Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011216
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2117011216.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a)
Trestného zákona účinného do 5.8.2024 a iné, o odvolaní odsúdeného A. B. a prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.10.2024, sp. zn. 6T/12/2017,
postupom podľa § 405d odsek 3 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.3.2025
v Trnave a s verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 405d odsek 2 Trestného poriadku dňa

4.3.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na § 405b odsek 1 Trestného poriadku sa ruší
výrok o treste uloženom odsúdenému A. B. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.6.2023, sp.
zn.6T/12/2017,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa14.3.2024,sp.zn.5To/141/2023.

Odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Leopoldov,

sa za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného
zákona, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona (vina právoplatne uznaná vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/39/2011),

za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona a za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek
1 Trestného zákona (vina právoplatne uznaná vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/35/2012),
pri ktorých trestnosť podľa § 84 Trestného zákona nezanikla,
o d s u d z u j e

podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4

Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa rušia výroky o trestoch uložených odsúdenému:

- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.09.2013 sp. zn. 11T/155/2013,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 30T/39/2011,- rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 1T/35/2012,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 25.10.2024 sp. zn. 6T/12/2017, rozhodol
podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku tak, že zrušil z dôvodu zániku trestnosti prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024, ktorý bol predmetom
konania Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013, výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Trnava z 20.6.2023, sp. zn. 6T/12/2017, a odsúdenému A. B. (ďalej len „odsúdený“) podľa

§ 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých
trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla uložil podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona v
zneníúčinnomdo5.8.2024 spoužitím§37písmenom),§38odsek2,odsek4,§42odsek1a§41odsek
2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom
Okresného súdu Trnava z 28.1.2014, sp. zn. 30T/39/2011 a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z
28.3.2018, sp. zn. 1T/35/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 405b odsek 1 Trestného
poriadku per analogiam zrušil výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013 z 30.9.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. (ďalej len
napadnutý rozsudok“)
Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej
prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) k podaniu odvolania nevyjadril, pričom odsúdený po porade

s obhajcom odvolanie zahlásil.
Prokurátor podaním doručeným okresnému súdu 29.10.2024 takisto podal odvolanie a to v neprospech
odsúdeného čo do výroku o treste.
Prokurátor podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 9.12.2024, kde namietol,
že okresný súd síce zákonne podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku zrušil výrok o treste

rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/12/2017 zo dňa 20.6.2023, avšak odsúdenému mal
postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušiť aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013 z 30.9.2023, kde trestnosť činu zanikla.

Zákonodarca v ustanovení § 405b Trestného poriadku chcel dosiahnuť stav, aby pri zohľadnení zániku

trestnosti činu podľa § 84 Trestného zákona, za ktorý bol pôvodne uložený súhrnný trest, mal možnosť
súd rozhodnúť o primeranom zmiernení uloženého trestu, avšak pri opätovnom ukladaní súhrnného
trestu. Okresný súd okrem toho nebol vecne a mieste príslušný rozhodnúť podľa § 405b odsek 1
Trestného poriadku per analogiam o zrušení výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013 z 30.9.2023, nakoľko podľa § 405a odsek 2 Trestného poriadku

rozhoduje sudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Prokurátor taktiež namietol, že výška novo uloženého trestu nezohľadňuje závažnosť trestnej činnosti.
Odsúdený má 24 záznamov v registri trestov, trestnú činnosť popieral, túto neľutoval, predchádzajúce
odsúdenia na neho nemali výchovný vplyv a odsúdenému nesvedčila žiadna poľahčujúca okolnosť.

Prokurátor poukázal tiež na to, že odsúdenému bol pôvodne uložený 11 ročný trest za zločin lúpeže
tak ako jeho spolupáchateľovi, pričom ten bol odsúdený len za jeden skutok, zatiaľ čo odsúdenému bol
ukladaný súhrnný trest za viacero skutkov.

Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a odsúdenému uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 11 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného
zrušenia výrokov o trestoch vo všetkých troch odsúdeniach tvoriacich zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Odsúdený odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním z 19.12.2024, v ktorom
uviedol, že okresný súd nerozhodol o započítaní už vykonaného trestu, hoci tak mal podľa § 405b

odsek 1 Trestného poriadku urobiť. Taktiež odsúdený žiadal zohľadniť, že za trestný čin krádeže, ktoréhotrestnosť zanikla, mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, preto mu mal byť uložený
primeraný trest vo výmere 10 rokov a 4 mesiace. Odsúdený navrhol napadnutý rozsudok zrušiť s tým,
aby krajský súd o treste sám rozhodol.

Odsúdený podaním z 13.1.2025 sám odôvodnil podané odvolanie, kde uviedol, že uložený trest
nebol primeraný, neboli zohľadnené všetky poľahčujúce okolnosti, nakoľko mu mala byť zohľadnená
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno p) Trestného zákona, a tiež mu bol uložený vyšší trest ako
umožňuje zákon. Za trestný čin, ktorého trestnosť zanikla, mu totiž bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov, pričom novo uložený primeraný trest mu bol uložený je len o 6 mesiacov nižší. Súd
mal tiež prihliadnuť na skutočnosť, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho. Súd taktiež neprihliadol
na to, že skutok sa stal v Českej republike, kde by bol miernejšie trestný.

Odsúdený sa prostredníctvom obhajcu vyjadril aj k odôvodneniu odvolania prokurátora, pričom uviedol,
že zánik trestnosti jedného z trestných činov mal byť zohľadnený tak, že mal byť o túto výmeru trestu

znížený súhrnný trest, preto nie je dôvod, aby bol odsúdenému ukladaný trest vo rovnakej výmere 11
rokov ako navrhol prokurátor.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie
o oboch odvolaniach 30.1.2025.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, naj-mä preto, že
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo prá-vo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného

poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 odsek 1 Trestného poriadku, ani
nazrušenienapadnutéhorozsudkupodľa§316odsek3Trestnéhoporiadku.Odvolaniepodalprokurátor
aj odsúdený ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo

a dospel k týmto zisteniam a záverom.Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia

účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v

konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.

Vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle
ustanovenia § 405a Trestného poriadku k preskúmaniu trestnosti skutku v trestnom rozkaze Okresného
súduRimavskáSobotasp.zn.11T/155/2013z30.9.2013,právoplatného2.4.2014, ktorýmbolodsúdený
uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona za skutok,

kde spôsobená škoda bola vo výške necelých 615 eur, a ktorého uložený trest bol zrušený uložením
súhrnného trestu v danej trestnej veci, teda v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/12/2017.
Následne správne rozhodoval na verejnom zasadnutí o primeranom treste za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť pre zostávajúce trestné činy v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ktorých
trestnosť nezanikla.

Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v tomto
smere žiadne námietky prokurátor ani odsúdený nevzniesli a chyby konania odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil.

Kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktoré upravuje prechodné
ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav
veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným.
Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy,

ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom
kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej ako Preskúmanie rozhodnutia v
dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte,
ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd citované normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému
je potrebné aj naďalej ukladať súhrnný trest, nakoľko po zániku trestnosti prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 Trestného zákona vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013, kde
spôsobená škoda bola vo výške necelých 615 eur, bolo potrebné odsúdenému ukladať trest za viac
trestných činov spáchaných v súbehu, a to konkrétne za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa §

20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 (ďalej len „Trestný
zákon“) s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (vina právoplatne uznaná voveci Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/39/2011), za prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 odsek 1 Trestného zákona a za prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona (vina právoplatne uznaná vo

veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/35/2012), pri ktorých trestnosť podľa § 84 Trestného zákona
nezanikla.

Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo spáchaných zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie
trestný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, za ktorý Trestný

zákon v znení účinnom v čase spáchania skutku a rovnako tak v čase vydania pôvodného rozsudku
ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 7 rokov až 12 rokov.
Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zároveň zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u odsúdeného prevažovali priťažujúce
okolnosti nad poľahčujúcimi (1:0), správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného

zákona v znení účinnom do 5.8.2024, ktorým zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
ojednutretinuasúčasnesprávneaplikovalustanovenie§42odsek1Trestnéhozákonavzneníúčinnom
do 5.8.2024, keďže odsúdenému ukladal súhrnný trest podľa zásad úhrnného trestu v zmysle § 41 odsek
2 Trestného zákona, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Odsúdenému tak
mal byť ukaldaný trest vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov.

K argumentu odsúdeného, že mu mala byť prizanná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno p)
Trestného zákona, krajský súd uvádza, že uvedená poľahčujúca okolnosť bola doplnená do Trestného
zákona s účinnosťou od 6.8.2024, pričom v danej veci súd rozhodoval o treste podľa Trestného zákona
účinného do 5.8.2024. Ukladanie primeraného súhrnného trestu podľa § 405b odsek 1 Trestného

poriadku, znamená, že má byť zohľadnené len nevykonanie trestu za trestný čin, ktorého trestnosť
zanikla, ale neznamená, že sa znovu prehodocuje trest už právoplatne uložený za trestné činy, kde
trestnosť nezanikla, preto nie je dôvod na použitie Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený súhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov je aj podľa názoru krajského súdu trestom nielen
zákonným, ale aj primeraným, preto spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorý
spáchal viac trestných činov.

Trest uložený okresným súdom dostatočne zohľadňuje závažnosť všetkých trestných činov, ktorých

trestnosť nezanikla, pričom bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pôvodne uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 11 rokov bol ukladaný za súbeh štyroch skutkov, pričom trestnosť jedného
z týchto skutkov, a to prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona zanikla.
V tomto smere neobstojí argument prokurátora, že odsúdenému mal byť uložený nový priemeraný
trest v pôvodnej výmere 11 rokov, nakoľko bolo potrebné zohľadniť aj vzhľadom na skutočnosť, že

odsúdenému nebol ukladaný trest odňatia slobody úplne na dolnej hranici zákonnom ustanovenej
trestnej sadzby, že trestnosť jedného zo skutkov zanikla, čo bolo dôvodné zohľadniť vo výmere trestu.
Treba dodať, že bez ohľadu na to, ako bola posúdená výmera trestu u spolupáchateľa odsúdeného.

Argument odsúdeného, že novo uložený primeraný trest mal byť ukladaný vo výmere 10 rokov a 4

mesiace, zohľadniac skutčonosť, že za trestný čin, ktorého trestnosť zanikla bol pôvodne odsúdenému
uložený trest odaňatia slobody vo výmere 8 mesiacov neobstojí. V prvom rade je potrebné uviesť,
že pri ukladaní súhrnného, či úhrnného trestu neplatí sčítania zásada, ale trest sa ukladá podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom konečný
trest by mal zohľadňovať všetky okolnosti rozhodné pre ukladanie trestu za celú zbiehajúcu sa trestnú

činnosť.

V prípade odsúdeného je pravdou, že trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov za trestný čin, ktorého
trestnosť zanikla, bol odsúdenému ukladaný ako prvý v poradí a naň nadväzovali postupne súhrnné
tresty najskôr vo výmere 2 roky, potom vo výmere 2 roky a 8 mesiacov a nakoniec vo výmere 11 rokov.

Bolo tak potrebné zohľadniť, že pôvodne uložený súhnrný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov je za
celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Zníženie súhrnného trestu okresným súdom o 6 mesiacov primerane
odráža počet skutkov, nimi spáchaných trestných činov ako aj ich závažnosť.Okrem toho odsúdený pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov za prečin krádeže
vo veci Okresného súdu Rimanvská Sobota sp. zn. 11T/155/2013, kde trestnosť činu s účinnsťou od
6.8.2024 zanikla a ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest, už vykonal 6.1.2015, pričom tento vykonaný

trest sa mu započíta z dôvodu opätovného ukaldania súhrnného trestu aj do novouloženého primerane
zníženého trestu vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov. Takže odsúdenému bol daný benefit v podobe
ukladania zníženého súhrnného trestu z dôvodu zániku trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných
činov, avšak z dôvodu, že tento trest už odsúdený reálne vykonal, bude mu rovnako započítaný do
nového súhrnného trestu.

Prihliadnutím na túto okolnosť, nebolo dôvodné znižovať primeraný trest o celý už vykonaný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, keďže súčasne sa odsúdenému do zníženého trestu započíta už dosiaľ
vykonaných 8 mesiacov.

Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného

s použitím ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia zohľadniac tak fakt, že odsúdený už bol posledných 10 rokov pred
spáchaním skutkov vo výkone trestu odňatia slobody.

Dôvodne však prokurátor v odvolaní namietal, že okresný súd nepostupoval správne, keď nerozhodol

podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona aj o zrušení výroku o treste uloženom odsúdenému trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z 30.9.2013, sp. zn. 11T/155/2013, právoplatným
2.4.2014. Okresný súd zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu len k odsúdeniam
Okresným súdom Trnava sp. zn. 30T/39/2011 a Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 1T/35/2012, pričom
vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013 rozhodol okresný súd

len analogicky podľa § 405b odsek 1 Trestného poraidku o zrušení výroku o treste. Takýto postup nebol
správny.
Účelom trestnoprávnych i procesnoprávnych ustanovení upravujúcich postup súdu v prípade
rozhodovania o ešte nevykonaných trestoch, ktoré boli ukladané za trestné činy ktorých trestnosť činu
neskôrzaniklavdôsledkuzmenyzákona,jeposkytnúť„benefit“osobám,ktoréakoprávoplatneodsúdení

páchatelia trestnej činnosti ešte nevykonali uložený trest a počas jeho vykonávania prišlo k takej zmene
zákona,následkomktorejužčin,prektorýboliodsúdení,niejetrestným.Týmtobenefitomniejemožnosť
opätovného rozhodovania a prehodnocovania výrokov o vine, či treste už právoplatne odsúdených
páchateľov, ale „len“ rozhodnutie o tom, že sa doposiaľ nevykonaný a ešte vykonávaný trest nevykoná.

Spôsob, akým sa zrealizuje zámer zákonodarcu a ako sa má želaný cieľ dosiahnuť v prípade
odsúdených, ktorí vykonávajú trest za trestný čin, ktorého trestnosť zmenou zákona zanikla, ako
trest samostatný, je popísaný v štvrtom dieli ôsmej hlavy Trestného poriadku označenej ako
„Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, pričom nevzbudzuje polemiky a nevytvára
aplikačné problémy tak, ako je to v prípade vykonávania súhrnného trestu (prípadne aj úhrnného) za

trestné činy, pri ktorých – ale pozor, nie pri všetkých – zanikla trestnosť činu. Je to tak z dôvodu, že
zákonodarca postupoval v prípade novej právnej úpravy v princípe odlišne u osôb vykonávajúcich trest
samostatný od osôb vykonávajúcich trest súhrnný (či úhrnný). Ako bolo uvedené vyššie, v prípade
výkonu samostatne uložených trestov ustanovil, že benefit bude poskytnutý formou rozhodnutia súdu
uznesením o nevykonaní trestu. Avšak v prípade výkonu úhrnného či súhrnného trestu zákonodarca

umožnil, aby aj bez pochybenia súdu uložený právoplatný trest bol zrušený a aby bol „znova“ uložený
trest, tentoraz primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť
činu. Napriek skutočnosti, že takýmto postupom sa potom „ruší“ aj trest uložený za trestný čin, ktorého
trestnosť zmenou zákona nezanikla a ukladá sa nový trest (už po zohľadnení toho, že nebude v rámci
„nového“ trestu ukladaný trest za trestný čin, ktorého trestnosť už zanikla), je krajský súd toho názoru, že

súd nie je v tomto prípade oprávnený aplikovať na „zostávajúcu trestnú činnosť“, teda na trest ukladaný
za trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, novú právnu úpravu, pretože cieľom takejto právnej úpravy,
napriek forme a spôsobu, ktorý zákonodarca v prípade vykonávaných úhrnných a súhrnných trestov
zvolil, je rovnako ako v prípade samostatných trestov vysloviť, že odsúdený nevykoná trest za trestný
čin, ktorého trestnosť zanikla zmenou zákona. A nie opätovne preskúmavať a prehodnocovať jednak

právoplatnú vinu, jednak dovtedy právoplatný trest za trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla.

Keďže sa v prípade aplikácie súhrnného trestu riadi súd rovnakými zásadami ako pri treste úhrnnom,
teda zásadou absorpčnou, je potrebné rozhodnúť, čo je primeraným trestom v prípade, že súd ukladánový trest už za „menej“ trestných činov, ako tomu bolo pred zrušením súhrnného v zmysle § 405b
odsek 1 veta druhá Trestného poriadku. Teda aký trest je zákonným trestom za trestnú činnosť, za ktorú
bol a je páchateľ odsúdený právoplatným výrokom o vine, a na ktorú nie je možné vztiahnuť „benefit“

nevykonania trestu, keďže trestnosť tohto činu (činov) nezanikla.

Napriek tomu, že zákonodarca píše o ukladaní primeraného trestu už len za zostávajce zbiehajúce sa
trestné činy, prikazuje uložiť primeraný súhrnný alebo úhrnný trest, preto ho súd má ukladať podľa § 41
alebo § 42 Trestného zákona. Takéto znenie ustanovenia ale potom znamená, že aj v prípade, že by

bol pôvodne súhrnný trest ukladaný len za dva trestné činy, z ktorých u jedného by zanikla trestnosť, sa
po zohľadnení tejto skutočnosti a uložení primeraného trestu len za zostávajúcu trestnú činnosť, nový
trest znovu uloží ako trest súhrnný (či úhrnný). Na čo nadväzuje aj formulácia v predmetnom ustanovení
o tom, že súd zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že rozhodnutie o uložení „nového“ súhrnného trestu,
aj keď už po zohľadnení toho, že pri časti pôvodne zbiehajúcej sa trestnej činnosti už zanikla trestnosť
činu, sa formálne dotýka aj pôvodne uloženého trestu za takúto trestnú činnosť. A túto zahŕňa v tom
zmysle, že uložením nového súhrnného trestu po tom, čo súd prípadne aj nižšou výmerou nového
trestu zohľadní skutočnosť zániku trestnosti časti činov, ním zároveň takouto formou a postupom vyjadrí,

že trest pôvodne ukladaný odsúdenému za trestnú činnosť, ktorej trestnosť zmenou zákona zanikla,
odsúdený nevykoná. Na rozhodnutie o uložení súhrnného trestu tak nadväzuje výrok podľa § 42 odsek 2
Trestnéhozákonaozrušenívšetkýchrozhodnutívovýrokuotreste,vovzťahukuktorýmideozbiehajúcu
sa trestnú činnosť, a to aj v prípade, že ide o trestný čin, pri ktorom zanikla trestnoť zmenou zákona.

Nie je proti zmyslu ustanovenia § 405b Trestného poriadku a proti zámeru zákonodarcu podľa názoru
krajského súdu, ak súd takýmto postupom zabráni „obživnutiu“ pôvodne uloženého trestu za trestnú
činnosť, ktorej trestnosť zanikla zmenou zákona. Postup aký zvolil okresný súd, kedy podľa § 405b
odsek 1 Trestného poriadku per analogiam zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 11T/155/2013, nemá oporu v zákone, pričom samotné ustanovenie § 405b

odsek 1 Trestného poriadku hovorí o uložení primeraného súhrnného trestu.

V prípade, že súd postupom podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku rozhodne o uložení
súhrnného trestu a nadväzne aj o zrušení rozhodnutia vo výroku o treste za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť, ktorej trestnosť zanikla, a spolu s takýmto rozhodnutím alebo v nadväznosti na neho, keďže ide

o proces pôsobiaci ex lege naviazaný na právoplatnosť takéhoto rozsudku, rozhodne o započítaní už
vykonaného trestu, bude dosiahnutý zámer zákonodarcu (aj keď nie rovnakým procesným postupom) a
stav vo výsledku obdobného, či rovnakého postavenia odsúdených tak pôvodne odsúdených na trest
súhrnný (prípadne úhrnný) ako aj na trest samostatný.

Čosatýkaodvolaciehoargumentuodsúdeného,ženapadnutýrozsudokneobsahovalvýrokozapočítaní
vykonaných trestov do uloženého súhrnného trestu, treba uviesť, že ustanovenie § 405b odsek 1
Trestného poriadku upravuje, že pri ukladaní súhrnného trestu má súd zároveň rozhodnúť o započítaní
už vykonaného trestu, čo však neznamená, že tento výrok má byť nutne súčasťou rozsudku. Z povahy
veci je rozhodnutie o započítaní možné vykonať až po právoplatnosti rozsudku, preto nemôže byť výrok

o započítaní konkrétnych období súčasťou výroku rozsudku. Preto sa započítanie vykonaných trestov, či
väzbydoprávoplatneuloženýchtrestov vykonáuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil pre porušenie ustanovení
Trestného zákona a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku zrušil

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava z 20.6.2023, sp. zn. 6T/12/2017 a odsúdeného za
zločin a prečiny, ktorých trestnosť nezanikla, odsúdil podľa najprísnejšie trestného zločinu lúpeže podľa
§ 188 odsek 2 Trestného zákona s prihlaidnutím na správne zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
okresným súdom na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, teda v rovnakej
výmere akú uložil okresný súd, keďže takto vymeraný trest považoval krajský súd za primeraný a

zákonný.
Odsúdeného krajský súd zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia tak, ako
okresný súd, pričom voči tomuto výroku žiadna zo strán nebrojila.Keďže prokurátor v odovolaní dôvodne namietal, že neboli postupom podľa § 42
odsek 2 Trestného zákona zrušené všetky tri výroky o treste tak, ako o tom bolo rozhodnuté v pôvodnom
rozsudku, tak toto pochybenie krajský súd napravil tým, že zrušil okrem spomínaných dvoch aj tretí výrok

o treste trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota z 30.09.2013, sp. zn. 11T/155/2013, pri
ktorom trestnosť činu zanikla, nakoľko takýto postup s ohľadom na vyššie uvedené argementy považuje
za správny a súladný so zákonom ako aj s úmyslom zákonodarcu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiach krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a keďže mohol nové

rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
sám vo veci jednomyseľne rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.