Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010042
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7920010042.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2024,
v trestnej veci obžalovanej A. B. a spol., pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa §
302 ods.1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných A. B., C.
A. a obchodnej spoločnosti A. D., D. E. rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.5.2023, sp. zn.

3T/14/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných A. B., C. A. a obchodnej spoločnosti A. D.,
D.. F. B. G. X.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných A. B. a C. A. za vinných v skutku 1/
výroku rozsudku z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods.1 Tr. zák. vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovanú obchodnú spoločnosť A. D., D. v skutku 2/ výroku
rozsudku z prečinu neoprávneného nakladania s odpadni podľa § 302 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

1/ v presne nezistenom čase v období od júla 2018 do 19.11.2018 obžalovaná A. B. poskytla
prostredníctvom obžalovaného C. A. v najmenej troch prípadoch za peňažný poplatok od 50,- eur alebo

bezodplatne fyzickým osobám, a to F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. B., J. K. G. XXX/XX, K. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. B., J. K. G. XXX/XX a L. M. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., J. O.
G. XX/XX, prázdne železné kontajnery o kapacite cca 6 m3, ktoré tieto osoby naplnili rôznym stavebným
a iným odpadom, pričom obžalovaná A. B. zabezpečila kolesový traktor zn. New Holland, ev.č. H. XXX
P., ktorý je vo vlastníctve spoločnosti K. D., D.. F., IČO: XX XXXXX, ktorej konateľkou je obžalovaná
A. B., a nákladný plošinový príves za traktor na privezenie a odvoz železných kontajnerov nezistenej

značky, ev.č. N., ktorý je vo vlastníctve obžalovanej A. B., kde kontajnery s traktorom a prívesom týmto
osobám priviezol a naplnené stavebným a iným odpadom odviezol brat obžalovanej A. B., obžalovaný
C. A., ktorý odpad z týchto kontajnerov následne uložil na parcele Q. G. XXX/X, vedenej na LV XXX
katastrálne územie D. I. B., pričom tento pozemok sa nachádza v sčasti oplotenom areáli, ktorý patrí
spoločnosti A. D., D.. F. B. G. X, IČO: XX XXX XXX, a to bez povolenia príslušného orgánu štátnej
správy odpadového hospodárstva, Okresného úradu Trebišov, Odbor starostlivosti o životné prostredie

a v rozpore s § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, čím porušil zákaz uložiť alebo ponechať
odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom, a takýmto uložením odpadu najmenej o hmotnosti
16,5 tony vznikla škoda vo výške najmenej 904,20 eur,

2/ právnická osoba, obchodná spoločnosť A. D., D. so sídlom F. B. G. X, IČO: XX XXX XXX,
prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu ako osoby konajúcej v mene uvedenej spoločnosti v

období od júla 2018 do 19.11.2018 uložila, resp. umožnila uložiť stavebný a iný odpad v množstve
najmenej o hmotnosti 16,5 tony na parcele Q. G. XXX/X, vedenej na LV XXX, katastrálne územie D.I. B., pričom tento pozemok sa nachádza v sčasti oplotenom areáli, ktorý patrí spoločnosti A. D., D..
F. B. G. X, IČO: XX XXX XXX, kde tento odpad bol uložený bez povolenia príslušného orgánu štátnej
správy odpadového hospodárstva, Okresného úradu Trebišov, Odbor starostlivosti o životné prostredie,

a v rozpore s § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, čím porušila zákaz uložiť alebo ponechať
odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom, čím takto vznikla škoda vo výške najmenej 904,20
eur,

Za to im okresný súd uložil:

Obžalovanej A. B. podľa § 302 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. peňažný trest vo výmere 1.000 (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovanému C. A. podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. peňažný trest vo výmere 1.000 (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovanej obchodnej spoločnosti A. D., D. podľa § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti
právnických osôb peňažný trest vo výmere 1.500 (tisícpäťsto) eur.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o
opravnom prostriedku zahlásila priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná A.
B. tak za seba, ako aj za obchodnú spoločnosť. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie čo do
výroku o vine a treste aj obžalovaný C. A., ktoré odvolania následne písomne obžalovaní odôvodnili
prostredníctvom svojho obhajcu tak, že súd sa nevysporiadal s uznesením Krajského súdu v Košiciach,

ktorým bol prvotný rozsudok zrušený a najmä nevykonal navrhované dôkazy, ktorých potreba vyplynula
z predošlého dokazovania, ale aj z predmetného uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Sú toho
názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania im nebolo relevantne preukázané, že neoprávnene
nakladali s odpadmi čo i len v malom rozsahu. V zmysle definície, podľa zákona o odpadoch, čo nie je
odpadom, teda nábytok, ktorý bol poskytnutý svedkyni L., nie je možné za odpad považovať. Zároveň len

v dvoch výpovediach svedkov sa uvádza, že stavebný odpad bol vyvezený, avšak v daných prípadoch
nie je stanovená škoda, ktorá mala byť spôsobená. S poukazom na skutočnosť, že jednotlivé skutky
sa musia skúmať samostatne, nie je možné ustáliť v tomto konaní, že niektorý zo skutkov napĺňa
skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného nakladania s odpadom. Z hľadiska objektívnej stránky
je nutné, aby došlo k nakladaniu s odpadom v malom rozsahu, avšak táto skutočnosť k jednotlivým

skutkom nebola ustálená, a preto je potrebné zdôrazniť, že poskytnutie kontajneru ako takého nie je
trestným činom a nenapĺňa ani definíciu nakladania s odpadom v zmysle Trestného zákona a ani zákona
o odpadoch.

Sú toho názoru, že konštatácia súdu o ich vine je založená len na domnienkach, nie na vykonanom

dokazovaní. Vykonaným dokazovaním súd nezistil všetky okolnosti, ktoré sa dokazovaním zisťujú
a objasňujú, a ktoré sú zásadne určené predmetom dokazovania, pričom vykonaným dokazovaním
nebol preukázaný skutok tak, ako je opísaný v rozsudku.

V ďalšom dali do pozornosti výpovede svedkov K. F., L. M. N. a neb. svedka F. H. s tým, že v ich

výpovediach sa uvádza, že stavebný odpad bol vyvezený v doposiaľ nezistenom objeme na doposiaľ
nezistené miesto. V týchto prípadoch nie je preukázateľne stanovená škoda, ktorá mala byť spôsobená.
Táto bola vypočítaná len odhadom podľa objemu kontajnera, čo je neprípustné. Z doposiaľ zisteného
dokazovania taktiež nie je preukázateľne zistená hmotnosť, objem odpadu od ktorej sa odvíja výpočet
škody a právna kvalifikácia skutku, ktorý mal byť nelegálne umiestnený na parcele Q. G. XXX/X vedenej

na LV XXX k.ú. D. I. B..

Zdôraznili, že v predmetnej veci nemôže ísť o pokračovací trestný čin, keďže v zmysle obžaloby sa
jednotlivé skutky mali udiať v rokoch 2016 až 2018 a s poukazom na uznesenie o vznesení obvineniaa obžalobu je potrebné jednotlivé skutky posudzovať samostatne, a nie ako jeden pokračovací skutok.
Napokon, taktiež nebolo preukázané ani miesto, kde mal byť takýto odpad vyvezený.

S poukazom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,

ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Okresný súd prvotne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.11.2021, sp. zn. 3T/14/2020, kedy
obžalovanú A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok tam
uvedený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obchodnú spoločnosť A. D., D. spod obžaloby prokurátora pre skutok

tam uvedený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná obchodná spoločnosť
stíhaná.Napokon,obžalovanéhoC.A.uznalzavinnéhozprečinuneoprávnenéhonakladaniasodpadmi
podľa § 302 ods.1 Tr. zák. za čo mu uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- eur a podľa § 57 ods.3
Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Z dôvodu podania odvolania procesnými stranami odvolací súd

uznesením zo dňa 19.10.2022, sp zn. 4To/42/2022 postupom podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovuprejednalarozhodol.Vdôvodochsvojhozrušujúcehouzneseniapoukázalnato,žeobžalovanáA.
B. bola konateľkou spoločnosti, na ktoré pozemky bol odpad obžalovaným C. A. neoprávnene vyvážaný.
Rovnako bolo preukázané, že na vývoz odpadu na uvedené pozemky obžalovaný nepoužíval vlastné

kontajnery a traktory, iba tie, ktoré vlastní firma, ktorej konateľkou je obžalovaná, a teda tak konal a
mohol konať len s jej vedomím, preto aj podľa názoru krajského súdu obžalovaná hoci nebola priamo
pri skutku, o protiprávnom konaní obžalovaného A. musela mať vedomosť, a preto v danom prípade
tieto okolnosti nemožno posudzovať v jej prospech. Prinajmenšom sa jedná o nepriamy úmysel, kedy
obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného

Trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Napokon, obžalovaná
keďže je vlastníčkou pozemku, na ktorý mal byť vyvážaný odpad taktiež musela mať vedomosť o jeho
pribúdajúcommnožstve,avšakneurobilažiadneopatrenia,čomalozanásledokzakrytievlastnejtrestnej
činnosti.
Práve tieto závery boli objektivizované aj výpoveďami spoluobžalovaného A., svedkov R. O., K. F., H. S.

a S. H. a rovnako tak i zápisnicou o obhliadke miesta činu, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal v rámci
vykonaného dokazovania, a preto úlohou okresného súdu po zrušení veci bolo doplniť dokazovanie
v naznačenom smere, prípadne vykonať vo veci aj ďalšie dôkazy, ktoré by sa javili potrebnými a po
objektívnom vyhodnotení vykonaných dôkazov zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to aj v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v
ňom okresný súd veľmi podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu

k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Odvolací súd preto nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaná A. B. v čase spáchania skutku bola
konateľkou spoločnosti A. D., D., na ktorej pozemky bol neoprávnene vyvážaný odpad obžalovaným C.
A.. Ďalej bolo preukázané, že na vývoz odpadu na uvedené pozemky obžalovaný nepoužíval vlastnékontajnery a traktory, ale iba tie, ktoré vlastní spoločnosť, ktorej konateľkou bola obžalovaná, a teda tak
konal a mohol konať len s jej vedomím. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že obžalovaná hoci nebola
bezprostredné prítomná pri vyvážaní odpadu, o protiprávnom konaní obžalovaného A. musela mať

vedomosť, čo nasvedčuje prinajmenšom nepriamemu úmyslu obžalovanej, kedy obžalovaná musela
vedieť, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, s tým bola uzrozumená. Napokon, obžalovaná keďže bola
štatutárnym zástupcom spoločnosti vlastniacej pozemok, na ktorý mal byť vyvážaný odpad, taktiež
musela mať vedomosť o jeho pribúdajúcom množstve, pričom neurobila žiadne efektívne opatrenia, aby

uvedenej skutočnosti zabránila.

Uvedené závery boli objektivizované aj výpoveďami spoluobžalovaného C. A., svedkov R. O., K. F., H.
S. a S. H. a rovnako tak i zápisnicou o obhliadke miesta činu.

Správne postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že poskytnutie kontajnera svedkovi H. vo vzťahu

ku všetkým obžalovaným bolo potrebné posúdiť ako samostatný skutok, a to preto, lebo vo vzťahu
k zapožičaniu kontajnera ostatným osobám v roku 2018, absentuje časová súvislosť, ktorá je jedným
z nevyhnutných predpokladov pokračovacieho trestného činu.

Napokon obžalovaná A. B., ako aj obžalovaná odchodná spoločnosť A. D., D. boli nepochybne aktívne

zaangažovaní aj vo vzťahu ku konaniu obžalovaného C. A. k ďalším osobám, ktorým bol taktiež
poskytnutý kontajner za účelom odvozu stavebného odpadu. V tomto smere vinu obžalovanej B. a
obžalovaného A. nepochybne preukazujú výpovede svedkov F. H., K. F. a L. M. N., ako aj listinné
dôkazy, na základe ktorých správne okresný súd ustálil, že obžalovaná A. B. v období od júla 2018
do 19.11.2018 poskytla prostredníctvom obžalovaného C. A. v najmenej troch prípadoch za peňažný

poplatok od 50,- eur alebo bezodplatne F. H., K. F. a L. M. N. prázdne železné kontajnery o kapacite cca
6 m3, ktoré tieto osoby naplnili rôznym stavebným a iným odpadom, pričom obžalovaná B. zabezpečila
kolesový traktor zn. New Holland, ev.č. H. XXX P., ktorý je vo vlastníctve spoločnosti K. D., D., ktorej
konateľkou je obžalovaná B. a nákladný plošinový príves za traktor na privezenie a odvoz železných
kontajnerov nezistenej značky, ev.č. N., ktorý je vo vlastníctve obžalovanej B., kde kontajnery s traktorom

aprívesomtýmtoosobámpriviezolanaplnenéstavebnýmainýmodpadomodviezolbratobžalovanejB.,
obžalovaný A., ktorý odpad z týchto kontajnerov následne uložil na parcele Q. G. XXX/X, vedenej na LV
XXX katastrálne územie D. I. B., ktorá sa nachádza v sčasti oplotenom areáli, ktorý patrí spoločnosti A.
D., D., a to bez príslušného povolenia a v rozpore s § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, čím
takýmto uložením odpadu najmenej o hmotnosti 16,5 tony vznikla škoda vo výške najmenej 904,20 eur.

Vo vzťahu k žalovanej obchodnej spoločnosti je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v minulosti boli opakovane ukradnuté alebo znehodnotené visiace zámky na vstupnej
bráne do areálu spoločnosti A. D., D. pričom obžalovanú B. mali viackrát kontaktovať aj policajti z
Obvodného oddelenia PZ Streda nad Bodrogom s tým, že brány do areálu spoločnosti sú otvorené.

Viackrát jej mali volať aj okoloidúci ľudia, že brána do areálu je otvorená, a že sa tam pohybujú aj osobné
autá s prívesnými vozíkmi. Areál je síce oplotený, ale od železničnej stanice a zo zadnej strany iba
z časti. Zadná brána do areálu bola do roku 2017 aj začiatkom roka 2018 odomknutá a odomknutá
je dodnes. Obžalovaná v minulosti prenajala halu v areáli H. E. a L. Q., ktorú skutočnosť potvrdili títo
svedkovia vo svojich výpovediach, a túto halu doteraz využívajú na svoju podnikateľskú činnosť. Pri ich

činnosti sa stáva, že hlavná vstupná brána do areálu ostáva neuzamknutá, resp. otvorená, a to najmä
v čase žatvy, keď do haly vozia poľnohospodárske komodity za účelom ich uskladnenia.

Napokon odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaných v tom smere, že z doposiaľ
zistenéhodokazovanianiejepreukázateľnezistenáhmotnosť,objemodpaduodktorejsaodvíjavýpočet

škodyaprávnakvalifikáciaskutku,ktomutouvádza,ževýškaspôsobenejškodyvovzťahukobžalovanej
obchodnej spoločnosti A. D., D.. bola v zmysle podanej obžaloby ustálená na základe vyjadrenia
Okresného úradu Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, v zmysle ktorého predpokladané
náklady na odstránenie nezákonne uloženého odpadu v množstve cca 2.500 ton na predmetnej lokalite
dosiahnu najmenej 167.000 eur. Tie boli vyčíslené na základe cenovej ponuky spoločnosti J. H., z ktorej

je zrejmé, že náklady na uloženie zmiešaného stavebného odpadu na legálnu skládku predstavujú výšku
43,90 eur za tonu odpadu a poplatok za skládkovanie zmiešaného stavebného odpadu predstavuje
výšku 10,90 eur za tonu odpadu.Čosatýkavýškyškody,ktorámalabyťspôsobenákonanímobžalovanýchA.B.aC.A.,podanáobžaloba
vychádzala z hodnoty 54,80 eur za tonu odpadu a zo skutočnosti, že odpad bol vyvážaný železným
kontajnerom o kapacite cca 6 m3, čo podľa výpočtu použitého orgánmi prípravného konania predstavuje

6 ton odpadu pri plne naplnenom kontajneri. Uvedený spôsob výpočtu spôsobenej škody (1 m3 odpadu
= 1 tona odpadu) aj podľa odvolacieho súdu vyznieva v prospech obžalovaných, v zásade je však možné
sa s ním stotožniť, pričom použitý mechanizmus výpočtu spôsobenej škody zodpovedá aj ustanoveniu §
124ods.3Tr.zákona,vzmyslektoréhosapritrestnomčineneoprávnenéhonakladaniasodpadmipodľa
§ 302 rozsahom činu rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera,

prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z
miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky
dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods.
12 Trestného poriadku vyhodnotil a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine

obžalovaných zo spáchania žalovaného trestného činu.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uložených trestoch. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a
výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým

zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní
trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či
možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť
okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.

V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V prípade obchodnej spoločnosti pri ukladaní trestu súd musí brať zreteľ na povahu a závažnosť

trestného činu, na pomery právnickej osoby, na jej majetkové pomery, a taktiež na to, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby, právom chránené záujmy
poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v dobrej
viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti a v neposlednom rade aj na pôsobenie právnickej osoby po
spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo

dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu a na očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť
právnickej osoby.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť skutku, z ktorého boli obžalovaní uznaní vinnými aj odvolací
súd dospel k záveru, že peňažné tresty uložené obžalovaným A. B. a C. A. vo výške 1.000,- eur a pre

prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov považuje odvolací súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné,
ktoré splnia účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Rovnako peňažný trest uložený obchodnej spoločnosti A. D., D. vo výmere 1.500,- eur, teda na spodnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby považoval odvolací súd za dostatočný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. zamietol

odvolanie obžalovaných ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.