Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8522201274.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, A.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX
F. G., právne zast.: JUDr. Marián Geleneky, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, o
odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č. k. 8C/34/2022 – 376 zo dňa 23.02.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 8C/34/2022 – 396 zo dňa 22.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou bol
prevedený spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom
území F. G., obec: F. G., okres: F. G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Stará Ľubovňa, a to pozemok zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 3941 výmera 603 m2
a stavba rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 3941 z H. I. A., J. F., nar. XX.XX.XXXX,

tr. bytom: K. X, XXX XX L., na žalovanú, ako obdarovanú, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra
nehnuteľností povolený Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor v konaní vedenom pod
V-1494/2019.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením žalobe vyhovel. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.

3. Vykonaním dokazovaním súd zistil, že dňa 20.8.2009 bola uzavretá úverová zmluva č. 431 020
5405 medzi právnym predchodcom žalobcu, spol. VOLKSBANK Slovensko, a.s. (neskôr po zmene
obchodného mena Sberbank Slovensko, a.s. a v súčasnosti po zlúčení Prima banka Slovensko, a.s.) a
ST OMEGA s.r.o, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý kontokorentný úver vo výške 1.300.000,-
eur. V období od 4.11.2009 do 7.3.2013 bolo uzavretých 7 dodatkov k úverovej zmluve, ktorou sa
menila jednak výška úverového rámca, prípadné ďalšie zmluvné podmienky. Uvedený úver bol v zmysle

zmluvy o úvere, ako aj všetkých uzavretých dodatkov, okrem iného, zabezpečený aj dohodou o ručení
s B. F., konateľom spol. ST M. F.. Dňa 20.3.2013 bola na Notárskom úrade N. D. O. v Starej Ľubovni
spísaná notárska zápisnica N 108/2013, NZ 9034/2013, NCRIs 9257/2013, do ktorej spol. F. M. F. a
dvaja ručitelia, z ktorých jedným bol B. F., potvrdili dohodu o poskytnutí peňažných prostriedkov dovýšky úverového rámca vo výške 2.200.000 eur a v ktorej ručitelia súhlasili s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z vyhlásenia ručiteľa č. 431 0205 405 zo dňa
14.3.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 7.3.2013, teda s tým, aby táto notárska zápisnica bola exekučným

titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/6/2013 zo dňa 22.7.2013 povolil reštrukturalizáciu spol.
ST M. F.. Právny predchodca žalobcu, spol. Sberbank Slovensko, a.s., prihlásil svoje pohľadávky do
reštrukturalizačného konania. Podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu mala spol. ST M.

F. uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu 100 % zistenej istiny, pričom do 30.6.2014 mala spol. ST
OMEGA, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 30.002,81 eur na istinu a sumu 11.688,31 eur na úroky (ako
to vyplynulo z nepopretých tvrdení žalobcu i výzvy zo dňa 2.7.2014). Žalobca výzvou zo dňa 2.7.2014
vyzval spol. F. M. F. na zaplatenie uvedenej splátky v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva bola
prevzatá dňa 25.7.2014, požadovaná splátka uhradená nebola. Uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 8.1.2016 sp. zn. 2R/1/2015 bolo reštrukturalizačné konanie spol. F. M. F. zastavené, súčasne

bolo začaté konkurzné konanie a na majetok uvedenej spoločnosti bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka
spol. Sberbank Slovensko, a.s. v celkovej výške 2.357.775,66 eur bola prihlásená do konkurzu. Spol.
SberbankSlovensko,a.s.siuplatnilasvojusplatnúpohľadávkuvsume30.000,-eurvočiručiteľomB.F.a
P. Q. prostredníctvom upomínacieho súdu. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom
zo dňa 5.6.2017 sp. zn. 3Up/62/2017 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému

rozkazu podali žalovaní odpor. Platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu
Stará Ľubovňa, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.11.2019 č. k. 6Csp/205/2017-206 tak,
že žalobe vyhovel a B. F. a P. Q. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.000 eur s tým, že
plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia ostatných. Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.11.2020 č. k. 20CoCsp/2/2020-235 potvrdil rozhodnutie súdu prvej

inštancie. B. F. previedol na svoje dcéry - žalovanú a H. I. A., J. F., darovacou zmluvou, a to každej z
nich podiel 1/2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 2.5.2017 sp. zn. 2C/253/2014 určil, že
táto darovacia zmluva je voči žalobcovi neúčinná. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12.12.2017
č. k. 1Co/28/2017-365 potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Darovacou zmluvou uzavretou medzi
žalovanou ako obdarovanou a jej sestrou H. I. A. zo dňa 19.8.2019 bol prevedený spoluvlastnícky podiel

H. A. vo výške 1 na žalovanú, ktorá sa v dôsledku tejto darovacej zmluvy stala výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností. Táto zmluva bola Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom
evidovaná pod V 1494/2019, pričom z LV č. XXXX v k.ú. F. G. vyplýva, že rozhodnutie v danej veci vydal
okresný úrad dňa 17.9.2019. Tieto skutočnosti ani neboli sporné.

5. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia § 42a ods. 1 a 2, § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je nevyhnutné splnenie
nasledovných podmienok: a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b)
platnosť odporovateľného právneho úkonu, c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d) ukrátenie veriteľa
a e) úmysel ukrátiť veriteľa.

6. Súd sa však v prvom rade vysporiadal s námietkami žalovanej o premlčaní uplatneného nároku
a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade prevodu nehnuteľností,
pri ktorých sa na vecnoprávne účinky vyžaduje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
lehota troch rokov na podanie žaloby o odporovanie právneho úkonu plynie až dňom nasledujúcim po

dni, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/8/2020 zo
dňa 30.3.2020). Ak rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru bolo vydané
dňa 17.9.2019 a žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa 16.9.2022, bola podaná včas. Vo vzťahu
k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej potom súd uviedol, že ručiteľ B. F. voči žalobcovi neúčinnou
darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2012 daroval sporné nehnuteľnosti obom dcéram, každej z nich v

podiele 1, Žalovaná aj jej sestra o neúčinnosti zmluvy vo vzťahu k žalobcovi vedeli, pritom ustanovenie §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje odporovať aj právnym úkonom voči právnym nástupcom
dlžníka. Na základe uvedeného posúdil súd predostreté námietky žalovanej za neopodstatnené.

7. V danom prípade bolo podľa názoru súdu nepochybné a medzi stranami nesporné platné uzavretie

darovacej zmluvy, ktorou došlo k zmenšeniu majetku pôvodnej spoluvlastníčky H. I. A. v prospech
žalovanej. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností sa v
dôsledku tohto darovania stala žalovaná, ktorá už vlastnila podiel 1 na sporných nehnuteľnostiach. Aj
keď výška pohľadávky žalobcu je podstatne vyššia ako cena prevádzaných nehnuteľností a pohľadávkažalobcu je zabezpečená aj u hlavného dlžníka, žalobca ako veriteľ musí mať možnosť uspokojiť svoju
pohľadávkuajzručenia,pretosaručiteľ,resp.jehoprávninástupcovia,najmäakboliúčastníkmikonania
o neúčinnosť právneho úkonu, nemôžu svojvoľne zbavovať svojho majetku.

8. Pri posudzovaní podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky vzal súd do úvahy ručiteľský
záväzok právneho predchodcu žalovanej, B. F., ktorý ručil za uspokojenie pohľadávky spol. F. M. F.
z poskytnutého úveru, pričom v notárskej zápisnici zo dňa 20.3.2013 súhlasil aj s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice. Pohľadávka z úveru bola riadne prihlásená v reštrukturalizačnom aj následnom

konkurznom konaní vedenom voči spol. F. M. F., pričom nebola popretá. Pohľadávka z úveru bola
žalobcom prihlásená aj do konkurzného konania voči B. F.. Časť pohľadávky vo výške 30.000,- eur
s prísl. bola súdmi priznaná a uspokojená v exekúcii. Napriek oddlženiu B. F. považoval súd pohľadávku
žalobcu naďalej za vymáhateľnú, hoc osobitné predpisy o konkurze a reštrukturalizácii pojednávajú
o opaku. Súd dospel k záveru, že iba spôsob uplatnenia a vymoženia jednej a tej istej pohľadávky v
rôznych konaniach nemôže znamenať rôzny výklad jej vymáhateľnosti. Doplnil pritom, že ak by konkurz

na dlžníka vyhlásený nebol, šlo by o vymáhateľnú pohľadávku, uplatniteľnú na súde.

9. Vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa súd poukázal na svedecké výpovede žalovanej a jej sestry,
ktorými potvrdili, že mali vedomosť o neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi nimi a ich otcom
B. F.. Minimálne preto boli uzrozumené s tým, že žalobca ako veriteľ má určitú pohľadávku, ktorá je

zabezpečená ručením ich otca. Bol tu minimálne nepriamy úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý sa pri blízkych
osobách prezumuje, teda že žalovaná a jej sestra vedeli, že môžu ukrátiť veriteľa a pre prípad, že k tomu
dôjde, boli s tým vzhľadom na okolnosti prípadu uzrozumené. Za týchto okolností prípadu súd dospel k
záveru, že bol naplnený aj úmysel ukrátiť žalobcu.

10. K argumentácii žalovanej ohľadne neexistencie úmyslu B. F. ukrátiť veriteľa vzhľadom na finančnú
kondíciu spol. F. M. F. v roku 2012 súd uviedol, že touto otázkou sa už súdy zaoberali, a to tak Okresný
súdStaráĽubovňavrozsudkusp.zn.2C/253/2014zodňa2.5.2017(najmäbody40.až48.odôvodnenia
rozsudku) , ako aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 1Co/28/2017 zo dňa 12.12.2017 (najmä
body 20. a 21. odôvodnenia rozsudku).

11. S ohľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v predmetnom spore boli splnené všetky
podmienky na úspešné odporovanie právnemu úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a
jej sestrou, preto žalobe vyhovel.

12. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovanej nárok na plnú
náhradu trov konania.

13. Pri vykonávaní procesných úkonov spojených s odvolaním bolo zistené, že v záhlaví rozsudku
vyhláseného dňa 23.02.2024 absentuje údaj o právnom zástupcovi žalovanej, a preto súd prvej inštancie

túto zrejmú nesprávnosť odstránil tak, že dňa 22.04.2024 vydal opravné uznesenie.

14. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

15. Žalovaná argumentovala tým, že žalobca v rámci svojho práva vyplývajúceho z ručiteľského záväzku
B. F. a P. Q. v súvislosti so záväzkom hlavného dlžníka F. M. F., využil svoje právo a podal voči nim
ako ručiteľom žalobu o zaplatenie sumy 30.000,- Eur práve z titulu úveru poskytnutého spoločnosti
F. M. F. na základe zmluvy o úvere č. 431 020 5405 zo dňa 20.08.2009 v znení jej dodatkov. Tento

záväzok bol zároveň zabezpečený aj notárskou zápisnicou zo dňa 20.03.2013, sp. zn. N 108/2013,
Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 spísanou notárkou N. D. F. o uznaní záväzku medzi dlžníkom F. M.
F. a ručiteľmi, teda B. F. a P. Q. so súhlasom s jej vykonateľnosťou. Súd však nezohľadnil, že pokiaľ
žalobca uplatnil voči ručiteľom spoločnosti F. M. F. žalobu len vo výške 30.000,- Eur, a preto nemá z
tohto ručiteľského záväzku voči nim žiadnu neuspokojenú pohľadávku. Navyše táto pohľadávka žalobcu

bola v rámci exekučného konania v celom rozsahu zo strany žalovanej uhradená. Vzhľadom na túto
skutočnosť nemá žalobca nielen voči ručiteľom, ale ani voči žalovanej, resp. H. I. A. žiadnu vymáhateľnú
pohľadávku, čím nie je naplnená jedna z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu.16. Žalovaná ďalej uviedla, že uzavretím darovacej zmluvy so sestrou H. I. A. nedošlo žiadnym
spôsobom k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, keďže o to, čo sa ponížil majetok H. I. A., o to sa
povýšil majetok žalovanej. Napadnutým právnym úkonom nedošlo k prevodu nehnuteľností, resp.

ich spoluvlastníckeho podielu na žiadnu tretiu osobu, iba na osobu, ktorá už bola podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a stranou konania o neúčinnosť darovacej zmluvy.
Z rovnakého dôvodu nie je v konaní preukázaný úmysel (hoci aj nepriamy) na ukrátení žalobcu ako
veriteľa. Za určitých okolností môže žalobca v budúcnosti uspokojiť svoju pohľadávku rovnako, ako keby
boli spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností naďalej žalovaná a H. I. A..

17. Keďže v danej veci nie sú splnené podmienky úspešnej odporovateľnosti, a to ukrátenie veriteľa
a úmysel ukrátiť veriteľa, navrhla žalovaná napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu
zamietnuť v celom rozsahu, resp. napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal s
námietkoužalovanejonesplnenípodmienkyvymáhateľnejpohľadávky.Kobranežalovanejonedostatku
splnení podmienky ukrátenia veriteľa v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu na osobu, ktorá
už je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, žalobca uviedol, že prijatím tohto záveru by bola v
konečnom dôsledku popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych

úkonov, osobitne vo vzťahu k tretím osobám podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odporovanie
má reálny význam iba v prípade, ak právoplatný rozsudok proti tretej osobe o určení relatívnej
neúčinnosti právneho úkonu bude mať záväzné právne účinky aj voči tejto tretej osobe a bude
umožňovať exekučné postihnutie predmetu plnenia odporovaného právneho úkonu vo vlastníctve tretej
osoby.Žalovanájenepochybnetakoutoosobou,atonapriektomu,ževčaseuzavretiadarovacejzmluvy

už vlastnila spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach.

19. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nekonal
arbitrárne. Za účelom zistenia skutkového stavu vykonal riadne dokazovanie, s argumentmi žalovanej
sa vysporiadal, pričom svoj postup riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie použil na zistený skutkový

stav príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval a následne aplikoval. Ani jeden z odvolacích
dôvodov namietaných žalovanou preto nie je daný. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne
správny.

20. V podanej odvolacej replike žalovaná zotrvala na podanom odvolaní. Zo strany H. I. A. nedošlo k

ukráteniu žalobcu ako veriteľa, nebol preukázaný ani úmysel takéhoto konania. Napadnutou darovacou
zmluvou len došlo k nadobudnutiu nehnuteľností v celku osobou, ktorá už predtým bola ich podielovou
spoluvlastníckou, teda žalovanou. Právny predchodca žalovanej (B. F.) ručil za uspokojenie pohľadávky
spoločnosti F. M. F. z úveru vyplývajúceho z notárskej zápisnice zo dňa 20.03.2013. Pokiaľ však
neboli splnené podmienky výkonu exekúcie z titulu notárskej zápisnice, aj samotné ručenie záväzku

považuje žalovaná za právne irelevantné. V danom prípade je ručenie akcesorickým záväzkom k
hlavnému záväzku vyplývajúcemu z notárskej zápisnice, ktorá je materiálne nevykonateľná, preto
nemôže byť vykonateľné ani samotné ručenie. Z týchto dôvodov mala byť podaná žaloba v celom
rozsahu zamietnutá.

21. Žalovaný v odvolacej duplike zdôraznil, že právnym dôvodom vzniku záväzku B. F. je vyhlásenie
ručiteľa č. 4310205405 zo dňa 14.3.2012 v znení neskoršieho dodatku, v spojení so zmluvou o úvere
č. 431 020 5405 zo dňa 20.8.2009 v znení neskorších dodatkov. Materiálna nevykonateľnosť notárskej
zápisnice judikovaná Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. III. ÚS 52/2019 spôsobuje iba to, že existujúca
pohľadávka žalobcu nemôže byť na jej podklade vymáhaná v exekúcii. Pohľadávka žalobcu však môže

byťvymáhanávexekúciinazákladeinéhoexekučnéhotitulu,napr.vykonateľnéhosúdnehorozhodnutia.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

vzmyslezásadvyplývajúcichz§379anasl. CSP,beznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho
súdu.23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda skúmal,
či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

25. K uvedenej námietke odvolací súd dopĺňa, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných
dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov
súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho
dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Rovnako ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

27. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, vykonaným dokazovaním a právnym posúdením
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
vyvodil z neho prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. S ohľadom na uvedené
považoval odvolací súd uplatnené odvolacie dôvody za neopodstatnené, pričom svoje rozhodnutie

odôvodňuje v kontexte odvolacej argumentácie žalovanej nasledovne:

28. Odvolací súd považoval za potrebné úvodom vlastného odôvodnenia zdôrazniť, že právnym
základom ručiteľského záväzku právneho predchodcu žalovanej, B. F., vo vzťahu k záväzkom dlžníka,
spoločnosti F. M. F., vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere č. 431 020 5405 zo dňa 20.08.2009 v znení

jej dodatkov, nie je notárska zápisnica zo dňa 20.03.2013, sp. zn. N 108/2013, Nz 9034/2013, NCRIs
9257/2013. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/2/2020 zo dňa
26.11.2020 odvolací súd opakuje, že ručenie vzniklo na základe písomného ručiteľského vyhlásenia B.
F. zo dňa 14.03.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu preto
nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú argumentáciu žalovanej o absencii ručenia B. F., vyvodzujúc

tak z materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice.

29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd sa riadne oboznámil s obsahom rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa zo dňa 5.11.2019 č. k. 6Csp/205/2017-206, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 26.11.2020 č. k. 20CoCsp/2/2020-235, ktorými boli B. F. a P. Q. zaviazaní

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.000,- eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho
plnenia zaniká povinnosť ostatných plniť. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že výška ručiteľského
záväzku B. F. vyplynula z jeho ručiteľského vyhlásenia, pritom čiastočné uplatnenie pohľadávky veriteľa
voči ručiteľovi v rozsahu splatnej pohľadávky vyplývajúcej z reštrukturalizačného konania dlžníka F. M.
F., nemá za následok zánik ručiteľského záväzku v prevyšujúcom rozsahu. Skutkové zistenia i právne

posúdenie súdu bolo preto v napadnutom rozhodnutí správne.

30. Úmysel právneho predchodcu žalovanej, otca B. F., ukrátiť žalobcu darovaním predmetných
nehnuteľností bol právoplatne deklarovaný rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 2.5.2017sp. zn. 2C/253/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2017 č. k.
1Co/28/2017-365, kedy súd určil, že darovacia zmluva z roku 2012 je voči žalobcovi neúčinná. Súd
prvej inštancie tieto skutočnosti správne zohľadnil, pritom skôr prijatý právny záver súdov je záväzný

a zásadne nezmeniteľný. Argumentácia žalovanej spochybňujúca tento záver nie je opodstatnená.

31. V okolnostiach preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne posúdil aj vedomosť žalovanej
o úmysle dlžníka, ručiteľa B. F., ukrátiť žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalovaná vedela
o neúčinnosti darovacej zmluvy z roku 2012 i okolnostiach, ktoré k tomu viedli, preto musela byť

uzrozumená s tým, že žalobca ako veriteľ má určitú pohľadávku, ktorá je zabezpečená ručením jej otca
a pre účely uspokojenia veriteľovej pohľadávky smie postihnúť darované nehnuteľnosti. S ohľadom na
predchádzajúcu genézu darovania je zrejmé, že žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na sporných
nehnuteľnostiach bezodplatne darovaním od svojej sestry, právnej nástupkyne otca, B. F.. V kontexte
uvedeného sledu darovania nehnuteľností v okruhu blízkych sa vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa prezumuje v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z procesnej

obrany žalovanej nebolo možné súčasne vyvodiť také preukázané a relevantné skutočnosti, ktoré by
svedčali v prospech záveru, že úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, čím
neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto konaní zaťažovalo.

32. Vo vzťahu k ukráteniu veriteľa považoval odvolací súd za neopodstatnenú argumentáciu žalovanej

o tom, že spoluvlastnícky podiel nebol darovaný tretej osobe, ale osobe blízkej, ktorá už pred darovaním
mala postavenie podielového spoluvlastníka. Na základe predchádzajúceho rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa zo dňa 2.5.2017 sp. zn. 2C/253/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 12.12.2017 č. k. 1Co/28/2017-365, sa žalobca úspešne domohol neúčinnosti darovacej
zmluvy z roku 2012, na základe ktorej boli nehnuteľnosti darované žalovanej a jej sestre, každej

v rozsahu jednej polovice spoluvlastníckeho podielu. S ohľadom na uvedené žalobcovi prislúchalo právo
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanej v rozsahu, v ktorom bol ukrátený, teda 1
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Postupom času však boli nehnuteľnosti poznamenané
ďalším prevodom vlastníctva z roku 2019. Na jeho základe sestra žalovanej - H. I. A. stratila postavenie
spoluvlastníka nehnuteľnosti, naproti tomu, žalovaná sa stala ich výlučným vlastníkom. Pre uspokojenie

svojej pohľadávky preto žalobca musel reflektovať nastolený právny stav, ak si mienil zabezpečiť právo
domáhať sa voči žalovanej uspokojenia svojej pohľadávky na predmetných nehnuteľnostiach v celku,
v súlade s vlastníctvom sporných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy z roku 2019. Právne
posúdenie súdu prvej inštancie bolo aj v tomto ohľade správne.

33. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd za stavu neopodstatnenosti odvolacích dôvodov potvrdil
napadnuté rozhodnutie, v spojení s opravným uznesením, ako vecne správne postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne, žalovaná nebola v odvolacom
konaní úspešná. S ohľadom na uvedené žalobcovi z dôvodu jeho úspechu prislúcha nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).