Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1118205882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: 2. Investičné družstvo,
so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, IČO: 48 276 596, právne zast.: Advokátska
kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti
žalovanému: Insolvency k.s., so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 388, správca
úpadcu: Bau3Mex a.s., so sídlom Príjazdná 7/A, 831 07 Bratislava, IČO: 35 761 903, o určenie popretej
pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/13/2018-307
zo dňa 15.11.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/13/2018-307 zo dňa
15.11.2022 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 30, § 32 ods. 1. ods. 3, ods.
4, ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu
a výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu č. 1 a č. 2 voči úpadcovi sú čo do právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti nesporné a považujú sa za zistené. Žalobca prihlásil do konkurzu vedeného
na majetok úpadcu pohľadávky v celkových sumách 274.658,63 Eur (prihláška č. 1) a 454.480,77 Eur

(prihláška č. 2) a žalovaný prihlásené pohľadávky poprel v celom prihlásenom rozsahu s odôvodnením,
žeobeprihlásenépohľadávkyžalobcusúpremlčané.Správcaobepohľadávkypoprelzdôvoduuplynutia
maximálnej dĺžky premlčacej doby v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka a pohľadávku č. 2
poprel aj z dôvodu nemožnosti určenia výšky zmluvnej pokuty z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného
zmluvného ustanovenia a neurčenia spôsobu výpočtu. Žalobca uviedol, že sa s dôvodmi popretia
nestotožňuje a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že popretie prihlásených
pohľadávok č. 1 a č. 2 žalovaným v časti ich vymáhateľnosti z dôvodu uplatnenej námietky premlčania
je dôvodné, nakoľko preukázateľne bolo konanie o zaplatenie istiny tvoriacej nezaplatené splátky
kúpnej ceny, ako aj zmluvnej pokuty, právoplatne zastavené. Premlčacia doba v zmysle § 408Obchodného zákonníka plynula a márne uplynula. Pohľadávky boli prihlásené v konkurznom konaní
úpadcu preukázateľne po márnom uplynutí 10-ročnej premlčacej doby a žalovaný popretím pohľadávok
vzniesol námietku premlčania.

4. Pri pohľadávke č. 2 súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť popretia aj v časti istiny čo do právneho
dôvodu a výšky, nakoľko právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola preukázateľne aplikácia čl. II. ods.
5 Kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.1999, kde je uvedené, že pokiaľ kupujúci nezaplatí jednotlivé sumy podľa
splátkového kalendára v časových lehotách ako je dohodnuté v bode 2, je povinný zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, avšak nie je tam uvedené z akého základu sa zmluvná
pokuta určuje. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Práve absencia presného určenia
z akého základu sa zmluvná pokuta vypočíta spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedeného
ustanovenia zmluvy a teda jeho neplatnosť. Súd neprisvedčil argumentácii žalobcu o tom, že uvedenú
absenciu základu zmluvnej pokuty má súd vyhodnotiť ako chybu v písaní a predpokladať, že základ

tvoria nezaplatené splátky kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že podaná žaloba je
nedôvodná a nakoľko si žalovaný v konaní trovy konania neuplatnil, súd prvej inštancie ich žalovanému
nepriznal.

5.Rozsudokvzákonnejlehotenapadolodvolanímžalobcavcelomrozsahu,atozdôvodovnesprávneho

záveru súdu o dôvodnosti námietky premlčania. Žalobca má za to, že konanie o zaplatenie jeho
pohľadávky, ktoré bolo zastavené, Najvyšší súd SR zastavil nesprávne, keď nemohol zastaviť prerušené
konanie. Žalobca oprávnene očakával, že konanie je prerušené, a teda mu neplynie premlčacia doba,
ktorá tak nemohla ani uplynúť. Podľa žalobcu tak neboli splnené podmienky na aplikáciu § 408 ods.
1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o súdom konštatovanú neurčitosť a nezrozumiteľnosť spôsobu

výpočtu pohľadávky č. 2, táto už bola uplatnené v základnom konaní, kde súd v rámci platobného
rozkazu nekonštatoval jej neurčitosť. Ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute treba vykladať tak, že sa
jedná o percentuálnu výšku zo základu, ktorým je pohľadávka veriteľa, s ktorou je úpadca v omeškaní.
Je celkom zrejmé, že sa jedná o chybu v písaní a táto skutočnosť nebola zo strany súdu spochybnená.
Právny názor súdu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti je preto nesprávny. Žalobca navrhol, aby odvolací

súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že mu boli odvolanie spolu s výzvou
doručené na vyjadrenie.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 CSP)
a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci s poukazom na § 385
ods. 1 CSP pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k včasnosti podania žaloby, vykonal
dokazovanie vo vzťahu k včasnosti podanej žaloby a po vykonaní pojednávania dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

8. Žalobca bol na preukázanie podania včasnosti žaloby písomne vyzvaný odvolacím súdom a dňa
29.10.2024súdupísomneoznámil(č.l.344spisu),žežalobabolapodanádňa28.03.2018velektronickej
podobe,mailomnamailovúadresuOkresnéhosúduBratislavaIafaxomzrejmeomylomnaOkresnýsúd

Banská Bystrica a následne dodatočne doručená v lehote desiatich dní v listinnej podobe do podateľne
Okresného súdu Bratislava I. Desiaty deň bol 07.04.2018 a tento pripadol na sobotu, preto bola žaloba
v listinnej podobe podaná do podateľne dňa 09.04.2018 v pondelok. Poštová zásielka bola odoslaná
dňa 06.04.2018 pod číslom RE482047263SK a tiež dňa 07.04.2018 pod číslom RE481728203SK.
Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi oznámené dňa 26.02.2018, a teda ak bola žaloba

podaná dňa 28.03.2018, bola podaná v lehote 30 dní od oznámenia o popretí, t.j. včas so zachovaním
hmotnoprávnej lehoty pre podanie žaloby podľa § 32 ods. 9 ZoKR. Podaním doručeným súdu dňa
30.10.2024 (č.l. 356 spisu) žalobca oznámil, že žaloba bola faxom podaná aj na Okresný súd Bratislava
I o 23.55 hod.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 30.10.2024 vo vzťahu
k včasnosti žaloby uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení zo dňa 29.10.2024 a 30.10.2024. Žaloba
bola podaná včas mailom dňa 28.03.2018 a jej doplnenie bolo v zákonnej lehote. Žalovaný sa z účastina pojednávaní ospravedlnil pre neodkladné povinnosti a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti (č.l.
329 spisu).

10. Žalobca k preukázaniu včasnosti podania žaloby zaslal ďalšie písomné vyjadrenie dňa 26.11.2024
(č.l. 375 spisu) a predložil fotografie o.i. preukazujúce odoslanie žaloby mailom dňa 28.03.2018 o 23.59
hod. Prílohou podania boli aj dve videá o otvorení predmetnej správy a o preposlaní predmetnej správy
so zobrazením obsahu správy. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že nakoľko ide o starý program,
ktorý slúži len ako archív v minulosti odoslaných a prijatých správ, správa sa z neho nedá preposlať,

ale len vytlačiť. S ohľadom na ďalšie doplnené dôkazy má žalobca za to, že žaloba bola podaná včas
dňa 28.03.2018.

11. Odvolací súd sa na pojednávaní dňa 27.11.2024 oboznámil s doplnením dôkazov zo strany žalobcu,
ktoré tvoria fotografie - screenshot obrazovky počítača právneho zástupcu žalobcu a dve videá, ktoré
sú v registri označené ako Dokument IMG_3587.MOV a Dokument IMG_3586.MOV. Právny zástupca

žalobcu a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti
(č.l. 405 a č.l. 401 spisu).

12. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu

č. 1 v sume 274.658,63 Eur a č. 2 v sume 454.480,77 Eur voči úpadcovi sú čo do právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti nesporné a považujú sa za zistené. Uvedené pohľadávky si žalobca prihlásil
v konkurze na majetok úpadcu (č.l. 18-20 spisu). Správca obe pohľadávky poprel oznámením zo dňa
13.02.2018 (č.l. 58 spisu), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2018, čo je zrejmé z podanej žaloby
a táto skutočnosť nebola sporná (č.l. 4 spisu).

15. Podľa § 32 ods. 9 ZoRK, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na
súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní a začína plynúť odo dňa doručenia
písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. Táto lehota je hmotnoprávna (napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 2ObdoV/25/2012 zo dňa 30.01.2014). V tejto zákonnej lehote musí byť

žaloba doručená na súd, inak právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zanikne. Nie je pritom
rozhodujúce, či žaloba bola v tejto lehote podaná na príslušný alebo nepríslušný súd, t.j. aj v prípade
doručenia incidenčnej žaloby v lehote na nepríslušný súd zostáva lehota zachovaná. Predmetnú žalobu
nepostačuje podať na poštovú prepravu. Ak súd v spore zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu
zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver

o oneskorenosti žaloby vyplýva.

17. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

18. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

19. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.20. Odvolací súd z obsahu spisu a doplneného dokazovania zo strany žalobcu k otázke včasnosti
podania žaloby zistil, že žalobca predmetnú žalobu podal viacerými spôsobmi (mailom, telefaxom,

poštou, osobne), a to nasledovne:
- dňa 29.03.2018 o 01.00 hod. doručený email do schránky podateľne Okresného súdu Bratislava I (č.l.
1 spisu),
- dňa 28.03.2018 telefaxom na č. 02/88811191 na Okresný súd Bratislava I - začiatok prenosu o 23.55
hod. (č.l. 359 spisu),

- dňa 28.03.2018 telefaxom na č. 02/88811192 na Okresný súd Bratislava I - začiatok prenosu o 23.57
hod. (č.l. 359 spisu - zadná strana),
- dňa 28.03.2017 o 23.54 hod. telefaxom na č. 8861191 na Okresný súd Banská Bystrica (č.l. 337 spisu),
- dňa 11.04.2018 doručená listinná forma Okresnému súdu Bratislava I, ktorá bola na poštovú prepravu
podaná dňa 06.04.2018 ako zásielka pod č. RE482047263SK (obálka pripojená k čl. 66 spisu, resp.
podací lístok na č.l. 340),

- dňa 10.04.2018 doručená listinná forma Okresnému súdu Bratislava I, ktorá bola na poštovú prepravu
podaná dňa 07.04.2018 ako zásielka pod č. RE481728203SK (obálka pripojená nachádzajúca sa v
prílohách na konci spisu, resp. podací lístok na č.l. 341 spisu),
- dňa 09.04.2018 osobne na Okresnom súde Banská Bystrica (č.l. 338 spisu).

21. Žalobca zároveň predložil výtlačok odoslaného mailu (č.l. 334 a č.l. 344 spisu), ako aj screenshot
obrazovky počítača právneho zástupcu žalobcu (č.l. 376, č.l.377 a č.l. 380 spisu), z ktorých vyplýva
odoslanie emailu so žalobou dňa 28.03.2018 o 23.59 hod. Uvedené bolo zároveň priložené do
elektronického spisu aj vo forme videí označených ako Dokument IMG_3587.MOV a Dokument
IMG_3586.MOV.

22. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nebolo sporné, že oznámenie o popretí pohľadávky
bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2018 (pondelok), čo je zrejmé z obsahu podanej žaloby ako aj
z písomných vyjadrení žalobcu. Lehota 30 dní na podanie žaloby tak začala plynúť dňa 27.02.2018
(utorok) a tridsiaty deň pripadol na deň 28.03.2018 (streda). Len kvalifikované podanie žaloby na súde

(hoci aj nepríslušnom) dňa 28.03.2018, by predstavovalo podanie predmetnej incidenčnej žaloby včas
s ohľadom na § 32 ods. 9 ZoKR.

23. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 349/2019-12 zo dňa
21.11.2019, zo záverov ktorého o.i. vyplýva, že: „Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o taxatívne určenie podôb
podania strany a „Týmito podaniami sa zjednocuje terminológia procesného predpisu a hmotnoprávna
terminológia o písomnej forme právneho úkonu. Písomné podanie už nie je možné, ako to bolo podľa
§ 42 OSP, uskutočniť telefaxom.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,

BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016.
ISBN 978-80-7400-629-6.).

24. Ustanovenie § 125 ods. 1 CSP uvádza taxatívny výpočet možností podôb podania strany, keď
podanie je možné uskautočniť len listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Akékoľvek iné formy /

podoby podania tak CSP nepripúšťa. S ohľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 CSP ako aj s poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 349/2019-12 zo dňa 21.11.2019, ktoré vylučujú podanie
žaloby telefaxom od 01.07.2016 (t.j. od účinnosti CSP), tak nie je možné akceptovať podanie žaloby
formou telefaxu. Podanie žaloby telefaxom dňa 28.03.2018 na Okresnom súde Bratislava I o 23.55 hod.,
resp. o 23.57 hod., ako aj podanie žaloby telefaxom dňa 28.03.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica

o 23.54 hod., preto nespĺňajú požiadavku včasného podania incidenčnej žaloby podľa § 32 ods. 9 ZoKR
a súd na tieto nemohol prihliadať.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 115/2020-16 zo dňa
01.04.2020, zo záverov ktorého o.i. vyplýva, že: Forma elektronickej komunikácie (email do elektronickej

schránky-pozn.odvolaciehosúdu),ktorúzvolilsťažovateľ(resp.jehoprávnyzástupca,pozn.)pripodaní
sťažnosti, nespadá do pôsobnosti zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o eGovernmente“). Z uvedeného preto zároveň vyplýva, žena sťažovateľom zvolenú formu elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého
elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (§ 25
ods. 1 tretia veta zákona o e-Governmente).

Tento záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pravidlo vymedzené
v § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente aplikoval na neautorizované elektronické podanie podané
prostredníctvom portálu eŽaloby (v spojení s povinnosťou doručiť podanie v desaťdňovej lehote podľa §
125 ods. 2 CSP, pozn.), keď pri vyplnení správneho súdu považoval pre zachovanie lehoty na podanie
odvolania za rozhodný moment odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania

momentu skutočného doručenia podania z tohto systému určenému súdu (porovnaj napr. uznesenie sp.
zn. 3Cdo/105/2019 z 10. októbra 2019 a judikatúru uvedenú v tomto rozhodnutí - sp. zn. 5Cdo/12/2018,
8Cdo/14/2019, 5Cdo/75/2019). Vo vzťahu k bežnej e-mailovej komunikácii však v inej veci uviedol, že
pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih
doručenia e-mailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu
súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (uznesenie sp. zn. 2Obdo/12/2016 z 31. januára

2017). V tomto kontexte je vhodné zdôrazniť, že v prerokúvanom prípade sťažovateľ nevyužil portál
eŽaloby, ale klasickú e-mailovú službu na podanie elektronickej neautorizovanej sťažnosti.
Určenie rozhodného momentu pre záver o zachovaní lehoty - pri forme elektronickej komunikácie, ktorú
zvolil sťažovateľ, vychádza z § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z tohto

hľadiska je pre právny záver o zachovaní lehoty rozhodujúce posúdenie toho, či osoba, ktorá odosiela
podanie prostredníctvom e-mailovej služby, odovzdala podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Ústavný súd v tomto kontexte dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a
bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej
(elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno

uvažovať o konkrétnej e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v
zmysle § 121 ods. 5 CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená
príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy.
Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, ktorá vychádza
z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom e-mailu (alebo aj telefaxu) nie je

komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný doručiť podanie, preto rozhodujúcim je moment
doručenia podania súdu (porovnaj napr. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08 a IV. ÚS 2492/08).
Nad rámec veci ústavný súd tiež poukazuje na § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdoch“), podľa ktorého
orgánverejnejmoci,advokát,súdnyexekútor,notárasprávcasúpovinnívkonanípredsúdomdoručovať

podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú
schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie
určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený
elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom
takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady

trov konania.
Uvedené ustanovenie zákona o súdoch sankcionuje nevyužitie príslušnej formy elektronickej
komunikácie so súdom znášaním trov konania, ktoré zvolenou formou doručenia podania vznikli, a
nemožnosťou ich náhrady. Obdobne možno nazerať na využitie bežnej e-mailovej komunikácie v tom
zmysle, že ak advokát nevyužije formu 8 elektronickej komunikácie podľa zákona o e-Governmente,

ktorý je založený aj na systéme elektronických potvrdení o doručení, resp. odoslaní, je v zásade povinný
znášať riziko komplikácií, ktoré pri tejto forme elektronickej komunikácie môžu vzniknúť. Je to dané
aj povahou e-mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie, až keď
mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje výlučne uvedená
osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová aplikácia. Okrem uvedeného je

potrebné prihliadnuť aj na to, že preukázanie momentu odoslania e-mailu bežnými prostriedkami,
napr. prostredníctvom tzv. screenshotu, t.j. fotografie obrazovky (ktorý zvolil aj sťažovateľ, pozn.),
alebo pokročilejšími prostriedkami, napr. prostredníctvom exportu dát zo serverového logu vo formáte
textového súboru, je pre zručnú osobu pomerne ľahko pozmeniteľným dôkazom. Nespochybniteľné
preukázanie momentu odoslania e-mailu by vo svojej podstate bolo v sporných prípadoch potrebné

realizovať takmer na úrovni znaleckého dokazovania certifikovaným subjektom na základe priameho
vstupu do systému odosielateľa e-mailu. Aj tieto praktické hľadiská podporujú právny záver, že pri
elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy,
a nie okamih jeho odoslania.26. Odvolací súd tak vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 CSP a najmä rozhodnutie Ústavného súdu
SR č.k. IV. ÚS 115/2020-16 zo dňa 01.04.2020, dospel k záveru, že podanie predmetnej incidenčnej

žaloby formou emailu bolo podané oneskorene. V danom prípade žalobca síce predložil súdu dôkazy
preukazujúce odoslanie emailu dňa 28.03.2018 o 23.59 hod. (screenshot a video obrazovky počítača
s otvoreným archívom odoslaných správ), čo by predstavovalo podanie žaloby včas. Avšak s ohľadom
na skutočnosť, že rozhodným momentom nie je okamih odoslania emailovej správy, ale okamih
jej doručenia súdu, odvolací súd vychádzal z dokladu preukazujúceho doručenie emailovej správy.

Z obsahu spisu je potom jednoznačné (č.l. 1 spisu), že emailová správa obsahujúca žalobu, bola
Okresnému súdu Bratislava I doručená dňa 29.03.2018 o 01.00 hod., t.j. po zákonom stanovenej lehote
pre podanie žaloby podľa § 32 ods. 9 ZoKR. V danom prípade tak ani podanie žaloby formou emailu
nemohlo vyvolať sledované účinky podanej incidenčnej žaloby.

27. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že nakoľko ani jedno podanie žaloby prostredníctvom

telefaxov a emailu nebolo včasné, posudzoval samostatne podanie žaloby osobne, resp. formou
poštovej prepravy. Pokiaľ ide o doručenie žaloby v listinnej podobe na Okresný súd Bratislava I
(doručenie dňa 10.04.2018, resp. dňa 11.04.2018), v oboch prípadoch sa jedná o doručenie žaloby po
zákonom stanovenej lehote, keďže v danom prípade nepostačuje žalobu v zákonnej lehote odoslať na
poštovú prepravu, ale žaloba musí byť v tejto lehote doručená na súd. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že

osobne bola žaloba podaná dňa 09.04.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica. Nakoľko žalobu bolo
potrebné podať do 28.03.2018, je nepochybné, že aj takto podaná žaloba bola podaná oneskorene.

28. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s ohľadom na skutočnosť, že elektronicky podaná žaloba
(emailom) nebola podaná v zákonnej lehote, nemôže sa v prípade poštou zaslaných žalôb, resp. ani v

prípade osobne podanej žaloby, jednať o kvalifikované doplnenie elektronicky podanej žaloby.

29. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že v prejednávanej veci nebola žaloba podaná včas, t.j.
najneskôr dňa 28.03.2018, a to žiadnym zo žalobcom zvolených spôsobov. Súd prvej inštancie preto
nemal žalobu vecne prejednávať, t.j. nemal vykonávať dokazovanie a posudzovať vec meritórne, ale

dokazovanie mal smerovať len k otázke splnenia podmienky včasnosti podania žaloby a na základe
taktovykonanéhodokazovaniamalžalobuzamietnuťakooneskorenepodanú.Ahocisúdprvejinštancie
žalobu zamietol z iných dôvodov, odvolací súd uvádza, že jeho rozhodnutie je vecne správne.

30. Tvrdenia žalobcu v odvolaní ani v konaní pred odvolacím súdom neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť výroku odvolaním napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
citované ustanovenia zákona preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).