Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100074
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100074.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E.,
proti žalobkyňou označenému žalovanému: B. F. G., prokurátor Okresnej prokuratúry E. H., A. X, XXX
XX E. X, v konaní o podaní žalobkyne zo 28.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným 29.01.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“)
označeným ako cit. „Správna žaloba; Vec - sťažnosť na postup prokurátora“, v spojení s jeho prílohou,
sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd zabezpečil kontrolnú činnosť nad prácou prokurátora JUDr.
Ľuboslava Hudáka, ktorý svojím rozhodnutím č. 1Pn 712/24/8802-12 z 28.11.2024 zamietol sťažnosť

žalobkyne proti Uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Košice Dargovských
hrdinov ČVS: ORP-2210/DH-KE-2024 z 28.08.2024 vo veci odmietnutia trestného oznámenia
žalobkyne týkajúceho sa podozrenia zo spáchania prečinu ohovárania. Podanie žalobkyňa odôvodnila
konštatovaním, že prokuratúra je štátny orgán platený z daní daňových poplatníkov, a teda aj žalobkyňa
akoobčanSRmápodľaÚstavySRprávodomáhaťsaspravodlivéhoprocesuzostranyštátnychorgánov
SR.

2. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) „(1) V
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“

3. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.“

4. Podľa 18 ods. 1 SSP „Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.“5. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).“

6. Podľa § 99 písm. h) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak (h) tak ustanoví tento zákon
alebo osobitný predpis.“

7. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“)

„Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom
je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
(2) Podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti.“

8. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre „(1) Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie
zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo
ním určený prokurátor.
(2) Ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne
nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov
v tej istej veci.“

9. Podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre „(2) Krajská prokuratúra (b) riadi, organizuje a
kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr.“

10. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre „Na účely konania podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie (b) príslušný krajský
prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.“

11. V súlade s cit. § 97 SSP, správny súd v súvislosti s podaním žalobkyne skúmal, či sú splnené
procesné podmienky k tomu, aby správny súd mohol o tomto jej podaní konať a rozhodnúť, pričom
dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené.

12. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd

autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, správny súd v konaní
pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť
buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. V prípade, že je vada neodstrániteľná, správny súd vo veci
nemôže konať a konanie musí zastaviť.

13.Správnysúdnyporiadokdefinujerozsahprávomocisprávnehosúdnictvavjeho§6,pričomprávomoc
správnych súdov v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom sporovom i
mimosporovom konaní je súhrnom oprávnení a povinností súdu rozhodovacej povahy na základe
princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. Správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli

vydané v oblasti verejnej správy alebo aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov (veci súkromnoprávnej
povahy). Správne súdy ďalej preskúmavajú iné zásahy orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Pod
orgánmi verejnej správy (§ 4 SSP), je pre potreby správnej žaloby a jej právnej úpravy potrebné vnímať
výlučne orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy; orgány záujmovej samosprávy; právnické

osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a štátne orgány,
iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

14. Z obsahu vyššie uvedeného podania žalobkyne, na ktorom je rukou dopísané cit. „Správna žaloba“
a následne cit. „Vec: Sťažnosť na postup prokurátora“ je zrejmé, že žalobkyňa žiada vykonať dohľad
a preskúmať konanie a následné rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní podľa
Trestného poriadku o trestnom oznámení podanom žalobkyňou, t.j. žalobkyňa namieta nezákonnosťpostupuarozhodnutiaprokurátoraokresnejprokuratúryprirozhodovanívoveciňoupodanéhotrestného
oznámeniavrámcitrestnéhokonania(postuppredzačatímtrestnéhostíhania).Činnosťorgánovčinných
v trestnom konaní nie je pri úkonoch v tomto trestnom konaní možné považovať za činnosť orgánu

verejnej správy.
ArgumentačnepodpornesprávnysúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.
18SKomp/10/2022 z 25.01.2023 podľa ktorého cit. „Prokuratúru však nemožno označiť ani za právnickú
osobu ani za iný orgán či subjekt, ktoré by rozhodovali v oblasti verejnej správy. Naopak, z vyššie
zmienenej judikatúry jasne vyplýva, že prokuratúra stojí mimo systému orgánov verejnej správy, nie je

im nadriadená a nemôže im dávať pokyny alebo príkazy. Pokiaľ by prokuratúra mala vykonávať verejnú
správu, viedlo by to k nelogickému záveru, že by pritom vykonávala dozor sama nad sebou. Prokuratúru
tak nemožno podradiť pod žiadnu časť ustanovenia § 4 SSP, vymedzujúceho orgány verejnej správy,
ktorých akty môžu preskúmavať súdy v správnom súdnictve (tu porovnaj aj uznesenie NS sp. zn. 3
Sžnč 1/2010 a tiež judikát R 70/2014). Postup prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní
je upravený ustanoveniami TP a v určitom rozsahu aj zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v

znení neskorších predpisov. (...) Len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje, môže v režime súčasnej
úpravy uznesenie prokurátora preskúmať generálny prokurátor postupom podľa § 363 TP, nie však súd
rozhodujúci v správnom súdnictve (v tomto smere porovnaj opäť závery judikátu R 70/2014, ako aj
uznesenie NS sp. zn. 3 Sžk 23/2017). So zreteľom k tomu nemožno takúto preskúmateľnosť vyvodiť ani
z čl. 46 ods. 2 Ústavy, pretože aj ten výslovne zaručuje len právo na prieskum aktov orgánov verejnej

správy, nie na prieskum aktov iných orgánov verejnej moci.“

15. Medzi procesné podmienky konania pred správnym súdom patrí aj jeho právomoc rozhodnúť vec
v jej merite, pričom táto patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. S ohľadom na
vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nemá právomoc konať a rozhodnúť

v predmetnej veci. Súčasne s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že vec nepatrí ani do právomoci
iných súdov v rámci Slovenskej republiky. Z dikcie cit. § 18 ods. 1 SSP vyplýva, že pokiaľ správny súd
zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatujúc

nedostatok svojej právomoci, ako aj právomoci súdov Slovenskej republiky konanie postupom podľa
vety pred bodkočiarkou § 18 ods. 1 SSP v spojení s § 99 písm. h/ SSP zastavil.

17. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia následne v zmysle cit. § 18 ods. 1 SSP správny
súd uznesením postúpi podanie žalobkyne na ďalšie konanie príslušnej krajskej prokuratúre, do ktorej

právomoci táto vec patrí.

18. Podľa § 170 písm. b) SSP „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak (b) konanie
bolo zastavené.“

19. Keďže konanie bolo zastavené, správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 170 písm. b)
SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

20. Ohľadne poučenia o prípustnosti opravného prostriedku v danej veci, správny súd považuje
za nevyhnutné podotknúť, že podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP je zo zákona vylúčená možnosť

podania kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci týkajúcej sa jeho právomoci,
ktorý zámer zákonodarcu pri takejto zákonnej konštrukcii vychádzal zo snahy neduplikovať aj možnosť
použitia kasačnej sťažnosti v prípadoch, kde je zjednanie nápravy možné dosiahnuť aj iným zákonom
aprobovaným spôsobom, ktorým iným spôsobom v prípade rozhodnutia vo veci právomoci súdov je
možnosť riešiť vec v kompetenčnom spore podľa § 8 SSP. Avšak keďže predmetom kompetenčného

sporu je riešenie sporu o právomoc výlučne medzi súdmi a nie medzi súdom a iným orgánom štátnej
moci(prokuratúra),takvdanomprípadebyboltentopostupneaplikovateľnýmanavyševdanomprípade
je predmetom rozhodnutia správneho súdu zastavenie konania a nie riešenie sporu o právomoc, ktorá
spornosť vznesená ani nebola (bez sporu niet súdu). Z uvedených dôvodov správny súd v tejto veci
pripustilmožnosťvyužitiaopravnéhoprostriedkuprotirozhodnutiuozastaveníkonania,protirozhodnutiu

ktorému podanie opravného prostriedku § 439 SSP nevylučuje.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP].Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno

odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).