Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011456
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011456.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
10.01.2025 pod sp. zn. 14T/79/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.03.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ -5/ pre
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), (z toho v bodoch 4/ a 5/ len podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona) s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona, v bode 1/ - 5/ pokračovací

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno e) Trestného zákona (z toho v bodoch 2/ a 3/ podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, v bodoch 1/, 4/ a 5/ podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods.2 Trestného zákona účinného

od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m)
a § 41 ods.1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému D. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, škodu vo výške 1.110,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX
so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 474-482 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie
obžalovaný A. B., namietajúc ním výrok o uloženom treste s tým, že ho považuje za neprimerane prísny.

V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal, že okresný súd mohol a mal

vzhľadom na učinené vyhlásenie o vine aplikovať ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona a mimoriadne znížiť
trestažnaúplnedolnúmožnúhranicu,teda2rokya8mesiacov.Jetohonázoru,ženepodmienečnýtrestv takejto dĺžke je adekvátny spáchanej trestnej činnosti a dostatočný na nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti Taktiež poukázal na bežnú rozhodovaciu prax súdov v Trnavskom kraji, kde súdy v prípade
dohody o vine a treste, alebo „vyhlásenia“, ukladajú tresty znížené o jednu tretinu pod dolnú hranicu

a to aj u páchateľov závažnejšej trestnej činnosti, než je trestná činnosť v predmetnej veci. U neho sa
nejedná o tak vážne trestnoprávne narušenú osobu, aby účel trestu nemohol byť dosiahnutý trestom
odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste v časti uloženej dĺžky trestu zo 4 rokov na
2 roky a 8 mesiacov, a aby nariadil jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Alternatívne

žiada, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a vrátil vec prvostupňovému súdu.

Vlastným písomným podaním k vyššie uvedenému odsúdený dodal, že svoju vinu uznáva a úprimne
spáchania skutku ľutuje, čo nebolo v jeho prípade dostatočne zohľadnené výškou trestu a nebolo vzatý
do úvahy ani fakt, že sa trestného činu dopustil vo veku blízkom mladistvému ( § 36 písm. d) Tr. zákona).
Žiada preto o uloženie miernejšieho trestu.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia v prítomnosti
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaného a jeho obhajcu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný
a primeraný.

Obhajca obžalovaného spolu s obžalovaným na verejnom zasadnutí poukazovali na písomné dôvody
odvolania s tým, že mu navrhli v celom rozsahu vyhovieť a uložiť obžalovanému trest pri aplikácii
ustanovenia § 39 ods.5 Tr. zákona.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd

zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zákonné
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného k prejednávanej

veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť a účel trestu prichádzalo
do úvahy pri prevahe priťažujúcich okolností ( §§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona), proti okolnostiam
poľahčujúcim ( § 36 písm. l) Tr. zákona), uloženie výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Uložený trest na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za žalovanú trestnú
činnosť vo výmere 4 roky zároveň zohľadnil tak okolnosti spáchaného skutku resp. skutkov, ako aj

osobu obžalovaného, preto ho považuje aj odvolací súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr. zák., ako i požiadavke individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ obžalovaný namieta zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom na
to, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, tak odvolací súd ma opačný

názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním tejto trestnej
činnosti tri krát súdne trestaný, za čo mu bol uložený tak podmienečný, ako i nepodmienečný trest
odňatia slobody, z výkonu ktorého bol prepustený dňa 03.03.2024, teda len 3 mesiace pred spáchaním
momentálne súdenej trestnej činnosti. V danej súvislosti je nevyhnutné zvýrazniť aj fakt, že v minulosti
sa obžalovaný dopustil aj 14 priestupkov rôzneho, najmä majetkového charakteru, ktoré skutočnosti

jednotlivo i vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu len odzrkadľujú to, že výkon alternatívneho
trestu ani trestu nepodmienečného, nemali na obžalovaného želaný vplyv a efekt v podobe nápravy
a resocializácie a preto je nutné považovať uložený 4 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody za
plne zákonný a adekvátny.Zároveň nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu tvrdiť, že výška uloženého trestu je neprimerane
vysoká, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného, vyplývajúcich z jeho trestnej histórie,

ako i mnohosti stíhanej trestnej činnosti, prejednávanej v momentálne súdenom prípade, by bolo plne
dôvodným uloženie trestu aj prísnejšieho, v rámci strednej hranici trestnej sadzby, ktorá je v danom
prípade 4-10 rokov.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku

môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 4 rokov
za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru
odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu

trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom
v uvedenom rozsahu stotožnil aj odvolací súd bez toho, aby zvažoval akékoľvek zmiernenie tohto trestu.

Tak, ako to zvýraznil i okresný súd v zdôvodnení napadnutého rozsudku, obžalovaný by si mal uvedomiť,

že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho
trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami
pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne
pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej

činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a
spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu
zohľadniť, a to účel trestu tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,

na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K ostatným odvolacím námietkam :

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal zákonnosť napadnutého výroku o treste i s poukazom
na to, že prvostupňový súd mal v danom prípade po učinení jeho vyhlásenia o vine a oľutovania trestnej

činnosti postupovať v zmysle zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.5 Tr. zák.

Odvolací súd s takýmto názorom obžalovaného nesúhlasí a v danom smere uvádza, že vyhlásenie
o vine neznamená obligatórnosť použitia § 39 ods.5 Tr. zák. v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a
takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej praxi tak súdy v určitých prípadoch postupujú.

Splnenie podmienok uvedených v § 39 Tr. zák. je nutné zvážiť vzhľadom na všetky individuálne okolnosti
prípadu a pomery páchateľa. Odvolací súd na danom mieste uvádza, že prvostupňový súd priznanie
obžalovaného k spáchaniu skutku a úprimné oľutovanie na hlavnom pojednávaní plne zohľadnil v rámci
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho, pri prevažujúcom pomere
priťažujúcich okolností a s poukazom na jeho trestnoprávnu históriu poznačenú opätovným páchaním

trestnej činnosti, následne ukladal primeraný, podľa názoru odvolacieho súdu skôr miernejší trest.
Okresný súd v tejto súvislosti tiež relevantne poukázal na to, že obžalovaný bol krátko pred páchaním
predmetnej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá skúsenosť ho neodradila od
opätovného, vdanomprípadeznačnezávažnéhoprotiprávnehosprávania,pričomtentopredchádzajúci
nepodmienečný trest nebol dostatočne účinný bez zjavného odstrašujúceho účinku, čo ukazuje na

absenciu efektívnej nápravy a naznačuje potrebu prísnejšieho trestu predovšetkým na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na dosiahnutie účinnej resocializácie. Predmetný výkon nepodmienečného trestu
by mal pomôcť obžalovanému nielen odpykať si trest, ale aj zmeniť svoje správanie a postoje v prospech
spoločnosti.Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že v danom prípade mu mal okresný súd priznať i poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, tak v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku dostal

dostatočnú odpoveď, prečo nebolo možné predmetnú okolnosť v prospech obžalovaného aplikovať,
s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Je totiž rovnakého názoru ako súd prvostupňový, že v predmetnom konaní nebolo nijakým spôsobom
preukázané, že skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestné činy vo veku blízkom veku mladistvých,

mala relevantný vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Na priznanie uvedenej poľahčujúcej
okolnosti sa vyžaduje, aby bol vek okolnosťou významnou v súvislosti so spáchaným skutkom, čo však
aj s poukazom na predchádzajúce skúsenosti obžalovaného s páchaním trestnej činnosti, výkonom
trestu, samotnej závažnosti trestnej činnosti, u ktorej obžalovaný bezpochyby bol vzhľadom na mentálnu
vyspelosť a skúsenosti schopný rozpoznať nezákonnosť svojho konania, preto jeho nízky vek aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je dostatočným ospravedlnením pre zmiernenie trestu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý bol
uložený obžalovanému, je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je
viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, a taktiež je trestom na nápravu obžalovaného
postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Trestného
zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( napriek tomu,
že bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin), tento nebol predmetom prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, nakoľko

uvedený výrok nebol podaným odvolaním namietaný a tiež akákoľvek zmena tohto „závislého“ výroku
k výroku o nepodmienečnom treste, by bola pre absenciu odvolania prokurátora v rozpore so zásadou
reformatio in peius.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.