Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 80Cb/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123224042
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Brehovský

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123224042.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Tatra

banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného: RASLEGAL,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti
žalovanému: 1/ fajnD., s.r.o., so sídlom Rosná 6, Bratislava, IČO: 47 146 508, 2/ G.. Y. H., nar. X. K. .
XXXX, bytom G. V. XXXX/XX, R. - L. H., o zaplatenie 19.637,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 19.637,55 eura, spolu s úrokom vo výške 484,45
eura, úrokom z omeškania vo výške 65,56 eura, úrokom z omeškania vo výške 25% ročne zo sumy
19.637,55 eura od 26. mája 2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť
žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný l/ na základe platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 13. februára 2023, sp. zn. 17Up/205/2023.

II. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 26. januára 2023 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 19.637,55 eura s príslušenstvom. Žaloba bola
odôvodnená tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril 29. novembra 2019 so žalovaným 1/ ako dlžníkom a

žalovaným 2/ ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú Dohodu
o ručení (ďalej tiež „zmluva o úvere“) v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky,
a.s., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver na podnikateľské účely vo výške 25.000 eur,
ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať v mesačných splátkach po 417 eur mesačne. Zmluva o úvere bola
uzavretá elektronicky - za využitia elektronických zariadení prostredníctvom internet bankingu. Žalovaný
1/ nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, na
základe čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca vyzval žalovaných 1/

a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 21.187,56 eura, pričom im poskytol dodatočnú lehotu
splatnosti piatich dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní však k úhrade svojho
dlhu pristúpili iba v časti, a to v sume 1.000 eur; v ostatnom rozsahu zostali ich záväzky nevysporiadané.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania 13. februára 2023 platobný rozkaz,
sp. zn. 17Up/205/2023, ktorý voči žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť 17. marca 2023 a proti
ktorému podal žalovaný 2/ odpor.

3. Žalovaný 2/ odpor odôvodnil tým, že uplatňovaný nárok neuznáva čo do výšky a oprávnenosti.
Argumentoval tým, že nárok na zaplatenie bol celkom alebo z časti uhradený a žalobca nemá nárok na
čiastku v celej výške. Domnieval sa, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nárokov voči nemu
ako ručiteľovi. Z uvedených dôvodov považoval žalobu za neopodstatnenú a navrhol ju zamietnuť.4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (v replike) navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde a k
odporu žalovaného 2/ sa vyjadril tak, že obranu žalovaného 2/ považoval za nedôvodnú a účelovú.

Pokiaľ žalovaný 2/ v odpore tvrdil, že podmienky pre uplatnenie nárokov žalobcu neboli splnené, mal
povinnosť tieto svoje domnienky riadne odôvodniť a preukázať, čo však neurobil. Z opatrnosti dodal,
že všetky podmienky pre uplatnenie nárokov boli splnené. Rovnako mal za to, že boli splnené všetky
podmienky pre uplatnenie nárokov voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi, a to na právnom základe, ktorým
je ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí, že vymáhané nároky

mali byť v akomkoľvek rozsahu uspokojené, mal to preukázať, ani to však neurobil. Žalobca z opatrnosti
súdu oznámil, že neeviduje žiadne čiastočné úhrady, a to tak zo strany žalovaného 1/, ako ani zo strany
žalovaného 2/. Zároveň rozšíril žalobu o zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 25% ročne zo
žalovanej sumy od 26. mája 2022 do zaplatenia.

5. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu

príslušnému na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu.

6. Žalovaný 2/ sa v konaní ďalej nevyjadril.

7. Uznesením z 22. októbra 2024, č. k. 80Cb/35/2023-67, súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby v

zmysle podania žalobcu z 22. augusta 2023 (replika).

8. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, žalovaný 2/ sa
bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie uskutoční v
neprítomnosti žalovaného 2/ [§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“)].

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä: zmluva o splátkovom úvere Business úver Express č.
XXXXXXXXXX a Dohoda o ručení, všeobecné úverové podmienky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzva na zaplatenie zo 16. mája 2022 s podacím lístkom.

9. Na základe predložených listinných dôkazov a nesporných skutkových tvrdení súd zistil nasledovný

skutkový stav:

10. Na základe zmluvy o úvere z 29. novembra 2019 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/
ako dlžníkom, žalobca poskytol žalovanému 1/ splátkový investičný úver vo výške 25.000 eur, ktorý sa
žalovaný 1/ zaviazal žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 417 eur, splatných vždy v posledný

bankový deň v mesiaci. Zmluvné strany si pre prípad omeškania dlžníka dojednali úrok z omeškania
vo výške 25% ročne. Žalovaný 2/ v zmluve o úvere vyhlásil, že v prípade, ak žalovaný 1/ nezaplatí
zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí ju ako ručiteľ žalobcovi za žalovaného 1/ v súlade s
touto zmluvou. Žalobca a žalovaný 2/ sa zároveň dohodli, že žalobca je oprávnený vyzvať a domáhať sa
zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od žalovaného 2/ bez predchádzajúceho vyzvania žalovaného

1/ a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenie žalovanému 1/ a o vylúčení takejto povinnosti
žalobcu podľa § 306 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“). Žalovaný 2/
sa zaviazal na úhradu dlžnej sumy po obdržaní výzvy žalobcu, ktorá mala obsahovať správu o tom, že
žalovaný 1/ nezaplatil zabezpečenú pohľadávku v súlade so zmluvou o úvere, a to v lehote uvedenej v
tejto výzve, na účet určený žalobcom. Žalovaný 1/ svoje záväzky riadne a včas neplnil, na základe čoho

žalobca žalovanému 1/ a tiež žalovanému 2/ listom zo 16. mája 2022 oznámil, že pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaných na úhradu 21.187,56 eura najneskôr do piatich
dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uhradili žalobcovi 1.000 eur.

11. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoréposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

14. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

15. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

16. Podľa § 340 ods.1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

17. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

18. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a

a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.

1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

21. Predmetom tohto sporu je posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu zo zmluvy o úvere voči žalovanému
2/ ako ručiteľovi. Žalovaný 2/ sa v spore bránil tvrdením, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola
celkom alebo z časti uhradená a tiež tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nárokov voči

nemu ako ručiteľovi.

22. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto
skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sú v prípade civilného

sporového konania upravené v ustanoveniach § 132 CSP a § 167 ods. 3 CSP v prípade žalobcu a §
167 ods. 2 a 4 CSP v prípade žalovaného, resp. vyplýva aj z ustanovení o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná
iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov prináleží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je

určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,

ktorých rozsah je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah.
Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia
byť ako rozhodné preukázané, a tiež nositeľa dôkazného bremena. V zásade platí, že skutočnosti
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
musí tvrdiť a preukazovať žalovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája

2012, sp. zn. 1Cdo/78/2010). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 9. júna 2020, sp. zn. I.
ÚS 24/2019 (uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 20/2020) v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní uviedol, že:
„Civilnésporovékonaniejeovládanéprejednacouzásadou,vsúladesktoroujeúspechprocesnejstranydefinovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby
bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa
domáhala, nedošlo.“ V tomto smere je zároveň potrebné zohľadňovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, pretože
od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010).

23. V prejednávanom spore sa žalobca žalobou voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/
ako ručiteľovi domáha zaplatenia sumy 19.637,55 eura zo zmluvy o úvere. Sporným medzi stranami

nebolo uzatvorenie zmluvy, poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému 1/ a ani to, že žalobca na
základe porušenia povinnosti žalovaného 1/ riadne a včas splácať splátky úveru, pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie celej dlžnej čiastky. Pokiaľ
žalovaný 2/ v spore tvrdil, že záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, resp. z jeho ručiteľského
vyhlásenia, bol celkom alebo čiastočne uhradený, mal toto skutkové tvrdenie aj preukázať predložením

relevantných listinných dôkazov (napr. potvrdením o vklade finančných prostriedkov na účet žalobcu,
prípadne výpisom z účtu). Žalovaný 2/ však žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia súdu
nepredložil. Možno preto konštatovať, že žalovanému 2/ sa nepodarilo v spore uniesť dôkazné bremeno,
keďže tvrdená celková alebo aspoň čiastočná úhrada nároku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
preukázaná nebola.

24. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného 2/ o nenaplnení podmienok pre uplatnenie
nárokov voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že jej súčasťou (bod 6.6 zmluvy
o úvere) bolo aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/, že v prípade, ak žalovaný 1/ nezaplatí pohľadávku
zo zmluvy o úvere riadne a včas, zaplatí ju žalobcovi žalovaný 2/ ako ručiteľ za žalovaného 1/. Z
bodu 6.6.1 druhej vety zmluvy o úvere zároveň vyplýva, že zmluvné strany výslovne vylúčili aplikáciu

ustanovenia § 306 ods. 1 ObZ a žalobca bol oprávnený domáhať sa zaplatenia pohľadávky zo zmluvy
o úvere od žalovaného 2/ bez predchádzajúceho vyzvania žalovaného 1/ a bez poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie žalovanému 1/. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané,
že žalobca listom zo 16. mája 2022 žalovaným oznámil, že pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
celého úveru a vyzval ich na úhradu 21.187,56 eura, a to najneskôr do piatich dní od doručenia tejto

výzvy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
zmluvy o úvere a žalovanému 2/ tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku z tejto zmluvy
titulom ručiteľského záväzku za žalovaného 1/.

25. Súd mal z predložených dôkazov a zároveň z nesporných skutkových tvrdení preukázané, že

žalovaní 1/ a 2/ svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplnili, preto žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru a vyzval ich na úhradu 21.187,56 eura, pričom
žalovanípovyhlásenímimoriadnejsplatnostižalobcoviuhradililen1.000eur.Žalobouuplatňovanýnárok
pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 19.637,55 eura, neuhradeného poplatku vo výške 18
eur, zmluvných úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 484,45 eura, úrokov z omeškania

vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 65,56 eura, úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení
v zmluvne dohodnutej výške 25% ročne z dlžnej sumy a náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že súd procesnú obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú, je potrebné
konštatovať dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Keďže žalovaný 2/ svoj záväzok v lehote splatnosti
neuhradil, dostal sa do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmluvne

dohodnutej výške. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná podľa
§ 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Banská
Bystrica uložil žalovanému 1/ povinnosť z totožného nároku platobným rozkazom, súd rozhodol tak, že
v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zanikne povinnosť žalovaného 2/ uložená mu týmto rozsudkom.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto voči žalovanému
2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.27. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestskom súde
Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.