Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724011230
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724011230.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie
Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2025, v trestnej veci
proti obž. A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaniach
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/89/2024 zo
dňa 28.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Poprad obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s poukazom na
§ 138 písm. a) Tr. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na
skutkovom základe, že

- dňa 22.5.2024 v čase okolo 09:00 hod. v Poprade na ulici A. vošiel cez otvorené vchodové dvere
do bytového domu číslo XXXX/XX, na prízemí nastúpil do výťahu a odviezol sa na šieste poschodie,
kde zaklopal na dvere bytu číslo XX, ktoré otvoril poškodený C. D., pričom po otvorení dverí bytu
obžalovaný ihneď za použitia spreja nastriekal poškodenému do tváre slzný plyn, v čoho dôsledku
poškodený začal cúvať smerom do vnútra bytu a obžalovaný následne prekročil prah dverí bytu a vošiel

do prednej chodby, kde vzápätí pristúpil bližšie k poškodenému, ktorého jedenkrát pichol loveckým
nožom (dýkou) o celkovej dĺžke 25 cm a dĺžke čepele 13,5 cm do oblasti pravého hrudníka (oblasť 10.
rebra) a jedenkrát taktiež do zadnej časti pravého ramena (v oblasti musculu tricepsu), a to v okamihu,
keď sa poškodený pokúšal dostať z bytu von náhlym prechodom popri tele obžalovaného a následne
od poškodeného požadoval vydanie finančnej hotovosti, kde mu poškodený vydal hotovosť vo výške
20,00 eur, pričom obžalovaný zároveň krátko na to odcudzil aj hotovosť vo výške 35,00 eur, ktorá bola

v tom čase voľne položená vo vstupnej hale na botníku pri dverách, čím poškodenému boli spôsobené
viaceré zranenia, konkrétne bodná rana v oblasti pravého hrudníka s presahom do dutiny brušnej o
šírke 3 cm a hĺbke bodného kanála najmenej 5 cm a bodná rana v oblasti dorzálnej časti pravého
ramena o šírke 3 cm presne neustálenej hĺbky bodného kanála, ktoré zranenia si u poškodeného C.
D. vyžiadali dobu liečenia s obmedzením obvyklého spôsobu jeho života v trvaní najmenej 3 týždňov,
pričom odcudzením finančnej hotovosti bola poškodenému C. D. spôsobená majetková škoda vo výške

20,00 eur a poškodenej E. D. majetková škoda vo výške 35,00 eur.

Za to mu uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr.
zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, ktoré boli použité na
spáchanie trestného činu:
- 1ks lovecká dýka s drevenou rukoväťou, o celkovej dĺžke 25 cm, s dĺžkou čepele 13,5 cm v hnedom

koženom puzdre,
- 1ks slzotvorný sprej Pfeffer KO FOG čierno žltý, obal zapučený.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, F., škodu vo výške 2.717,00 eur /z titulu bolestného/,
poškodenej E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, F., škodu vo výške 35,00 eur
a poškodenej G. H. F., a. s, krajská pobočka F., I. X, F., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 300,15 eur.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal obžalovaný hneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom

prostriedku odvolanie. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o treste odvolanie aj okresný
prokurátor.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu najskôr citoval časť
odôvodnenia rozsudku „vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu hodnotené v neprospech

obžalovaného, súd nevyužil fakultatívnu zákonnú možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
odsek 4 Trestného zákona per analogiam. Rovnako, tak neaplikoval mimoriadne zníženie trestnej
sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože použitie zákonnej úhrnnej trestnej sadzby súd
vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa nepovažuje za neprimerane prísne“. Obžalovaný
pokračoval, že súd ustálil vo svojom rozsudku, že „novela Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. zákonom

č. 40/2024 účinná od 06.08.2024 nemala dopad na právnu kvalifikáciu a trestné sadzby stíhaných
trestných činov. Ďalej citoval súd, že v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia
§ 38 odsek 4 Trestného zákona v znení účinného do 05.08.2024, čo by bolo možno hodnotiť podľa
§ 2 odsek 1 Trestného zákona druhá veta, ako právnu úpravu menej priaznivú pre obžalovaného pre
nutnosť zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Preto súd posudzoval prípad a rozhodol

vo výroku o vine a vo výroku o treste podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, t. j.
podľa trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024“. Podľa názoru obžalovaného v tomto kontexte
potom rezultuje, že súd, ak prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, mal vo svojom uvažovaní pokračovať
podľa právneho stavu tak, aby primerane postupoval podľa § 257 a nasl. Trestného poriadku in fine a
to, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého

zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu má
postupovať primerane podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučiť, že súdom prijaté vyhlásenie
o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Obžalovaný argumentoval, že sudkyňa odkazuje vo svojom odôvodnení
rozsudku na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda postup súdu pri mimoriadnom znížení trestu, v
tomto kontexte, na strane 3 rozsudku v druhom odstavci odkazuje na § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku
a postup podľa § 333 a nasl. Trestného poriadku. Ak teda zákon vyžaduje postup súdu podľa týchto
ustanovení, sudkyňa neuviedla na hlavnom pojednávaní, aký trest navrhuje a ako bude postupovať v

zmysle § 39 ods. 4 Tr. zákona. Iba takýto procesný postup podľa obžalovaného je možné považovať za
spravodlivý a predvídateľný pred vyhlásením samotným. Obžalovaný zdôraznil, že sa vzdáva verejného
dokazovania, vzdáva sa svojim vyhlásením o vine podať odvolanie v časti, ktorá sa týka jeho viny a jeho
vyhlásenie je zo zákona neodvolateľné. Preto primeranosť postupu podľa ustanovenia § 333 a nasl. sa
predpokladá v zákonnej vete tohto ustanovenia, a to dodržaním spravodlivého procesného postupu. Iný

postup je možné považovať za nespravodlivý procesný postup a ako taký za nezákonný. V neposlednom
rade je podľa obžalovaného nutné uviesť, že postup podľa § 333 a nasl. je daný zákonnými otázkami
a jednou z otázok je zákonná otázka podľa písm. g) kde sa judikuje, že obžalovaný bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Aj v tomto ustanovení
zákona je daná priama požiadavka na súdom vyjadrený návrh trestu. Obžalovaný navrhol, aby odvolací

súd postupoval podľa § 321 ods. 1 písm. d) a s poukazom na § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že trest 7 rokov nie je postačujúci na dosiahnutie
účelutrestuvintenciách§34ods.1Tr.zákona,atohlavnezdôvodu(hocivtomtokonaníbolrovnovážnystavpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností)spôsobuspáchaniaskutku,leboišloobezprecedentnýútok
na mladého muža v jeho obydlí, a to až po vytipovaní pôvodne inej obete, pričom obžalovaný náhodne
vybral inú obeť a motívom bolo získať peniaze bez ohľadu na použité prostriedky. Navyše podľa znalca

išlo prakticky o náhodu, že nedošlo k vážnejším zraneniam poškodeného napr. k zasiahnutiu pečene,
teda úmysel (prinajmenšom nepriamy) viedol k spôsobeniu ťažkej ujmy, a to hlavne vzhľadom na
intenzitu útoku a aj zasiahnuté miesto na tele – brušná dutina s dôležitými orgánmi, vzhľadom na použitý
predmet – nôž. Poukázal aj na správanie sa obžalovaného po skutku, kedy obžalovaný nepreukázal
snahu pomôcť poškodenému, ale chladnokrvne odišiel a za odcudzené peniaze kúpil alkohol. Prokurátor

ďalej hodnotil, že hoci dve odsúdenia obžalovaného sú zahladené, v druhom prípade však iba vzhľadom
na novelu Trestného zákona a zánik trestnosti, pritom je dôležitejšie, že teraz prejednávaného skutku sa
dopustil počas skúšobnej doby. Z uvedených dôvodov podľa prokurátora nepostačuje trest na spodnej
hranici trestnej sadzby. Navrhol zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku a uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní.

Rovnakoobžalovanýzastúpenýobhajcomzotrvalnadôvodochodvolania,vyjadriltiežnázor,žesudkyňa
nesprávne uviedla, že novela Trestného zákona účinná od 6.8.2024 nemá vplyv na rozhodovanie v tejto

veci. Podľa jeho názoru, ak pri predchádzajúcom odsúdení došlo k rozhodnutiu o upustení od výkonu
zvyšku trestu v zmysle nového zákona, toto mal aplikovať prvostupňový súd aj v tejto trestnej veci s tým,
že nový zákon je pre neho výhodnejší, keďže v predchádzajúcom odsúdení došlo fakticky k zahladeniu
odsúdenia. Tiež odkázal na záver znaleckého posudku A. J., podľa ktorého išlo o zranenie ľahké.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.
poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania tak obžalovaného ako

aj okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Rozsudok odvolaním napadli tak obžalovaný vo svoj prospech ako aj okresný prokurátor v neprospech
obžalovaného, avšak obaja len vo vzťahu k výroku o uloženom treste, čo je evidentné nielen z obsahu
podaných odvolaní, ale plynie to aj zo skutočnosti, že obžalovaný vo veci urobil vyhlásenie o vine a teda

nezistiac chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal tento napadnutý rozsudok iba vo výroku o treste.

Vychádzajúc z obsahu predmetného spisu, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku, okresný súd
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2024 po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie o vine

zmysle § 257 Tr. poriadku a kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. poriadku, prijal jeho vyhlásenie a dokazovanie k vine obžalovaného ďalej nevykonával.

Na podklade konštatovaného vyhlásenia obžalovaného o vine, súd ďalej vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody. Za súhlasu obžalovaného a prokurátora prečítal

znalecký posudok A. K. J., znalecký posudok A. L. M., ako listinné dôkazy prečítal uplatnené nároky
na náhradu škody, charakteristiku a správu o povesti a správu z ÚVV obžalovaného, aktuálny odpis
registra trestov, no tiež zápisnicu o vydaní veci a vydaní depozitu a takto vykonané dôkazy v dôvodoch
napadnutého rozsudku podrobne hodnotil. S hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa sa stotožnil
v celom rozsahu aj odvolací súd a v podrobnostiach na ich obsah poukazuje.

Obžalovaný bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s poukazom na § 138 písmeno a) Tr.
zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide o trestné
sadzby, pre zločin lúpeže bola

v § 188 ods. 2 Tr. zákona účinného do 05.08.2024 stanovená sadzba v rozpätí 7 až 12 rokov a pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona sadzba až na 2 roky. Tieto sadzby
sa nezmenili ani po novelizácii Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024.Krajský súd sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku,
že aplikovaním zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona konštatujúc,
že išlo o jednočinný súbeh zločinu a prečinu, ktoré neboli spáchané dvoma alebo viacerými skutkami,

neaplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona a nezvyšoval hornú hranicu úhrnnej zákonnej trestnej
sadzby o jednu tretinu tak, ako to navrhoval prokurátor. Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri priznaní
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona za priznanie sa ku skutku v zmysle obžaloby
a úprimné oľutovanie skutku, na druhej strane zistenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.
zákona za spáchanie dvoch trestných činov. Správne tiež poukázal, prečo v danom prípade nezistil

priťažujúcu okolnosť uvádzanú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zákona a teda aj rovnovážny pomer
týchto priťažujúcich a poľahčujúcich okolností určil správne. V rámci úvah o ukladaní druhu a výmery
trestu, vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku, riešil aj otázku, či v danom prípade neprichádza
doúvahyaplikácianovšiehoTrestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024aajvtomtosmeresasozávermi
súdu prvého stupňa stotožnil krajský súd.

Nad rámec uvedeného, v spojitosti s inými okolnosťami s vplyvom na posudzovanie priaznivosti
konkrétneho znenia Trestného zákona, je dôležité uviesť, že do úvahy prichádzalo skúmanie rozličného
dopadu ustanovení § 38 ods. 2, 3, 4 Tr. zákona účinného do 05.08.2024, resp. § 38 ods. 2 Tr. zákona
účinného od 06.08.2024. Znenie § 38 ods. 2, 3, 4 Tr. zákona účinné do 05.08.2024 v prípade prevahy
poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností upravovalo obligatórne posuny hornej, resp. dolnej hranice

trestnej sadzby. Ak bol však pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako to bolo aj v tejto veci
správnesúdomprvéhostupňazistené,rovnaký,žiadnydopadvtomtosmerenavýslednútrestnúsadzbu
to nemalo. Novelizované znenie Trestného zákona prinieslo zmenu v tom smere, že nerovnaký pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zohľadniť súd a vyvodiť z tohto právny záver pri ukladaní
trestu, avšak Trestný zákon mu v tejto súvislosti žiadnu obligatórnu povinnosť zasahovať do rozpätia

trestných sadzieb neuložil. Teda ani v tejto spojitosti vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti prípadu
nie je novší Trestný zákon pre obžalovaného priaznivejší. Preto bolo v súlade so zákonom (§ 2 ods.
1 Tr. zákona) postupovať a o treste rozhodovať podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania
činu. Námietku obhajoby prezentovanú v konečnom návrhu, že ak pri predchádzajúcom odsúdení
obžalovaného (8T/66/2023) došlo k rozhodnutiu o upustení od výkonu zvyšku trestu v zmysle nového

Trestného zákona a faktickému zahladeniu odsúdenia, v dôsledku toho mal prvostupňový súd aplikovať
aj v tejto veci pri ukladaní trestu nový Trestný zákon ako zákon výhodnejší pre jeho klienta, považoval
krajský súd za neopodstatnenú.

K samotným dôvodom, pre ktoré aj odvolací súd dospel k záveru o správnosti trestu odňatia slobody

uloženého súdom prvého stupňa vo výmere 7 rokov, uvádza odvolací súd nasledovné.

Zo skutočností významných pri ukladaní trestu mal súd prvého stupňa správne zistené a v dôvodoch
napadnutého rozsudku správne poukazoval, že podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, právoplatne dňa

02.01.2015 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na
podmienečnýtrestodňatiaslobody;právoplatnedňa05.09.2023bolodsúdenýpreprečinpoškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 na podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere troch mesiacov so skúšobnou dobou trinásť mesiacov s tým, že právoplatne dňa
12.09.2024 okresný súd rozhodol, že zvyšok trestu sa nevykoná z dôvodu zániku trestnosti skutku v

dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024. V oboch prípadoch sa na obžalovaného ako
páchateľa toho času hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaný nemá evidované žiadne priestupky.

Teraz prejednávaných trestných činov sa však dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia.

Ako to v dôvodoch rozsudku cituje aj súd prvého stupňa, podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona účinného do
05.08.2024 (ďalej len Tr. zákon) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu;

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Rozhodujúce dôvody obžalovaného vyjadrené v odvolaní smerovali k tomu, že súd prvého stupňa mal
postupovať pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona (a potom v nadväznosti na to podľa ods. 4)

a trest mimoriadne znížiť, a to z dôvodu, že obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a toto jeho vyhlásenie súd podľa § 257 ods.
7 Tr. poriadku prijal.

Ajvtomtosmerekrajskýsúdpoukazujenadôvodynapadnutéhorozsudku,kdesauvádza,ževyhlásenie

viny obžalovaným a charakter jeho menej závažnej kriminálnej minulosti zohľadnil pri uložení trestu,
pri dolnej hranici zákonnej úhrnnej trestnej sadzby, no vzhľadom na všetky okolnosti prípadu hodnotené
v neprospech obžalovaného, nevyužil fakultatívnu zákonnú možnosť mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona a neaplikoval mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona,
keďže podľa jeho názoru, na ochranu spoločnosti by nepostačoval trest kratšieho trvania. Tu ďalej

poukázal, že v osobe obžalovaného ide o osobu s disociálnymi a impulzívnymi rysmi, s nedostatočným
rešpektovaním základných spoločenských noriem, s neschopnosťou poučiť sa z predchádzajúcich
negatívnych skúseností, so zníženým prahom pre uvoľnenie násilia a agresivity v stave oslabenej
racionálnej kontroly, pričom aj alkohol, od ktorého je podľa znalkyne závislý, ovplyvňuje správanie
obžalovaného a má pôsobiť ako facilitujúci faktor a v ebriete u neho má dochádzať k maladaptívnym

prejavom s verbálnou a brachiálnou agresivitou. S týmito závermi, o nenaplnení zákonných podmienok
pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sa taktiež krajský súd stotožnil.

Vychádzajúc však z obsahu ďalších odvolacích argumentov obžalovaného, považoval krajský súd
za potrebné tiež uviesť, že procesná situácia (prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine) podľa ustálenej

judikatúry „môže“ odôvodniť postup súdu pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 4, § 39 ods. 2 písm. d)
Tr. zákona a možno tiež prijať záver, že formálna podmienka pre postup podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona
bola prítomná, avšak ani odvolací súd nenašiel materiálne dôvody pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr.
zákona, ani podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona a ako už bolo aj vyššie konštatované, prijal závery súdu
prvého stupňa, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu svedčiace v neprospech obžalovaného neboli

splnené podmienky pre možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 4 ani § 39 ods. 1 Tr.
zákona. Použitie zákonnej úhrnnej trestnej sadzby bez jej zníženia pri spáchaní uvedených dvoch
trestných činov vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa nepovažuje ani odvolací súd za
neprimerane prísne, trest kratšieho trvania by ani podľa názoru krajského súdu nepostačoval na ochranu
spoločnosti vzhľadom na vyššie rozvedené skutočnosti. Záhaľčivý spôsob vedenia života pred skutkom,

rozvinutie závislosti od alkoholu, rozhodnutie obžalovaného, týmto spôsobom života vytvorenú finančnú
núdzu riešiť násilným konaním, a to v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, vylučuje
možnosť aplikácie zákonnej možnosti zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 4 Tr. zákona.Napokon obžalovaný žiadne konkrétne dôvody a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto postup,
okrem jednej formálnej podmienky, t. j. postup podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, ani neuviedol.

V spojitosti s námietkami obžalovaného v odvolaní a tiež na verejnom zasadnutí, že súd prvého
stupňa pri postupe podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku mal v spojení s § 333 Tr. poriadku jednoznačné
oznámiť obžalovanému aj konkrétnu výšku trestu, ktorý mu chce uložiť, a ak tak neurobil, zapríčinil, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesný postup a tento je nezákonný a odôvodňuje zrušenie
napadnutého rozsudku vo výroku o treste, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je

opodstatnená.

Nie je dôvod nestotožniť sa s názorom obžalovaného, že súd pri uvedenom postupe podľa § 257 Tr.
poriadku je povinný ďalej postupovať primerane aj podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) h) Tr. poriadku. Nebolo však možné prevziať aj ten názor obžalovaného,
že pri tomto postupe je súd povinný oznámiť obžalovanému aj výšku trestu, ktorý mu chce v konečnom

dôsledku uložiť. Zo znenia ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku je zrejmé, že súdu je uložená povinnosť využiť §
333 ods. 3 Tr. poriadku primerane, a teda nie v celom rozsahu. Navyše explicitne je to vyjadrené tým, že
za primeraný postup je určený postup v intenciách presne určeného písm. c), d), f), g), h) ods. 3, nie však
napr. písm. a). Nemožno si teda zamieňať inštitút vyhlásenie o vine s inštitútom dohody o vine a treste.

Práve takáto jednoznačná úprava postupu súdu v uvedenej situácii (keď sa ustanovenia upravujúce
konanie o dohode o vine a treste použijú na situáciu pri vyhlásení viny obžalovaným len primerane, a nie
v celom rozsahu) preukazuje, že súd prvého stupňa nemal povinnosť oznámiť obžalovanému aj výšku
trestu, ktorý mu chce uložiť po zvážení ďalších zo zákona vyplývajúcich skutočností. Povinnosťou súdu
prvého stupňa vo vzťahu k namietanej skutočnosti bolo, v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. g) Tr.

poriadku obžalovaného oboznámiť s „trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu
kladené za vinu“, čo prvostupňový súd vychádzajúc zo zápisnice o hlavnom pojednávaní aj v súlade
so zákonom realizoval. V tomto ohľade tak odvolací súd nenašiel chybu v postupe súdu prvého stupňa,
nezistil ani namietané porušenie práva na spravodlivý proces či práva obžalovaného na obhajobu.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody okresného prokurátora, odvolací súd súhlasí, že prokurátorom uvedené
konkrétne skutočnosti by bez ďalších okolností v tomto konaní vyžadovali zásah do uloženej výmery
trestu a trest na spodnej hranici trestnej sadzby by nebol dostačujúci. V tomto konaní však bola situácia
taká, že odvolacie argumenty obžalovaného na jednej strane a okresného prokurátora na druhej strane
boli v úplnom protiklade v otázke výšky uloženého trestu, keďže zatiaľ čo obžalovaný sa domáhal

zníženia trestu pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vzhľadom na vyhlásenie viny
a s tým súvisiacu vyjadrenú ľútosť nad spáchaním činu, prokurátor žiadal ešte zvýšiť trest s poukazom
na spôsob spáchania skutku, bezprecedentný útok na mladého muža v jeho obydlí, jeho náhodné
vybratie ako obete, motív získať peniaze bez ohľadu na použité prostriedky, keď navyše podľa znalca
išlo prakticky o náhodu, že nedošlo k vážnejším zraneniam poškodeného a spôsobeniu ťažkej ujmy. Po

zhodnotení odvolacích argumentov oboch strán a preskúmaní ich vecných základov odvolací súd dospel
k záveru, že argumenty každej strany by mohli obstáť samostatne, ak by mohli byť podporené práve iba
tými dôkazmi a skutočnosťami, na ktoré poukázali. Ako však odvolací súd zistil a uviedol, argumenty
oboch sú podporené zo spisu vyplývajúcimi skutočnosťami a dôkazmi, a práve z tohto dôvodu vzhľadom
na ich súčasnú prítomnosť a ich vzájomne pôsobenie proti sebe navzájom, nebolo možné vyhodnotiť

ako závažnejšie argumenty jednej strany.

Evidentne uloženie iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody nepodmienečného, v danom prípade
do úvahy neprichádzalo. Výmera ukladaného trestu súdom prvého stupňa, je podľa názoru krajského
súdu tiež v súlade so zásadou proporcionálnosti trestu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov je zákonný, primeraný, spravodlivý, je spôsobilý naplniť
účel trestu aj v otázke individuálnej i generálnej prevencie a vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa
spoločnosťou, tiež rešpektuje všetky zásady pre ukladanie trestu vyjadrené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Správne bolo potom aj súvisiacim výrokom rozhodnuté o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.Súčasťou výroku o treste v napadnutom rozsudku je aj výrok, ktorým súd podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného
činu, teda 1 kus loveckej dýky a 1 kus slzotvorného spreja a taktiež aj výrok v zmysle § 60 ods. 5

Tr. zákona, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Z obsahu podaných odvolaní neplynie,
aby či už obžalovaný alebo prokurátor tieto výroky napadnutého rozsudku namietal a ani krajský súd
nezistil žiadne pochybenia predchádzajúce týmto výrokom napadnutého rozsudku a výroky rozsudku
„o prepadnutí veci“ považoval za zákonné a správne.

Odvolací súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolania obžalovaného
i okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.