Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20Saz/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100279
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez dokladu totožnosti, toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného
Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ
Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-197-010/2024-AV zo dňa 28.11.2024 žalovaný administratívne
vyhostil žalobcu z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon o pobyte cudzincov“) a podľa § 82 ods.
3 písm. b) zák. o pobyte cudzincov mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie
všetkých členských štátov na dobu 3 roky.

2. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-197-013/2024-AV zo dňa 28.11.2024 (ďalej len „rozhodnutie
o zaistení“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac
do 28.01.2025 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil žalobcu do Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ako „ÚPZC“).
3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.11.2024 v čase o 15:15 bol hliadkou
Mobilnej jednotky PZ Bratislava na bývalom hraničnom priechode Čunovo - Rajka zastavený autobus

spoločnosti Flixbus (Linka Budapešť/Praha). Následne bolo cestujúcim autobusu oznámené, že sa koná
bezpečnostná represívna akcia zameraná na nelegálnu migráciu a aby si pripravili potrebné cestovné
doklady z dôvodu kontroly. Žalobca na výzvu nepredložil žiaden doklad totožnosti ani nevedel iným
hodnoverným spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky. Totožnosť
žalobcu nie je potvrdená, ide o identitu, ktorú o sebe sám uviedol. Lustráciou v informačných systémoch
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nemá udelený pobyt na území
Slovenskej republiky. Nakoľko sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky resp. schengenského

priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 28.11.2024 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov vydal Rozhodnutie o administratívnej vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-
BA5-197-010/2024-AV, pričom v rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Správny
orgán v rozhodnutí vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, akoaj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený všeobecný záujem.
Zároveň bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu 3 roky.
Správny orgán mal za to, že žalobca doterajším konaním, pri ktorom sa neoprávnene zdržiaval na území

Slovenskej republiky ako aj schengenského priestoru, nepretržite porušoval všeobecne záväzné právne
normy.
4. Dňa 28.11.2024 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods.
1 správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-197- 009/2024-AV (ďalej len „zápisnica o
podaní vyjadrenia“), v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako

aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Žalobca nežiadal o azyl na území
Slovenskej republiky. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona
o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho
podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca uviedol, že sa chcel
dostať za pomoci prevádzača z Afganistanu do Nemecka. Správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie
nakoľko žalobca nedisponuje cestovným dokladom, resp. vízom, ktoré sa vyžaduje na oprávnený pobyt

na území Slovenskej republike a niektorých členských štátov. V prípade žalobcu je odôvodnené riziko
úteku, resp. marenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny orgán
neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že je predpoklad, že žalobca dobrovoľne neopustí územie
schengenského priestoru. Žalobca uviedol, že si bol vedomý, že sa nachádza na území Slovenskej
republika a schengenského priestoru neoprávnene. Na základe uvedených skutočností správny orgán

neurčil lehotu na vycestovanie.
5. Žalovaný ďalej v rozhodnutí o zaistení uviedol, že riziko úteku je v prípade žalobcu dôvodné, žalobca
nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej
republiky alebo iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, na výkon ktorého je
zaistený, mu bol uložený zákaz vstupu na 3 roky. Žalobca uviedol, že v prípade prepustenia by opustil

územie Slovenskej republiky, na základe čoho mal žalovaný za preukázané, že žalobca by dobrovoľne
nezotrval na území Slovenskej republiky. Žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a ani
na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných. Na základe uvedeného mal žalovaný za
dostatočne preukázané riziko úteku.
6.Správnyorgánstanovildĺžkudobyzaistenianačasnevyhnutnepotrebný,najviacdo28.01.2025stým,

že útvar policajného zaistenia pre cudzincov bude počas doby zaistenia žalobcu preverovať možnosť
vyhostenia žalobcu do krajiny tranzitu, do inej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť, a ktorá ho
prijme. Za týmto účelom bude oficiálnou cestou dožadovať krajiny, cez ktoré žalobca cestoval, za účelom
prijatia späť na svoje územie. Následne bude zabezpečovať technicko - personálne zabezpečenie
návratu. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými

je oprávnený zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia
neuviedol žiadne skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Na základe uvedeného správny orgán
dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa
§ 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá pri sebe dostatočnú finančnú
zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho

vyhostenia, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky. Na
území Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie.
7. Napokon žalovaný uviedol, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá,
je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Zaistenie žalobcu pre účely
administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie

o vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru. Samotný základ pre začiatok
konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru v zmysle článku
5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o vyhostení z územia
Slovenskej republiky a schengenského priestoru. Správny orgán považoval túto podmienku za splnenú,
čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení

zodňa28.11.2024,vktorombolžalobcoviurčenýzákazvstupunaúzemieSlovenskejrepublikyaúzemie
schengenskéhopriestorunadobu3 roky.Počaskonaniaozaistenísasprávnyorgánzaoberalajotázkou
rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru s tým, že práva
žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje.
8. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-10-032/2025-AV zo dňa 28.01.2025 (ďalej len „rozhodnutie

o predĺžení zaistenia“) žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov,ponechal žalobcuvÚPZCa podľa§88ods.4zákonaopobytecudzincovstanovildĺžkudoby
zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.03.2025. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že výkon administratívneho vyhostenia žalobcu nebude realizovaný v rámci pôvodne lehotyzaistenia, predĺžil lehotu do 28.03.2025, z dôvodu že totožnosť žalobcu bola zistená, dňa 9.12.2024 bola
zaslaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu (ďalej aj len NCD) . Dňa 21.01.2025 bolo
ÚPZC doručená informácia, že žiadosť o vystavenie NCD bola odoslaná, avšak 13.01.2025 sa vrátila

ako nedoručená a následne bola zaslaná znova. Existuje teda šanca že žalobcovi bude vystavený NCD
a bude možné realizovať výkon administratívneho vyhostenia. . žalobca nemá zabezpečené žiadne
ubytovanie na území SR, nemá dostatočné finančné prostriedky, nevie si ich zabezpečiť a stanovené
podmienky by ani nevedel splniť, a preto mu nemohli byť uložené alternatívy voči jeho zaisteniu na výkon
administratívneho vyhostenia.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného
9. Žalobca podal dňa 25.02.2025 u žalovaného správnu žalobu zo dňa 20.02.2025, predloženú
správnemu súdu dňa 27.02.2025.
10. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia z dôvodu, že jeho zaistenie je za
momentálneho skutkového stavu neúčelné. Žalovaný nepreukázal že by sa žalobca po prepustení

skrýval alebo by utiekol . Žalobca v ÚPZC trpí depresiami nemá kontakt s rodinou ani najbližšími
príbuznými a má záujem na zotrvaní na území SR a postupnom začlenení sa do spoločnosti.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby ho súd bezodkladne prepustil zo zaistenia a
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania.
Uviedol, že nie je zrejmé, čoho sa žalobca v podanej správnej žalobe domáha. Z obsahu správnej
žaloby nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali trvanie zaistenia. Žalobca nedisponuje žiadnymi
finančnými prostriedkami, a ani na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných. Žalovaný
nepoznal skutočnú totožnosť žalobcu, čo sa preukázalo až počas zaistenia. Žalovaný taktiež nerozhodol

o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu,
že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na uloženie alternatívy zaistenia. Žalobca nemá pri sebe
dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie
výkonu administratívneho vyhostenia, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na
územíSlovenskejrepubliky.ÚtvarpolicajnéhozaisteniaprecudzincovMedveďovpočaszaisteniaskúma

možnosť vyhostenia žalobcu aj do inej krajiny, ako je jeho domovská krajina. Po preskúmaní všetkých
skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré
stáletrvá,jezaisteniežalobcuvsúladesčlánkom5ods.1písm.f)Dohovoru.Zaisteniežalobcupreúčely
administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o
vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru. Zaistenie žalobcu vychádzalo zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či
účel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalovaný považoval ďalšie zaistenie žalobcu za účelné, a preto žiadal, aby súd správnu žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

III. Konanie na správnom súde , relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
13. Podľa § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní
viazaný žalobnými bodmi.
14. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase

vydania jeho rozhodnutia.
15. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.
16. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom

ju zamietne.
17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne
príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa §
221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení,

oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 10.03.2025 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju
neúčasť ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114 SSP).18. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

19. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 77 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie
policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej
republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky a územie členských štátov, s možnosťou

určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do
ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie
členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.
21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
22. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa

rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť,
nemá udelený pobyt podľa tohto zákona, ak vyjadril úmysel neopustiť územie Slovenskej republiky
alebo členských štátov alebo je tento úmysel zjavný z jeho konania, v minulosti sa vyhol prevozu podľa
osobitného predpisu alebo sa pokúsil o útek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri

roky. Riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa posudzuje individuálne podľa okolností každého
jednotlivého prípadu.
23. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
24. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.
25. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku
1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.
O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho

príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
26. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
27. Správny súd dospel k záveru, vychádzajúc z petitu žaloby, že žalobu je potrebné posúdiť ako
správnu žalobu podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia,

čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia
o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu
nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v
dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d)
zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia).

28. potom právoplatné rozhodnutie o zaistení, ktoré tvorí podklad následného trvania zaistenia, potrebné
prezumovať za zákonné, čo sa týka preukázania dôvodov a splnenia podmienok zaistenia.
29. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je
mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda
o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok

prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom
(napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).
30. Na druhej strane, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať
vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátovzadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie musí byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f)
Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné

povolenie, ktoré nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému
vstupunaúzemieštátu“[SaadiprotiSpojenémukráľovstvu,rozsudokveľkéhosenátuESĽP,29.01.2008,
č. 13229/03, § 64]. Rovnako možno podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru „ospravedlniť“ pozbavenie
osobnej slobody osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vyhostení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR, sp. zn. 2Sak 11/2022 zo dňa 28.09.2022).

31. V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia
o zaistení, prípadne o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o administratívnom
vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe
o prepustenie zo zaistenia trvajú. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k
posúdeniu námietok žalobcu uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu
možnoskonštatovať,žeúčelzaisteniaužalobcujedaný.VzmysleustálenejjudikatúryEurópskehosúdu

pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.
Účelnosť a efektívnosť musia byť splnené nie len v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas
celej doby trvania zaistenia. Aj keď rozhodnutie o zaistení žalobcu nebolo zrušené, podľa § 90 ods. 1
písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov žalovaný je povinný skúmať po celý čas zaistenia
žalobcu, či trvá účel zaistenia. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice zaistenie sa vždy uskutočňuje

na čo najkratšie obdobie a trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou
starostlivosťou.
32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v zásade plní povinnosť podľa § 90 ods. 1
písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Listom zo dňa 19.12.2024 Útvar policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil žalovanému, že po umiestnení žalobcu do priestorov

útvaru sa pristúpilo ku krokom smerujúcim k naplneniu účelnosti zaistenia. Žalobca uviedol, že počas
procesu zaisťovania neuviedol správne údaje ohľadne svojej pravej totožnosti. ÚPZC Medveďov ďalej
oznámil, že vykonal tieto úkony: žiadosť o vykonanie lustrácie v zmysle Prümskej dohody – 03.12.2024,
žiadosť o zabezpečenie daktyloskopickej karty – 03.12.2024, žiadosť o vykonanie lustrácie NÚ Interpol
Bratislava – 03.12.2024 a žiadosť o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného

dokladu odovzdaná na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dňa 09.12.2024.
Náhradný cestovný doklad nebol zatiaľ vystavený. Dňa 21.01.2025 bolo ÚPZC doručená informácia,
že žiadosť o vystavenie NCD bola odoslaná, avšak 13.01.2025 sa vrátila ako nedoručená a následne
bola zaslaná znova.
33. ÚPZC Medveďov tiež uviedol, že skúma aj bezpečnostnú situáciu v Afganskej islamskej republike

s tým, že pokiaľ by tá nebola vhodná na návrat žalobcu, bude hľadať ďalšie alternatívy resp. krajiny,
ktoré by mohli žalobcu prijať. Z uvedeného súdu vyplýva, že sú vykonávané úkony smerujúce k realizácii
vyhostenia žalobcu, a teda zaistenie žalobcu nemožno z tohto pohľadu považovať za neúčelné
a neefektívne.
34. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné, čo však

bližšie nekonkretizoval.
35.Žalobcavšakničímnepreukázal,žebymuvprípadenávratudokrajinypôvoduhrozilomučeniealebo
neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie. Žalobca rozhodnutie o administratívnom vyhostení nenapadol
opravným prostriedkom. V zápisniciach o vyjadrení, ktoré s ním boli spísané dňa 28.11.2024 uvádzal iný
dôvod opustenia krajiny pôvodu (kvôli vzniknutým nepokojom). Naviac žalobca nemusí byť vyhostený

do krajiny pôvodu (§ 77 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov).
36. Súd taktiež nezistil, že by bola prekročená maximálna doba zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov, ktorá je šesť mesiacov s možnosťou ďalšieho predĺženia zo zákonných dôvodov.
Žalobca bol zaistený dňa 28.11.2024 najdlhšie do 28.3.2025, teda po predĺžení spolu na 4 mesiace.
Nebola teda stanovená (ani po predĺžení) maximálna možná dĺžka doby zaistenia.

37. Správny súd súčasne konštatuje, že v rozhodnutí o zaistení žalovaný zdôvodnil, že žalobca nespĺňa
podmienky podľa § 89 ods. 3 zák. o pobyte cudzincov, pričom vychádzal zo skutočností, ktoré uviedol
žalobca v zápisniciach po podaní vyjadrení zo dňa 28.11.2024.
38. Aj pokiaľ ide riziko úteku žalobcu, súd dospel k záveru, že úvaha žalovaného ohľadom tejto
skutočnosti je odôvodnená, keďže žalobca nemá udelený pobyt na území SR, jeho totožnosť nebolo

možné ihneď zistiť, a sám sa vyjadril, že v prípade, že by bol prepustený, išiel by do Nemecka, ktoré
bolo od začiatku jeho cieľovou krajinou.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia na
Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ

podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.