Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724202725
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724202725.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka,členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ NEOGRAFIA, a.s., so sídlom Sučianska 39A,
Martin - Priekopa, IČO: 31 597 912, 2/ Okresný súd Martin, so sídlom E. B. Lukáča 2A, Martin, 3/
Krajský súd v Žiline, so sídlom Orolská 3, Žilina, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/97/2024-40 zo dňa 10.01.2025 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/97/2024-52 zo dňa 27.1.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš vo výroku I. konanie voči žalovanému 1/
o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 20.12.1999 do
10.01.2000 vo výške 13.896,20 Kč zastavil. Výrokom II. vo zvyšnej časti podanie žalobcu doručené
súdu prvej inštancie dňa 04.10.2024, doplnené podaním doručené súdu 04.12.2024, ktoré by svojím
obsahom mohlo byť žalobou, odmietol.
1.1

V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 04.10.2024 domáhal,
aby súd:

a) neurčil, kedy má konať o odškodné za prvotný úraz a kedy za trvalý následok,

b) súd v sp. zn. MT-11C/311/2002, ZA-23Co/229/2004, ZA-8Co/72/2024 konal retroaktívne a preto

nevykonal dokazovanie podľa § 216 CSP o žalobných otázkach určených vyššie v kapitole č. I. a
uvedených súdu v bodoch č. 1, 2, 3, 4, 5 od 04.02.2002 do dnes,

c) súd neodôvodnením právoplatnosti rozsudku od 04. 02. 2002 do dnes podľa kapitoly č. II. aj
uvedených v bodoch č. I.. II., II., IV. podľa Čl. 46 Ústavy SR porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie
a zaručené žalobcovi v Ústave SR - Čl. 46 Ústavy SR,

d) súd podľa kapitoly č. III. vyniesol nevykonateľný rozsudok, vzhľadom na prv vo veci vynesené platné
aj účinné rozhodnutie Sociálnej poisťovne z r. 1988 a účinné do dnes ! !

e) retroaktívnevynesenýrozsudokMT-11C/311/2002jenevykonateľnývzhľadomnaplatnérozhodnutie
sociálnej poisťovne z r. 1988 aj účinné do dnes a je neplatný od samého začiatku.

f) súd konal nedôstojne, retroaktívne aj nezákonne od 04. 02. 2002 do dnes a porušil judikátÚS SR „Ius ex iniuria non orjitur".

g) žalovaná je zneužitím súdnej moci bezdôvodne obohatená a vynesený judikát o právoplatnosti
rozsudku, nemá oporu v Ústave SR ani Listine.

1.2

Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/97/2024-24 zo dňa 27.11.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 15
dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady podania vo veci samej (žaloby).
Žalobcanavýzvureagovalpodanímdoručenýmsúdudňa04.12.2024,vktoromupresnil,žesa domáhal,
aby súd rozhodol tak, že:

a) žalovaná podľa dôkazov o preklúzií zo 17.01.2000, a tretej operácií chrbtice z 30.05.2002 je povinná

zaplatiť žalobcovi škodu na zárobku počas práceneschopnosti v období od 20.12.1999 do 10.01.2000 vo
výške13.896,20,-Čksprísl.ktomuúrokzomeškania,trovysúdnehokonania,majetkovúajnemajetkovú
ujmu, ktorú žalobca vyčísli súdu v lehote troch pracovných dní od vynesenia spravodlivého rozsudku,

b) v prípade neúspechu žalobcu, súd oslobodzuje žalobcu podľa prv vyneseného rozhodnutia vo veci

MT-11 C/311/2002 od platenia súdnych trov štátu a platenia trov žalovanej v rozsahu 100 %

c) súd vyvodí zodpovednosť za nekonanie súdu podľa § 216 CSP od 04.02.2002 do dnes. Žalobu
odôvodnil tým, že vo veci podľa § 216 CSP ide o odškodnenie za stratu na zárobku žalobcu v období
od 20. 12. 1999 do 10. 01. 2000 vo výške 13.896,20,- Čk s prísl. do dnes. Žalobca podal žalobu

súdu MT-11C/311/2002 dňa 04.02.2002 podľa § 216 CSP o odškodnenie za stratu na zárobku, počas
práceneschopnosti v období od 20.12.1999 do 10.01.2000 vo výške 13.896,20,- Čk s prísl. podľa dôkazu
o preklúzií zo dňa 17.01.2000 a spôsobenú invaliditou. Súd mal podľa § 216 CSP konať o naliehavom
právnomzáujmepodľadôkazuopreklúziízodňa17.01.2000akoodškodnéžalobcuzastratunazárobku
podľa preklúzie tak, či invalidita chrbtice žalobcu od r. 1988 sa žalobcovi vyliečila od 20.12.1999 a nie

ináč. Súd žalobu o odškodné za invaliditu podľa preklúzie ani naliehavý právny záujem nerozsúdil podľa
§ 216 CSP od samého začiatku 04.02.2002 do dnes. Preto ide vo veci MT-11C/311/2002 o prieťahy od
samého začiatku do dnes, nakoľko vec nie je rozsúdenú podľa § 216 CSP. Súd MT- sp.zn. 11C/311/2002
a teraz súd LM-4C/97/2024 ho vyzýva, aby uviedol určitý a vykonateľný petit v nerozsúdenej veci od
04.02.2002 do dnes.

1.3
Súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/311/2002 mal
preukázané, že Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/311/202-133 zo dňa 10.02.2004 žalobcu:
A. B. proti žalovanému: Tlačiareň Neografia, a.s. Martin o zaplatenie 13.896,20 Kč s príslušenstvom

predstavujúcu rozdiel medzi mzdou a dávkami nemocenského poistenia, ktoré boli žalobcovi vyplatené v
súvislosti s práceneschopnosťou od 20.12.1999 do 10.01.2000 zamietol. Uvedený rozsudok súdu prvej
inštanciebolpotvrdenýKrajskýmsúdomvŽilinerozsudkomč.k.23Co/229/2004-171zodňa13.07.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť 26.10.2004. Okresný súd Martin uznesením č. k. 11C/311/2002-599 zo
dňa 15.12.2021 podanie žalobcu zo dňa 27.09.2021 označené ako „V Ý Z V A v nezákonnosti súdneho

konania a justičnom zločine“ odmietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 7Co/13/2022-631 zo dňa 31.03.2022. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 9Cdo/218/2022-740
zo dňa 30.01.2023 dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31.03.2022 sp. zn.
7Co/13/2022 odmietol.

1.4
Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho súdu RK-10C/10/2019 mal súd prvej inštancie preukázané, že
rozsudkom č. k. RK-10C/10/2019-667 zo dňa 24.08.2023 súd žalobu žalobcu A. B. proti žalovaným:
1./ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti, 2./ Okresný súd Martin, 3./ Krajský
súd v Žiline, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 39.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 0,50 % denne od 22. 06. 2017 do zaplatenia, zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
10Co/137/2024-764 zo dňa 31. 10. 2024 odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. RK-10C/10/2019-667 zo dňa 24.08.2023 odmietol pre vady podania. Právne vec posúdilpodľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), ďalej § 132
ods. 1, § 129 ods. 1 a 3 CSP.

1.5
Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
11C/311/2002 bolo zistené, že o žalobe žalobcu voči žalovanému 1./ o zaplatenie náhrady za stratu na
zárobku vo výške 13.896,20 Čk za obdobie od 20.12.1999 do 10.01.2000 bolo právoplatne rozhodnuté,
preto konanie v tejto časti zastavil pre prekážku veci rozhodnutej.

1.6
Súd prvej inštancie uviedol, že z doplneného podania žalobcu je zrejmé, ktorému súdu je žaloba
určená, ktorá osoba žalobu podáva a proti komu žaloba smeruje. V doplnení žaloby však absentuje
žalobný návrh a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania po
skutkovej stránke. Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporového konania.

Jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie
rozhodujúcich skutočností, eventuálne, ak je popísanie týchto skutočností natoľko neurčité alebo
nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť čo je predmetom sporu. Petit označuje záverečnú
časť žaloby, v ktorej žalobca navrhuje ako má súd v danej veci rozhodnúť. Ak súd žalobe vyhovie, do
svojho rozhodnutia požadovaný výrok prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou

okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet sporu, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň
podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Predmet sporu neurčuje súd, ale žalobca
ako tzv. dominus litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého zásadne
disponuje s konaním a jeho predmetom žalobca. Žalobca preto musí uviesť relevantné skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho práva a v žalobnom petite konkretizovať

návrh rozhodnutia súdu. Žalobca musí uviesť základné skutočnosti, ktorú súd musí mať k dispozícii,
aby mohol posúdiť o čom, a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto musia byť vymedzené v takom
rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok, aby
mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje
opodstatnenosť svojho nároku. Súd dospel k záveru, že podanie žalobcu vo zvyšnej časti, aj v zmysle

jeho doplnenia, naďalej trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní. V žalobe musí byť
jednoznačnevymedzené,čohosažalobcadomáha,okreminéhoajzdôvodu,abysaajsamotnížalovaní
mohli k žalobe kvalifikovane vyjadriť. Žaloba žalobcu je naďalej nezrozumiteľná, navrhovaný petit je
nevykonateľný. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie podanie žalobcu zo
dňa 04.10.2024, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 04.12.2024, ktoré by podľa svojho obsahu

mohlo byť žalobou, vo zvyšnej časti odmietol pre absenciu zákonom stanovených náležitostí.

2.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podáva námietku podľa § 49 CSP. Mal za
to, že uznesenie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené. Ďalej mal za to, že rozhodnutie nepreukázalo

právoplatnosť konania sp.zn. 11C/311/2002 a 23Co/229/2004, resp. že uvedené rozhodnutia sú
právoplatné z dôvodu páchania možných justičných zločinov. Uviedol, že nestačí uviesť výroky
rozhodnutia, ale je potrebné ich odôvodniť. Podľa rozsudku 12SD/303/2004 podal trestné oznámenie na
konajúcu sudkyňu súdu prvej inštancie a bezdôvodné obohatenie žalovanej. Svoje tvrdenie preukazoval
rozhodnutím Sociálnej poisťovne z roku 1988, rozhodnutím Českej správy sociálního zabezpečení

z 03.09.2003 a rozsudkom tunajšieho súdu 12Sd/303/2004. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie
založil právo na nepráve. Namietal, že súd prvej inštancie nedokázal právoplatnosť veci 11C/311/2002
a23Co/229/2004atakvecnerozsúdilpodľa§216CSP.Ďalejtvrdil,žesúdnymrozhodnutímjespáchaný
trestný čin podľa § 326a Trestného zákona a je porušený čl. 6 Dohovoru. Poukázal na to, že súd vo
veci 12Sd/303/2004 potvrdil rozhodnutie poisťovne z roku 1988 aj rozhodnutie Českej správy sociálního

zabezpečení. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v súlade s § 216 CSP,
či rozhodnutia 11C/311/2002 a 23Co/229/2004 sú právoplatné. Žalobca námietku zaujatosti zdôvodnil
tým, že túto smeruje proti všetkým sudcom konajúcim vo veci 11C/311/2002 doposiaľ, konajúcej
sudkyni v tejto veci, a to z dôvodu, že nevedia spravodlivo a odborne súdiť. O dôvodoch sa dozvedel,
z napadnutého rozhodnutia. Za dôkazy označil spisy 11C/311/2002 a 23Co/229/2004. Mal za to, že

podľa § 216 CSP nebolo doriešené, či invalidita chrbtice žalobcu od r. 1988 sa žalobcovi vyliečila od
20.12.1999. Podľa žalobcu súdy v opravných prostriedkoch konajú neodborne a retroaktívne porušením
res iudicatae vo veci sp.zn. 12Sd/303/2004. Záverom konštatoval, že sa domáha práva na spravodlivésúdne rozhodnutie, a to odškodnenie za stratu na zárobku spôsobenú invaliditou vo výške 13.896,20
Kč podľa dôkazov zo dňa 17.01.2000 a sp.zn. 12Sd/303/2004.

3.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané
včas(§362ods.1CSP)stranouvneprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359CSP),protiktorému
je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. c/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách

ustanovenia § 379 a § 380 CSP, ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v časti
odmietnutiažalobyzdôvodupodľa§129ods.3CSPsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúdu
prvej inštancie. Ten v uvedenej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP,

s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na jeho závery v bodoch 10. – 14.
odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

5.
Odvolací súd zdôrazňuje, že podané odvolanie žalobcu je z pohľadu náležitostí tohto opravného

prostriedku (§ 363 CSP) hraničným. V jeho texte žalobca pomerne podrobne zopakoval svoje skutkové
tvrdenia a pospájal rôzne časti svojich skorších návrhov a podaní, ktorými sa v identickej záležitosti už
niekoľko rokov obracia na rôzne, predovšetkým justičné orgány. Napriek tomu, že odvolanie vykazuje
atribúty zmätočnosti, je z neho možné ustáliť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, návrh na rozhodnutie
odvolacieho súdu (hoci skôr vo veci samej, než bezprostredne v súvislosti s napadnutým uznesením),

rozsah napadnutia rozhodnutia okresného súdu (v celosti) a aj dôvody, pre ktoré (subjektívne) považuje
odvolateľ predmetné rozhodnutie za nesprávne.

6.
Krajský súd nadväzne podrobil napadnuté uznesenie odvolaciemu prieskumu. Zároveň však zdôrazňuje

zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho
súdu konkrétnymi odvolacími námietkami. Z daného aspektu je evidentné, že odvolateľ sa sústredil
najmä na zopakovanie svojich tvrdení ohľadne veci samej, opomenul však konkrétne formulovať
(proti)argumentáciu vo vzťahu k dôvodom vymedzeným okresným súdom. Toto konštatovanie platí
osobitne vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia, t.j. k (čiastočnému) zastavenia konania z titulu

neodstrániteľnej prekážky už skôr začatého konania.
7.
Z hľadiska procesnej ekonómie už samotná dotknutá okolnosť (vôbec nespochybnený záver okresného
súduodôvodezastaveniakonaniavčastivymedzenejvovýrokuI.)nevyhnutnemusíviesťkprocesnému
neúspechu žalobcu v odvolacom štádiu konania, t.j. k potvrdeniu napadnutého uznesenia vo výroku o

zastaveníkonaniazdôvodulitispendencie(prekážkyzačatéhokonania).Krajskýsúddodáva,žeokresný
súd jednoznačne uviedol priamo vo výroku I. svojho rozhodnutia konanie, ktoré predstavuje prekážku už
skôr začatého konania a nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu tiež krajský súd konštatuje,
že súvisiace závery okresného súdu zodpovedajú (jedinečnej/individuálnej) procesnej situácii danej v
posudzovanom prípade.

8.
Je nutné konštatovať, že v súvislosti s preskúmaním napadnutého rozhodnutia vo výroku I. (zastavenie
konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci) okresný súd náležite realizoval svoju povinnosť (§
161 CSP) kedykoľvek skúmať podmienky konania. Takouto elementárnou podmienkou je aj absencia

prekážky veci rozhodnutej (§ 230 CSP), keďže obligatórnym dôsledkom jej zistenia je zastavenie
konania. Je totiž neprípustné, aby po právoplatnom rozhodnutí veci, táto bola (s výnimkou mimoriadnych
opravných prostriedkov) predmetom opätovného rozhodovania.

9.

Žalobca sa v minulosti žalobou podanou 4.2.2002 na Okresnom súde Martin domáhal voči spoločnosti
NEOGRAFIA, a.s. (žalovaná 1/ v súdenej veci) zaplatenia sumy 13.896,20,-Kč s príslušenstvom, ktorá
predstavovala rozdiel medzi mzdou a dávkami nemocenského poistenia, ktoré boli žalobcovi vyplatené v
súvislosti s práceneschopnosťou od 20.12.1999 do 10.1.2000 v pracovnom pomere v Českej republike.Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/311/2002 rozsudkom z 10.2.2004 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého bolo napadnuté
rozhodnutie potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23Co/229/04 z 13.7.2004. Žalobca

bol prítomný na pojednávaniach pri vyhlásení tak prvostupňového, ako i odvolacieho rozhodnutia a oba
rozsudky mu boli tiež riadne doručené.

10.
Od uvedenej doby žalobca odmieta akceptovať výsledok predmetného sporu. Neustále podáva ďalšie

a ďalšie podania a podnety, ktoré rôzne formálne označuje (sťažnosť, žaloba o preskúmanie, doplnenie
žaloby, výzva...). Jediným ich cieľom je dosiahnutie opätovného prejednania dotknutej súdenej veci, v
rámci ktorého budú naplnené jeho predstavy o výsledku sporu; t. j. aby bol v ňom úspešný. Krajský
súd však zdôrazňuje, že predmetný spor je právoplatne rozhodnutou vecou, čo okrem iného znamená,
že sa nemôže o nej opätovne rozhodovať. Z daného titulu ako vecne správny potvrdil aj výrok I.
napadnutého uznesenia týkajúci sa zastavenia konania v časti o uloženie povinnosti žalovanej 1/

zaplatiť žalobcovi 13.896,20 Kč s príslušenstvom pre prekážku veci už rozhodnutej. Dotknutý dôsledok
právoplatnosti súdneho rozhodnutia si zrejme uvedomuje aj žalobca, a preto v rozpore so skutočnosťou
tvrdí, že sa nejedná o vec právoplatne rozhodnutú. Uvedené tvrdenie však neopiera o žiadnu relevantnú
okolnosť či argumentáciu, ale výlučne o svoju subjektívnu nespokojnosť s výsledkom daného sporu;
čo v rôznych variáciách prezentuje v nepretržitom rade rôznych podaní. Žalobca si musí uvedomiť, že

súdy už raz právoplatne skončenú vec nemôžu opätovne prejednať bez zákonom splnených podmienok,
ktoré v tomto prípade nenastali. Žalobcovo presvedčenie (domnienka) o tom, že rozhodnutia nie sú
právoplatné, nemôže zmeniť skutkový a právny stav veci, ktorý je taký, že vec o zaplatenie sumy
13896,20 eur bola právoplatne rozhodnutá.

11.
Ďalej pokiaľ žalobca namietal zaujatosť konajúcej sudkyne F. G. H., LL.M. a predchádzajúcich sudcov
konajúcich vo veci, pričom zaujatosť odôvodňoval ich konaním vo veci (nevedia spravodlivo a odborne
súdiť). K uvedenej námietke (odvolacej) odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná, nakoľko ide
o námietku, ktorá je proti procesnému postupu súdu a jeho rozhodovacej činnosti. Na takúto námietku

sa podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliada, nakoľko ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odvolací súd zdôrazňuje, že
sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, len ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k
stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o

jeho nezaujatosti. Čo však nie je tento prípad, nakoľko námietky žalobcu smerujú k právnemu posúdeniu
veci a samotnému postupu sudcu v prejednávanej veci. Takéto námietky zaujatosti sú neprípustné
a odvolací súd na ne nemôže prihliadnuť.
12.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď

podanie žalobcu v časti v ktorej nebolo zastavené, odmietol, nakoľko žalobca vady neodstránil ani
po usmernení súdom prvej inštancie podľa ust. § 129 ods. 1, 2 CSP, a to podaním doručeným súdu
dňa 04.12.2024, pričom vady nedovolili súdu pokračovať v konaní. S poukazom na vyššie uvedené
závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie
dôvody a keďže sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba (v časti, v ktorej konanie nebolo

zastavené) obsahovala vady, ktoré žalobca napriek výzve neodstránil, súd prvej inštancie správne
procesné postupoval v zmysle § 129 ods. 3 CSP a žalobu odmietol. Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne, pričom sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie (viď ods. 12 až 14). Odvolací súd súčasne konštatuje, že v tejto časti žalobca neodstránil vady
žaloby ani podaným odvolaním.

13.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok
na ich náhradu, nakoľko im žiadne nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (napr.
rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/14/2018, 5Cdo/12/2018).14.
Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).