Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 80Ps/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124207667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Macalová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124207667.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zast. procesným opatrovníkom: E. F. G., zamestnancom Mestského
súdu Košice, pr. zast.: JUDr. Adriána Kmecová, advokátka so sídlom na Moldavskej ceste č. 6, Košice,
v konaní o návrhu: B. F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, I., zast.: JUDr. Ľuboslav Linder,
advokát so sídlom Družstevná 706, Sekule, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie

opatrovníka a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.4.2024 navrhovateľka žiadala, aby súd obmedzil
spôsobilosť na právne úkony jej matky tak, že táto nie je spôsobilá vyjadrovať informovaný súhlas
ohľadom poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, uzatvárať akékoľvek zmluvy

a splnomocnenia týkajúce sa jej majetku a nakladať s vyššími finančnými prostriedkami, ako je priznaný
starobný dôchodok. V návrhu uviedla, že jej matka má sklony k nepravidelnému užívaniu liekov, ktoré
neužíva podľa odporúčania lekára, resp. svojvoľne si dávkuje alebo ich užívanie vynechá, taktiež
nakupuje opakovane neužitočné predmety v mediashope, za ktoré uhrádza vysoké sumy peňazí. V byte
realizujestavebnéúpravy,ktoréniesúpotrebné.Tietoúpravy,hluk,prach,vlhko,hygienickéobmedzenia
nie sú v súlade s dôstojnými podmienkami na život. Považuje za potrebné uviesť mamu do stabilného

prostredia, bude mať denný kontakt s vnučkou a ona dozrie na pravidelnosť v užívaní liekov. Žiadala,
aby ju súd ustanovil za opatrovníčku matky.

2.Nazákladevýzvysúdupredložilanavrhovateľkalekárskesprávytýkajúcesazdravotnéhostavuosoby,
ktorú žiada obmedziť v spôsobilosti na právne úkony.

3. Návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2025 navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým súd zakáže A. B., nar. XX.X.XXXX nakladať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým
a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony.

4. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka súdu doručila vyjadrenie

k znaleckému posudku č. 49/2024 vypracovanému v tomto konaní. Neodkladné opatrenie navrhla
nariadiť s poukazom na vysoké riziko možnosti ovplyvnenia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná v rozhodovaní. Uviedla, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej
matky podala z dôvodu rizika poklesu kognitívnych schopností, ako sú pamäť, schopnosť slobodne sa
rozhodovať, orientácia v právnych a zdravotných veciach, sociálnych a finančných záležitostiach, ako
aj pokles celkovej mentálnej spôsobilosti u XX-XXXXXXX človeka. Spúšťačom jej obáv bolo nekritické

zhodnotenie vlastných fyzických možností jej matky pri pohybe v letnom období pri teplotách nad 30
C vo vonkajšom prostredí a taktiež vykonaná rozsiahla rekonštrukcia bytu v jej vlastníctve. Je značnenepravdepodobné, aby sa osoba vysokého veku, žijúca len zo starobného dôchodku rozhodla vykonať
rozsiahlurekonštrukciusvojhobytusamapresebabezvonkajšiehovplyvu.Jejopodstatnenédomnienky
o tom, že rozhodnutie matky rekonštruovať byt nebolo jej slobodným rozhodnutím preukazujú podľa

jej názoru aj závery znaleckého posudku. Psychologickým vyšetrením B. I. bolo zistené v posudku
uvedené: posudzovaná uvádza, že nič nepotrebuje, nekupuje drahšie veci, ešte rozdáva. Nemá toľko
peňazí, aby robila neuvážené nákupy. V ďalšom uvádza, že nepotrebuje nič v byte, teraz sa robila
kuchyňa, kúpeľňa, WC, on to financoval (tým bolo myslené syn). Posudzovaná uviedla, že ak by
potrebovala s niečím pomôcť, finančnou vecou alebo úhradou, osloví syna alebo nevestu. Podľa jej

názoru znaleckým posudkom je preukázané, že jej matka nekoná slobodne. Na jednej strane uviedla,
že nič nepotrebuje, no napriek tomu sa rozhodla vykonať rozsiahlu rekonštrukciu bytu, ktorú uhradil
jej syn. Podľa jej názoru je jej brat pre posudzovanú dôveryhodnou osobou, má trvalý pobyt v jej
byte aj keď tam dlhodobo nebýva. Brat uhradil rozsiahlu rekonštrukciu bytu vo vlastníctve matky, ktorý
by po jej smrti mal patriť v rámci dedičstva aj jej. Nakoľko náklady na rekonštrukciu bytu v takom
rozsahu neboli zanedbateľné, je opodstatnené predpokladať, že jej brat si bude nárokovať vrátenie

vynaložených prostriedkov. Z toho dôvodu má za to, že existuje odôvodnená obava presviedčania či
ovplyvňovania rozhodnutia matky v jeho prospech, napríklad na uzatvorenie darovacej zmluvy a tým
ju ukrátiť v dedičskom konaní. Návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má záujem
chrániť taktiež práva samotnej matky, a to jej vlastnícke právo, osobnostné práva- dôstojnosť a česť.
Osoba vyššieho veku je ovplyvniteľná a bez dostatočných vstupných informácií sa nevie samostatne

správne rozhodovať bez pomoci dôveryhodnej osoby. Dôvodom podania návrhu je i zámer predchádzať
ďalšiemu súdnemu sporu o neplatnosť právneho úkonu v prípade uzatvorenia darovacej, či inej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti.

5. Mestský súd Košice v konaní uznesením sp. zn. 80Ps/7/2024-34 zo dňa 18.6.2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.7.2024 nariadil v konaní znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a ustanovil v konaní znalca E. B. E. J., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok
na posúdenie duševného stavu a spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.X.XXXX.

6. Znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok č. 49/2024 dňa 28.11.2024. Zo záverov

znaleckého posudku vyplýva, že posudzovaná A. B., nar. XX.X.XXXX v súčasnosti netrpí duševnou
chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, posudzovaná nie je duševne chorá v pravom zmysle slova.
U posudzovanej bola zistená Mierna kognitívna porucha, čo je stav na pomedzí normálneho starnutia
a demencie. Miernu kognitívnu poruchu vo všeobecnosti charakterizuje zhoršenie pamäti, ťažkosti
pri učení sa novému, zníženú schopnosť sústrediť sa, častejšie pociťovanie psychickej vyčerpanosti.

U posudzovanej bolo zistené najmä narušenie novopamäti, pozornosti a schopnosti abstrakcie. Pri
posudzovaní kognitívnych schopností posudzovanej je nevyhnutné prihliadať na jej relatívne vysoký
vek v čase znaleckého vyšetrenia – XX rokov. K prognóze stavu znalec uviedol, že možno očakávať
postupnú pozvoľnú progresiu stavu, nemožno vylúčiť ani rozvoj demencie. Bolo by vhodné, aby bola
posudzovaná klinicky pravidelne sledovaná neurológom, psychiatrom, psychológom /napríklad á 3 až

á 6 mesiacov/. Ďalej uviedol, že posudzovaná je schopná posudzovať a ovládať svoje konanie a aj
bude za svoje konanie zodpovedná, ak sa bude jednať o opakujúce sa konanie obvykle kognitívnej
činnosti. Ak sa bude jednať o kognitívne zložitejšiu otázku/napríklad uzatvorenie zložitejšie koncipovanej
písomne zmluvy/, posudzovaná nebude schopná samostatne posúdiť svoje konanie v zložitejšej otázke.
Zároveň platí, že posudzovaná má aktuálne dostatok kritičnosti a náhľadu, aby v situáciách, v ktorých

si nie je istá samostatným rozhodovaním, je schopná požiadať o pomoc, asistenciu osobu, ktorej
dôveruje.Ďalejznalecuviedol,žeposudzovanájespôsobilásamasiobstarávaťsvojefinančné,písomné
a iné záležitosti, je spôsobilá posúdiť svoj zdravotný stav na účely udelenia súhlasu s prípadnou
ambulantnou aj ústavnou formou liečby /ako psychiatrickej aj nepsychiatrickej/, je spôsobilá chápať
a rozhodovať o potrebe poskytovania sociálnej starostlivosti, je schopná udeliť súhlas s poskytovaním

takejto starostlivosti v zariadení sociálnej starostlivosti. Znalec má za to, že za účelom dostatočnej
ochrany práv vyšetrovanej osoby by bolo žiaduce, aby v konaniach pre súdom a inými orgánmi
verejnej moci mala posudzovaná vždy osobu, ktorej dôveruje, respektíve bola právne zastúpená.
K schopnosti samostatnej účasti na súdnom konaní sa nie je možné univerzálne vyjadriť, konaniu
v právne jednoduchšej veci by bola schopná samostatne porozumieť, ale konaniu v právne zložitej veci

nie. Posudzovaná je schopná udeliť splnomocnenie. Znalec uviedol, že posudzovaná je vo všeobecnosti
spôsobilá na všetky právne úkony, je spôsobilá nakladať s finančnou hotovosťou, preberať dôchodok
a sociálne dávky. Zároveň platí, že má aktuálne dostatok kritičnosti a náhľadu a v situáciách, v ktorých
si nie je istá samostatným rozhodovaním, je schopná požiadať osobu, ktorej dôveruje, o asistenciu,pomoc. Taktiež je posudzovaná spôsobilá uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu a je spôsobilá na právne
úkony súvisiace s nakladaním s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom. Je spôsobilá spísať závet,
prípadne aj uzatvoriť dohodu v dedičskom konaní. Znalec zároveň považoval za dôležité zvýrazniť

nasledujúce: jedná sa o hraničný prípad na pomedzí podpriemernej kognície a dementného syndrómu.
Posudzovanou osobou je XX ročná žena, ktorej výkon je o čosi nižší ako priemer kognitívne zdravej
populácie vo veku XX+ rokov a posudzovaná netrpí demenciou. Znalec považuje za zrejmé, že väčšina
osôb obdobného veku spravidla potrebujú pomoc a asistenciu pri právnych úkonoch, ktoré vyžadujú
písomnú formu, napríklad pri predaji nehnuteľností, objednaní si rozsiahlejších rekonštrukčných prác

v byte, drahšieho nákupu, nákupu elektronického, presune financií na bankovom účte a podobne.
Zdôraznil, že posudzovaná soba sa dostatočne orientuje v základných životných reáliách, žije sama,
väčšiu základných životných potrieb si obstaráva sama, zmysluplne trávi čas podľa svojho uváženia.

7. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

8. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
"účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie upravuje
CMP /konanie vo spôsobilosti na právne úkony/, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP
upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu.

Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je
nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových
konaniachstým,ževšeobecnáúpravaaúčelinštitútuneodkladnéhoopatreniajeupravenývpríslušných
ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov.

15.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrenísúdneskúmaokolnosti,ktorésúdôležitéprekonanievovecisamej.Idelenoskúmaniesplnenia
podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej

úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá
neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej. Miera osvedčenia sa riadi
danousituáciou,najmänaliehavosťoujejriešenia(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSR5Cdo91/2012).16. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy ak je potrebné, aby boli

pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Navrhovateľka žiada
zakázať posudzovanej uzatvárať konkrétne právne úkony, t. j. de facto dočasne obmedziť jej spôsobilosť
na právne úkony v tomto rozsahu. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom,
ktoré mení právne postavenie fyzickej osoby z dôvodu, že trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodná a v dôsledku ktorej nie je takáto osoba spôsobilá na vykonávanie konkrétnych právnych

úkonov. Rozhodnúť o uvedenom nie je možné bez riadne vykonaného dokazovania. V konaní súd
vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a z odvetvia psychiatria,
z ktorého záverov jednoznačne vyplýva, že posudzovaná netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy.
Vzhľadom na svoj vek /XX rokov/ má mierne nižší stupeň kognitívnych funkcií ako aj väčšina osôb
v tomto veku, avšak dostatočne sa orientuje v základných životných reáliách, takmer všetky životné
potreby si zabezpečuje sama a uvedené nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Jeplnespôsobilánaprávneúkonyajezasvojekonanieajzodpovedná.Súdzdôrazňuje,žeobmedzenie
spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne
verejný záujem či tretích osôb. Nezhody v rodine, podľa tvrdení navrhovateľky obavy z ovplyvňovania
posudzovanej jej bratom, teda synom posudzovanej samé o sebe neodôvodňujú takýto zásah do
osobnostných práv človeka z dôvodu obáv, resp. len na základe tvrdení jednej zo zúčastnených strán.

Navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň
nemal súd za osvedčené ani nebezpečenstvo ujmy hroziacej menovanej. Narušené rodinné vzťahy,
dôvernejší vzťah rodiča s niektorým zo svojich detí neodôvodňujú naliehavú potrebu úpravy pomerov.
Súd vychádzal z doposiaľ vykonaných dôkazov, najmä zo záverov znaleckého posudku vypracovaného
v tomto konaní podľa ktorého je posudzovaná osobou plne spôsobilou na právne úkony. Neodkladné

opatrenie je inštitútom dočasným, súd v konaní o jeho návrhu nevykonáva dokazovanie a rozhoduje
len na základe osvedčenia relevantných skutočností bez pojednávania. Pri rozhodnutí o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže
dospieť až na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a nemôže rozhodnúť bez
náležitého zistenia skutkového stavu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného

zásahu do právnej sféry osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Keďže nie sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.