Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323202156.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. – D. XX, zastúpený: Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Levice, Ul. kpt. Jaroša
738/4, IČO: 53 875 303, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. XXX, o žalobe
ukladajúcej povinnosť prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k.

13C/39/2023-186 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. rozhodol o zastavení konania a výrokom
II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 144, § 145 ods.
1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
ako podielový spoluvlastník domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom by boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., vedené
Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX G. XXXX, a to z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva. Žalobca vzal žalobu späť pred
prvým pojednávaním z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby odstúpil od kúpnych zmlúv uzatvorených
s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi. Žalobca teda fakticky dosiahol stav, ktorého sa domáhal
podanou žalobou a mal v konaní úspech.

2. Súd poukázal na to, že v tomto prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP,

a to vzhľadom na povahu a okolnosti sporu, ako aj podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu. Súd
malzapreukázané,žezobsahuspisunevyplýva,žebyžalobcapredpodanímžalobyvyzvalžalovaného,
aby mu žalovaný nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za
ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov, ani inak žalovaného neupovedomil, že má
v úmysle podať vo veci žalobu. V opačnom prípade by bolo možné vec vyriešiť mimosúdne a žiadne
súdne trovy by stranám sporu nevznikli. Ak by žalovaný túto možnosť odmietol, teda ponuku na kúpu by

žalobcovi neurobil, bolo by možné v tejto procesnej situácii konštatovať, že žalovaný zavinil zastavenie
konania. Táto skutočnosť však nebola súdu preukázaná a preto súd rozhodol s poukazom na dôvody
hodné osobitného zreteľa tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca podal v zákonnej lehote proti výroku II. napadnutého uznesenia odvolanie z dôvodov, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posedenia veci. Poukázal na to, že v danom prípade

žalobca nezobral žalobu späť preto, lebo žalovaný splnil to, čo bolo predmetom sporu, pretože žalovaný
svojim konaním – odstúpením od kúpnych zmlúv zmaril v petite žiadanú povinnosť, preto z objektívnehohľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že procesne nemožno pripísať ani jednej procesnej
strane zastavenie konania. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že po podaní žaloby medzi stranami za

účasti advokáta Mgr. Petra Nyúla sa uskutočnili mimosúdne rokovania, na ktorých žalovaný súhlasil
s predajom spoluvlastníckych podielov za cenu 19 000 eur, ktorá cena nekorešpondovala s kúpnou
cenou10822,40eura,zaktorúžalovanýkúpilpredmetnénehnuteľnosti.Žalobcatentonávrhžalovaného
neakceptoval.

4. Ďalej argumentoval, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť
spoluvlastníka vyzvať ďalšieho spoluvlastníka na porušenie predkupného práva pred podaním žaloby.
Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na hypotéze, že celú vec bolo možné vyriešiť
mimosúdne, ak by žalobca vyzval žalovaného pred podaním žaloby. Odstúpením od kúpnych zmlúv po
podaní žaloby žalovaný svojim konaním zmaril uspokojenie žalobcu, preto práve správanie žalovaného
viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Z výkladu acontrario vyplýva, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP

prichádza do úvahy iba vtedy, ak jednej procesnej strane vznikne nárok na náhradu trov súdneho
konania. V danom prípade ak súd prvej inštancie vychádzal z (nesprávneho) právneho posúdenia, že
zavinenie na zastavenie konania nemožno pričítať ani jednej procesnej strane konania, ustanovenie
§ 257 CSP nie je možné aplikovať. Záverom poukázal na to, že ak o aplikácii ustanovenia § 257
CSP rozhoduje ex offo, súd nikdy nemôže dospieť k vnútornému presvedčeniu o potrebe aplikovania

ustanovenia § 257 CSP bez toho, aby strane, ktorá by inak trovy získala, tento svoj právny názor
neoznámil ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia, pričom dotknutá sporová strana by sa o takomto
právnom posúdení dozvedela až zo samotného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
vzťahu k napadnutému výroku II. uznesenia je prekvapivé, pretože súd neoznámil stranám sporu možnú
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na daný prípad pred prijatím uznesenia. Žalobca tiež namietal, že súd

prvej inštancie pri aplikácii svojho moderačného práva neskúmal majetkové, sociálne, osobné a ďalšie
pomery strán sporu a ani dopad povinnosti nahradiť trovy konania procesne neúspešnej strane sporu,
preto v tejto časti je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Žalobca podaním žaloby ukladajúcej povinnosť prejavu vôle sa len domáhal svojich práv, preto
nie správny právny názor, že zastavenie konania nemožno pripísať ani jednej procesnej strane. Nie

je správne aplikovať ustanovenie § 257 CSP len na základe hypotézy súdu, ktorá sa preukáže, že je
nepravdivá.

5. K odvolaniu žalobcu sa dňa 24.06.2024 písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby súd odvolaniu
žalobcu nevyhovel. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k späťvzatiu žaloby podrobne vyjadril, prečo

nepovažuje za splnené procesné podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi
v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Pre prípad, že by bol súd iného právneho názoru pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania, žalovaný žiadal, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP a aby nepriznal náhradu trov
konania žalobcovi. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca má podiel na vzniku a priebehu sporu,
keďže žalobca podal žalobu bez toho, aby žalovaného vyzval na to, aby mu žalovaný ponúkol na predaj

nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. Žalobca sa pri podaní žaloby na súd domáhal nahradenia prejavu
vôle žalovaného napriek tomu, že zo strany žalovaného voči žalobcovi nebol urobený žiaden prejav
vôle, ktorým by žalovaný odmietol dať žalobcovi ponuku na kúpu nadobudnutého spoluvlastníckeho
podielu, keďže žalobca prejav vôle od žalovaného pred podaním žaloby ani nežiadal urobiť. Žalobca
žalovaného ani len neinformoval o tom, že mieni proti nemu podať žalobu. Žalovaný nemal možnosť

pred podaním žaloby zaujať právne stanovisko, urobiť akýkoľvek prejav vôle voči žalobcovi a ani nemal
možnosťžalobcuinformovaťotom,žemámožnosťodpredmetnýchkúpnychzmlúvodstúpiť.Akžalobca
žalobu za daných okolností na súd podal, mal tak podiel na vzniku sporu i na priebehu sporu medzi
stranami. Žalovaný v závere uviedol, že žalobca mal predkupné právo voči pôvodným spoluvlastníkom
a jeho právo mohlo byť porušené druhým spoluvlastníkom a nie žalovaným. Nemožno sa preto stotožniť

s vyjadrením žalobcu, že žalovaný porušil jeho predkupné právo.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec

mu v tejto časti v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,potom čo konanie vo veci samej je právoplatne skončené zastavením konania na základe späťvzatia
žaloby žalobcom.

8. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 19.06.2023, ako podielový spoluvlastník
domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetnom
by boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., vedené Okresným úradom Levice,
katastrálnym odborom na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX G. XXXX, a to z dôvodu
porušeniazákonnéhopredkupnéhopráva. Podanúžalobuvzaldňa22.03.2024žalobcavcelomrozsahu

späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný odstúpil od kúpnych zmlúv uzavretých s pôvodnými
podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti boli prevedené späť na pôvodných spoluvlastníkov.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej

strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe

vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
12. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento žiada zmeniť výrok o trovách konania poukazujúc na
použitie ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, že nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné

okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu
vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej
strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej
strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj

okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Čo sa týka rozsahu, môže
súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd
určí podiel, koľko z trov strana zaplatí. Tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli
príslušným zlomkom alebo percentom a o presnej výške trov rozhodne súdny úradník. Ak by súd dospel
k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak

trovy nezískala, oznámiť, teda vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko
k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.

14. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania nie je správne. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok však nepozná takýto výrok
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania. Ustanovenie § 256
ods. 1 CSP výslovne uvádza, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. V prípade zastavenia konania teda zákon nedáva súdu možnosť rozhodnúťtak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Ust. § 256 CSP je vyjadrením
zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Ak sa pre

správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní
žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

15. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania,

keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Ak súčasne súd dospeje k záveru , že v danej veci sú dôvody
hodné osobitného zreteľa s poukazom na § 257 CSP, neprizná procesne úspešnej strane v konaní
nárok na náhradu trov konania, teda v danom prípade žalobcovi. Odvolací súd zastal názor, že nie je
dôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vychádzal z (nesprávneho) právneho posúdenia, že
zavinenie za zastavenie konania nemožno pričítať ani jednej procesnej strane konania, pretože v bode
14 odôvodnenia súd uvádza, že fakticky žalobca dosiahol stav, ktorého sa podanou žalobou domáhal

a preto mal úspech v konaní. Až následne poukázal na ust. § 257 CSP, kde správne poukázal na
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v povahe a okolnostiach sporu a tiež v podiele strán na
vzniku sporu. Tie videl v tom, že žalovaný síce odstúpil od kúpnych zmlúv, avšak žalobca pred podaním
žaloby nevyzval žalovaného, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov, čím by bolo možné vec

vyriešiť aj mimosúdne a žiadne súdne trovy by tak nevznikli.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalobca ako spoluvlastník nemá povinnosť
vyzvať ďalšieho spoluvlastníka na porušenie predkupného práva pred podaním žaloby. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na to, že pri porušení predkúpneho práva má oprávnený spoluvlastník možnosť

dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. „ Pokiaľ sa oprávnený spoluvlastník
nedovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, z predkupného práva oprávnený
spoluvlastník má podľa § 603 ods. 3 OZ právo domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu,
aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu. Na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká
nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi podiel na kúpu za rovnakých

podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť
nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník na súde domáhať, aby bol prejav vôle nadobúdateľa
nahradený rozhodnutím súdu podľa § 161 ods. 3 OSP.“ (KRIŽAN, Martin. § 140 [Predkupné právo].
In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1085, marg.

č. 3.)

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že je správny názor súdu prvej inštancie vo
vzťahu k povahe a okolnostiam vzniku predmetného sporu, že žalobca pred podaním žaloby nevyzval
žalovaného, aby mu žalovaný nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých

podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov, čo je vlastne podmienkou
oprávneného spoluvlastníka ( žalobcu ) pred podaním žaloby na nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa.

18. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že je dôvodné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal
aplikáciou ust. § 257 CSP, avšak zároveň je súd povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám

konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý
proces je vytvorenie priestoru pre to, aby strana mohla účinne uplatňovať námietky a argumenty , ktoré
sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu a s ktorými sa súd musí náležite vysporiadať. Inak povedané,
z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre strany sporu procesný priestor k tomu,
aby sa vyjadrili k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa ust. § 257 CSP. Takáto povinnosť

je o to naliehavejšia v rámci odvolacieho konania, keď po prijatí rozhodnutia už strana sporu nemá
procesný nástroj svoje námietky uplatniť, na rozdiel od súdu prvej inštancie, keď je možné námietky
uplatniť ex post v odvolaní. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).