Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203964
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6622203964.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., 2/ F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. G.
XXXX/X, XXX XX H., 3/ B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX H., 4/ A. I., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom K. L. XXXX/XX, XXX XX H., 5/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/

XX, XXX XX K. C., 6/ A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX O., 7/ P. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G. a 8/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. A. XXXX/X, XXX
XX A. - D., všetci žalobcovia právne zastúpení B. E. L., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
J. C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX
S., právne zastúpenému B. N. O., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. C. X, XXX XX K.,
za účasti intervenientov: B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX T. a B. A., nar. XX.

XX. XXXX, bytom XXX XX O. D. XXX, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov 1/ až 8/
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/18/2023 – 358 zo dňa 05. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/18/2023 – 358 zo dňa 05. 09. 2024 v treťom
výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v plnej
uplatnenej výške 100 %, z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozhodnutímsúdkonanie,ktorýmsažalobcoviadomáhalinahradeniaprejavu
vôle proti žalovanému za účasti intervenientov v prvom a druhom rade na strane žalovaného z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcami zastavil (výrok I.). Ďalej rozhodol, že žalobcovia majú právo na náhradu
trov konania voči intervenientom na strane žalovaného v rozsahu 33 % (výrok II.). Ďalej rozhodol, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v plnej uplatnenej výške 100 % (výrok III.).

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z dôvodu, že právny zástupca žalobcov zobral podanú žalobu
späť v priebehu konania vo veci, súd konanie v zmysle ustanovenie § 146 ods. 1 CSP zastavil. Vo
vzťahu k trovám konania voči intervenientom na strane žalovaného rozhodol pri aplikácii ustanovenia
§ 256 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) a žalobcom priznal voči intervenientom na strane
žalovanéhoprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu33%zdôvodu,žedospelkzáveru,žekzastaveniu
konania nedošlo zavinením žalobcov v prípadoch prevodov štyroch podielov na liste vlastníctva č. XXX

a troch podielov na liste vlastníctva č. XXX z dôvodu, že z aktuálnych výpisov z týchto listov vlastníctva
vyplýva, že došlo počas konania k vráteniu do pôvodného stavu, avšak nie správaním žalovaného, ale
správaním intervenientov na strane žalovaného, ktorí v priebehu konania napravili protiprávny stav tým,
že odstúpili od kúpnych zmlúv, a tieto spoluvlastnícke podiely sa vrátili pôvodným spoluvlastníkom. Ďalej
súd rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k stranám sporu tak, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, a to podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože súd dospel k záveru,

že voči žalovanému bola žaloba podaná nedôvodne, keďže v priebehu konania sa preukázalo, žepredávajúca P. E. je matkou žalovaného ako kupujúceho, teda nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného
práva, žaloba obsahovala aj ďalšie formálne nedostatky, ktoré neboli odstránené ani po výzve súdu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to proti výroku III., ktorým
súd rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v plnej uplatnenej výške
100 %, podali odvolanie žalobcovia 1/ až 8/ uvádzajúc existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 365
ods. 1 písm. f/, d/, h/ a b/ CSP. V konkrétnostiach namietali, že súd sa s dôvodmi späťvzatia žaloby
nevysporiadal. Napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu považujú za zmätočné, neprekúmateľné

vzhľadom na absenciu odôvodnenia súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu nie sú schopní v odvolaní
reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. právneho posúdenia veci, keďže tieto
v napadnutom rozhodnutí neexistujú. Namietali nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo je
porušením práva na spravodlivé súdne konania, ktorá vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť
odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie. Poukázali na to, že súd vo veci poukázal iba na
jeden dôvod, a to, že v priebehu konania sa preukázalo, že P. E. je matkou žalovaného a v tomto

smere teda nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Uvedené je
pravda, avšak k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov došlo na základe kúpnych
zmlúv, ktorých vklad bol povolený v konaní vedenom Okresným úradom N. pod sp. zn. T./XX, T./XX,
T./XX, ktorými nadobudol žalovaný vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom od osôb, ktoré mu
neboli blízkymi osobami. Uvedená skutočnosť bola sporná počas celého konania, pričom v konaní

vyšlo najavo, že intervenienti nie sú žalovanému blízkymi osobami, rozhodli sa od kúpnych zmlúv
odstúpiť. Žalobcovia majú za to, že k zavineniu konania došlo aj na strane žalovaného, ktorý spolu
s intervenientmi a ostatnými prevodcami spôsobili protiprávny stav tým, že porušili predkupné právo
ostatných podielových spoluvlastníkov, čo bolo aj dôvodom podania žaloby o nahradenie prejavu vôle.
Priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcom považujú za nesprávne,

nakoľko sám žalovaný zavinil protiprávny stav a uvedeným spôsobom aj vznik súdneho konania. Súd
mal zohľadniť aj mieru zavinenia konania zo strany žalovaného a zaviazať ho na náhradu trov konania
v rozsahu 33 % a nie jemu priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nerozumejú tvrdeniu súdu
prvej inštancie o tom, že žaloba obsahovala aj ďalšie formálne nedostatky, ktoré neboli odstránené
ani po výzve súdu, pričom obsah žaloby v tomto prípade podstatný nie je, keďže v prípade späťvzatia

žaloby a zastavovania konania sa skúma iba to, kto procesne zavinil zastavenie konania, nie to, či vôbec
bolo možné žalobe vyhovieť. Opätovne poukazovali na to, že k zastaveniu konania nedošlo zavinením
žalobcov v prípadoch prevodov (štyri podiely na liste vlastníctva XXX a tri podiely na liste vlastníctva
XXX), vo vzťahu ku ktorým došlo počas konania k vráteniu do pôvodného stavu, avšak správaním
žalovaného, ktorý po podaní žaloby v tomto konaní napravil (bez jeho aktívnej účasti by nedošlo k zmene

zápisu v katastri nehnuteľností) protiprávny stav, a teda došlo k odstúpeniu od kúpnych zmlúv, pričom
spoluvlastnícke podiely sa vrátili pôvodným spoluvlastníkom. Súd mal dôsledne aplikovať ustanovenie
§ 256 ods. 1 CSP, čo však neurobil. Navrhli, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo v napadnutej časti
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom prizná voči žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 33 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby žalobcami, ktorí uznali, že P. E. je matkou žalovaného a v tomto smere teda nemohlo
dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobcov ako ostatných spoluvlastníkov. Žalobcovia opomínajú,

že žaloba o nahradenie prejavu vôle je žalobou, u ktorej nemôže rozsudok nahradiť nedostatok prejavu
vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, pokiaľ petit neobsahuje údaje o kúpnej cene a zároveň
je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy
nahrádzal. Žalobcovia do späťvzatia žaloby nedoplnili text kúpnej zmluvy, ktorej uzavretia so žalovaným
sa v súdnom konaní domáhali v dôsledku čoho by súd nebol mohol vyhovieť žalobe ani v prípade, že

by zo strany prevodcov skutočne došlo k opomenutiu predkupného práva žalobcov. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcov, že dôvod späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovaného. Tento argument by bol
dôvodný len v prípade, keby dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že žalovaný uzavrel so žalobcami kúpnu
zmluvu v znení tvoriacom petit žaloby, čo sa nestalo. Žalovaný má za to, že dôvodom späťvzatia žaloby
bola jednak jej nedôvodnosť, nevykonateľnosť petitu a jednak premlčanie, ktorého si boli žalobcovia,

resp. ich právny zástupca, vedomí. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, by súd prvej inštancie
musel žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené a v konaní
súdu predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, ani v samotnom uznesení nedošlo k žiadnym
vadám, ktoré by odôvodňovali záver o porušení práva žalobcov na spravodlivý proces. Navrhol, abyodvolací súd napadnutý výrok uznesenia o povinnosti žalobcov nahradiť žalovanému trovy konania, ako
vecne správny potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/ až 8/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1
CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný má

právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd preskúmaním veci a podaného odvolania dospel k názoru, že najzásadnejšia odvolacia
námietka žalobcov, ktorou namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu

k tretiemu výroku, je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce v druhom
odseku bodu 7. odôvodnenia, ktorým odôvodňoval výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcov
a žalovaného, poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, avšak z hľadiska procesného zavinenia
svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
posudzoval z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia predmetu sporu. Odvolací súd uvádza, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, premietnutá v ustanovení § 255 CSP, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v ustanovení § 256 CSP a znamená, že
trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. V prípade, že strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pričom procesné zavinenie
v zmysle § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a pre ustálenie procesného zavinenia

sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a teda zistené, či
bola žaloba podaná dôvodne, vzniká povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania, pričom
pojem procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. V prípade späťvzatia
žaloby žalobcom, nemožno bez posúdenia rozhodujúcich skutočností, ktoré vznikli po začatí konania

jednoznačne ustáliť, že by žalobca tým, že zobral žalobu späť procesne zavinil zastavenie konania; vždy
treba vziať do úvahy okolnosti, pre ktoré žalobca (v tomto prípade žalobcovia 1/ až 8/ zobrali žalobu
späť). V súdenej veci je zrejmé, že žalobcovia zobrali žalobu späť jednak z dôvodu, že po začatí konania
čiastočne odpadol predmet sporu, keď jedna zo zmluvných strán vo vzťahu ku kúpnym zmluvám,
ktoré boli uzavreté medzi žalovaným ako predávajúcim a intervenientami na strane žalovaného ako

kupujúcimi a predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali
nahradenia prejavu vôle za žalovaného, intervenienti odstúpili od kúpnych zmlúv a došlo k obnoveniu
zápisu vlastníckeho práva, ako pred uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalovaným a intervenientami 1/
a 2/ vystupujúcimi v súdnom konaní na strane žalovaného. Hoci súd prvej inštancie vo vzťahu k tretiemu
výroku žiadnym spôsobom nevyhodnotil túto situáciu, je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia z bodu 7.

ods. 1, keď súd odôvodňoval rozhodnutie, ktorým žalobcom priznal právo na náhradu trov konania voči
intervenientom na strane žalovaného v rozsahu 33 %, že dospel k záveru, že k zastaveniu konania
nedošlo zavinením žalobcov v prípadoch prevodov štyroch podielov na LV č. XXX a troch podielov
na LV č. XXX, avšak nie správaním žalovaného ako to tvrdil právny zástupca žalobcu, ale správaním
intervenientovnastranežalovaného.Odvolacísúduvádza,žehocisúdtretívýrokrozhodnutiazhľadiska

procesného zavinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, konanie jednej zmluvnej strany, čo sa týka
uzavretých kúpnych zmlúv, ku ktorým sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle, z procesného
hľadiska nemôže ísť na ťarchu žalobcov, ktorí neboli účastníkmi v tejto zmluve, ale je spravodlivé
očakávať, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, u ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva zo
žalovaného ako predávajúceho na intervenientov ako kupujúcich, procesné zavinenie zaťažuje práve

žalovaného. Čo sa týka ostatných nehnuteľností, u týchto po začatí konania nedošlo k žiadnym
skutočnostiam pre iné posúdenie zodpovednosti, ako zodpovednosti na strane žalobcov, ktorí žalobu
zobrali späť. Je preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov strán sporu, t.j. žalobcov a žalovaného, posúdiť mieru procesného zavinenia na zastavení
konania a s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1

CSP, opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k stranám sporu. Odvolací
súd berúc do úvahy aj ďalšiu námietku žalobcov v podanom odvolaní, keď namietali nezrozumiteľnosť
tvrdenia súdu o tom, že žaloba obsahovala aj ďalšie formálne nedostatky, ktoré neboli odstránené ani
po výzve súdu, odvolací súd uvádza, že preštudovaním obsahu spisu je zrejmé, že žaloba žalobcovv rozsudočnom návrhu neobsahovala všetky údaje kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia
domáhali nahradenia vôle rozhodnutím súdu, predovšetkým neobsahovala výšku kúpnej ceny, zároveň
však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie s prihliadnutím na znenie rozsudočného návrhu však

nepostupoval v zmysle § 129 CSP, preto vyhodnotenie súdom pri zastavení konania vo vzťahu k trovám
konania spôsobom, že žaloba obsahovala aj ďalšie formálne nedostatky, ktoré neboli odstránené ani
po výzve súdu, neobstojí.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodne v súlade
s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, berúc do úvahy zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, pričom

svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby netrpelo vadou arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a aby
bolo v súlade s odôvodnením rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, berúc do úvahy aj ustanovenie
§ 234 ods. 2 CSP.

6. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie postupom v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

7. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).