Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 9, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/136/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7620203399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C.,
D. X, zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo
námestie 13 proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.

7C/40/2020-112 zo dňa 27. apríla 2022

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení.
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť patriacu do

bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, a to:
- dom so súpisným číslom č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. XXX, o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. XXX o výmere
563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 679 m2, druh pozemku
záhrada, v podiele 1/1, zapísané Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, okres Spišská
Nová Ves, obec F., k.ú. G. F., na LV č. XXX p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného každému v podiele 1/2 v pomere k celku.
II.Dlh-pôžičkuvovýške4.140,-eurvočiH.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XX,D.,súdprikazuježalobkyni
a žalovanému každému v 1/2, teda po 2.070,- eur.
III. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu trovy
preddavkované štátom - znalečné, a to každý sumou vo výške 114,95 eur, spolu sumu vo výške 229,87

eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) odôvodnenej tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
11Pc/39/2017 zo dňa 21.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2018, bolo jej manželstvo
so žalovaným E. B. rozvedené, čím zaniklo ich BSM. O vyporiadaní BSM sa so žalovaným mimosúdne

nedohodli, a preto žalobkyňa žiadala o vyporiadanie súd podľa zásad § 150 Občianskeho zákonníka.
Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudla so žalovaným do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX v kat. území G. F. - rodinný dom č. súp. XXX postavený na parc. č. XXX, a parc. č. XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 563 m2, parc. č. XXX o výmere 679 m2 - záhrada, to všetko
v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Do BSM ďalej patrí dlh voči bratovi
žalovaného vo výške 4.000,- eur, ktorý navrhla vyporiadať spolu s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami.

O mimosúdne vyporiadanie sa pokúsila písomnou výzvou zo dňa 14.11.2019, kedy mu zaslala zmluvu
o budúcej dohode o vyporiadaní BSM, kde žiadala žalovaného o vyjadrenie najneskôr do 31.03.2020.Žalovaný na tieto výzvy reagoval správami, v ktorých jej oznamoval, že „dom radšej vyhodí do vzduchu“
a že jej nič nedá. Žalobkyňa dom dlhodobo neužíva, nakoľko pracuje v zahraničí, v dome sa zdržiava
výlučne žalovaný. Hodnotu domu odhaduje na sumu 34.000,- eur, pričom pri dome sa nachádzajú

aj hospodárske budovy. Počas manželstva došlo ku kompletnej rekonštrukcii detskej izby a kuchyne,
pričom rekonštrukcia bola hradená z odstupného žalobkyne. K týmto tvrdeniam žalobkyňa nepredložila
k žalobe žiadne listinné dôkazy. Navrhovala, aby z vecí patriacich do BSM súd prikázal nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXvkat.územíG.F.,adlhvovýške4.000,-eurvočibratovižalovanéhodovýlučného
vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť ju sumou 15.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že s prikázaním domu do výlučného vlastníctva súhlasí, keďže v dome od
roku 2015 aj so synom G. býva a s jeho priateľkou, pričom reálne vyplatili kúpnu cenu vo výške 350.000,-
Sk s tým, že 170.000,- Sk si zapožičali od jeho rodiny a ďalších 180.000,- Sk od rodiny bývalej manželky,
preto nesúhlasil s vyplatením sumy vo výške 15.000,- eur žalobkyni, keďže navrhoval odpočítať pôžičku

vo výške 170.000,- Sk od jeho rodičov. Čo sa týka ceny rodinného domu s príslušenstvom navrhol
vykonať súdnoznalecké dokazovanie, s ktorým ale žalobkyňa nesúhlasila.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a podľa znaleckého posudku Ing. Edity
Baginovej č. 196/2021 bola určená všeobecná hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti na sumu 43.700,-

eur, s ktorou ale nesúhlasila žalobkyňa.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle
ust. § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 150 OZ a dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s návrhom žalobkyne, aby bol rodinný dom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného,

keďže nesúhlasil s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu väčšou sumou ako 5.000,- eur. A keďže žalovaný
nie je schopný žalobkyňu vyplatiť a nemá inú formu bývania, keďže toho času je nezamestnaný,
okrem vyporiadavanej nehnuteľnosti iný majetok nevlastní a ani úspory, prihliadnuc aj na potreby
detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu a prihliadnuc na mieru pričinenia bývalých manželov
na obstaranie spoločných nehnuteľností, súd prikázal do podielového spoluvlastníctva predmetnú

nehnuteľnosť a to rovnakým dielom po polovici. A keďže pôžička nebola ku dňu zániku BSM vrátená,
súd považoval za spravodlivé aj tento dlh prikázať obom manželom v rovnakej výške s tým, že o nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal
a to vzhľadom na charakter sporu a na konečné rozhodnutie vo veci. Za použitia tej istej zásady súd
rozhodol aj o trovách štátu, ktoré boli preddavkom zaplatené za znalečné.

6.Protirozsudkuvzákonnejlehote(včas)podalaodvolaniežalobkyňa.Uplatnilaodvolaciedôvodypodľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a mala za to, že v danom prípade súd nedôsledne aplikoval ust.
§ 150 OZ a to čo sa týka aj jeho odôvodnenia, keďže v danom prípade nejde o maloleté deti, ale plnoleté,
ktorénežijúvspoločnejdomácnostisožalovanýmstým,ževôbecneodôvodnilmierupričineniabývalých

manželov na obstaraní spoločnej veci, keďže žalobkyňa uvádzala, že kompletná rekonštrukcia detskej
izby a kuchyne bola hradená z odstupného žalobkyne počas trvania manželstva s tým, že žalobkyňa
sa počas trvania manželstva starala o deti i domácnosť, popritom bola zamestnaná, čím do rodinného
rozpočtu prinášala finančné prostriedky za účelom zlepšenia životnej úrovne rodiny. Po odchode
žalobkyne zo spoločnej domácnosti, nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný so svojou priateľkou a keďže

súd prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva je možné len za výnimočných okolností,
čo súd ale neodôvodnil a nezamestnanosť žalovaného je len účelová, ako aj to, že nemá žiadne úspory,
nesúhlasila s rozhodnutím vo veci, keďže z dôvodu vyriešenia sporov medzi nimi bude musieť podať
opätovne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde bude duplicitne vykonané
dokazovanie. Preto mala za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým

zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pričom príčinou neúplných skutkových okolností je skutočnosť,
že súd prvej inštancie neskúmal všetky právne významné skutočnosti a preto vec nesprávne právne
posúdil. Navrhovala, aby Krajský súd v Košiciach jej odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne vyhovel v znení jej návrhu podanej žalobe.

7. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z manželstva pochádzajú traja synovia I., G. a E. s tým,
že syn I. pracuje v zahraničí, no každý voľný čas trávi v dielni a sa pripravuje na stavbu rodinného domu,
keďže mu matka žalovaného darovala pozemok. Syn G. si urobil zo starej zrúcanej stavby z kameňa
a dosiek novú garáž s tým, že opravy áut realizujú synovia I. a G., on im len dopomáha. Preto ich navrholk starostlivosti o dom vypočuť. Uviedol, v dome sú už nové plastové okná, je kúpená polyuretanová farba
na strechu domu, pričom z požičaných peňazí žije asi pol roka. Keďže žalobkyňa nepracovala, sťahovali
sa z prenájmu do prenájmu a on zarábal, pričom žalobkyňa sa starala o deti. Uviedol, že žalobkyňa

začalapracovaťažodroku2006,onsplatilmladomanželskúpôžičkuaonrodinuzabezpečovalfinančne,
aj keď je pravdou, že opravu (rekonštrukciu) detskej izby a kuchyne financovala žalobkyňa, ale prácu
vykonával on a synovia. Že žije z opráv áut pol roka nie je pravda, keďže si požičal 15.000,- eur z banky
na odvodnenie okolo domu, opravu komory a prístrešku pre zvieratá.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné
bremeno o realizácii rekonštrukcie nehnuteľnosti a z fotografií nachádzajúcich sa v znaleckom posudku
vypracovanom v konaní nevyplýva, že by dom prešiel čo i len čiastočnou rekonštrukciou a keďže si vzal
pôžičku, bude schopný žalobkyňu vyplatiť. Preto zotrvala na podanom odvolacom návrhu.

9. Žalovaný sa k jej vyjadreniu už nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016, ďalej len („CSP"), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a v rozsahu v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a keďže

ich dôvodnosť je vo veci daná, zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, ako aj § 391 ods. 1 CSP, keďže odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nie v celom rozsahu zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP a to čo sa týka
vyhodnotenia relevantných dôkazov v spore majúci za následok predčasné vyhodnotenie skutkového
stavu veci s následným právnym posúdením veci, neberúc do úvahy v celom rozsahu právne posúdenie

veci v zmysle § 150 OZ, keďže každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí (nie plnoletých
detí) a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o detí a na obstaranie

spoločnej domácnosti, čo ale súd prvej inštancie nezohľadnil v danom spore dôsledne.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady

s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami
CSP pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania), v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým
došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto

vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov
procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou
konania,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,jetaképorušenieprávstránsporu,
v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia
strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku

ktorého bola strana vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie
poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a
pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované vsúlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok
nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom,
strane v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené.

17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, kde súd nie je viazaný dispozičnými návrhmi strán sporu, čo sa týka vyporiadania s tým, že
právne posúdenie vyporiadania sporu je upravený v ust. § 150 OZ a vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložila na
jeho ostatný majetok. Ďalej prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý

z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.19. V danom prípade k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo a nakoľko právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva dňa 28.02.2018 manželstvo žalobkyne a žalovaného zaniklo a žaloba na
vyporiadanie bola na súd prvej inštancie doručená dňa 02.07.2020, stalo sa tak do doby troch rokov

od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, a preto neprichádza do úvahy vyporiadanie v zmysle § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka.

20. Strany sporu v konaní poukazovali na pôžičky, prípadne dary, t.j. poskytnutie finančných prostriedkov
na predmetnú nehnuteľnosť, ako aj na starostlivosť, či už o plnoleté, prípadne ešte maloleté deti, ako aj

vlastné finančné prostriedky použité pri výstavbe predmetnej nehnuteľnosti, prípadne jej rekonštrukcii,
čo súd prvej inštancie dôsledne v zmysle § 150 OZ s odkazom na § 220 ods. 2 CSP nevyhodnotil
so zreteľom na vykonané dôkazy, čo malo vplyv aj na právne posúdenie veci, ktoré je z hľadiska
nevyhodnotenia týchto relevantných skutočností vychádzajúcich z vyjadrení oboch strán sporu
predčasné, keďže treba súhlasiť s tým, že prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
prichádza do úvahy vo výnimočných okolnostiach. Preto je potrebné doplniť dokazovanie, a to aj

s odkazom na navrhnuté dôkazy výpoveďou plnoletých synov, čo sa týka starostlivosti o detí, aj keď už
toho času plnoletých v znení aj vykonávanej rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, či už zo strany
oboch strán sporu s apelom na skutočnosť, ktorú uviedol aj žalovaný o poskytnutí toho času pôžičky vo
výške15.000eur,čomárovnakovplyvnavyhodnoteniedôkazovvzneníučinenéhoprávnehoposúdenia
veci v prípade, ak by predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ale

len v tom prípade, ak s tým žalovaný súhlasí.

21. Vzhľadom k hore uvádzaným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, ako aj § 391 ods. 1 CSP, vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že ukladá súdu prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu doplniť

dokazovanie, ktoré následne je potrebné vyhodnotiť v zmysle § 191 a nasl. CSP a vec správne právne
posúdiť berúc do úvahy aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere s tým, že každé rozhodnutie
musí zodpovedať ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. V zmysle § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší
rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci berúc zreteľ v tomto smere aj na ust. § 257 CSP a výnimočné

okolnosti prameniace z existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom spore pramenia
z predmetu konania, ktorým je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch strán sporu.

22.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).