Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 44Exre/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124905117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124905117.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v konaní o návrhu na zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri o
obchodnej spoločnosti: BROZ STAV s.r.o., so sídlom Rosina 207, 013 22 Rosina, IČO: 50 608 835, so
skutočným právnym stavom, účastníkmi ktorého sú navrhovateľka: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o., Dukelská 972/7, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 53 559 002, zapísaná osoba: BROZ STAV s.r.o., so sídlom Rosina 207, 013 22 Rosina,

IČO: 50 608 835, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., Framborská 253/21, 010 01
Žilina, IČO: 50 626 329, a spoločník zapísanej osoby: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX D., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.05.2024 bol registrovému súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby
ju súd zapísal do obchodného registra ako spoluvlastníčku obchodného podielu spoločníka E. C.
v spoločnosti BROZ STAV s.r.o. o veľkosti 50%.

2. Navrhovateľka na odôvodnenie podaného návrhu uviedla, že s E. C. uzatvorila dňa 07.09.2002
manželstvo, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/253/2019 – 113
zo dňa 21.02.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.03.2020. Manželia nemali zúžené ani
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli obchodný
podiel v spoločnosti BROZ STAV s.r.o.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo zánikom
manželstva dňa 13.03.2020. Po rozvode žiaden z manželov nepodal návrh na jeho vyporiadanie.

V dôsledku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka dňa 13.03.2023 došlo k vzniku podielového spoluvlastníctva obchodného
podielu v spoločnosti BROZ STAV s.r.o.. V obchodnom registri je však ako výlučný vlastník obchodného
podielu spoločnosti zapísaný E. C..

3. Navrhovateľka k návrhu priložila potvrdenie Okresného súdu Žilina o nevedení konania, Rozsudok

Okresného súdu Žilina č. k. 21P/253/2019 - 113 zo dňa 21.02.2020 s doložkou právoplatnosti a sobášny
list.

4. V zmysle § 292 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) sú
účastníkmi tohto konania okrem navrhovateľky aj zapísaná osoba, teda spoločnosť BROZ STAV s.r.o.
a jej spoločník E. C., ktorého sa zapísané údaje týkajú. Súd týchto účastníkov konania v zmysle § 294

ods. 1 CMP vyzval na vyjadrenie k podanému návrhu.5. Zapísaná osoba vo svojom vyjadrení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/168/2008 zo dňa 01.05.2007, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2007 ako R 27/2007, a tiež na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/196/2018 zo dňa 28.01.2020, podľa ktorých obchodný podiel
nadobudnutý za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov predstavuje majetok, ktorý sa vyporiadava. Zároveň je však potrebné rozlišovať dve zložky
obchodného podielu, a to majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a nemajetkovú (práva
a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Pri vyporiadaní

zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa obchodný podiel prikáže tomu z manželov,
ktorý je spoločníkom spoločnosti a druhému manželovi sa vyplatí suma zodpovedajúca pozitívnemu
rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
tak patrí iba majetková zložka obchodného podielu, teda jeho majetková hodnota, nie jeho nemajetková
zložka. S poukazom na uvedenú judikatúru žiadala zapísaná osoba návrh zamietnuť.

6. Účastník E. C. sa k návrhu nevyjadril.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu zapísanej osoby poukázala na to, že obchodný podiel
je majetkovým právom, na ktorý sa aplikuje § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v lehote
troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu, zmenil

sa vlastnícky režim na podielové spoluvlastníctvo, v ktorom sú podiely rovnaké. Citovanú judikatúru
považujevtejtovecizairelevantnú,keďžetátohovoríibaoocenenítzv.vyrovnaciehopodielupreprípad,
žejedenzbývalýchmanželovbynechcelbyťúčastnývobchodnejspoločnosti.Orežimebezpodielového
spoluvlastníctva manželov v tejto veci už nemožno hovoriť.

8. Podľa § 289 CMP, konaním o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom registri
so skutočným právnym stavom inak, ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného registra.

9. Podľa § 290 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto má
právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané

údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

10. Podľa § 297 ods. 1 CMP, súd rozhoduje uznesením.

11. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v

bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

12. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.15. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou
podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená.

16. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti
spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu
spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

17. Podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka, jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám.
Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného
zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí
viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný
podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým
obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade

fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.

18. Primárne skúmal súd aktívnu procesnú legitimáciu navrhovateľky. Navrhovateľka o sebe tvrdí, že
je spoluvlastníkom obchodného podielu v spoločnosti, na podklade čoho sa domáha zápisu svojho
spoluvlastníctva do obchodného registra. Údaj, ktorý navrhovateľka navrhuje do obchodného registra

zapísať sa jej týka, preto súd dospel k záveru, že jej svedčí procesná legitimácia na podanie návrhu.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením účastníkmi predložených listín a v súlade s § 36 ods.
1 CMP aj oboznámením registrového spisu zapísanej osoby. Zo sobášneho listu súd zistil, že
navrhovateľka a E. C. uzavreli manželstvo dňa 07.09.2002. Z Rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

21P/253/2019 – 113 zo dňa 21.02.2020 súd zistil, že ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa 13.03.2020.
Z predloženého potvrdenia Okresného súdu Žilina zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že pred ním neprebieha
a ani neprebiehalo konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva manželov A. B. C. a E. C.. Z registrového
spisu spoločnosti BROZ STAV s.r.o. súd zistil, že spoločnosť vznikla dňa 24.11.2016. E. C. bol jej
jediným zakladateľom a počas celej doby trvania spoločnosti je v obchodnom registri zapísaný ako jej

jediný spoločník. Zároveň si súd osvojil nesporné implicitné skutkové tvrdenie navrhovateľky, že medzi
bývalými manželmi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou.

20. Obchodný podiel je majetkovou hodnotou. Ak ho niektorý z manželov nadobudne počas trvania
manželstva a zo spoločných prostriedkov, stáva sa súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a je spôsobilým predmetom vyporiadania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že E. C. nadobudol
obchodný podiel v spoločnosti BROZ STAV s.r.o. za trvania manželstva. Obchodný podiel bol preto
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a E. C. (žiaden z účastníkov konania netvrdil,
že by E. C. obchodný podiel nenadobudol ani len sčasti zo spoločných prostriedkov manželov). Súd
v tomto konaní posudzoval dopad zákonnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka na údaje zapísané o spoločníkoch spoločnosti
v obchodnom registri.

21. Zapísaná osoba, poukazujúc na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
považuje návrh za nedôvodný. Navrhovateľka naopak tieto rozhodnutia považuje za neaplikovateľné vo

veci. Súd dotknuté rozhodnutia považuje za relevantné, nakoľko hovoria o tom akým spôsobom treba pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na obchodný podiel nazerať a akým spôsobom
sa má obchodný podiel vyporiadať. Podľa názoru konajúceho súdu nie je ani po nástupe zákonnej
domnienky vyporiadania dôvod sa od tohto náhľadu odchýliť.

22. V rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 zo dňa 31.03.2006 (R 27/2007) najvyšší súd uviedol, že
obchodný podiel môže byť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaný len
spoločníkovi spoločnosti. Z toho vyplýva, že druhý z manželov bude mať nárok na tzv. vyrovnací podiel.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že uvedené platí iba v prípade, ak druhý z manželov
nemá záujem stať sa spoločníkom spoločnosti. Jednak to nevyplýva z dotknutého rozhodnutia a

takýto záver by podľa názoru súdu ani nebol správny, nakoľko nezohľadňuje špecifiká obchodného
podielu. Aj zapísaná osoba poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. 8Cdo/196/2018 zo
dňa 28.01.2020), podľa ktorého je nutné rozlišovať dve zložky obchodného podielu, a to majetkovú
(obchodný podiel ako majetková hodnota) a nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením,rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Nositeľom nemajetkovej zložky obchodného podielu
môže byť iba ten z manželov, ktorý je spoločníkom spoločnosti. Iba manžel – spoločník má totiž práva
a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka v Obchodnom zákonníku, v iných

právnych predpisoch a v spoločenskej zmluve, príp. zakladateľskej listine. Zánik manželstva toto jeho
právne postavenie nijako nemení. Nemajetková zložka obchodného podielu tak počas manželstva
ako aj po jeho zániku bude patriť iba tomu z manželov, ktorý je spoločníkom spoločnosti. Manželovi
– nespoločníkovi preto nemôže byť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prikázaný
obchodný podiel. Naopak majetková zložka obchodného podielu je predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a je aj predmetom vyporiadania. Pokiaľ teda predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva môže byť iba majetková zložka obchodného podielu a manžel –
nespoločník sa nemôže stať spoločníkom spoločnosti titulom prikázania obchodného podielu do jeho
vlastníctva, musí tento záver platiť aj po nástupe zákonnej domnienky vyporiadania podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, keďže táto na existencii majetkovej a nemajetkovej zložky obchodného podielu
nič nemení.

23. V prejednávanej veci sa vo vzťahu k obchodnému podielu uplatnila primerane nevyvrátiteľná
domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel je teraz
v podielovom spoluvlastníctve, podiely oboch spoluvlastníkov (bývalých manželov) sú rovnaké
a vzťahuje sa naň úprava podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Podľa

ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka možno podľa názoru súdu spoluvlastníctvo aj vyporiadať,
rešpektujúc pritom osobitnú povahu obchodného podielu (obchodný podiel by sa podľa názoru súdu
mal vyporiadať obdobne ako v prípade bezpodielového spoluvlastníctva). Súd opakovane uvádza, že
rovnako ako v čase, keď bol obchodný podiel predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a každý
z manželov mal podiel 1/1, aj v čase jeho podielového spoluvlastníctva, s podielom každého z manželov

1, sa spoluvlastníctvo nevzťahuje k nemajetkovej zložke obchodného podielu. Preto neexistuje ani
právny poklad pre zápis navrhovateľky ako spoluvlastníka obchodného podielu do obchodného registra.

24. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že právna úprava § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka
pripúšťa, aby obchodný podiel patril viacerým osobám. Spoločný obchodný podiel môže vzniknúť

buď v procese zakladania spoločnosti alebo za jej trvania. Osobám vlastniacim spoločný obchodný
podiel však patrí aj jeho nemajetková zložka. Práva viažuce sa k obchodnému podielu vykonávajú
prostredníctvomspoločnéhozástupcu.Vprípadespoločnéhoobchodnéhopodieluidetedaoinú„kvalitu“
spoluvlastníctva ako pri manželoch, resp. po nástupe zákonnej domnienky vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

25. S poukazom na uvedené, keďže súd nezistil nezhodu medzi skutočným právnym stavom
a zapísanými údajmi, podaný návrh zamietol.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, ktoré sa
podáva na Okresnom súde Žilina a ktoré okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) musí obsahovať proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h)
uvedených vyššie, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť
aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).