Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/59/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236559

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123236559.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/59/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX E. F., 4/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. F. XXX, t.č. D. XXX, XXX XX
E. F., X/XXXXX B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., 6/ K. L., M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, XXX XX E. F., 7/ N. I., M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, všetci právne zastúpení
JUDr. Luciou Lehmanovou, advokátkou, so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: L.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpený L. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C.

XXX/XX, XXX XX P., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

8C/59/2023

I. Súd určuje že žalobkyňa v 6. rade je vlastníčkou pozemku v katastrálnom území E. F., obec E. F.,
D. J., zapísanom na LV č. XXX ako parcela registra „E“ parc.č. XXX/X – záhrada o výmere 216 m2, v
podiele 4/6 k celku.

II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/6 k celku k pozemku v katastrálnom území E. F., obec E. F.,
D. J., zapísanom na LV č. XXX ako parcela registra „E“ parc.č. XXX/X – záhrada o výmere 216 m2, patrí
do dedičstva po A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

III. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/6 k celku k pozemku v katastrálnom území E. F., obec E. F.,
D. J., zapísanom na LV č. XXX ako parcela registra „E“ parc.č. XXX/X – záhrada o výmere 216 m2, patrí
do dedičstva po L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.324,43 eura
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd priznáva žalobcom v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

8C/59/2023

1. Žalobou sa žalobcovia voči žalovanému domáhali určenia, že žalobkyňa v 6. rade je vlastníčkou
podielu 4/6 k celku na parcele registra „E“ č. XXX/X – záhrada o výmere 216 m2 v k.ú E. F. a podiel po

1/6 k celku na uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
a po L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia a trov znaleckého dokazovania. Dôvodili, že výmera a poloha súčasnej parcely
EKN XXX/X bola pred zápisom ROEP v roku XXXX súčasťou pozemkovoknižnej parcely č. XXX/X
– záhrady o výmere 1097 m2, ktorú nadobudli v roku XXXX kúpnou zmluvou právni predchodcovia

žalobcov manželia K. (D.) a I. B.. Zdôvodnili právne nástupníctvo žalobcov s poukazom na dedičské
konania. V dedičských konaniach nadobudli postupne parcelu XXX/X A. B. H., L. B. v 1/2 a žalobkyňa
v 6. rade v podiele 4/6 k celku. V dedičských konaniach po A. a L. nebola parcela XXX/X predmetom
dedenia. K vlastníckemu právu žalovaného, ktorý je v súčasnosti vlastníkom parcely XXX/X, uviedli, že
parcela XXX/X bola do katastra nehnuteľností vpísaná až zápisom ROEP-u v roku XXXX na vlastníka

D. E. F. a výmera parcely XXX/X bola znížená na 832 m2. Z výpisu vlastníckych vzťahov sa parcela
XXX/X uvádza ako usporiadaná, z výpisu nie je zrejmé, že sa mala výmera parcely znížiť. Žalovaný
nadobudol parcelu XXX/X kúpnou zmluvou v roku XXXX. Pred kúpou si dal vyhotoviť geometrický plán
a bol si vedomý toho, že parcela XXX/X je užívaná žalobcami ako súčasť parcely XXX/X. Žalobcovia si
dali v roku XXXX vyhotoviť geometrický plán pozemkov parc.č. XXX/X K. XXX/X, ktorého súčasťou bola

ešte parcela XXX/X s výmerou 1097 m2. Plán bol overený a autorizovaný, nestal sa však podkladom
ďalších právnych úkonov. V roku XXXX žalobcovia v úmysle zrušiť podielové spoluvlastníctvo zistili, že
z časti ich pozemku bola vytvorená parcela XXX/X a túto vlastní žalovaný. Žalobcovia si dali vyhotoviť
znalecký posudok X/XXXX, v závere ktorého je konštatované, že parcela XXX/X bola pri ROEP-e
nesprávne zapísaná ako neknihovaná parcela v prospech D. E. F.. Táto výmera mala byť zapísaná

v prospech LV č. XXX, kde je evidovaná parcela XXX/X. So žalovaným sa pokúsili o mimosúdnu dohodu,
uskutočnili sa dve stretnutia, jedno za účasti znalkyne a právnej poradkyne žalovaného, ktoré neviedli
k vyriešeniu duplicity vlastníctva. Žalobcovia argumentujú, že od roku XXXX neexistuje žiaden právny
úkon, na základe ktorého by sa ich právni predchodcovia vzdali svojho vlastníctva k parcele XXX/X a ani
skutočnosť oprávňujúca znížiť výmeru parcely XXX/X pri ROEP-e v prospech obce.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení poprel nárok žalobcov. Chronologicky uviedol, ako prebiehala
komunikáciasožalobcamiaakékrokyurobil.NazákladeprerokovaniajehožiadostinaD.Q.J.(zápisnici
I. XXX/XXXX-XX R. O. XX.XX.XXXX) ohľadom údajov o predchádzajúcich vlastníkov a vzhľadom
kznaleckémuposudkuč.X/XXXXnadobudolpresvedčenie,ževlastníckeprávožalobcovkparceleXXX/

X nie je jednoznačne preukázané. Žalovaný nesúhlasí so závermi znaleckého posudku, že vlastníctvo
k parcele XXX/X bolo nesprávne zapísané počas ROEP-u v roku XXXX, ani že parcela XXX/X mala byť
ROEP-om zapísaná na LV č. XXX. Uvedené tvrdenie žalovaný odôvodnil tým, že v znaleckom posudku
na strane 7 sa uvádza, že v roku XXXX boli presnejšími metódami zamerané nehnuteľnosti v mieste
šetrenia parciel XXX/X K. XXX/X. Z výsledku týchto meraní boli určené nové hranice parciel a nové

výmery (ktoré nie sú uvedené v textovej časti znaleckého posudku). Záznamom o týchto zmenách je
parcelný protokol – príloha č. 11 k ZP a nákres v katastrálnej mape pozemkového katastra – príloha č.
2.4, z ktorých je zrejmé, že v roku XXXX došlo k zlúčeniu vtedajších parciel XXX/X K. XXX/X pod parcelu
XXX/X s výmerou 1920, čo približne zodpovedá súčasnému stavu grafickému aj výmere parciel (XXX/
X K. XXXX) v súčte. Ďalej je zo záznamov zrejmá existencia parcely XXX /X (v grafickom znázornení

a výmere, ktoré zodpovedajú dnešnému stavu), ku ktorej je poznámka (zrejme o vlastníkoch alebo
užívateľoch) pán A. O. a nie D. B. ako pri parcele XXX/X. Potvrdenie vyššie uvedeného stavu vyplýva
aj z prílohy č. 10 – poľný list z roku XXXX (na podklade údržby bola parcela XXX/X rozdelená na
parcely XXX/XX- dnešná XXX/X K. XXX/X), prílohy č.2.3 – nová pozemková mapa (sútlač pozemkovej
mapy a mapy pozemkového katastra) z roku XXXX, prílohy č. 2.2 – katastrálna mapa so stavom z roku

XXXX. Vo všetkých prílohách je stav grafického znázornenia parciel XXX/X K. XXX/X identický sostavom v prílohe 2.4 – mapa pozemkového katastra z roku XXXX, doplnená o zmeny z roku XXXX.
Stav grafického znázornenia parciel XXX/X K. XXX/X je identický s dnešným. Tvrdenie žalovaného
má preukazovať aj zápisnica katastrálneho odboru okresného úradu z XX.XX.XXXX. Žalovaný ďalej

poukázal na skutočnosť (ohľadom ohradenia pozemku od kúpy v XXXX), že na južnej hranici parcely
XXX/X sa nachádzajú pozostatky plotu, ktoré tu boli už v roku XXXX.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že grafické znázornenie parciel, na ktoré sa odvoláva žalovaný, bez
ďalších relevantných právnych úkonov nemohli viesť k zmene vlastníckeho práva k parcele XXX/X. Ani

sám žalovaný neuvádza nijaké právne tituly, ktoré by odôvodňovali zmenu vlastníctva. Podľa žalobcov
je nesporné, že D. a I. B. odkúpili riadnou zmluvou parcelu XXX/X – záhradu o výmere 1097 m2, ktorá
bola pozemnoknižne evidovaná do katastra nehnuteľností. Aj v prípade akéhokoľvek dôvodu neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia považujú za perfektnú, vlastnícke právo žalobcov je potrebné posúdiť aj
z hľadiska vydržania, keď oprávnená držba právnych predchodcov žalobcu začala plynúť XX.XX.XXXX
a až dodnes nebola fakticky narušená. Poukázali na to, že okrem ROEPu neexistuje žiaden právny titul a

dôvod, aby bola výmera parcely XXX/X znížená. V identifikáciách parciel k XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX bola výmera XXX/X uvedená správne. Aj v geometrickom pláne z XXXX je zaznamenaná
vo výmere 1097 m2, ktorá zahŕňa aj výmeru 216 m2. Parcela XXX/X K. XXX/X) bola vždy užívaná
rodinou B.. Pozemok, ktorý tvorí terajšiu parcelu XXX/X, ohradzoval sčasti starý otec žalobcov, neskôr
otec žalobcov v 1. až 3.rade cca v 50-tych rokoch a z tohto obdobia pochádzajú betónové pozostatky,

ktoré uvádzal žalovaný. Časť parcely XXX/X, ktorá sa kryje s XXX/X, sa využívala počas rokov ako
záhrada na sadenie zeleniny, na ďalšej časti bola postavená šopa a latrína, ostatná časť parcely sa
využívala ako hospodársky dvor. Sporný pozemok XXX/X nikdy nepatril a ani ho nemal v prenájme pán
O.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že spornú parcelu nadobudol v dobrej viere. Na základe záverov
uvedených v zápisnici I. XXX/XXXX-XX R. O. XX.XX.XXXX L. presvedčený, že vyhotoviteľ ROEP
postupoval v súlade so zákon a vyššie uvedená parcela bola zapísaná v prospech obce správne.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Práva zástupkyňa žalobcov zotrvala na

predchádzajúcich tvrdeniach.

6. Žalobkyňa v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku XXXX sa kupovala parcela
XXX/X delená na 5 častí, ktoré kupoval p. I., p. E. a p. B.. Parcelu kupovanú p. I. vlastnia teraz rodičia
žalovaného.ParcelaXXX/XbolasúčasťouparcelyXXX/X.CelkovávýmeraparcelyXXX/Xkorešponduje

s terajšími parcelami. Myslí si, že v čase kúpy spornej parcely mohol mať žalovaný vedomosť, že šopa,
ktorá stála vtedy na parcele, je ich. Vedeli o tom jeho starí rodičia. O tom, že došlo ku kúpe parcely, sa
dozvedeli až keď si chcel žalobca v 5.rade vyriešiť pozemky. Podľa jej názoru bola parcela XXX/X v roku
XXXX omylom vložená do ich a následne delením zrušená. Podľa jej názoru parcela XXX/X, ktorá bola
evidovaná ako dom č. XX s dvorom v interiéri 1906 m2, je parcela, ktorá sa nachádza v blízkosti spornej

parcely a ktorú mal v nájme p. O.. Nejedná sa o spornú parcelu. Ďalej uviedla, že si odjakživa pamätá,
že sporná parcela bola užívaná ako záhradka, kde sa pestovalo ovocie a zelenina. Matka žalovaného
kosievala spornú parcelu, aj časť nespornej parcely žalobcov, ona sa ponúkla, žalobkyňa jej za to platila.
Nenapadlo ju, že by sporná parcela mohla byť ich, nakoľko o tom nikdy nič nehovorili.

7. Žalobca v 5. rade vypovedal, že na spornú parcelu chodievali od detstva, vedľa šopy mali hojdačku, na
pozemku boli čerešne, na ktoré chodili. Uviedol, že v roku XXXX sa vrátil zo zahraničia a po roku XXXX
začal riešiť pozemok, vyhľadal na webovej stránke pozemok a zistil, že má menšiu rozlohu a sporná
parcela patrí žalovanému.

8. Žalobkyňa v 6. rade vypovedala, že nehnuteľnosti kúpil jej dedo, keď prišiel z K., kde zarobil
s manželkou peniaze, a to v roku XXXX. Keď mala asi 13-14 rokov, dedo ohrádzal kúpený pozemok.
Robilo sa to tak, že sa hranice, resp. body vytyčovali skalami, robil to spolu s ostatnými susedmi. V rámci
hraníc pozemku, ktoré dedo takto vytýčil, je aj sporná parcela XXX/X, kde bola odjakživa záhradka. Na
parcele bola aj šopa. Keď sa robil ROEP, zavolali ju na obecný úrad, kde bola komisia, ukázali jej veľkú

mapu, aby povedala, čo je ich. Ukázala na dolný bok, že toto je jej, tam mala byť aj táto sporná parcela
– záhradka a horný bok mal byť na A. B.. Ona nehnuteľnosť zdedila po matke. Má väčšiu časť preto,
lebo jej to súrodenci podpísali, nakoľko sa starala o babku I. B.. Na otázku, či ju po ROEP-e vyrozumeli,
uvádza, že nie.9.Žalovanýokremužpredloženýchtvrdenínamietolsvojupasívnuvecnúlegitimáciu,správnejepasívne
legitimovanou osobou obec Horné Lefantovce. Uviedol, že nepopiera, že mala parcela XXX/X v roku

XXXX výmeru, ktorú uvádzajú žalobcovia. Podľa jeho názoru sa chyba, resp. údajne odčlenenie parcely
XXX/X sa neudialo v ROEP, ale už dávnejšie, v roku XXXX existovala predmetná parcela. Zástupca
žalovaného na následnom pojednávaní uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, keď
právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť v roku XXXX a mali ju do roku XXXX, kedy asi nastala
nejaká právna skutočnosť, ktorá má za následok stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov

žalobcov. Namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, keď s poukazom na § 4 Občianskeho zákonníka
neporušil ani neohrozil žiadne právo žalobcov, žalovaným by mala byť firma vyhotovujúca ROEP alebo
obec. Má za to, že nehnuteľnosť nadobudla obec, mohla ju získať aj vydržaním.

10. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcov vzhľadom na námietky žalovaného odôvodnila
aktívnu legitimáciu strán sporu vyplývajúcu z hmotného práva. Vo vzťahu k legitimácii žalobcov

poukázala na dedičské konania, vo vzťahu k žalovanému uviedla, že je zapísaný ako posledný vlastník
v katastri nehnuteľnosti. Zmenu vlastníckeho práva nie je možné dosiahnuť žalovaním iných subjektov.
Uviedla, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby podľa § 137 písm. c) CSP,
ktorý vyplýva z toho, že sa cítia byť vlastníkmi parcely, avšak tejto skutočnosti nesvedčia zápisy v katastri
nehnuteľností. Mám za to, že kúpna zmluva zapísaná do pozemno-knižnej vložky XXX v roku XXXX

založila vlastníckeho právo právnych predchodcov žalobcov a toto vlastnícke právo nebolo nijakým
spôsobom zmenené alebo zrušené. Skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalovaný, a to že predmetom
súčasného konania je parcela, ktorá má iné označenie ako bola parcela z roku XXXX, resp. že v roku
XXXXdošlokzaloženiunovejparcelyXXX/X,nemajúprávnuváhuvovzťahukpreukázaniuvlastníckeho
práva žalobcov, resp. k zániku vlastníckeho práva k parcele. Bolo preukázané, že parcela č. XXX/X

je súčasť výmery a polohy parcely XXX/X. Bez relevantného právneho podkladu, akým je rozhodnutie
alebo právny úkon - zmluva, nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva na základe takýchto meraní.

11. V záverečnej reči zástupca žalovaného s poukazom na § 4 Občianskeho zákonníka dôvodil, že
žalovaný neporušil a neohrozil žiadne právo. Predmetný pozemok kúpil v dobrej viere od obecného

úradu, nemal vedomosť, že by mohol patriť niekomu inému. Ak žalobcovia považujú parcelu č. XXX/
X za ich vlastníctvo patriace do dedičstva z dôvodu, že vznikla odčlenením z parcely č. XXX/X, tak
predmetné odčlenenie nevykonal žalovaný, ale vykonala ho pravdepodobne spoločnosť K. P. P.. Vyjadril
názor za to, že aktívne legitimovaní žalobcovia nemôžu byť preto, že súdu nepreukázali vlastníctvo
k predmetnej parcele XXX/X a ani porušenie svojho práva pri vykonávaní ROEP vyššie uvedenou

spoločnosťou K. P. P., C.. Tvrdenie o pasívnej legitimácii uvádzané žalobcami považoval za nesprávne.
Ďalej uviedol, že bežne sa stáva, že na parcele sa vytvorí nová parcela z dôvodu predaja pre stavebný
pozemok alebo z dôvodu nejakej dražby alebo z nejakého iného právneho dôvodu, čiže považovať
parcelu XXX/X za súčasť parcely XXX/X je nelogické a nesprávne. Sú to dva rôzne pozemky. Keďže
žalobcovi nepreukázali vlastnícky vzťah k parc. XXX/X a ani nepreukázali porušenie ich práv, na základe

čoho by im mohlo byť priznané vlastníctvo k spornému pozemku na parcele XXX/X, považuje ich celý
žalobný návrh za neodôvodnený a nezákonný. Odčlenenie bolo v roku XXXX a tu nastal právny dôvod,
prečo bola vytvorená nová parcela, o čom nie je žiadny záznam, ale po dobu od roku XXXX ani právni
predchodcovia žalobcov, ani súčasní žalobcovia, ktorí sa domáhajú vlastníckeho práva, neprejavili
záujem o získanie vlastníctva zákonným spôsobom, či už kúpno-predajnou zmluvou alebo dedením.

Predmetná parcela bola od roku XXXX až do roku XXXX neknihovaná parcela bez vlastníka. V roku
XXXX mohol nastať predaj, dražba, takisto mohli byť použité nové metódy merania, čo je v dnešnej
dobe obrovský rozdiel, pri geodetických prácach pozemky, ktoré boli zamerané v minulosti už nesedia
so súčasným stavom, pretože technológie tak pokročili. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že
nevie, prečo sa cítia byť vlastníkmi, keď o tom nepredložili dôkaz. Preukázali ho len k parcele XXX/

X, v žiadnom dedičskom konaní nebola zmienka o parcele XXX/X. Znalecký posudok považuje za
nedôvodný a neúčelný vzhľadom na nadobúdanie vlastníctva podľa § 132 Občianskeho zákonníka,
znalecký posudok nie je podkladom na nadobudnutie vlastníctva. Nestotožnil sa s tvrdením že znalkyňa
potvrdila, kto je vlastník, nakoľko o tom nemôže rozhodovať.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 3., 5. a 6.rade, znaleckým posudkom, výsluchom
znalkyne, dedičskými spismi, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ktoré sú obsahom spisu,
najmä výpismi z listu vlastníctva č. XXX K. XXX, dedičskými rozhodnutiami, kúpnou zmluvou, zápisnicou
I. XXX/XXXX-XX, záznamom zo stretnutia, vyúčtovaním znalečného a zistil nasledovný skutkový stav:13. Žalovaný je zapísaný na LV č. XXX pre k.ú E. F., obec E. F., okres J. ako výlučný vlastník (okrem
iného) pozemku parcely registra „E“ parc.č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2. Uvedenú nehnuteľnosť

nadobudolnazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXXodpredávajúcehoD.E.F..Vkladvlastníckeho
práva bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod číslom H. XXXX/XXXX. Vlastnícke právo predávajúceho D. E.
F. bolo do listu vlastníctva zapísané na základe ROEP-u v roku XXXX, kedy vyhotoviteľ ROEP-u posúdil
parcelu č. XXX/X ako neknihovanú parcelu v intraviláne a v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995
Z.z. ju zapísal v prospech D. E. F. do novozaloženého listu vlastníctva č. XXX (pred vyhotovením ROEP

nebola parcela XXX/X s vlastníckym právom evidovaná na liste vlastníctva).

14. Právni predchodcovia žalobcov D. B. a I. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
a rozhodnutia Nitrianskeho okresného súdu S.XXXX/XXXX nadobudli parcelu XXX/X – záhrada
o výmere 1092 m2 (ako aj parcelu XXX/X – dom a dvor o výmere 1122 m2). Parcela XXX/X vznikla
rozdelením parcely XXX/X na päť častí na základe situačného plánu zo dňa XX.XX.XXXX a bola

odčlenená z vložky č. X do vložky č. XXX v prospech vlastníkov D. B. a manželky I. v rovnakom pomere
(zápis pod P. XX K. P. pozemkovoknižnej vložke – č.l. XXX-XXX, pkn vložka XXX – č.l XXX-XXX).

15. Po D. B. v dedičskom konaní sp. zn. O. XXXX/XX zdedili podiel 1 k celku jeho deti – B. B., L. B.
a A. B., každý v podiele 1/6.

16. Po I. B. v dedičskom konaní sp. zn. O. XXXX/XX zdedila podiel 1/2 k celku dcéra B. B.. Po B.
B. zdedila v dedičskom konaní sp. zn. O. XXX/XX podiel 4/6 k celku jej dcéra – žalobkyňa v 6. rade
(na dedičskom rozhodnutí je uvedený podiel 3/4 k celku, avšak vzhľadom na predchádzajúce dedičské
rozhodnutia O. XXXX/XX K. O. XXXX/XX, na základe ktorých nadobudla poručiteľka podiel 1/6 a 1/2,

t.j. spolu 4/6, ide o zrejmú chybu v písaní alebo v počítaní).

17. V dedičskom konaní po L. B., zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. O. XXX/XX, nebola parcela XXX/X
predmetom prejednania. Jedinou dedičkou je žalobkyňa v 7. rade.

18. V dedičskom konaní po A. B., zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. XX/XXX/XX, nebola parcela XXX/X
predmetom prejednania. Dedičmi sú žalobcovia v 1. až v 4. rade (deti poručiteľa) a žalobca v 5. rade
je (vnukom poručiteľa, t.j. jediným právny nástupca po zomrelom synovi poručiteľa G. B. na základe
dedičského konania XXX/XX/XXXX).

19. Znalkyňa G. G. C. (na základe objednávky žalobcov) vypracovala znalecký posudok č. 6/2022 za
účelom zodpovedania úlohy – určiť, či parcely č.XXX/X, S.XXX/X zapísané v pkn. Vl. č. XXX a parcela E
KNč.XXX/XP.ohľadnerozmerovapolohysprávnezapísanédokatastrapriROEP.Znalkyňavzáveroch
znaleckého posudku konštatovala, že podľa geometrického určenia bola pôvodná parcela č. XXX/X
záhrada (druh pozemku opravený v rámci výsluchu znalkyne na pojednávaní) z pkn vl. č. XXX nesprávne

zapísaná do LV č. XXX ako parela reg. E KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 832
m2. Parcela reg. E KN č. XXX/X bola geometricky zmenšená po zápise na LV č. XXX o časť označenú
ako parcela reg. E KN č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2. Podľa geometrického určenia pôvodnej
parcely č. XXX/X dom a dvor o výmere 1097 m2 z pkn. vl. č. XXX mali byť na LV č. XXX zapísané
parcely reg. E KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 832 m2 a parcela reg. E KN č. XXX/

X záhrada. Podľa geometrického určenia bola parcela reg. E KN č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2
nesprávne zapísaná pri ROEP na LV č. XXX v prospech D. E. F. ako neknihovaná parcela, správne
mala byť zapísaná na LV č. XXX.

20. Ku genéze parciel XXX/X K. XXX/X znalkyňa v posudku uviedla, že pôvodné nehnuteľnosti č. XXX/

X záhrada o výmere 1097 m2 a č. XXX/X dom s dvorom o výmere 1122 m2 boli zapísané na pkn.
vl. XXX na podklade S. XXXX/XXXX, kde bol technickým predpokladom situačný plán z XX.XX.XXXX.
V roku XXXX boli presnejšími metódami zamerané nehnuteľnosti v mieste šetrenia parcely č. XXX/
X K. XXX/X, boli určené nové hranice parciel a nové výmery. Zápis nových parciel bol vykonaný do
parcelného protokolu (príloha č.11) a zákres bol vyhotovený v katastrálnej mape pozemkového katastra

(príloha č. 2.4). Nové meranie z XXXX nebolo zapísané do pozemkovej knihy do pkn. vl. XXX, ani
nebolo zakreslené v katastrálnej mape pozemkovej knihy (príloha č. 2.5). Platné geometrické určenie
(tvar, poloha, rozmery) nehnuteľností zapísaných v pkn. vl. XXX bolo určené v situačnom nákrese
z XX.XX.XXXX (príloha č. 13) a v katastrálnej mape v pozemkovej knihe (príloha č. 2.5). V roku XXXX napodklade údržby bola parcela XXX/X rozdelená na nové parcely č. XXX/X K. XXX/XX (príloha č.10). Pre
evidenciu nehnuteľností (vznik od XX.XX.XXXX) bola vyhotovená pozemková mapa, ktorá vznikla ako
sútlač pozemkovej mapy a mapy pozemkového katastra (príloha č. 2.3). Na mieste pôvodných parciel

č. XXX/X záhrada o výmere 1097 m2 a 126/8 dom s dvorom o výmere 1122 m2 zapísaných v pk. Vl. č.
XXX boli určené pre evidenciu nehnuteľností parcely č. XXX/X (zameraná v XXXX a rozdelená na XXX/X
K. XXX/XX v roku XXXX), XXX/XX (vznikla XXXX) K. XXX/X (odčlenená z parcely č. XXX/X). Prvý zápis
do evidencie nehnuteľností bol zapísaný na podklade O. XXXX/XX, prejednané boli pôvodné parcely
XXX/X K. XXX/XXXXXXXXX v pkn.vl. XXX, ktoré boli na stav evidencie neidentické, a preto neboli ako

parcely evidencie nehnuteľností zapísane na LV. Rovnako to bolo pri zápisom na základe O. XXX/XX
K. O. XXXX/XX. V roku XXXX bol vyhotovený geometrický plán na určenie vlastníctva k parcelám XXX/
X, XXX/X, XXX/XX (príloha č. 8). V stave právnom je parcela reg. C KN č. XXX/X usporiadaná ako diel
č. z pôvodnej parcely XXX/X záhrada o výmere 1097 m2 zapísanej v pkn. vl. XXX, nie z neknihovanej
parcely č XXX/X. Geometrický plán nebol zapísaný do katastra.

21. K pôvodnej parcele XXX/X znalkyňa v posudku uviedla, že bola zapísaná v pkn. vl. č. X, podľa
zápisu Čd XXXX/XXXX sa jej zmenila výmera z 1906 m2 na 1888 m2 a následne bola rozdelená na
dve časti parcelu XXX/X K. XXX/X dom a dvor v výmerou 1485 m2, parcela XXX/X sa zapísala do pkn.
vl. XXX. Do pkn.vl X bolo zapísané S. XXXX/XXXX, ktorého podkladom je situačný plán z XX.XX.XXXX.
V doterajšom stave je uvedená pôvodná parcela XXX/X o výmere 413 štvorcových siah a v novom

stave sú uvedené nové pôvodné parcely č. XXX/X (pôvodne č. XXX/X) záhrada o výmere 1097 m2 (305
štvorcových siah) a č. XXX/X dom a dvor o výmere 1122 m2 (312štvorcových siah) zapísané pod P. XX
K. P. XX O. A.. X K. A. P. sa zapisujú do pkn. vl. XXX.

22. V posudku je ďalej uvedené, že v roku XXXX bol do katastra zapísaný ROEP (príloha posudku č. 7).

Ako určený operát bol použitý pozemkový kataster – parcelný protokol a katastrálna mapa. Vlastnícke
práva boli určené podľa pozemkovej knihy. Podľa prílohy č. 7.3 a 7.6 bola pôvodná parcela č. XXX/X A.
pri ROEP ako neknihovaná parcela a vlastníctvo bolo určené v zmysle §14 ods. 2 zákona č. 180/1995
Z.z.. Podľa ROEP sa pôvodná parcela XXX/X zapísala ako parcela reg. E č. XXX/X záhrada o výmere
832 m2 a pôvodná parcela č. XXX/X ako parcela reg. E č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere

1032 m2.

23. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že katastrálny zákon začal platiť v roku XXXX a od toho
obdobia sa vyhotovovali zamerania do tzv. pozemkového katastra. Toto zameranie nebolo zapísané
do pozemkovej knihy, ktorá sa riadila nariadeniami z čias Rakúsko-Uhorska. Pozemková kniha nebola

meraním v pozemkovom katastri žiadnym spôsobom zrušená, ani údaje z pozemkového katastra neboli
zapisované v katastrálnom území E. F. do pozemkovej knihy. Pokiaľ sa usporiadava právo z pozemkovej
knihy, tak sa parcely určené v pozemkovej knihe identifikujú na pozemkový kataster. Pri ROEP sa
ako určený operát bral pozemkový kataster s tým, že tieto parcely mal vyhotoviteľ ROEP porovnať
s pozemkovou knihou, to znamená, že určený operát mal identifikovať do pozemkovej knihy a následne

zakladať vlastnícke práva. V uvedenom prípade chybne zhotoviteľ ROEP uviedol a následne na parcelu
XXX/X zapísal vlastnícke právo v prospech obce s tým, že parcela XXX/X bola zameraná v pozemkovom
katastri v roku XXXX (príloha č. XX), avšak parcela v pozemkovej knihe zanikla pod S.. XXXX/XXXX
pkn. vl. , zápis P. XX K. P. XX. Parcely, ktoré neboli pôvodne zapísané do pozemkovej knihy, zostali ako
neknihované a v rámci ROEP v intraviláne prešlo vlastnícke právo na príslušné obce. Na otázku, ako

došlo k odčleneniu parcely XXX/X v roku XXXX, znalkyňa uviedla, že v pozemkovo knižnej vložke bola
parcela XXX/X vedená ako záhrada, v roku XXXX je vedená ako zastavaná plocha a ako záhrada sa
vyčlenila parcela XXX/X, ide len o zameranie druhu pozemku. Zväčšil sa dvor a odčlenila sa parcelným
číslom XXX/X záhrada.

24. Zo zápisnice Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, I. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že žalovaný požiadal o informácie o predchádzajúcich vlastníkoch a tituloch nadobudnutia
vlastníckych práv od roku XXXX k parcele registra E č. XXX/X a o uvedenie genézy vzniku uvedenej
parcely, k čomu okresný úrad uviedol, že identifikácia parciel sa vyhotovuje, ak vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva. K spôsobu zápisu vlastníckych práv počas ROEP úrad

uviedol, že parcela reg. C č. XXX/X (bez založeného listu vlastníctva) zobrazená v platnej katastrálnej
mapeaparcelareg.Eč.XXX/X/LVč.XXX)zobrazenávmapeurčenéhooperátu,súobesvojouhranicou
a aj polohou totožné s parcelou č. XXX/X zobrazenou v mape pozemkového katastra, v mape evidencie
nehnuteľností a v katastrálnej mape platnej pred vyhotovením ROEP. Obe súčasné parcely nie sú všakpolohovo totožné s parcelou č. XXX/X v pozemkovoknižnej mape, ktorá je zrušená a miesto nej sú
zakreslené nové parcely č. XXX/X K. XXX/X. V PKV č. X bola parcela č. XXX/X evidovaná ako dom
č. 67, ktorý má v interiéri aj dvor o výmere 1906 m2. Táto parcela bola po oprave výmery rozdelená

na parcely č. XXX/X K. XXX/X, následne odpísané do nových PKV. Parcela XXX/X bola v PKV č. X
zrušená. Grafickou identifikáciou bolo zistené, že súčasným parcelám C a E č. XXX/X polohovo (nie
hranicou) v pozemkovoknižnej mape zodpovedala najprv parcela č. XXX/X, ktorá je zrušená a zmenená
na parcelu XXX/X, zobrazenú aj v mape pozemkového katastra. V PKV č. X bola pôvodná parcela č.
XXX zrušená, rozdelená na 4 časti do parciel č. XXX/X, XXX/X,XXX/X K. XXX/X. parcela č. XXX/X

vznikla z parcely č. XXX/X, bola odpísaná do PKV č. 179. V parcelnom protokole je parcela č. XXX/X
zapísaná ako záhrada o výmere 216 m2 bez vlastníckych práv, pred ROEP nebola s vlastníckym právom
evidovaná na liste vlastníctva. Vyhotoviteľ ROEP posúdil parcelu ako neknihovanú nachádzajúcu sa
v intraviláne a v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. ju zapísal v prospech obce.

25. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom (aj ako zákon č. 180/1995 Z.z.) fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov30) aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo
vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré prešli do správy právnickej osoby podľa § 28c, a pozemkov,
ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

29. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v
zastavanom území obce. Tieto pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce,
na ktorej území sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti
tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

31. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

32. Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne
v 6. rade a ich zomrelých právnych predchodcov (t.j. určenia, že patria do dedičstva). Žalovaný
namieta vecnú legitimáciu žalobcov ako aj seba ako žalovaného. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej

procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).

33. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten, kto v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie
je, je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa

sporný vzťah alebo sporné právo týka. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od skutočnosti, že ich právni
predchodcovia nadobudli pozemok – parcelu XXX/X, pričom časť tejto parcely predstavuje polohou
a výmerou terajšiu spornú parcelu XXX/X a svoje vlastnícke právo (teda aj k parcele XXX/X) nikdy
nestratili. Aktívne vecne legitimovaný v konaní o určení vlastníckeho práva je ten, ktorý tvrdí, žeje nositeľom tohto práva, teda že je vlastníkom (či je tomu skutočne tak, je v podstate predmetom
samotného vecného prejednania). Ak bola nositeľom práva fyzická osoba, ktorá zomrela, aktívne
legitimovaní na uplatnenie vlastníckeho práva sú jej dediči. V danom prípade má súd na základe

pripojených dedičských spisov a dedičských rozhodnutí preukázané, že parcelu XXX/X nadobudli
dedením po vlastníkoch - D. a I. B., žalobkyňa v 6. rade (ktorá žiada o určenie svojho vlastníckeho práva)
a A. a L. B., ktorí zomreli a žalobcovia (okrem žalobkyne v 6. rade) sú ich dedičmi, a teda osobami
aktívne vecne legitimovanými na žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Súd má teda
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov za preukázanú a okruh aktívne legitimovaných osôb za kompletný.

K námietke žalovaného súd uvádza, že skutočnosť, že si žalobcovia odvodzujú svoju vecnú legitimáciu
od vlastníctva parcely XXX/X (a nie od XXX/X), nie je v rozpore s vyššie uvedeným záverom súdu
o danosti vecnej legitimácie žalobcov, keďže žalobu postavili na tvrdení, že ich právni predchodcovia
nadobudli spornú parcelu (v zmysle hraníc a výmery) ako súčasť parcely XXX/X a nenastala žiadna
právna skutočnosť, aby svoje vlastnícke právo stratili.

34. Pasívne legitimovanou stranou v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je ten, kto
je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, ak sa nepreukáže opak (sp. zn. 9Cdo/134/2021).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci
zapísaní v KN (uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010). Z uvedených rozhodnutí ako aj z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči

vlastníkovi, ktorý je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, či je v danom prípade
splnené (žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník), preto jeho námietky neobstoja. Pasívne vecne
legitimovaným nemôže byť iná osoba (ani vyhotoviteľ ROEP, ani obec), lebo takýto výrok by nezaväzoval
aktuálneho vlastníka a nemohlo by dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva. Skutočnosť, že žalovaný
neporušil ani neohrozil žiadne právo, nie je v súvislosti s vecnou legitimáciou pri žalobe o určenie

vlastníckeho práva relevantná, keď jediným určujúcim kritériom v tomto smere je zápis žalovaného ako
vlastníka v katastri nehnuteľností.

35. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neisté. Alebo inak, naliehavý právny záujem daný, ak podaná žaloba je objektívne spôsobilá
odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva. Pri rozhodovaní o existencii

naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným
nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude
musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo
len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností

(sp. zn. 1Cdo/56/2003). Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento
spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť
pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho
práva je tak jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, preto
majú žalobcovia naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe (obdobne NS SR sp. zn.

4Cdo/173/2006).

36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Ako už bolo uvedené, žalobcovia svoj nárok odvodzujú od toho, že ich
právni predchodcovia, D. a I. B., nadobudli pozemok – parcelu XXX/X, ktorej súčasťou (polohou,

hranicami, výmerou) bola aj terajšia sporná parcela XXX/X. V konaní nebolo sporné nadobudnutie
parcely XXX/X právnymi predchodcami žalobcov, ani skutočnosť, že súčasná parcela XXX/X bola
v tom čase jej súčasťou. Uvedená skutočnosť zároveň vyplýva z vykonaného dokazovania, a to
najmä z pozemkovoknižnej vložky č. X a č. XXX, kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, situačného plánu
z XX.XX.XXXX, rozhodnutia Nitrianskeho okresného súdu z XX.XX.XXXX. Bolo preukázané, že D. a I.

B. nadobudli parcelu XXX/X, ktorá sa na rozdelila na 5 častí – XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X – záhrada
o výmere 1097 m2 a 125/8. Parcela XXX/X záhrada o výmere 1097 m2 bola odpísaná z PKV č. X do
PKV č. XXX. Skutočnosť, že terajšia parcela XXX/X bola súčasťou parcely XXX/X preukazuje situačný
plán z XX.XX.XXXX, závery znalkyne G. T. C., vyjadrenie katastrálneho úradu v zápisnici I. XXX/XXXX-XX (kde úrad uviedol, súčasným parcelám reg. C a E č. XXX/X v pozemkovoknižnej mape zodpovedala
polohovo parcela XXX/X, ktorá bola zrušená a zmenená na parcelu XXX/X), ako aj geometrický plán č.
XX/XXXX R. XX.XX.XXXX (kde je parcela C KN č. XXX/X usporiadaná ako diel 1 z pôvodnej parcely č.

XXX/X o výmere 1097 m2 zapísanej v PKV č. XXX - príloha č. 8 znaleckého posudku).

37. Medzi stranami teda nebolo sporné vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k časti
pozemku, ktorý teraz tvorí (polohovo a výmerou) parcelu XXX/X, K. to od roku XXXX (zápis do
pozemkovoknižnej vložky) až do roku XXXX. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdí, že

po roku XXXX sa sporná parcela odčlenila a musela nastať právna skutočnosť, na základe ktorej
došlo k zmene vlastníckeho práva, teda že právni predchodcovia žalobcov prestali byť vlastníkmi
pozemku predstavujúceho parcelu XXX/X. Takúto právnu skutočnosť však nijako nekonkretizoval
(skutkovými tvrdeniami) a nepreukázal. Súd v tejto súvislosti dodáva, že na druhom pojednávaní
súd (napriek oneskorenému návrhu žalovaného) poskytol žalovanému lehotu na predloženie návrhov
na doplnenie dokazovania (ktoré malo preukazovať, že k parcele XXX/X boli v pozemkovo-knižných

vložkách uvádzaní iní vlastníci ako právni predchodcovia žalobcov), žalovaný však žiadne dôkazy
v rámci stanovenej lehoty, ani potom nepredložil.

38. Skutočnosť, že parcela XXX/X bola po roku XXXX geometricky odčlenená od parcely XXX/
X (bez preukázaného právneho titulu), nemôže preukazovať stratu vlastníckeho práva právnych

predchodcov žalobcov. Je nesporné, že táto parcela existovala (bola zachytená v rôznych dokumentoch,
meraniach), avšak bez relevantnej zmeny vlastníckych vzťahov. Znalkyňa na pojednávaní ozrejmila
rozdiel medzi záväznosťou údajov (vo vzťahu k vlastníckemu právu) v pozemkovom katastri (do ktorého
sa vyhotovovali zamerania od roku XXXX) a v pozemkovej knihe. Vlastnícke právo zostalo pôvodné,
zapísané v pozemkovej knihe. Znalkyňa uviedla, že pri vyčlenení parcely č. XXX/X išlo len o zameranie

druhu pozemku, keď parcela XXX/X bola v pozemkovo-knižnej vložke vedená ako záhrada, po roku
1937 je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a ako záhrada sa vyčlenila parcela XXX/X. Parcely
avýmerybolivytvorenézameraním vrokuXXXXnapodkladedržbynamiestesamom(parcelnýprotokol
z XX.XX.XXXX – príloha č. 11 posudku). Toto zameranie nebolo zapísané do pozemkovej knihy. Tieto
údaje z pozemkového katastra (parcelného protokolu) sa pri ROEP-e brali ako určený operát. Znalkyňa

skonštatovala, že vyhotoviteľ ROEP pochybil v tom, že tieto parcely z pozemkového katastra neporovnal
z pozemkovou knihou teda, že určený operát neidentifikoval do pozemkovej knihy. Pri ROEP-e malo
byť preskúmané geometrické určenie parciel v pozemkovej knihe s parcelami v pozemkovom katastri.
Vlastnícke právo v prospech obce bolo zapísané v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z..

39. Znalkyňa teda v znaleckom posudku ako aj vo výpovedi na pojednávaní skonštatovala nesprávne
zapísanie parcely XXX/X v prospech obce, nakoľko táto mala byť podľa údajov v pozemkovej knihe
zapísaná ako parcela reg. E záhrada o výmere 216 m2 na LV č. XXX (v prospech žalobkyne v 6. rade
a právnych predchodcov žalobcov) . Rovnako konštatovala, že pôvodná parcela XXX/X o výmere 1097
m2 bola po zápise na list vlastníctva č. XXX geometricky zmenšená o časť označenú ako parcela XXX/

X. Podľa geometrického určenia pôvodnej parcely XXXX/X z PKV č. XXX mali byť na LV č. XXX zapísané
parcely reg. E č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 832 m2 a č. XXX/X záhrada o výmere
216 m2.

40. Žalovaný síce namietal uvedené závery znalkyne, avšak nijako nespochybnil znalkyňou uvádzanú

metodiku pri určovaní vlastníctva v rámci ROEP (zohľadňovanie údajov tak v pozemkovom katastri ako
aj v pozemkovej knihe a zapísanie vlastníckych práv podľa pozemkovej knihy). Súd konštatuje, že
odôvodnenie znalkyne v znaleckom posudku o nesprávnom zapísaní vlastníckeho práva v prospech
obce je dôveryhodné, podložené príslušnými zisteniami a listinami.

41. Súd dodáva, že žalovaný navrhol na záverečnom pojednávaní dopyt na zhotoviteľa ROEP-u, avšak
tento návrh podal oneskorene, po uplynutí dodatočnej lehoty na predloženie dôkazov. Strana sporu
má povinnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany alebo útoku včas. Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 1,2
CSP). V tejto súvislosti súd uvádza, že už pred predložením tohto návrhu na vykonanie dokazovania
súd poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na doplnenie dokazovania a za týmto účelom odročilpojednávanie. Opakované odročenie pojednávania z dôvodu navrhovaných dôkazov, ktorých potreba
nevyplynula bezprostredne na danom pojednávaní, je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
a povinnosťou strany predkladať návrhy dôkazov včas. Zároveň žalovanému nič nebránilo uvedený

dôkazy prostriedok navrhnúť už skôr, prípadne si stanovisko mohol vyžiadať sám a predložiť súdu.
Napokondanýdôkazsúdpovažovalzanadbytočný(jehoúčelommalobyťpreukázanie,akýmspôsobom
bolo napísané vlastnícke práv na obec, keď tieto skutočnosti už vyplývajú z predložených dôkazov
– Register obnovenej evidencie pozemkov k.ú E. F. – Parcely predmetu konania UO a Vlastnícke
vzťahy parciel (príloha 7 posudku – č.l. 256-262 spisu). Z uvedeného dôkazného prostriedku vyplýva,

že zhotoviteľ vyhodnotil parcelu XXX/X ako neknihovanú a za vlastníka určil obec v zmysle § 14 ods.
2 zákona č. 180/1995 Z.z..

42.Súdpoukazujenato,žedorokuXXXXbolidopozemkovejknihyzapísanívlastníciaichpozemky,ale
v pozemkovej knihe neboli evidované tzv. neknihované pozemky. Jednalo sa o pozemky vo vlastníctve
štátu pod cestami a riekami (viď Fajnor, Záturecký:Nástin súkromného práva platného na Slovensku

aPodkarpatskejRusi,III.vydaniestr.121).SpornáparcelavšakbolazapísanávPKVakosúčasťparcely
XXX/X - záhrada, ktorú nadobudli fyzické osoby na základe kúpnej zmluvy (doposiaľ je parcela XXX/
X vedená ako záhrada). Preto ani neboli naplnené predpoklady § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995, na
základe ktorého bolo určené vlastnícke právo obce (teda že sa jednalo o pôvodné vlastníctvo štátu).

43. Súd zdôrazňuje, že ROEP nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba evidenčne zapíše
jestvujúce práva. Rozhodnutie o schválení ROEPu je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra
nehnuteľností, ale jedná sa o deklaratívne rozhodnutie, ktoré len deklaruje vlastníctvo nadobudnuté na
základe iného titulu. V konaní nevyplynul iný titul nadobudnutia spornej parcely ako kúpna zmluva z roku
XXXX, na základe ktorej bolo zapísané v roku XXXX do PKV vlastnícke právo právnych predchodcov

žalobcov. Ak žalovaný tvrdí, že po roku XXXX musela nastať nejaká právna skutočnosť, na základe
ktorej došlo k zmene vlastníctva, tak v tomto prípade by musela byť zmena vlastníctva zapísaná
vpozemkovejknihe,pretožetietozápisymalikonštitutívnycharakter.Takoutoskutočnosťounemohlobyť
ani presnejšie meranie, pretože bolo preukázané, že súčasná parcela bola polohovo súčasťou pôvodnej
parcelyXXX/XzapísanejvPKV,kuktorejvlastníctvoprávnychpredchodcovžalobcovspornénebolo(len

geometrickým odčlenením parcely nemohlo dôjsť k zmene alebo zániku vlastníckeho práva pôvodných
vlastníkov). Ak žalovaný tvrdí, že žalobcovia nepreukázali žiaden právny titul nadobudnutia spornej
parcely XXX/X, toto nie je pravdivé, pretože žalobcovia preukázali nadobudnutie pôvodnej parcely XXX/
X,ktorejsúčasťoubolavčasenadobudnutiaajsúčasnáparcelaXXX/X.Naopak,žalovanéhozaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať, že nastala právna skutočnosť majúca za následok stratu vlastníckeho

práva žalobcov zákonom predpísaným spôsobom, pričom žalobca dôkazné bremeno v tomto smere
neuniesol. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že znalecký posudok nemôže byť podkladom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, súdu uvádza, že tomu skutočne tak je a znalecký posudok ani
neuložil vlastnícke práva žalobcov, resp. právnych predchodcov, súd len z neho ako jedného z dôkazov
vychádzalprizisťovanískutkovéhostavu,pričomtentodôkazvyhodnotilpodľasvojejúvahyavecprávne

posúdil.

44. Žalovaný poukazuje na § 4 Občianskeho zákonníka (proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší,
možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný) argumentujúc, že neporušil žiadnu
právnu povinnosť, ako aj na svoju dobrú vieru pri nadobúdaní spornej parcely od obce. Na druhej strane

právni predchodcovia žalobcov spornú parcelu ako súčasť pozemku riadne odkúpili (súd kúpnu zmluvu
považuje za platnú, napokon vady kúpnej zmluvy tvrdené ani neboli), túto riadne nerušene užívali od
roku XXXX až doposiaľ. Uvedenú situáciu spôsobil práve nesprávne zrealizovaný ROEP. Tak sa dostali
do kolízie dva ústavné princípy – princíp ochrany dobrej viery žalovaného ako nadobúdateľa a princíp
ochrany vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov.

45. K tvrdeniu žalovaného o jeho dobromyseľnosti súd uvádza, že v otázke prelomenia zásady nemo
plus iuris a s tým súvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej
viery nadobúdateľa, došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to prostredníctvom
uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia (ďalej len „veľký senát“) z 27. apríla 2021 sp.

zn. 1VObdo/2/2020. V predmetnom rozhodnutí veľký senát vo vzťahu k nastolenej právnej otázke
okrem iného uviedol, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným
spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípadeoriginárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna
úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že
vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje

ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Veľký
senát dodal, že z predmetného konštatovania vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby
existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva,
t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené

platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine
nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Zároveň uviedol, že nadobudnutie veci v dobrej viere od
nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom) nie je možné
zaradiť ani medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť
vlastnícke právo k veci (podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ( NS SR Sp. zn. 4Cdo/242/2020).
Vzhľadom na uvedené by nebolo možne posúdiť a priznať žalovanému vlastnícke právo na základe jeho

dobrej viery. Ak by aj k uvedenému mohol súd pristúpiť, pri teste proporcionality kolidujúcich práv by súd
prisúdil ochranu právu žalobcov vzhľadom na dlhodobý (takmer storočný) výkon ich vlastníckeho práva.

46. Napokon žalovaný argumentoval, že obec mohla nadobudnúť vlastnícke právo aj vydržaním, čo
nezodpovedáužlendĺžkevydržacejdoby10rokov(§134ods.1 CSP),keďžeodROEP-urealizovaného

v roku XXXX nemohlo uplynúť 10 rokov. Na druhej strane, takýto právny titul by svedčal žalobcom (ak by
ich nárok súd neposúdil ako dôvodný na základe iného), keď by bol daný domnelý titul (kúpna zmluva),
dobromyseľnosť a nerušená držba niekoľko desiatok rokov.

47. K posudzovaniu podmienok vydržania na starne žalobcov, resp. ich právnych predchodcov súd

nepristúpil, nakoľko zohľadniac východiská a závery uvedené vyššie žalobu vyhodnotil ako dôvodnú
s poukazom na primárnu argumentáciu žalobcov, keď mal preukázané, že právni predchodcovia
žalobcov platne nadobudli v roku XXXX pozemok – parcelu XXX/X, ktorého časť polohovo zodpovedá
súčasnej parcele XXX/X a o toto vlastnícke právo zákonom predpísaným spôsobom nestratili. Súd mal
ďalej preukázané, že podľa geometrického určenia bola parcela č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2

nesprávne zapísaná pri ROEP na LV č. XXX v prospech D. E. F. ako neknihovaná parcela, správne
mala byť zapísaná na LV č. XXX spolu s parcelou č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
832 m2 (ako súčasti pôvodnej parcely XXX/X o výmere 1097 m2 evidovanej v PKV S. XXX). Preto
súd žalobe vyhovel a v zmysle dedičských konaní, v ktorých bola prededená parcela XXX/X rozhodol
v súlade s požadovaným petitom tak, že žalobkyňa v 6. rade je vlastníčkou spornej parcely v podiele X/

X a podiel po 1/6 patrí do dedičského konania po L. a A. B..

48. Žalovaný navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku (podľa § 214 ods. 2 CSP súd môže na návrh
strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej). Súd konštatuje, že pri požadovanom nároku nie ani nie je možné

vydať takýto rozsudok, keďže sa posúdenie nároku prelína (je totožné) s rozhodnutím vo veci samej
(medzitýmnym rozsudkom je možné rozhodnúť v prípade, ak od posúdenie nároku, resp. dôvodu závisí
plnenie, ktoré je požadované žalobou). Zároveň nie je splnené ani kritérium účelnosti, teda princípu
procesnej ekonómie.

49. Žalobcovia si v žalobe uplatnili náklady znaleckého dokazovania za znalecký posudok vypracovaný
pred začatím konania, pôvodne v rámci trov konania. za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy
považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (pozri § 156 CSP)
do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto
konaním, no pred jeho začatím, pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď

nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých
sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

50. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 536/2020 zo dňa 28.10.2020, konštatoval, že podľa § 251

CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od
začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí). Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného
pred začatím súdneho konania nie sú trovami konania v zmysle ustanovenia § 251 CSP,keďže vznikli pred začatím konania pred súdom prvej inštancie. Hotové výdavky za vypracovanie
súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania je potrebné považovať
za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnom konaní uplatňujú v petite žaloby ako
hmotnoprávny nárok, ktorý je odlišný od trov konania.

51. Po tom, ako súd vyslovil svoj názor v danej veci, žalobcovia spresnili na pojednávaní svoj nárok
na náhradu za znalecký posudok tak, že žiadajú tento nárok priznať ako náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to celú náhradu vo výške 1.324,43 eura. Nárok
odôvodnili tým, že boli nútení si tento znalecký posudok dať vyhotoviť na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný namietal, že posudok nebol vyhotovený na žiadosť súdu, je zbytočný a nič nepreukazuje.

52.Podľa§853ods.1Občianskehozákonníkaobčianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravuj vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

53. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

54. Náklady znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím konania sa v súdnej praxi zvyčajne
posudzujú ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom konaní
síce nejde o peňažné plnenie (pohľadávku), ale súd nevidí dôvod diskriminovať stranu sporu v iných
konaniach a takýto nárok nepriznať (samozrejme, ak je dôvodný a preukázaný). Súd preto nárok
žalobcov prostredníctvom ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a analogicky aplikoval § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka, pretože svojím účelom a obsahom v prejednávanej veci je najbližšie. Súd sa
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že znalecký posudok bol zbytočný. Žalobcovia si ho dali vyhotoviť
v predsúdnej fáze rokovaní s protistranou a následne po neúspešných mimosúdnych rokovaniach najmä
týmto dôkazom preukazovali svoj nárok a súd z neho pri zisťovaní skutkového stavu ako z podstatného
dôkazu vychádzal. Znalecký posudok bol v danej veci účelný, takmer nevyhnutný, vzhľadom na odborný

charakter posudzovaných skutočností. Náklady za znalecký posudok teda sledovali legitímny cieľ a boli
opodstatnené. Náklady znaleckého posudku sú preukázané na č.l. 31 vo výške 1.324,43 eura. Na
základe uvedeného súd nárok na náhradu nákladov znaleckého dokazovania žalobcom priznal v plnej
výške vynaložených výdavkov 1.324,43 eura.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

57. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/59/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.