný
pojem rekonštrukcie budovy kina, pričom nie je zrejmé v čom má takáto rekonštrukcia spočívať, aký má
byť jej rozsah a podobne. Samotný pojem „rekonštrukcia“ bez jeho konkrétnej špecifikácie je absolútne
neurčitý, a teda podľa nášho názoru dojednanie týkajúce sa povinnosti rekonštruovať budovu kina nie je
platné. zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak teda nie je zo zmluvy zrejmé, čo a akým spôsobom má byť
rekonštruované, je zmluva v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná, preto je podľa názoru žalovaného
táto časť zmluvy neplatná.

5.1 Žalovaný k podmienke rekonštruovať telocvičňu uviedol, že táto podmienka je absolútne
neuskutočniteľná, keďže v celom areáli, ktorý bol na neho prevedený sa žiadna telocvičňa nenachádza.

V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa na nemožnú podmienku
neprihliada. Argumentácia žalobcu, že si mohli vybrať „najvhodnejšiu stavbu a zrekonštruovať ju ako
telocvičňu“ považujú za irelevantnú. Pojem „rekonštrukcia telocvične“ totiž neznamená zmena účelu
inej stavby a jej prestavba na telocvičňu, ale len rekonštrukcia už existujúcej stavby, ktorá už predtým
musela byť využívaná a aj označená ako telocvičňa. Aj v tomto prípade však zmluva postráda konkrétnu

špecifikáciu rekonštrukcie, a teda ju považuje za neurčitú. Čo sa týka podmienky vybudovania ihrísk, aj
v tomto prípade ide o neuskutočniteľnú podmienku. Ako už uviedli, žalobca prevádzal na žalovaného
iba vlastníctvo k stavbám, nie aj vlastníctvo k pozemkom. Tieto pozemky sú síce tiež vlastníctvom
Slovenskej republiky, avšak ich správcom je Ministerstvo obrany SR. Správcu síce požiadali o predaj
týchto pozemkov, čo súdu zdokladovali, avšak z dôvodu na strane správcu k predaju týchto pozemkov

nedošlo. Výstavbu ihrísk teda nebolo možné zrealizovať.

5.2 Žalovaný ďalej poukázal na to, že v čl 8, ods. 1, bod 1.1, písm. d) Zmluvy chýba podrobnejšia
špecifikácia všeobecne prospešných služieb, resp. odkaz na čl. 5 bod 1.1 - má teda za to, že toto
ustanovenie nie je viazané na samotnú rekonštrukciu budov, resp. výstavbu ihrísk. Z textu „nezačne

nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb“ nemožno ani pri
extenzívnom výklade vyvodiť podmienku rekonštrukcie budov alebo výstavby ihrísk. Vo vzťahu k
podmienke ad 2 - dodržania dohodnutého účelu počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia
poskytovania všeobecne prospešných služieb - taktiež nemôže znamenať realizáciu rekonštrukcie
alebo výstavby, nakoľko v tomto prípade je podmienka viazaná od okamihu začatia poskytovania

všeobecne prospešných služieb a zároveň je časovo obmedzená na dobu minimálne piatich rokov.
Je nezmyselné, aby sa rekonštrukcia alebo výstavba začala až po začatí poskytovania všeobecne
prospešných služieb a rovnako je nezmyselné aby rekonštrukcia alebo výstavba prebiehala minimálne
päť rokov. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 zák.č. 278/1993, z.z. o správe
majetku štátu, z ktorého znenia je evidentné, že zákon striktne rozlišuje medzi pojmami „poskytovanie

všeobecne prospešných služieb“ a „začatie výstavby verejnoprospešnej stavby a začatie prevádzky
stavby“. Je teda zrejmé, že pod pojem všeobecne prospešné služby nemožno subsumovať výstavbu
resp. povolenie užívania stavby a tieto dva pojmy nemožno ani vzájomne zamieňať. Z rovnakej
konštrukcie vychádza aj ustanovenie § 8e zákona o správe majetku štátu.

5.3 V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný konštatuje, že v zmysle čl. 8 ods. 1., bod 1.1, písm. b)
zmluvy žalovaný mal povinnosť oznámiť predávajúcemu, t.z. žalobcovi začatie užívania nehnuteľného
majetku štátu na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Nemali sme však povinnosť oznámiť
predávajúcemu začatie výstavby alebo prevádzky, čo je aj podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia úplne iná skutočnosť. V danom prípade teda nešlo o začatie výstavby verejnoprospešnej

stavby ani o začatie prevádzky verejnoprospešnej stavby, ale len o začatie poskytovania všeobecne
prospešných služieb. V neposlednom rade dal do pozornosti súdu, že zákon o správe majetku štátu
pojem „zrekonštruovanie stavby“ ani nepozná (§11 ods. 3). Aj z čl. 3 bod 4.2 zmluvy vyplýva, že žalobca
na nich predmetné nehnuteľnosti previedol za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb
(nie za účelom stavby alebo rekonštrukcie).

5.4 Žalovaný tvrdí, že všeobecne prospešné služby na predmete prevodu skutočne začali
poskytovať a tieto poskytuje doposiaľ, pričom od nadobudnutia vlastníctva ešte neuplynulo päť rokov
predpokladaných v čl. 8 bod 1.1., písm. d) zmluvy. Z uvedeného dôvodu má za to, že žalobca nieje oprávnený požadovať predmetný doplatok. Žalovaný poukázal na to, že žalovaný, hneď ako
začal predmet prevodu užívať na všeobecne prospešné služby, túto skutočnosť žalobcovi bezodkladne,
dokonca ešte pred uplynutím dvoch rokov od nadobudnutia vlastníctva, písomne oznámili, a to podaním

zo dňa 09.01.2019. Žalobca sa teda hneď dozvedel, aké činnosti žalovaný prevádzkuje na predmete
prevodu. Žalobca žiadnym podaním neoznámil, že nami poskytované služby sú v rozpore so zmluvou
alebo so zákonom. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že žalobca má priamo v predmete svojej
činnosti povinnosť dozerať na to, ako sa nakladá s majetkom štátu. Pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou mal žalobca, v prípade nedodržania dohodnutého účelu, upozorniť žalovaného na to,

že s majetkom štátu nakladá v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom. Keďže v priebehu viac ako dvoch
rokov žalovanému žiadne upozornenie na porušenie nedošlo, mal sme za to, že povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy riadne plní.

5.5 Podľa názoru žalovaného jednou z podstatných okolností, s ktorými sa musí súd v tomto konaní
vysporiadať, je posúdenie povahy uplatneného nároku. Žalobca požaduje doplatenie rozdielu medzi

kúpnou cenou a primeranou cenou. Rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, teda reálnou
hodnotou predmetu prevodu je výhoda, resp. zvýhodnenie, na ktoré má kupujúci nárok vtedy, ak splní
dojednaný účel. V prípade že tento účel kupujúci nedodrží, stráca právo na toto zvýhodnenie a mal by
ho predávajúcemu vydať. Žalovaný má za to, že z podstaty tohto zmluvného dojednania vyplýva, že v
prípade nedodržania dohodnutého účelu sa uvedené zvýhodnenie stáva akousi neoprávnenou výhodou,

ktorú by mal z toho dôvodu vydať predávajúcemu. Ak tak neurobí, ponecháva si výhodu - plnenie, na
ktorú nemá nárok. V prípade nevydania takéhoto neoprávnene ponechaného plnenia nastáva situácia,
že kupujúci sa na úkor predávajúceho bezdôvodne, t.z. bez splnenia podmienok obohatí, pretože si
ponechal plnenie bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol (viď §451 ods. 2 OZ).

5.6 V prípade bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia lehota dvojročná a začína plynúť
okamihom, kedy sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak žalobca tvrdí,
že účel zmluvy nebol dodržaný, bol povinný žiadať doplatok v lehote dvoch rokov od kedy sa o porušení
dozvedel. O tom ako žalovaný využíval predmet kúpy žalobcu upovedomil listom zo dňa 09.01.2019, t.j.
ešte pred termínom určeným zmluvou (10.08.2019). Ak teda dnes žalobca tvrdí, že účel splnený nebol,

o tejto skutočnosti vedel najneskôr vo vyššie uvedený deň. V čase rozhodnom pre posúdenie splnenia
podmienok uvedených v zmluve (10.08.2019) už žalobca sedem mesiacov vedel, akým spôsobom sú
predmetné nehnuteľnosti užívané, a teda ak podľa jeho názoru dojednaný účel splnený nebol, uplynutím
dňa 10.08.2019 sa mohol prvýkrát domáhať zaplatenia predmetného doplatku. Vtedy mu začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 10.08.2021. Ak žalobca podal žalobu až

po uplynutí tohto dátumu, jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak premlčaný. Preto
žalovanývzniesolnámietkupremlčaniauplatnenéhonárokua navrhol, abysúdpodanúžalobuzamietol
v celom rozsahu.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12.1.2024. Na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa žalobcu,

štatutárny orgán žalovaného - starosta obce Podolínec a jeho právny zástupca.

7. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomných vyjadrení žalobcu,
najmä návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.07.2022 a v podrobnostiach na ne odkázala.
Konštatovala, že predmetom žaloby je nárok štátu na doplatenie kúpnej ceny, ktorý vyplýva z predpisu

zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, nakoľko žalovanému boli kúpnou zmluvou, za zníženú
cenu, predané nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v týchto návrhoch. Tieto mali slúžiť na verejnoprospešný
účel, do dnešného dňa na takýto účel neslúžia, neboli splnené zákonné podmienky, a teda žalobca musí
v zmysle zákona uplatňovať tento nárok. Žiada, súd aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, je toho
názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Predovšetkým poukázal
na to, že v podmienkach, ktoré boli dojednané, sa nachádza viacero nezrovnalostí a neúplných,
nejasných formulácii, ktoré boli veľmi všeobecné a dokonca v niektorých častiach aj nevykonateľné,
predovšetkým pokiaľ ide o rekonštrukciu telocvične, ktorá sa v daných nehnuteľnostiach ani v celom

areáli nenachádzala. Ďalej uviedol, že žalovaný začal na prevádzaných nehnuteľnostiach vykonávať
všeobecneprospešnéslužbyavdostatočnompredstihu,tedaeštepreduplynutímdvojročnejlehoty,túto
skutočnosť oznámil žalobcovi. Toto žalobca nijakým spôsobom nenamietal, neuviedol, že tento účel nie
je v súlade so zmluvou. Žiadnym spôsobom sa nebránil, nevyzval žalovaného na začatie poskytovaniainých služieb, ktoré boli v zmysle predstáv žalobcu a podobne. Preto žalovaný je toho názoru, že
žalovaný splnil podmienku, ktorá bola dojednaná v zmluve a začal riadne užívať tieto nehnuteľnosti tak,
ako to bolo dojednané. Pokiaľ teda žalobca žiada doplatenie ceny z dôvodu porušenie tejto podmienky,

žalovaný zastáva názor, že žaloba v tomto smere nie je dôvodná a navyše má za to, že daný nárok je
premlčaný. Takisto poukázal na tú skutočnosť, že aj pokiaľ by bola podmienka začatia rekonštrukcie
skutočne platne dojednaná a jej nesplnenie, by malo byť dôvodom doplatenia ceny, alebo hodnoty
nehnuteľností, je toho názoru, že žalovaný urobil všetko preto, aby mohol splniť túto podmienku, pretože
začal jednať opäť so Slovenskou republikou a domáhal sa vlastne aj prevodu pozemkov, ktoré sú

pod danými stavbami, pretože problém je v tom, že žalovaný nemohol začať so žiadnymi stavebnými
prácami, a to ani s rekonštrukciou ani s inými stavebnými prácami, pretože všetky pozemky, ktoré sa
nachádzajúpodstavbami,resp.vichbezprostrednejblízkostisútedavovlastníctvaSlovenskejrepubliky
ale v správe Ministerstva obrany. Do dnešného dňa nedošlo k prevodu týchto nehnuteľností, a preto má
za to, že práve Slovenská republika skutočne, aj keď prostredníctvom iného správcu, zmarila akékoľvek
ďalšie rekonštrukcie, výstavbu, resp. iné naplnenie verejnoprospešných služieb. Teda je toho názoru, že

daná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto navrhol, aby jej súd nevyhovel a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania.

Súd zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 17.2.2017 strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
zo žalobcu ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho vo vzťahu k nehnuteľnostiam presne
špecifikovaným žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetná kúpna zmluva bola
uzatvorená v zmysle ustanovení § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ustanovení
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na základe

znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.04.2014, vypracovaného p. E. B. F., vo výške 355.769,23 Eur,
zaokrúhlene 356.000,00 Eur. Žalobca stanovil pre žalovaného kúpnu cenu vo výške 35 576,92 eur, ktorá
bola nižšia ako primeraná cena s prihliadnutím na ustanovenie § 8e písm. d) a ustanovenie § 11 ods.
2 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pretože išlo o prevod vlastníctva majetku
štátu do vlastníctva žalovaného za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb. Vlastnícke

právo k prevádzaným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol dňom 10.8.2017.

10. Podľa čl. 5, bodu 1.1. kúpnej zmluvy žalovaný uvedené nehnuteľnosti kupuje za účelom
poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to na rozvoj sociálnych služieb so zameraním na
vzdelávanie, výchovu, kultúrny a sociálny rozvoj a rozšírenie športových aktivít pre obyvateľov mesta

zrekonštruovaním budovy kina a telocvične, vybudovaním multifunkčného športového ihriska pre
školopovinné deti a dospelých a detského ihriska pre deti predškolského veku.

11. Podľa čl. 5, bodu 1.3. kúpnej zmluvy žalovaný bol povinný začať s výkonom poskytovania
verejnoprospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva.

12. Podľa čl. 5, bodu 1.4. kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný žalobcovi, bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 15 kalendárnych dní oznámiť začatie užívania predmetu kúpy na poskytovanie všeobecne
prospešných služieb. Žalovaný bol povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel využitia predmetu zmluvy
najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb.

13. V čl. 8 kúpnej zmluvy, v bode 1.1. kupujúci vyhlásil, že si je vedomý skutočnosti, že v súlade s § 11
ods. 3 zákona o správe majetku štátu
a) je povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb začať do dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva;

b) je povinný začatie užívania nehnuteľného majetku štátu na poskytovanie všeobecne prospešných
služieb oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu;
c) je povinný dodržať v tejto zmluve dohodnutý účel (čl. 5 tejto zmluvy) najmenej počas piatich rokov
odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb;
d) je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou (Čl. 3 bod 4. ods. 4.1 tejto zmluvy) a primeranou

cenou (Čl. 3 bod 3. ods. 3.1 tejto zmluvy), ak nezačne nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží
dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných
služieb.14. Z predžalobnej výzvy zo dňa 22.6.2022 (č.l. 41) je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému, že
preverením na mieste dňa 13.6.2022 bolo zo strany Ministerstva vnútra SR zistené, že účel deklarovaný

v čl. 5 bod 1.1. kúpnej zmluvy nebol zo strany mesta Podolínec dodržaný, pretože kupujúci nezačal
s poskytovaním všeobecne prospešných služieb uvedených v čl. 5 bod 1.1. do dvoch rokov od
nadobudnutiavlastníckehopráva. Žalobcapoukázalnaustanoveniečl.8bod1.1písm.d/kúpnejzmluvy
a konštatoval, že v zmysle uvedeného ustanovenia je kupujúci povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou
cenou a primeranou cenou, t.j. cenou na základe znaleckého posudku č. 68/2014 zo dňa 16.4.2014.

Takto vypočítaný rozdiel predstavuje sumu 320.423,08 eur. Vzhľadom na uvedené vyzval žalovaného,
aby uhradil sumu vo výške 320.423,08 eur najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

15. Z e-mailového podania primátora mesta Podolínec zo dňa 29.6.2022 (č.l. 45) vyplýva, že primátor
žalovaného sa obrátil na žalobcu s otázkami: 1. či je možné písomne požiadať o primeraný posun lehoty
na zaplatenie uvedeného rozdielu, 2. či je možné písomne požiadať o rozloženie zaplatenia uvedeného

rozdielu v troch splátkach, ďalej 3. či je možné odstúpiť od predmetnej zmluvy, resp. 4. zmeniť účel
prevodu vlastníckeho práva deklarovaný v čl. 5 bod 1.1. kúpnej zmluvy.

16. Z odpovede žalobcu, odoslanej žalovanému e-mailom dňa 12.7.2022 (č.l. 46) je zrejmé, že žalobca
oznámil žalovanému, že ním navrhovaný postup je možný, avšak v tomto štádiu ho považuje za

predčasný (otázka 1. a 2. žiadosti). Ďalej uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy aktuálne neumožňuje
ani zákon a ani predmetná zmluva. Taktiež nie je možné zameniť účel prevodu vlastníckeho práva, ktorý
je deklarovaný v článku 5. bod 1.1 kúpnej zmluvy, takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom o správe
majetku štátu.

17. Z podania žalovaného zo dňa 9.1.2019 (č.l. 56 p.v.) vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na
základe kúpnej zmluvy č. 16/ON-2017, čl. 5, bod 1.4. oznamuje žalobcovi, že od 1.1.2019 začali užívať
nadobudnuté nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Zo stavby súp. č. 716
(Veliteľská budova) sa vytvoril cvičný dom pre použitie autonómnych dýchacích prístrojov - tzv. polygón.
Cvičení sa zúčastňujú profesionálni hasiči zo Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč.

V objekte prebieha aj športová hasičská činnosť žien a je vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom
priestranstve je vytvorená trať pre cvičenie hasičského útoku s hasičskou striekačkou.“

18. Žalovaný v záujme doriešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom v areáli bývalých kasárni, kde malo
dôjsť k vybudovaniu multifunkčného ihriska, požiadal dňa 20.8.2019 Ministerstvo obrany SR o predaj

pozemkov v areáli kasárni. Na základe uvedenej žiadosti Ministerstvo obrany SR vyzvalo žalovaného
na vyjadrenie k využívaniu predmetných nehnuteľností. Žalovaný v liste zo dňa 14.1.2022 (č.l. 57)
podal Ministerstvu obrany SR vyjadrenie k využívaniu predmetných nehnuteľností a popísal spôsob
využívania nadobudnutých nehnuteľností na verejnoprospešné účely. Následne v novembri 2021 bola
podpísaná kúpna zmluva na pozemky v areáli kasárni s výnimkou pozemkov, na ktorých boli uplatnené

reštitučné nároky. Nakoľko Ministerstvom financií SR nebol udelený súhlas s danou kúpnou zmluvou,
ďalšie pozemky v areáli bývalých kasárni sa žalovanému nepodarilo nadobudnúť.

19. V priebehu súdneho konania žalovaný podaním zo dňa 18.9.2023 predostrel žalobcovi návrh
Dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorej poukázal najmä na

skutočnosť, že v rámci kúpnej zmluvy došlo k spornej špecifikácii účelu zmluvy, kde chýba presná
špecifikácia rekonštrukcie a následného využitia predmetu kúpy. Preto navrhol v rámci mimosúdnej
dohody upraviť najmä predmet rekonštrukcie a príladmo uviedol spôsob navrhovanej úpravy. Žalovaný
v liste adresovanom žalobcovi ďalej uviedol, že účelom kúpnej zmluvy z r. 2017 bolo, aby sa zhodnotil
nepotrebný majetok štátu v prospech obyvateľov mesta Podolínec a širokej verejnosti. Mesto Podolínec

malo dobrý úmysel s rekonštrukciou objektov, no nikdy nebolo mestu ako kupujúcemu umožnené,
aby samotný účel uvedený v kúpnej zmluve pripomienkovalo, resp. dopĺňalo samotnú kúpnu zmluvu v
časti účelu využitia kupovaných objektov, to kupujúcemu ani nebolo umožnené a mesto Podolínec bolo
postavené pred „hotovú vec“. Mesto napriek tomu vyvíjalo počas rokov 2018 - 2023 úsilie o uzatvorenie
kúpnej zmluvy na majetok vo vlastníctve Ministerstva obrany SR, ktorý bezprostredne súvisí s majetkom

kúpeným od Ministerstva vnútra SR a bez ktorého sa nedajú realizovať všetky nejasne stanovené
účely využitia predmetu kúpy. V prípade doplatenia kúpnej ceny by sa teda stratil akýkoľvek charakter
verejnoprospešného účelu využitia majetku štátu, ktorý bol prvotným účelom odpredaja. Preto žalovanýnavrhol, aby v rámci dohody o urovnaní vznikol stav, ktorý bude jasný pre obe zmluvné strany a zároveň
bude naplnený verejnoprospešný účel kúpy majetku.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

20. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (ďalej len „Zákona o SMŠ“)
majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu
jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s
prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou
v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

22. Podľa § 8 ods. 8 Zákona o SMŠ ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy
iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prebytočný
nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v
elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje inak.

23. Podľa § 8e písm. d) Zákona o SMŠ správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo
elektronickúaukciupriprevodenehnuteľnéhomajetkuštátudovlastníctvaobce,mestskejčastihlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice alebo vyššieho územného celku
za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok alebo nimi zriadená rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.

24. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SMŠ prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa
osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu

slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa
nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ
nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný

odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o SMŠ prevod nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy
odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo
11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva

a) obce alebo vyššieho územného celku podľa § 8a ods. 10 a § 8e písm. d),

26. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o SMŠ kupujúci podľa § 8e písm. d) je povinný s výkonom
poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo s výstavbou verejnoprospešnej stavby začať do
dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Začatie užívania majetku na poskytovanie

všeobecne prospešných služieb, začatie výstavby verejnoprospešnej stavby a začatie prevádzky
verejnoprospešnej stavby je kupujúci povinný správcovi oznámiť bez zbytočného odkladu. Kupujúci je
povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania
všeobecne prospešných služieb alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa
povoľuje užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel. Kupujúci je povinný doplatiť rozdiel

medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, ak nezačne nehnuteľný majetok užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, nezačne s
výstavbou verejnoprospešnej stavby do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo
nedodrží dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne
prospešných služieb alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje

užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel.

27. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 151 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Na základe vyššie popísaného skutkového stavu, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení, dospel súd k tomuto záveru:

29. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2017
vznikol medzi sporovými stranami záväzkový zmluvný vzťah. Nakoľko kúpna zmluva bola uzatvorená
v súlade s § 11 zák. č. 278/1993 Z.z. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, tento zmluvný vzťah
je potrebné posudzovať jednak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj podľa
ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

30. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, majúc za to, že žalobcom
uplatnený nárok by sa mal posudzovať titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, musel sa súd v prvom rade zaoberať touto (žalovaným vznesenou) námietkou
premlčania.

31. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený
pojem bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však

len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

35. O bezdôvodné obohatenia ide v tom prípade, keď sa vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda, alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené a pre jeho vznik resp. pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie
je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď
to nie je vylúčené. Je totiž neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na

to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil,
musel obohatenie vydať.

36. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného
práva v tom, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú

pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných
reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú
majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava
bezdôvodnéhoobohateniasaneuplatní.Acontrariosaprávnaúpravabezdôvodnéhoobohateniauplatní
výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v

dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2019. s. 1724).37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a právno-teoretických úvah má súd za to, že
plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia možno priznať len vtedy, ak takéto plnenie nepatrí žalobcovi
z iného právneho vzťahu. Ak medzi účastníkmi existuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vyplýva pre

jednu zo strán povinnosť v podobe určitého peňažného plnenia , potom nemožno vyvodzovať povinnosť
tej istej strany v podobe ďalšieho peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

38.Vprejednávanejveciprávnyvzťahmedzisporovýmistranamivznikoluzatvorenímkúpnejzmluvydňa
17.2.2017. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 11 zákona č. 278/1993 Z.

z. o správe majetku štátu a ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedený
charakterzmluvnéhovzťahusporovýchstránmásúdvdanomprípadezato,ženárokžalobcu,ktorýmsa
domáha voči žalovanému zaplatenia peňažného plnenia, je potrebné posudzovať v zmysle zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu, ako aj v zmysle zákona č. 278/1993
Z.z. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení nie je na daný prípad aplikovateľná, a preto žalovaným vznesenú námietku

premlčania vyhodnotil ako neopodstatnenú.

39. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalobca bol oprávnený pristúpiť k požadovaniu doplatenia kúpnej ceny z
dôvodu, že nebol dodržaný účel zmluvy deklarovaný v čl. 5 kúpnej zmluvy, k tomuto súd uvádza, že z
čl. 8 kúpnej zmluvy vyplývali pre žalovaného povinnosti: a) začať s výkonom poskytovania všeobecne

prospešných služieb do 2 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva; b) uvedenú skutočnosť
oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu a c) dodržať v tejto zmluve dohodnutý účel najmenej
počas piatich rokov. V čl. 8, bod 1.1, písm. d) je stanovené, že žalovaný je povinný doplatiť rozdiel
medzi kúpnou a primeranou cenou, ak: 1. nezačne nehnuteľný majetok štátu užívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží

dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných
služieb.

40. V danom prípade je nesporné, že žalovaný po uzatvorení kúpnej zmluvy začal využívať nadobudnuté
nehnuteľnosti na účely poskytovania všeobecne prospešných služieb, a to minimálne tým spôsobom,

že zo stavby súp. č. 716 (veliteľská budova) vytvoril cvičný dom pre použitie autonómnych dýchacích
prístrojov - tzv. Polygón, kde sa vykonávajú cvičenia, ktorých sa zúčastňujú profesionálni hasiči zo
Starej Ľubovne a jednotky DHZ Podolínec, Lipany, Plaveč. V objekte prebieha aj športová hasičská
činnosť žien a je vytvorený sklad pre ich potreby. Na voľnom priestranstve je vytvorená trať pre cvičenie
hasičského útoku s hasičskou striekačkou. Uvedenú skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi listom zo

dňa 9.1.2019, ktorému bolo oznámenie doručené dňa 14.1.2019. Vo vzťahu k užívaniu nadobudnutých
nehnuteľnostínaverejnoprospešnéúčelyžalovanývpodanízodňa8.8.2022,uviedol,že vareálikasárni
sa medzi rokmi 2017 až 2022 uskutočnili cvičenia HaZZ a DHZ - ochrana zdravia obyvateľov, cvičenia
PPÚ Prešov - ochrana ľudských práv, tréningy športových družstiev DHZ Podolínec - vzdelávanie,
výchova a rozvoj telesnej kultúry, cyklistické preteky pre deti - vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej

kultúry; po konzultácii s príslušnými orgánmi štátnej správy sú v areáli zriadené: sklad CO - humanitárna
starostlivosť, kompostovisko - tvorba a ochrana životného prostredia, sklad posypových materiálov -
tvorba a ochrana životného prostredia.

41. Vyššie popísané tvrdenia žalovaného, týkajúce sa využívania nadobudnutých nehnuteľnosti na

označené účely, neboli žalobcom spochybnené a preto ich súd považuje za nesporné (§ 151 ods. 1
CSP). Žalobca sa však v tomto konaní domáha voči žalovanému doplatenie kúpnej ceny a tvrdí, že
nebol dodržaný účel zmluvy deklarovaný v čl. 5 kúpnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zrekonštruovaniu kina
a telocvične a ani k vybudovaniu multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých
a detského ihriska pre deti predškolského veku.

42.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcanepopieratvrdeniežalovaného,nadobudnuténehnuteľnostizačal
využívať a využíva na účely poskytovania označených všeobecne prospešných služieb, avšak tvrdí, že
žalovaný nedodržal účel využitia predmetu prevodu vlastníckeho práva, dohodnutý v čl. 5 bod 1.1 kúpnej
zmluvy, nakoľko nezrealizoval rekonštrukciu kina, telocvične a výstavbu ihrísk, a preto sa domáha voči

žalovanému doplatku kúpnej ceny v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. d) kúpnej zmluvy.

43. Ako už bolo vyššie viackrát uvedené, kúpna zmluva zo dňa 17.2.2017 v čl. 8 ods. 1.1. v písm.
d) pre prípady, že by (a) žalovaný do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva nezačals výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb, že by (b) uvedenú skutočnosť neoznámil
bezodkladne žalobcovi bez zbytočného odkladu, prípadne, že by (c) nedodržal v zmluve dohodnutý
účel počas najmenej piatich rokov, stanovila povinnosť žalovanému doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenu

a primeranou cenou, čo v danom prípade predstavuje žalovanú sumu - 320.423,08 eur.

44. V prejednávanej veci tak bolo podstatné posúdiť, či žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva
postupoval v zmysle čl. 8 ods. 1.1., či si splnil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal a či
žalobca bol oprávnený pristúpiť k požadovaniu doplatenia kúpnej ceny z dôvodu nedodržania zmluvných

podmienok.

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému nemožno uprieť to, že
po tom, čo nadobudol vlastnícke právo k vyššie označeným nehnuteľnostiam, začal predmet prevodu
vlastníckeho práva, ako aj areál bývalých kasárni, využívať za účelom poskytovania všeobecne
prospešných služieb a to spôsobom popísaným v bode 40. tohto rozsudku. Taktiež je nesporné, že

žalovaný uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi v liste zo dňa 9.1.2019, teda v lehote stanovenej v čl.
8 bod 1.1 písm. b) zmluvy. Zároveň je pravdou, že žalovaný nezrealizoval využívanie predmetných
nehnuteľností na všetky aktivity uvedené v čl. 5 bod 1.1, keďže nedošlo k zrekonštruovaniu budovy
kina a telocvične, k vybudovaniu multifunkčného športového ihriska pre školopovinné deti a dospelých
a detského ihriska pre deti predškolského veku.

46. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sčasti splnil svoju povinnosť využívať nadobudnuté
nehnuteľnosti za účelom poskytovania verejnoprospešných služieb, sčasti svoju povinnosť, pokiaľ ide o
rekonštrukciu kina a telocvične a vybudovanie ihrísk, nesplnil.

47. Pre rozhodnutie predmetnej veci je potrebné zodpovedať otázku, či povinnosť žalovaného doplatiť
kúpnu cenu v zmysle ustanovenia čl. 8, bod 1.1 písm. d) zmluvy nastupuje v prípade, ak žalovaný vôbec
nezačne užívať nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, alebo nastupuje aj v
prípade, že žalovaný začne s poskytovaním verejnoprospešných služieb, avšak nezrealizuje niektorú
(jednu či viac) aktivít uvedených v čl. 5, bod 1.1 zmluvy.

48.Vychádzajúczjazykovnéhovýkladutextu čl.8,bodu1.1písm.d)zmluvy „....aknezačnenehnuteľný
majetok štátu užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov ...“ má súd za to,
že sankcia uvedená v označenom zmluvnom ustanovení nastupuje len v prípade, že kupujúci do dvoch
rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva vôbec nezačne užívať nadobudnutý nehnuteľný majetok

štátu na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Podľa názoru súdu z označeného článku 8,
bodu 1.1., písm. d) nevyplýva povinnosť pre žalovaného začať s prevádzkovaním každej jednej činnosti
označenejvčl.5bod1.1.,ažebyprinedodržaníčoilenjednejznichnastupovalapovinnosťžalovanému
doplatiť rozdiel kúpnej ceny.

49. S poukazom na uvedené má súd za to, že z čl. 8 kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť pre
žalovaného začať prevádzkovať každú jednu z tam označených služieb a ak žalovaný do dvoch rokov od
nadobudnutia vlastníckeho práva začal s výkonom aspoň časti tam uvedených všeobecne prospešných
služieb tak, ako je to popísané v bode 40. tohto rozsudku a uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi
listom zo dňa 9.1.2019, teda do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzaným

nehnuteľnostiam, žalovaný neporušil svoje povinnosti stanovené mu v čl. 8 zmluvy, a preto žalobca
nebol oprávnený požadovať od neho doplatenie kúpnej ceny v zmysle Čl. 8 ods. 1.1. písm. d) zmluvy.

50. V prejednávanej veci však súd pri širšom posudzovaní predmetnej otázky, t.j. či žalobca bol
oprávnený pristúpiť k požadovaniu doplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. 8, bod 1.1 písm. d) kúpnej

zmluvy z dôvodu, že nebol dodržaný účel zmluvy deklarovaný v čl. 5 kúpnej zmluvy, prihliadol na
všetky okolnosti daného prípadu a predmetnú vec posúdil komplexne, vezmúc do úvahy všetky aspekty
a špecifiká prejednávanej veci a k tomuto uvádza nasledovné.

51. Žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2017 nadobudol vlastnícke právo k 26-tim rôznym

stavbám nachádzajúcim sa v areáli bývalých kasárni, evidovaným na viacerých parcelách registra C-
KN, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. A.. Ide o stavby označené ako sklad, strážnica,
čerpacia stanica, ošetrovňa, kino, kuchynsko-jedálenský blok, nabíjacia stanica, ubytovňa. Okrem týchto
stavieb žalovaný nadobudol aj vlastnícke právo k dvom pozemkom - k parcele reg. „C“ KN parc. č.290/13, na ktorej je postavená stavba súp. č. 702 (kuchynsko-jedálenský blok) a k parcele reg. „C“ KN č.
290/51, ktorá sa nachádza v zadnej časti areálu bývalých kasárni. Iba v jednom prípade žalovaný spolu
so stavbou nadobudol vlastnícke právo aj k pozemku , a to v prípade stavby súp. č. 702 (kuchynsko-

jedálenský blok), ktorá je postavená na parcele reg. „C“ KN, parc. č. 290/13. Ostatné stavby, ku
ktorým žalovaný nadobudol vlastnícke právo, sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve: 1.
Rímsko-katolíckej cirkvi, farnosti Podolínec, 2. Ministerstva obrany SR a 3. časť pozemkov na ktorých
stoja tieto stavby, nie je majetkovoprávne vysporiadaná.

52. Žalovanému nie je možné uprieť to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k budovám
nachádzajúcim sa v areáli bývalých kasárni, v snahe o naplnenie účelu využitia predmetu prevodu, t.j.
poskytovania všeobecne prospešných služieb podľa čl. 5 bod 1.1, vyvíjal intenzívnu snahu o odkúpenie
pozemkov (resp. časti pozemkov) nachádzajúcich sa pod nadobudnutými stavbami, ako aj v areáli
bývalých kasárni, aby mohol vykonať stavebné práce, v rámci ktorých by sa zrealizovala rekonštrukcia
kina a telocvične, ako aj výstavba multifunčného ihriska a ihriska pre deti. Za tým účelom žalovaný

listom zo dňa 20.8.2019 požiadal Ministerstvo obrany SR o predaj pozemkov v areáli kasárni, na čo
mu bol v júli 2020 doručený návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov. Následne v novembri 2021 bola
podpísaná kúpna zmluva na pozemky v areáli kasárni s výnimkou pozemkov, na ktorých boli uplatnené
reštitučné nároky, avšak k prevodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom napokon nedošlo, preto
žalovaný nemohol vykonať potrebné stavebné práce. Súd má za to, že aj postojom žalobcu - Slovenskej

republiky, aj keď prostredníctvom iného správcu, nebolo umožnené žalovanému zrealizovať potrebné
stavebné činnosti, a preto nie je namieste sankcionovať žalovaného za porušenie, resp. nesplnenie
povinností, ak ich splnenie sám žalobca - Slovenská republika, aj keď zastúpená iným správcom -
znemožnil.

53. Pri svojom rozhodovaní súd vzal do úvahy aj na postoj sporových strán v tomto konaní, ako aj v čase
predchádzajúcom súdnemu konaniu. Prihliadol na to, že žalovaný po doručení predžalobnej výzvy,
ktorou bol vyzvaný na doplatenie kúpnej ceny, ale aj následne, v priebehu celého súdneho konania,
neustále vyvíjal snahu o mimosúdne rokovania a snažil sa nájsť zmierlivý spôsob vyriešenia danej
situácie. V rámci tejto snahy, po zistení, že žalobca si uplatňuje voči nemu doplatok kúpnej sumy vo

výške 320.423,08 eur, informoval sa u žalobcu, či je možné odstúpiť od predmetnej zmluvy, resp.
zmeniť účel prevodu vlastníckeho práva deklarovaný v čl. 5 bod 1.1. kúpnej zmluvy. Na uvedené otázky
mu bola daná žalobcom odpoveď, že odstúpenie od kúpnej zmluvy aktuálne neumožňuje ani zákon ani
predmetná zmluva a taktiež nie je možné zmeniť účel prevodu vlastníckeho práva, ktorý je deklarovaný v
článku 5 bod 1.1. Rovnako aj v priebehu konania sa žalovaný snažil o dosiahnutie konsenzu a predostrel

žalobcovi Návrh Dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Ani tento návrh nebol žalobcom prijatý a
žalobca trval na prejednaní veci súdom.

54. V danom prípade súd si je plne vedomý toho, že zmluva medzi stranami sporu má povahu
súkromnoprávnej zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže zmluva odkazuje aj na predpisy verejného

práva, t.j. zák. č. 278/201993 Z.z. o správe majetku štátu a vzhľadom na to, že ide o majetok štátu
Slovenskej republiky, je s tým spojená aj zvýšená kontrola, ako aj zvýšená zodpovednosť za porušenie
dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným zmluvám.

55. Na druhej strane však súd má za to, že v rámci rozhodovania nemôže neprihliadať aj na širšie

súvislosti a špecifiká prejednávanej veci. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo (a
je aj všeobecne známou skutočnosťou), že stavby, ktoré nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa
17.2.2017, nachádzajúce sa v areáli bývalých kasárni, sú v technicky veľmi zlom, nevyhovujúcom,
niektoré takmer až v dezolátnom stave. Žalovaný, ich vlastník, musí na nich vykonávať udržiavacie
práce a zabezpečiť ich tak, tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia či života ľudí, alebo k inej majetkovej

škode a navyše vykonáva aj údržbu celého areálu bývalých kasárni, teda aj pozemkov, ktoré nie sú v
jeho vlastníctve, čo si vyžaduje značné finančné náklady. Zároveň je nesporné, že žalovaný mal a aj v
súčasnosti má snahu tieto nehnuteľnosti zveľadiť a využívať ich na rozvoj obce, v prospech svojich
občanov, ale aj návštevníkov obce. Naproti tomu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
z uvedených nehnuteľností nemá žiaden príjem, nezačal ich využívať na iné účely, neprenajal ich inej

osobe, ani nepreviedol vlastnícke právo k nim na iný subjekt.

56. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah, s prihliadnutím na postavenie žalovaného, ktorý je
právnickou osobou, ktorá hospodári samostatne s vlastným majetkom a vlastnými príjmami (§ 1 ods. 1zák. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení) dospel súd k záveru, že zaplatenie žalobcom požadovanej sumy
320.423,08eurby,vzhľadomnaveľkosťarozpočetobcebolopreobecpriam„likvidačné“,čobynapokon
malo veľmi zlý a ťažký dopad najmä na samotných obyvateľov obce, ktorým mal uvedený pôvodný

zámer (využívať nadobudnuté nehnuteľnosti na všeobecne prospešné služby) pomôcť, nie uškodiť.

57. Na tomto mieste súd poukazuje na známu tzv. Radbruchovú formulu, podľa ktorej „Konflikt medzi
spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a
mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi

pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité
právo“ spravodlivosti ustúpiť.“ Autorom týchto slov je právny filozof a právnik F. G., ktorý sformuloval
kritiku právneho pozitivizmu. F. G. pokladá za nutné akceptovať platnosť pozitívneho práva a podľa
jeho slov aj vtedy, „ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné“. No v prípade, že „rozpor pozitívneho
zákona so spravodlivosťou dosiahol neznesiteľnú mieru“, pripúšťa uprednostnenie prirodzeného práva
pred pozitívnym, t. j. tento rozpor z takého práva činí neprávo a kritérium tohto stavu je spravodlivosť,

ktorá ako princíp prirodzeného práva tu má prednosť pred právom pozitívnym a stáva sa rozhodujúcim
kritériom jeho platnosti. Právna istota nie je jediná a rozhodujúca hodnota, ktorú má právo realizovať. K
právnejistoteeštepristupujúďalšiedvehodnoty:účelnosťaspravodlivosť.ZvyššieuvedenýchslovF.G.
možno usúdiť, že právna veda sa rozhodla ísť cestou syntézy oboch prístupov, a to formou inkorporácie
prirodzeno-právnych hodnôt do prepracovaného systému pozitívneho práva. Teda pokiaľ je rozpor so

spravodlivosťou extrémny, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. Sudcovia sú pri výkone
svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvoupodľačl.7ods.2 a5azákonom,pričomvykladajúzákonyarozhodujúpodľasvojhonajlepšieho
presvedčenia, nezávisle a nestranne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Radbruchova formula
sa stala v právnom priestore fenoménom a zdá sa, že je vysoko oceňovaná najmä kvôli jej morálnemu

posolstvu, či kvôli úlohe pri riešení neľahkej právnej dilemy. Stala sa celosvetovo akceptovaná a dodnes
používaná.

58. Na základe hore uvedených dôvodov, s poukazom na aplikáciu Radbruchovej formuly, vzhľadom
na spravodlivé usporiadanie veci s prihliadnutím na špecifickosť a výnimočné okolností tohto prípadu,

rozhodol súdtak,akotovyplývazenunciátutohtorozsudku,nakoľkotakétorozhodnutiepovažujenielen
za zákonné, ale predovšetkým za spravodlivé, v súlade s najlepším vedomím a svedomím sudcu.

59. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.