Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224201272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4224201272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s.,
Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpený: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka so
sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: KOPI TRANS
s. r. o., Jazerná 200/10, 945 01 Komárno, IČO: 36 539 104, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie
1.347,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
10C/30/2024-124 zo dňa 7. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno 19.04.2024 domáhal zaplatenia sumy 1
347,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.347,71 eura od 13.02.2024 do
zaplatenia, a to všetko titulom, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.02.2016 Návrh poistnej zmluvy č.
XX-XXX-XXXXXXXX, hromadná poistná zmluva pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou
Poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla A. B. (ďalej len „VPP“). Poistnou zmluvou bola
poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. SCANIA INÝ MODEL,
EČV: C.. Dňa 25.05.2022 v čase o 9.50 h bola motorovým vozidlom žalovaného značky SCANIA
INÝ MODEL, EČV: C., vedené v tom čase D. E. (ďalej len „Vinník“) spôsobená dopravná nehoda, ku
ktorej došlo na ceste I/16 na zjazde z cesty i/7 v katastri obce F., G. H. a pri ktorej došlo k poškodeniu

motorového vozidla zn. SKODA Fabia, EČV: XXX XXXX (CZ) (ďalej len „Poškodené vozidlo“), a
zdravia v Poškodenom vozidle sediacej osoby I. F. (ďalej len „poškodený“) spôsobom, že Vinník, ktorý
viedol motorové vozidlo nevenoval vedeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť, a pri jazde
cestou nedal prednosť vozidlu Poškodenému vozidlu, následkom čoho narazil do motorového vozidla
poškodeného, v dôsledku čoho prišlo k škodovej udalosti. Žalovaný písomne neoznámil žalobcovi
vznik škodovej udalosti do 30 dní od vzniku poistnej udalosti. Po skončení likvidácie poistnej udalosti
žalobca uhradil na účet likvidačného zástupcu z poistnej udalosti poistné plnenie z titulu poistnej

zmluvy v celkovej výške 4 492,37 eur (110.728,00 CZK) (bez poplatkov), a to poukázaním úhrady
zo dňa 19.01.2024 vo výške 4 492,37 eura (110.728,00 CZK) (bez poplatkov). Poistná udalosť bola
zlikvidovaná na základe faktúry č. I. z ktorej vyplýva výška celkovej škody. Celková škoda, ktorú žalobca
za žalovaného likvidačnému zástupcovi vyplatil, spočívala v poškodení zdravia poškodeného. Žalobcavyzval Žalovaného na zaplatenie časti, t. j. 30% z likvidačnému zástupcovi vyplateného poistného
plnenia (bez poplatkov), čo predstavuje sumu vo výške 1 347,71 eura v lehote do 12.02.2024 výzvou
zo dňa 29.01.2024.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 10C/30/2024 - 72, proti ktorému podal žalovaný odpor, v
ktorom uviedol, že vodič a ani žalovaný nemali v čase nehody tušenie, nieto ešte vedomosť o tom, že by
ju zavinil a bol presvedčený, že ju zavinil vodič J. K. neprimeranou rýchlosťou, nevenovaním pozornosti
situácii na vozovke a stavu vozovky, ktorá bola mokrá, keď o vine vodiča Fábie svedčí aj skutočnosť,

že narazil do zadnej časti návesu. Rozhodnutie policajného orgánu ČR nie je objektívnym dôkazom
o vine vodiča, náležité a potrebné dokazovanie vykonané nebolo. Nemal preto dôvod oznámiť svoje
údajné zavinenie nehody žalobcovi, naopak svojej poisťovni v Rumunsku oznámil vznik škody na jeho
návese. Oúdajnomzavinenínehodysažalovanýdozvedelažpolehote30dní,pretojunemoholvlehote
oznámiť. Ani keby tomu tak nebolo, pre odvoz posádky Fabie nemal možnosť zistiť údaje podstatné
pre oznámenie nehody. Povinnosť porušil z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Žalobu žiadal ako

nedôvodnú zamietnuť.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako
súd prvej inštancie (prvostupňový súd) v spore (na pojednávaní, na ktorom žalovaný – jeho zástupca
zotrval na vyjadrení z odporu, návrhy na doplnenie dokazovania nemal a súdu dal „na zváženie“

neoznačené rozhodnutie NS SR, že súd by mal brať zreteľ na zmenu zákona, ak by bolo rozhodnutie
súdu v zmysle nej v rozpore s dobrými mravmi) takto rozhodol:

I. Žalovaný je povinný, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi sumu
1.347,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.347,71 eura od 13.2.2024

do zaplatenia.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Ku skutkovému stavu sporu uviedol nasledovné:

4.1. Z dôkazov vyplýva, že medzi sporovými stranami bola 15.12.2016 uzavretá poistná zmluva č.
11-921-72901346 a že dňa 25.05.2022 o 9.50 h došlo k nehode nákladného vozidla žalovaného zrážkou
s osobným motorovým vozidlom v Českej republike. Žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 10 ods. 1
písm. b) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení a neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej

udalosti. Z príkazu L. M. F. z 31.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.09.2022 vyplýva, že vodič
nákladného vozidla žalovaného bol uznaný za vinného z priestupku v prípade predmetnej dopravnej
nehody, keďže nedal prednosť v jazde oproti idúcemu osobnému vozidlu Škoda Fábia, pričom mu
bola uložená pokuta vo výške 3 000 Kč. Žalobca uhradil na účet likvidačného zástupcu z poistnej
udalosti poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy, ako celkové odškodnenie, v celkovej výške 4 492,37

eur (110.728,00 CZK), a to poukázaním úhrady z 19.01.2024 vo výške 139 893,20 CZK. Takto zistený
skutkový stav nebol vo veci sporným. Sporným však bolo, či v tomto prípade existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaný porušil ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 o
povinnom zmluvnom poistení. Zástupca žalovaného zároveň na pojednávaní požiadal súd, aby bral na
vedomie zmenu zákona č. 381/2001, novelou účinnou k 01.08.2024, pretože podľa jeho názoru, ktorý by

mal byť podporený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, by rozhodovanie súdu v zmysle staršej právnej
úpravy bolo v rozpore s dobrými mravmi.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (§ 10 ods. 1 a § 12 ods. 1 písm.

g/ v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ –
zákon č. 40/1964 Zb. - § 420 ods. 1 a § 517 ods. 2) a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku
(CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 215 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

5.1. Po vykonanom dokazovaní sa súd rozhodoval konštatovať úplnú dôvodnosť žalobného nároku.

Súd pritom vychádzal z vyššie uvedených nesporných okolností prípadu, pričom nepovažoval obranu
žalovaného za dôvodnú. § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení, v znení
účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024, jednoznačne stanovoval povinnosť žalovaného oznámiť
poisťovni vznik škodovej udalosti do 30 dní, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky a zároveň §12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení, v znení účinnom od 01.10.2019
do 31.07.2024, sankcionoval poistníka v prípade, ak vozidlom spôsobí škodu a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa poruší povinnosť podľa § 10 ods. 1 rovnakého zákona. Dôvodom hodným osobitného

zreteľa mala byť podľa žalovaného okolnosť, že vodič žalovaného si zavinenia vedomý nebol a naopak
bol presvedčený o zavinení vodiča osobného motorového vozidla. Toto však podľa názoru súdu nie je
vo veci dôležité rovnako ako ani to, že žalovaný pre účely oznámenia škodovej udalosti nepoznal žiadne
údaje druhého účastníka dopravnej nehody. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný by bol
poisťovňou v takom prípade inštruovaný, ako ďalej postupovať. V rozpore s argumentáciou žalovaného

o presvedčení, že jeho vodič nebol vinníkom dopravnej nehody je aj fakt, že pán E. proti príkazu L. M. F.,
ktorým bol uznaný za vinného, nepodal odpor, čo skôr nasvedčuje tomu, že už v čase dopravnej nehody
si bol svojho zavinenia vedomý, respektíve, že si ho, s poukazom na odôvodnenie príkazu, vedomý mal
byť. V každom prípade, žalovaný spôsobil škodu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 12 ods. 1 písm.
g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, o čom právoplatne rozhodol správny orgán Českej republiky,
ktoré rozhodnutie náležite odôvodnil a zároveň žalovaný neoznámil vznik škodovej udalosti poisťovni v

lehote 30 dní od jej vzniku. Súd má za to, že v spore bola jednoznačne naplnená hypotéza, dispozícia
i sankcia právnej normy § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 o
povinnom zmluvnom poistení, v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024. Neskoršia právna úprava
podľa názoru súdu nemá vplyv na posudzovanú vec najmä, ak k zmene zákona došlo viac ako 2 roky
od dopravnej nehody a zároveň aj po tom, ako poisťovňa túto poistnú udalosť zlikvidovala a poistné

plnenie vyplatila. Vo veci nebola spornou ani výška uplatneného nároku a súd preto rozhodol tak, ako je
uvedené v I. výrokovej vete tohto rozsudku. Súd zároveň rozhodol o dôvodnosti uplatnených úrokov z
omeškania, ktorých výška nebola spornou tak, ako ani čas, od ktorého si ich žalobca uplatnil. Začiatok
plynutia omeškania žalovaného zároveň zodpovedá aj predloženým dôkazom, najmä výzve na náhradu
plnenia z 29.01.2024.

5.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému vo výške
100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalovaný, domáhajúci sa
jeho zrušenia (podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, konkrétne z odvolacích dôvodov vyplývajúcich z ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP, keď ohľadom dôvodov odvolania uviedol nasledovné.

7. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu poukázal na to, že súd prvej inštancie nepodrobil
v dostatočnej miere svojej vyhodnocovacej činnosti jeho obranu uvedenú v podanom odpore (kde
namietal to, že on ani jeho vodič v čase nehody nemali tušenie, nieto ešte vedomosť o tom, že by nehodu
zavinil jeho vodič, keď tento bol presvedčený, že nehodu zavinil vodič Fabie svojou neprimeranou

rýchlosťou, nevenovaním pozornosti situácii na vozovke a stavu vozovky, ktorá bola v čase nehody
mokrá, že o vine vodiča Fabie svedčí aj skutočnosť, že tento narazil do zadnej časti návesu a ak by
jazdil predpísanou primeranou rýchlosťou, ku zrážke by dôjsť nemohlo, že rozhodnutie policajného
orgánu ČR nie je objektívnym dôkazom o vine jeho vodiča a nebolo vykonané náležité a potrebné
dokazovanie, neboli zaznamenané brzdné stopy Fabie a nebola zisťovaná ani rýchlosť jazdy vodiča,

keď rozsah poškodenia vozidla Fabie svedčí o tom, že jej vodič v momente zrážky jazdil neprimeranou
rýchlosťou, že z uvedeného dôvodu nemal on najmenší dôvod oznámiť svoje údajné zavinenie nehody
žalobcovi, naopak oznámil svojej poisťovni v Rumunsku vznik škody na jeho návese, čo mu poisťovňa
aj potvrdila, že ako vyplýva aj z príloh žaloby o údajnom zavinení nehody svojim vodičom sa dozvedel až
po lehote 30 dní, preto ju v uvedenej lehote oznámiť nemohol, že aj keby tomu tak nebolo, vzhľadom na

okamžitý odvoz posádky Fabie z miesta nehody do zdravotníckych zariadení jeho vodič nemal možnosť
zistiť ich údaje a totožnosť, ktoré sú podstatnou náležitosťou oznámenia nehody a že z uvedeného
vyplýva, že on z dôvodu hodnotného osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 a 4, ako
to má na mysli vyberačné ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z.). Ustanovenie
§ 420 ods. 1 OZ je citované nadbytočne, nakoľko žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by mu on

spôsobil akúkoľvek škodu, napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávnosť skutkových zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci vyplýva aj z odseku
10. odôvodnenia napadnutého rozsudku (v tomto rozhodnutí bod 4.1.), keď nie je možné súhlasiť
s názorom súdu o tom, že účinný zákon jednoznačne stanovoval jeho povinnosť oznámiť poisťovnivznik škodovej udalosti do 30 dní, tu je a bolo potrebné sa pristaviť pri ustanovení § 2 písm. h/ zákona
č. 381/2001 Z. z. v znení „na účely tohto zákona sa rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá
môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie“. Z príkazu

L. F. zo dňa 31.08.202 (?) vyplýva, že poškodené boli obe vozidlá, teda obaja účastníci dopravnej
nehody boli preto poškodenými a ktorému poškodenému vzniklo právo na plnenie poisťovateľa nebolo
možné v danom momente, ani v lehote 30 dní od dopravnej nehody zistiť, nakoľko sa nedalo zistiť,
kto ju zapríčinil, zavinil. Podľa jeho názoru, on ju s určitosťou nezavinil a zo znenia zákona nevyplýva
povinnosť oznámenia škodovej udalosti ako takej, bez riešenia otázky zavinenia. Jeho vodič a aj on

boli v presvedčení, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič Fabie, z ktorého dôvodu nemohol a ani
nepredpokladal na strane vodiča Fabie možnosť vzniku práva ako poškodeného na plnenie poisťovateľa
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. On aj jeho vodič mali preto za to, že sú poškodenou
stranou a nebol preto povinný žalobcovi škodovú udalosť oznámiť, keďže zo zákonnej úpravy povinnosť
všetkých účastníkov dopravnej nehody k hláseniu nevyplýva. O osobe vinníka dopravnej nehody zo dňa
25.05.2022 sa on dozvedel až z rozhodnutia L. F. zo dňa 31.08.2022, kedy už 30 dňová zákonná lehota

uplynula. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akého dôvodu sa
súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že on by bol v takom prípade inštruovaný, ako sa to
uvádza v odseku 10. odôvodnenia, rovnako ako by uvedené inštrukcie mali dopad na predmetnú vec
je nezistiteľné. Je pravdou, že jeho vodič proti príkazu L. F. odpor nepodal, čo on ovplyvnil nemohol,
keď už to aj tak bolo po ohlasovacej lehote. Pre nedostatok dôvodov v rozsudku nie je možné zistiť,

ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jeho obranou, podľa ktorej bolo potrebné vo veci postupovať
podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z.. Konajúci súd nepodrobil svojej
vyhodnocovacej činnosti existenciu či neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane,
ak už dospel k záveru o existencii povinnosti oznámiť škodovú udalosť, čím mu uprel právo na procesnú
obranu. Jeho vodič je profesionálny vodič s viacročnými skúsenosťami a je v rozpore s elementárnymi

pravidlami logiky, aby on žalobcovi škodovú udalosť neoznámil, ak by žil v presvedčení, že poškodeným
bol vodič Fabie. Konajúci súd konal a rozhodol aj v rozpore s ustanovením čl. 2 CSP, keď mimo
jeho vyhodnocovacej pozornosti zostal aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 90/2021
z 30. novembra 2021, v ktorom Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou, podľa ktorej jediným
oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle

ustanovenia § 12 je len poisťovateľ, nie súd, keďže takýto výklad zákona, ktorý by neumožňoval
preskúmať správnosť postupu poisťovne, by spravodlivý nebol, pretože by bolo celkom na úvahe
poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napríklad eventuálne spoluzavinenie, resp.
iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd tiež dodal, že je to práve
otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie

regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené ale nebolo, keď súčasne
všetci zainteresovaní účastníci právneho vzťahu musia konať férovo a oneskorenie nespôsobí žiaden
negatívny následok, nesmie to súd opomenúť, keď právo v sebe musí mať aj aspekt empatie. Súd
prvej inštancie spoluzavinenie nezohľadnil vôbec a nevenoval pozornosť iným relevantným okolnostiam
adôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa.Niejemožnéhovoriťaniotom,žežalobcakonalférovoadôvody

hodné osobitného zreteľa konajúci súd do úvahy nebral, opomenul tiež podstatu dobrých mravov. Tu
nastupuje aktuálna, súčasná právna úprava, ktorá ominózne predmetné ustanovenie novelizovala, keď
do tohto ustanovenia bol implementovaný uvedený právny názor Ústavného súdu, pričom pri porovnaní
oboch právnych noriem je evidentné, že došlo ku náprave pôvodného znenia, ktoré bolo viac ako
rozporuplné, nelogické a najmä nespravodlivé z dôvodu jednoznačnej a zbytočnej ochrany poisťovne.

Pôvodné znenie bolo dlhšiu dobu obsolentné.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého
rozsudku, keď odvolacie dôvody považuje za nedôvodné. V zmysle zákona ako aj Všeobecných

poistných podmienok mal žalovaný v predmetnom prípade povinnosť v zákonom stanovenej lehote
jemu takúto škodovú udalosť oznámiť, ktorá je zákonom chápaná v širšom význame ako akákoľvek
skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa a to bez
ohľadu na zavinenie žalovaného, resp. jeho vodiča. Napriek tomu, že zavinenie nie je rozhodujúcou
podmienkou pre splnenie povinnosti žalovaného, je samotná vedomosť vodiča žalovaného irelevantná,

keď predmetná udalosť bola na mieste šetrená políciou a keď z priloženej policajnej správy je
zrejmé, že k škodovej udalosti došlo spôsobom, že vodič žalovaného pri jazde cestou nedal prednosť
poškodenému vozidlu, následkom čoho narazil do motorového vozidla poškodeného, v zmysle čoho
je možné konštatovať, že vodič žalovaného nepochybne vedel o tom, že dopravnú nehodu spôsobil.V uvedenej veci neboli žalovaným preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, poukazuje
tiež na ustanovenie § 193 CSP o riešení prejudicionálnych otázok súdom a o záväznosti vyriešenia
otázky zavinenia rozhodnutím iného orgánu. Poukaz žalovaného na súčasnú právnu úpravu považuje

za bezpredmetný a poukazuje tiež na skutočnosť, že v tomto konaní sa nedomáha náhrady škody,
ale regresného nároku ako osobitného nároku, ktorý vyplýva zo zákona, teda v uvedenom prípade
nie je možné uplatniť moderačné právo súdu, na ktoré žalovaný odkazom na Nález Ústavného súdu
poukazuje. V tomto odkazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/28/2024
a 13Co/60/2020, keď s rovnakým názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

rozhodnutia sp. zn. 4Obdo/84/2018, zverejneným ako R 64/2020. Má za to, že konajúci súd
v rámci vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav vyplývajúci z listinných dôkazov, resp.
dôkazov v konaní predložených a vec správne (aj) právne posúdil.

9. Následne sa obe sporové strany ešte vyjadrovali (k vyjadreniu žalovaného, resp. žalobcu), v ktorých
vyjadreniach zotrvali na svojich uvedených argumentoch.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(na ktoré ako na prípustné bolo možné prihliadať) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne

správne a súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle ustanovení § 396, § 255 a § 262
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich nárok proti žalovanému v rozsahu
100%, keď o výške tohto nároku bude následne konať a rozhodovať súd prvej inštancie.

11.Vodvolacíchdôvodochžalovanýkonajúcemusúduvyčítalnesprávnyprocesnýpostupznemožňujúci

mu uplatňovanie si jeho procesných práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Konanie o nároku uplatnenom v tomto konaní (spore) je civilným sporovým konaním ovládaným
zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim

je zásadne vecou strán sporu, na nich leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ich predkladaním
alebo označením, nakoľko každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného
bremena k uplatňovaným nárokom o svojom tvrdení, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného
bremena určuje hmotnoprávna norma, na základe ktorej si sporové strany nimi uplatňované nároky
v spore uplatňujú. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho konania; rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku tak, aby umožnil kontrolu
správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Skutkovým
hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, toto vykonáva len súd, ktorý ich vykonal a výsledok

hodnotenia je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať len ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia; nemožno potom polemizovať so
skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal pre skutkový stav
dôležitý alebo naopak. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav

subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe
čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne
interpretuje. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu
oblasť, keď odvolací súd je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania a teda

odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
podmienkyprieskumnej činnostiodvolaciehosúdu;navadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokodvolací
súd prihliadne aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Koncepcia odvolacieho konania
v civilnom spore teda vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená aj
to, že je obmedzené právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní ďalšie prostriedky procesného útoku

alebo obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok, keď na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením
z nedbanlivosti.12. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu tomuto odvolateľ vyčítal to,
že v dostatočnej miere svojej vyhodnocovacej činnosti nepodrobil jeho obranu žalovaného z podaného

odporu, ktorú v odvolaní v plnom rozsahu zopakoval (citujúc celé znenie ním podaného odporu). Je však
potrebné rozlišovať či napadnuté rozhodnutie nedáva odpovede na podstatnú argumentáciu žalovaného
z podaného odporu, alebo či zo strany žalovaného ako odvolateľa sa jedná len o prípad toho, keď s
riadnou argumentáciou súdu (subjektívne) nesúhlasí, v podstate len znova opakujúc svoje skutkové
a právne argumenty proti podanej žalobe, čo však za riadne odvolacie dôvody považovať nemožno.

Rovnako iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby
odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v
odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená
náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“, keď relevantná
právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania
spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť

a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania
(uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s podstatnými
a pre rozhodnutie sporu právne významnými skutkovými i právnymi argumentmi žalovaného z

podaného odporu vysporiadal, uvedený odvolací argument preto zo strany žalovaného obstáť nemôže.
Konajúci súd vzhľadom k obsahu obrany žalovaného, nepožadujúceho na pojednávaní vykonať ďalšie
dokazovanie a len dávajúceho súdu na zváženie prihliadnutie na neskoršiu zmenu zákona, sa náležite
vysporiadal a odôvodnil to, prečo argument žalovaného o nedostatku jeho tušenia, nieto ešte vedomostí
o zavinení dopravnej nehody nebolo podstatným, s ohľadom na existujúce rozhodnutie Městskýho

úřadu Slaný o zavinení dopravnej nehody predmetného dňa práve vodičom žalovaného, že ani
okolnosť neznalosti niektorých skutočností k motorovému vozidlu značky Škoda Fabia, respektíve jeho
posádky nemohlo byť ospravedlniteľným dôvodom pre nenahlásenie škodovej udalosti žalobcovi a že
v žalovaným uvedených dôvodoch nevzhliadol na jeho strane (žalovaného) existenciu ním tvrdených
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by ho zbavili dôsledkov porušenia jeho povinností škodovú

udalosť nahlásiť žalobcovi v lehote do 30 dní.

14. Odvolací súd nesúhlasí s poukazom odvolateľa na nadbytočnosť súdom citovaného ustanovenia
§ 420 ods. 1 OZ z dôvodu, že zodpovednosť žalovaného za škodu(škodovú udalosť) vzniknutú pri
predmetnej dopravnej nehode je primárnym dôvodom a základom (oprávnenosti) poistného plnenia

žalobcom poškodenému a teda aj zakladajúcim právny základ žalobcom v tomto konaní uplatneného
(regresného) nároku proti žalovanému. Žalovaný v podanom odpore porušenie svojej povinnosti ako
takej nahlásiť škodovú udalosť( definovaná v §2 písm.h ako skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku
práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie) v lehote 30 dní nepoprel, argumentoval
len tým, že k tomu došlo z jeho strany pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa ,respektíve

z dôvodov už zhora uvedených. Je potrebné okrem toho, čo už uviedol súd prvej inštancie a s čím
sa odvolací súd v plnom rozsahu (v zmysle ust.§387 ods.2 CSP) stotožňuje, uviesť tiež to, že bolo
to práve vozidlo žalovaného respektíve jeho náves, do ktorého pre jeho odbočovanie vľavo motorové
vozidlo Škoda Fabia narazilo, teda že prekážku v jazdnej dráhe uvedeného vozidla Škoda Fabia
spôsobilo vľavo odbočujúce vozidlo žalovaného, napriek čomu sa však vodič žalovaného respektíve

aj sám žalovaný (neuvádzajúci to, že by sa o dopravnej nehode od svojho vodiča nedozvedel) mylne
domnieval, že dopravnú nehodu jeho vozidlo respektíve vodič nezavinil, avšak tento subjektívny postoj
(predpoklad)žalovanéhoajehovodiča(založenýnaneexistenciijehozavinenia)bolprávnenepodstatný
( z hľadiska potreby splnenia si jeho ohlasovacej povinnosti už pri samotnom vzniku zhora uvedenej
zákonom zadefinovanej škodovej udalosti) za situácie, z ktorej ani príčinu vzniku dopravnej nehody

nebolo možné vyvodiť jednoznačne len z konania na strane vodiča vozidla Škoda Fabia, ktorému pri
odbočovanívytvorilprekážku,tedapokiaľcharakter(priebeh)dopravnejnehodyabsolútnežiadnymožný
podiel vplyvu jazdy motorového vozidla žalovaného na vzniku dopravnej nehody nevykazoval, čo však
v danej veci konštatovať možné nebolo. Je tiež potrebné poukázať na to, že žalovaným označený email
zasielaný jeho poisťovní v Rumunsku jednak nebol (napriek námietke žalobcu) do spisu doložený a tiež

aj zákonným spôsobom preložený, čo potom bránilo uvedený dôkaz vykonať a vôbec na jeho existenciu
ako na preukázanú prihliadať. Potvrdenie o tom, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič žalovaného,
čo vyplýva z rozhodnutia L. M. F., je len rozhodnutím deklaratórnym (potvrdzujúcim) stav zavinenia
dopravnej nehody vodičom žalovaného, keď skutočnosť jeho (dodatočného) vydania až po uplynutí 30dňovej lehoty na nahlásenie škodovej udalosti žalobcovi bola pre rozhodnutie v spore preto (okrem už
zhora uvedeného) nepodstatným, teda žalovaný si svoju povinnosť nahlásenia škodovej udalosti splniť
mohol,keďpodstatnébolonahlásenieskutočnostivznikudopravnejnehodyakoskutočnosti,ktorámohla

byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie jemu vzniknutej škody a aj prípadné doplnenie
hlásenia označením rozhodnutia, v ktorom bolo vyriešené zavinenie, respektíve skutočností k osobe
poškodenej či prevádzkovateľa motorového vozidla Škoda Fabia bolo možné riešiť aj dodatočne podľa
požiadaviek žalobcu, aj za jeho prípadnej spolupráce. Podľa názoru odvolacieho súdu v sporovom
konaní podľa nového Civilného sporového poriadku nie je úlohou súdu hľadať (a následne posudzovať)

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré si žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v spore uplatniť
mohol, ale výlučne len posudzovať tie, ktoré sama žalovaná strana v spore za také označila, nakoľko
by tým zvýhodnil procesne pasívnu stranu sporu a zasiahol tak do procesnej rovnosti strán sporu.
Skutočnosť existencie konania žalovaného v rozpore s elementárnymi pravidlami logiky pri neoznámení
škodovej udalosti nič nemení na zodpovednosti žalovaného za nesplnenie si jeho povinnosti, teda
pohnútky jeho ne/konania ako aj nelogickosť jeho konania sú pre posúdenie sporov nepodstatnými.

15. Čo sa týka argumentácie žalovaného o tom, že napadnuté rozhodnutie je (aj) v rozpore s článkom
2 CSP a tiež aj až v podanom odvolaní ním označenom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 90/2021 odvolací súd poukazuje na to, že uvedené odvolacie dôvody predstavujú novú právnu
argumentáciu jeho procesnej obrany v spore, ktorú však s ohľadom na ustanovenie § 366 CSP

pripustiť nemožno, nakoľko sa jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní proti kontradiktórnosti
a rovnosti strán, keďže žalovanému s ohľadom na obsah a vznik možnosti použitia ním uvedenej právnej
argumentácie nič nebránilo použiť túto svoju argumentáciu ako procesnú obranu už pred súdom prvej
inštancie, v podanom odpore respektíve najneskôr v deň pojednávania v spore, keď táto obrana sa
netýka toho, čo uvedené zákonné ustanovenie § 366 CSP považuje (akceptuje) za prípustné novoty v

odvolacom konaní, s ohľadom na to, čo majú preukázať. Odvolateľ pritom použijúc uvedené argumenty
- neprípustné novoty v odvolacom konaní nežiadal prvoinštančný súd o vykonanie moderačného práva
zníženia (poníženia) žalobcom uplatneného rozsahu jeho regresného nároku (nárok neuznával ani
do základu) a rovnako netvrdil v odvolaní ani to, že súdom prvej inštancie použité znenie zákonných
ustanovení zákona číslo 381/2001 Z.z. bolo (absolútne) nesprávne, keď novou právnou argumentáciou

chcel dosiahnuť iný pre neho výhodnejší výklad súdom použitého práva.

16. Zo všetkých zhora uvedených pre rozhodnutie sporu podstatných dôvodov preto odvolací súd o
podanom odvolaní rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje
rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).