Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201722
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3120201722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská
2, Bratislava IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom
D. XXX/X, E. o zaplatenie 839,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2024, č. k. 11Csp/8/2020-142 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
813,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 29.08.2019 do
zaplatenia, zo sumy 471,39 eur od 24.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 269,65 eur od 10.10.2019 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom
III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,24 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa právny predchodca žalobcu Slovenský

plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava - Ružinov IČO: 35 815 256
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 839,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 01.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 26.06.2019
do zaplatenia, zo sumy 72,09 eur od 29.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 471,39 eur od 01.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 269,65 eur od 10.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola
povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodaný

zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a žalovanej vznikla na základe prihlášky k
odberu zemného plynu. Žalobca vystavil žalovanej za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaná
neuhradilariadneavčas,atoaninapriekpísomnýmvýzvamžalobcunaichzaplatenie. Kpodaniužaloby
dlh žalovanej pozostával zo sumy vo výške 10 eur, doklad č. 3170015165, splatná dňa 31.10.2019,
sumy vo výške 5,- eur, doklad č. 3180010291, splatná dňa 25.06.2019, sumy vo výške 11,40 eur, doklad
č. 4077000008, splatná dňa 02.08.2019, sumy vo výške 72,09 eur, doklad č. 4900009297, splatná dňa
28.08.2019, sumy vo výške 471,39 eur, doklad č. 8460987019, splatná dňa 27.03.2019, sumy vo výške

269,65 eur, doklad č. 8402576418, splatná dňa 09.10.2019.

3. Súd prvej inštancie vydal pod č.k. 11Csp/8/2020-31 dňa 02.07.2020 platobný rozkaz, ktorým
žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania, v zmysležalobného návrhu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla,
že žiada žalobu zamietnuť. V odpore žalovaná uviedla, že dňa 13.03.2019 jej bola žalobcom ako
dodávateľom zemného plynu vystavená vyúčtovacia faktúra za obdobie 19.03.2018 – 04.03.2019,

ktorej úhradu si nárokuje. Faktúra mala od počiatku vady, týkajúce sa príliš vysokého množstva
fakturovaného odobratého plynu, aj celkovej výšky fakturovanej sumy, kde jej neboli odpočítané 2
uhradené preddavkové platby. Preto ihneď 15.03.2019 komunikovala so zákazníckou linkou za účelom
vysvetlenia a reklamácie vád tejto faktúry. Výsledkom komunikácie so zákazníckou linkou bolo, že
jej následne zaslali mail s odpočtom reklamovaných dvoch zálohových platieb, avšak vystavenú

vyúčtovaciu faktúru neopravili, neposlali novú, ani neposlali dobropis. Čo sa týkalo príliš vysokého
fakturovaného odobratého plynu operátorka zákazníckej linky jej oznámila, že sa môže jednať o vadu
funkčnostiplynomeraaodporučilavykonaťjednoduchúskúškusprávnostimeraniaasprávnejfunkčnosti
plynomera, a to úplne odstaviť odber plynu najmenej na 3 hodiny a sledovať, či po dobu odstávky
bude meradlo stáť alebo načítavať spotrebu a priebežne urobiť fotodokumentáciu. Doporučenú skúšku
vykonala s výsledkom, že plynomer načítaval spotrebu aj v čase odstávky, t. j. spotrebovaný plyn

nebol meraný správne, vyhotovila priebežnú fotodokumentáciu a podala reklamáciu na nesprávnu
výšku fakturovaného množstva odobratého plynu, a to ešte pred termínom splatnosti predmetnej
faktúry. Zároveň v reklamácii požiadala o pozastavenie splatnosti faktúry. V reklamačnom konaní jej
však žalobca najskôr reklamáciu vôbec neuznal a potom uznal iba zanedbateľné zníženie množstva
fakturovaného odobratého plynu. S týmto znížením nesúhlasí, fakturovanú sumu nedoplatku vo výške

471,39 eur považuje za neoprávnenú a nárok žalobcu na túto sumu neuznáva. Má za to, že žalobca
nepreukázal dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností svoje nároky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo

k vzniku spotrebiteľského záväzkového zmluvného vzťahu zo Zmluvy o združenej dodávke plynu
pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 03.08.2017, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal
žalovanej dodávať zemný plyn a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za odobratý zemný plyn.
Spornou skutočnosťou bolo či faktúra č. 8460987019 zo dňa 13.03.2019 (splatná dňa 27.03.2019),
ktorou bola vyúčtovaná spotreba plynu za obdobie od 19.03.2018 do 04.03.2019 vyúčtovala reálnu

spotrebu. Faktúra bola vystavená na sumu 566,39 eur, po námietke žalovanej o nezapočítaní 2
preddavkových zálohových platieb dodávateľ v súdnom konaní uplatnil sumu zníženú vo výške 471,39
eur, ktorú uvádza ako sumu predstavujúcu dlh žalovanej. Nebolo ani sporné, že na základe opakovanej
reklamácie žalovanej došlo k prehodnoteniu spotrebovaného plynu v zmysle zápisu z odstránenia úniku
plynu a uniknuté množstvo (vypočítané na 2m3) dodávateľ následne žalovanej nevyúčtoval. Žalovaná

s týmto prepočtom nesúhlasila a prestala uhrádzať preddavkové zálohové platby, čím došlo k zvýšeniu
nedoplatku.

5. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe opakovanej reklamácie žalovanej
dodávateľom uznanej ako dôvodnej nameral prevádzkovateľ distribučnej siete uniknuté množstvo

zemného plynu vo výške 2m3 a toto množstvo nebolo žalovanej následne dodávateľom vyúčtované.
Námietky žalovanej v tom zmysle, že únik plynu bol v sledovanom období podstatne vyšší
ako distribučná spoločnosť namerala, neboli v konaní bez pochybností preukázané. Merania za
účelom zistenia poruchy na plynomeri, resp. straty zemného plynu boli uskutočnené pracovníkmi
(prevádzkovateľadistribučnejsiete)sodbornýmiznalosťami,ktorípriebehzisťovaniaspolusvýsledkami

zaznamenali v Zázname o mimoriadnej udalosti zo dňa 10.04.2019, v jeho prílohe - Montážnom liste
meradla a vyhotovenej fotodokumentácii meradla plynu - plynomera na predmetnom odbernom mieste.
Montážny list meradla žalovaná potvrdila svojim podpisom, ktorú skutočnosť nespochybnila. Na ich
základe bol zrealizovaný výpočet uniknutého množstva plynu, ktorý zodpovedá zistenému meraniu.

6. Žalovaná predložila ňou zhotovenú fotodokumentáciu zobrazujúcu merač spotreby plynu, záznam
je však nejasný a neurčitý, doplnený len poznámkami žalovanej o čase merania a výške odmeraného,
spotrebovaného zemného plynu. Údaje na meradle sú čiastočne nečitateľné, čísla sú identifikovateľné
len v prvej časti (pred desatinnou čiarkou), ktorá sa počas sledovania nezmenila. Súd prvej inštancie
mal za to, že uvedené nie je spôsobilé spochybniť tvrdenia dodávateľa plynu o výsledku jeho merania.

Iné dôkazy žalovaná neoznačila, pričom jej tvrdenia o kontrole spotreby dlhodobo v predchádzajúcom
časovom období, úsporných opatreniach, nemôžu byť pri posúdení uvedeného významné. Žalovaná
nespochybnila tvrdenia dodávateľa bez pochybností právne relevantnými skutočnosťami.7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že dodávateľom bola správne vyúčtovaná
cena za odber zemného plynu za sporné obdobie od 19.03.2018 do 04.03.2019 (po započítaní
zálohových platieb) a žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi nedoplatok v sume 471,39 eur vyúčtovaný

faktúrou č. 8460987019 spolu so sumou vo výške 269,65 eur vyúčtovanou faktúrou č. 8402576418
za spotrebu v období od 05.03.2019 do skončenia zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorá suma
zodpovedá stavu spotreby bez zaplatenia preddavkových záloh. Súčasne uložil žalovanej aj povinnosť
zaplatiť náhradu škody za prerušenie (administratívne) dodávky zemného plynu k 11.07.2019 ako
externú službu z dôvodu neoprávneného odberu pre nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných

podmienok, keďže žalovaná neuhradila cenu za dodávku plynu za predchádzajúce obdobie, a to
vo výške 72,09 eur. Námietku žalovanej, ktorou odôvodňovala nezaplatenie faktúr nasledujúcich po
spornom vyúčtovaní súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko len ak odberateľ jednoznačne neurčí
na úhradu ktorého záväzku je jeho platba určená, použije sa táto platba na úhradu najskôr splatného
záväzku odberateľa. Výslovným určením účelu platby je znemožnené započítať túto platbu na iný účel.

8. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady nákladov spojených s vystavením a zaslaním upomienky vo
výške 5,- eur a 10,- eur súd prvej inštancie považoval za nedôvodný. Konštatoval, že žalobcu zaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať vynaloženie uvedených nákladov. Súd prvej inštancie poukázal na právny
záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012, podľa ktorého v spotrebiteľských
veciach poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý

prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienky. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje
náklady na uplatnenie pohľadávky, predpokladá teda presné výdavky. Paušálna výška poplatku za
upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pričom poukázal zároveň na to, že žalobcovi súdy vo viacerých prípadoch
nepriznali plnenie z týchto upomienok z dôvodu ich neprijateľnosti, a preto je žalobca povinný zdržať

sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka a nárok na plnenie z takejto zmluvnej
podmienkynemôžeaniuplatňovaťnasúde.Okremtohosúdprvejinštanciepovažovalsumuúčtovanúza
upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré
aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, možno považovať za

neadekvátne predmetnému úkonu.

9. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal uplatnený úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúr, okrem spornej faktúry č. 8460987019 na sumu 471,39 eur, keď dodávateľ v konaní
nepreukázal opravu tejto faktúry po započítaní zaplatených preddavkových záloh. Súd preto priznal úrok

z omeškania z uvedenej sumy až od podania žaloby dňa 24.02.2020 a v zostávajúcej časti uplatneného
úroku z omeškania žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu v konaní.

11. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e),
f), g) a h) CSP. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvedeného v bode 17, nakoľko Záznam z mimoriadnej udalosti nebol skutočne vyhotovený počas

merania úniku plynu dňa 10.04.2019 pracovníkmi SPP – distribúcia, nebol predložený na odsúhlasenie,
takýto doklad nepodpísala, jej podpis bol sfalšovaný, preto je tento doklad celkovo nedôveryhodný,
navyše žalobcom bola predložená iba nečitateľná kópia, čo aj súd na pojednávaní skonštatoval.
Žalobcom predložený dôkaz fotografie stavu meradla plynu vyhotovené údajne počas merania úniku
plynu dňa 10.04.2019 pracovníkmi SPP – distribúcia, ktoré boli prílohou Záznamu z mimoriadnej

udalosti, jej neboli zdokumentované a predložené na odsúhlasenie počas merania, nie je z nich zrejmé,
či boli vôbec počas merania úniku vyhotovené a či skutočne dokumentujú tento úniku plynu. Čo sa týka
montážneho listu meradla, záznam o úniku plynu bol dodatočne SPP upravovaný, prepisovaný, znížený
desaťnásobne pripísaním nuly do desatinného čísla nameraného úniku, namiesto 0,5 l bolo prepísané
na 0,05 l, čo je zjavné aj na nekvalitnej kópii, je nečitateľný a je nehodnoverný. Súd viacnásobne vyzval

a urgoval žalobcu na predloženie originálov dokladov Záznamu z mimoriadnej udalosti a montážneho
listu meradla, fotografií meradla a spôsobu výpočtu straty spisu, pričom SPP nikdy originály dokladov
nepredložil, neustále predkladal súdu iba nekvalitné kópie dokladov účelovo, napriek tomu, že originály
ma v dispozícii, nakoľko posielal súdu aj skeny originálov. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s odôvodnenímrozhodnutia súdu prvej inštancie uvedeného v bode 39, nakoľko odborní pracovníci SPP – distribúcia
uskutočnili meranie úniku plynu rovnakým spôsobom, ako to na pokyn a doporučenie pracovníčky Hot
linky vykonala ona 15.03.2019, a to: ona pozorovaním počítadla plynomeru po dobu 8 hodín, pričom

odborní pracovníci uskutočnili pozorovanie iba po dobu 15 minút, ak vôbec a nepoužili pritom žiadny
špeciálny prístroj, preto tvrdí, že výpovedná hodnota tak krátkeho merania je pochybná. Plynomer
má iba mechanické počítadlo, nie je digitálny, iný spôsob odpočtu ako pozorovanie ani nie je možný.
Tvrdenie súdu prvej inštancie, že ňou zhotovená fotodokumentácia je nejasná a neurčitá, údaje na
meradle sú čiastočne nečitateľné, považovala za nesprávne, poukázala na to, že súd sa nikdy nevyjadril,

nevytkol jej, že ňou predložená fotodokumentácia je preň nevyhovujúca, nikdy nenamietal jej nejasnosť,
neurčitosť a nečitateľnosť, že nie je spôsobilá spochybniť tvrdenia dodávateľa plynu o výsledkoch
jeho merania. Mala za to, že ňou predložená fotodokumentácia súdu vyhovuje a pokiaľ by bola na
tento postoj súdu upozornená, snažila by sa v priebehu konania dodať kvalitnejšiu fotodokumentáciu.
V nadväznosti na uvedené predložila súdu fotografie plynomera z jej merania úniku plynu vykonaného
15.03.2019, s tým, že táto predložená fotodokumentácia jednoznačne potvrdí ňou tvrdené skutočnosti,

že žalobca nedodal fakturované množstvo plynu a odpočet úniku 2m3 nebol správny. Ňou vypočítaný
únik cca 20m3 a únik vypočítaný SPP 2m3 je 10 x vyšší, čo aj korešponduje s prepísaním údajov
na montážnom liste meradla pripísaním nuly do desatinného čísla nameraného úniku, namiesto 0,5 l
bolo prepísané na 0,05 l, čo znížilo množstvo uniknutého plynu v jej neprospech. Ďalej nesúhlasila
s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý jej námietku, ktorou odôvodňovala nezaplatenie faktúr

nasledujúcich po spornom vyúčtovaní uviedol, že túto nemohol akceptovať, nakoľko len ak odberateľ
jednoznačne neurčí, na úhradu ktorého záväzku je jeho platba určená, použije sa táto platba na úhradu
najskôr splatného záväzku odberateľa, nakoľko skutočnosť, že ňou následne uhradené preddavkové
platby budú prednostne zarátané na úhradu spornej vyúčtovacej faktúry č. 8460987019 (čím by ju
vlastne uznala) jej komunikovala pracovníčka Hot linky SPP a predpokladala, že jej poskytuje správne

informácieajeznaláinternýchpostupovúhradfaktúrSPP.Záverompoukázalananeprijateľnosťkonania
veľkého dodávateľa plynu, kedy nesprávnym účtovaním odberu môže dôjsť k poškodeniu jednotlivých
malých spotrebiteľov a obohateniu dodávateľa, pričom firma ma milióny odberateľov a ak by účtovala
čo i len 1,- euro naviac proti skutočnému odberu, jedná sa o milióny, ktorých sa spotrebitelia nebudú
domáhať a zostanú dodávateľovi.

12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne iné skutočnosti, ani
nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy.

13. Žalovaná v replike k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedla, že ňou predložené dôkazy k odvolaniu,
a to 5 ks fotografií merača spotreby plynu – plynomeru z merania úniku plynu vykonaného 15.03.2019,
obsahujúce autenticky reálny dátum a čas vyhotovenia sú novoobjavené dôkazy, ktoré počas súdneho
konania na Okresnom súde Trenčín nemala k dispozícii a ktoré jednoznačne spochybňujú výšku

nároku žalobcu a jednoznačne preukazujú vyšší únik plynu ako právny predchodca žalobcu počas
reklamačného konania uznal. Mala za to, že uvedené fotografie, ktoré sú vo vysokom rozlíšení, jasné,
ostré a riadne čitateľné, sú v plnom rozsahu teda spôsobilé spochybniť tvrdenia dodávateľa plynu
ovýsledkochjehomerania.Vostatnomsapridržalasvojhoodvolaniaprotirozsudkusúduprvejinštancie.

14. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. a v závislom výroku III.
o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 od. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

15. Výrok II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol odvolací súd nepreskúmaval, pretože
proti tomuto výroku odvolanie žalovanej nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia

o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
CSP).18. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

19. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok; b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; c) má nimi
byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, dospel
k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne

posúdil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
zisteniami,vodôvodnenírozsudkupodrobneuviedol,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
právne závery náležite a podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
22. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako
aj s jeho právnym posúdením veci a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a nutnosti vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd dodáva nasledovné:

23. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie reaguje na argumentáciu
sporových strán, prednesenú v priebehu konania. Súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadava aj
s argumentáciou žalovanej, na ktorej postavila svoju obranu v konaní, pričom z odvolania žalovanej je
zrejmé,žetátovosvojomodvolaníznovaibaopakujetúistúargumentáciu,ktorúpoužilaužvkonanípred

súdom prvej inštancie, a na ktorú súd prvej inštancie vecne správne reaguje v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

24. Kľúčovou otázkou konania bolo, či žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku, keď v konaní
nebolo sporné, že žalovaná neuhradila riadne a včas, a to ani napriek písomným výzvam právneho

predchodcu žalobcu, ním vystavené faktúry. Žalovaná sa prioritne v konaní bránila tým, že faktúra č.
8460987019, splatná dňa 27.03.2019 nebola vystavená v správnej výške, nakoľko jednak jej neboli
odpočítanéňouuhradenépreddavkovéplatby(čožalobcauznal),jednakženezodpovedalaskutočnému
odberu plynu z dôvodu, že došlo k úniku plynu na meracom zariadení vo väčšom rozsahu, ako zohľadnil
právny predchodca žalobcu v rámci reklamácie. Následne z tohto dôvodu žalovaná ďalšie vystavené

faktúry nezaplatila. Bola toho názoru, že napriek tomu, že právny predchodca žalobcu uznal v časti jej
reklamáciu a znížil spotrebu plynu o 2m3, v skutočnosti bol únik plynu oveľa vyšší.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na podporu svojich tvrdení správnosti výpočtu množstva
úniku plynu predložil súdu Záznam o mimoriadnej udalosti zo dňa 10.04.2019, s podpisom zákazníka;

Montážny list meradla zo dňa 10.04.2019, s podpisom odberateľa a fotodokumentáciu meradla –
plynomeru na predmetnom odbernom mieste. Z predložených dôkazov vyplýva, že na plynomere
žalovanejbolovykonanémeranieúnikuplynudňa10.04.2019abolzistenýúnikplynunapravomšróbení
plynomera, meranie úniku plynu po dobu 15 minút – 0,05 l. Meranie za účelom zistenia poruchy na
plynomere, resp. straty zemného plynu bolo uskutočnené pracovníkmi prevádzkovateľa distribučnej

siete.

26. Žalovaná v konaní namietala, že únik plynu v sledovanom období bol podstatne vyšší ako distribučná
spoločnosť namerala, pričom zároveň tvrdila, že Záznam o mimoriadnej udalosti ňou nebol podpísaný,jej podpis bol sfalšovaný. Ako jediný dôkaz k svojim tvrdeniam predložila v konaní pred súdom
prvej inštancie fotodokumentáciu zobrazujúcu merač spotreby plynu s jej ručnými poznámkami, ktorá
fotodokumentácia, ako vyplýva zo spisu, je čiastočne nečitateľná, čísla na nej sú identifikovateľné len

v prvej časti pred desatinnou čiarkou, pričom tieto sa počas sledovania nezmenili. Iné dôkazy žalovaná
v konaní nepreložila; na otázku súdu uviedla, že ďaľšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá.

27. Odvolací súd konštatuje, že pre civilné konanie platí, že súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP).

Nie je preto úlohou súdu iniciatívne vyžadovať od strán konania konkrétne dôkazy, resp. nie je jeho
úlohou akokoľvek napomáhať ktorejkoľvek strane konania (čo je už zo samotnej podstaty postavenia
súdu ako nezávislého a nestranného orgánu vylúčené), ba naopak je povinnosťou strany v konaní,
ak chce byť v spore úspešná, produkovať tvrdenia a preukázať ich (čl. 8 Základných princípov CSP).
V opačnom prípade to znamená stratu sporu. Vylučuje sa preto dôkazná iniciatíva súdu a je kladený
akcent na procesnú starostlivosť strán sporu. Len celkom výnimočne je daná možnosť súdu vykonať aj

dôkaz, ktoré strany sporu nenavrhli (§ 185 CSP), resp. v prípade sporov s ochranou slabšej strany (ako
je to aj v prípade spotrebiteľských sporov), súd v zmysle ust. § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

28. Tak ako bolo uvedené vyššie jedným zo základných princípov civilného procesu je princíp procesnej

zodpovednosti strán sporu, ktorý musí, aj keď s ohľadom na § 295 CSP v redukovanej miere, platiť
aj v spotrebiteľských sporoch. Ustanovenie § 295 CSP treba vykladať vo svetle judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie tak, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom
zistiť, či zmluvné ustanovenie nie je nekalou zmluvnou podmienkou (napr. rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Asturcom C-40/08). Vykonávanie dôkazov v zmysle § 295 CSP by preto

malo smerovať k posúdeniu neprijateľnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a všetkých
okolností súvisiacich s jej uzatvorením. V danej veci posúdenie neprijateľnosti zmluvných ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy nebolo predmetom sporu.

29. Súd v sporoch s ochranou slabšej strany vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných

prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie
vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v prospech slabšej strany). Ak súdu postačia na
meritórne rozhodnutia tvrdenia strán a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré strany súdu
predložili, súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto
zisteného skutkového stavu. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý

je zvýraznením princípu rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do civilného
sporového poriadku zakotvený predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch
nemá objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií, na
základe ktorých by mohla bez pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich
práv a právom chránených záujmov v súdnom konaní. Uvedené ale nemožno vykladať tak, že súd

je povinný aktívne vykonávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby
slabšej strany a rozhodnuť v jej prospech, alebo aby slabšia strana v spore celkom rezignovala vo
svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd, pretože
aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada bdelým patria práva, ktorá je už ustálenou
zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý subjekty právnych vzťahov poníma

ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované
a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/192/2022 z 25.09.2024).

30.Najvyššísúdužvuzneseníz29.09.2020,sp.zn.7Cdo/161/2019konštatoval,žezúradnejpovinnosti

súdu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, a zároveň, ktorý bol nevyhnutný
pre rozhodnutie (§ 295 CSP) nevyplýva, že súd musí vykonávať ďalšie dokazovanie až dovtedy, kým
„nenájde“dôkazpodporujúcitvrdeniespotrebiteľavspore.Takýtovýkladúradnejpovinnostisúducelkom
zrejme nevyplýva z ust. § 295 CSP a navyše by nebol ani ústavne konformný.

31. V preskúmavanej veci žalovaná namietala, že Záznam o mimoriadnej udalosti zo dňa 10.04.2019,
ktorý bol kľúčovým dôkazom žalobcu o nameranej výške úniku plynu nepodpísala, a zároveň tvrdila,
že tento nezodpovedá reálnej skutočnosti. Ďalej tvrdila, že boli prepísané údaje na Montážnom liste
meradla pripísaním nuly do desatinného čísla nameraného úniku, keď namiesto 0,5 l bolo prepísanéna 0,05 l, čo znížilo množstvo uniknutého plynu v jej neprospech. Takéto skutočnosti však z obsahu
spisu nevyplývajú. Z predloženého Záznamu o mimoriadnej udalosti zo dňa 10.04.2019 vyplýva, že
tento je opatrený podpisom zákazníka. V Zázname o mimoriadnej udalosti je uvedený zistený úniku

plynu na pravom šróbení, meranie úniku plynu po dobu 15 min – 0,05 litra. To zodpovedá čitateľnej
kópii Montážneho listu meradla (č.l.131 spisu), opatreného podpisom odberateľa (žalovanej), ktorý
uznala za vlastný, v ktorom je uvedené: „Premeranie úniku plynu na pravom šróbení po dobu 15 min.
– 0,5 dielika = 0,05 litra“. Pokiaľ sa teda žalovaná v konaní bránila tým, že Záznam o mimoriadnej
udalosti zo dňa 10.04.2019 nepodpísala, že jej podpis bol sfalšovaný a že boli prepísané údaje na

Montážnom liste meradla s prepísaním údajov pripísaním nuly do desatinného čísla nameraného
úniku, bolo na nej, aby svoje tvrdenia preukázala. Žalovaná nepochybne mohla navrhnúť aspoň
výsluch svedkov – pracovníkov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorí vykonali predmetné meranie, za
účelom preukázania skutočnosti, či údaje uvedené v Zázname o mimoriadnej udalosti a v Montážnom
liste meradla zodpovedajú zistenému nameranému úniku plynu. Mohla tiež navrhnúť vykonanie
grafologického skúmania na zistenie pravosti namietaného popisu, príp. vykonanie iných dôkazov.

Žalovaná však zostala v tomto smere nečinná, ani po výzve súdu prvej inštancie návrhy na doplnenie
dokazovania nemala. Preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaná dostatočne nespochybnila tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe, považoval odvolací súd za správne.

32. K dôkazom, predloženým žalovanou až v odvolacom konaní (5 ks fotografií merača spotreby plynu

– plynomeru z merania úniku plynu vykonaného dňa 15.03.2019 vo vysokom rozlíšení) odvolací súd
uvádza, že k týmto dôkazom už nemohol prihliadať. Z ust. § 366 písm. d/ CSP totiž vyplýva, že
použitie tohto ustanovenia v prípade predloženia nových dôkazov v odvolacom konaní je podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní
dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v doterajšom

priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže
odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho predloženia
zavinením z nedbalosti. V predmetnej veci žalovaná mohla dôkazy priložené k odvolaniu predložiť
súdu už v prvoinštančnom konaní, keďže celkom nepochybne muselo byť aj žalovanej zrejmé, že ňou
predložené fotografie sú nečitateľné a pre účely súdneho konania nemôžu mať žiadnu výpovednú

hodnotu na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Fotografie predložené žalovanou v odvolacom
konaní preto nemožno považovať za také dôkazy, ktoré by žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 366 CSP.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné. Preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ako aj v závislom výroku III., týkajúcom
sa nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady bude rozhodovať súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).