Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205581
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4421205581.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v spore žalobcu: A. A. B. C., D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H.
I., zastúpená Mgr. Ivan Uhlár, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 53 041 887,
zaplatenie 150,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2021 domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 150,- eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 01.01.2019

až do zaplatenia a žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ho požiadala o pôžičku peňazí na štúdium,
s ktorým návrhom on súhlasil, ale vzhľadom k tomu, že spolu nespísali žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke
peňazí, tak žalobca poskytnuté peniaze poukázal cez svoj bankový účet na bankový účet žalovanej
pre prehľadnosť a nepopierateľnosť. Žalovaná mu doteraz požičané peniaze nevrátila. Kvôli premlčaniu
nároku sa žalobca rozhodol podať žalobu a vymáhať si pôžičku súdnou cestou. V prípade úspechu
žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. V predmetnej veci Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 28.02.2022 platobný rozkaz pod sp. zn.
18C/101/2021-10, podľa ktorého uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatila žalobcovi sumu vo výške 150,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
150,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. Zároveň
súd žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti platobnému rozkazu žalobcovi
trovy konania vo výške 16,50 eur.

3. Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
podala dňa 24.03.2022 odpor voči platobnému rozkazu s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva
z dôvodu, že medzi stranami sporu neprišlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke, lebo tvrdenia žalobcu
v žalobe sú klamlivými a tendenčnými tvrdeniami žalovaného. Uviedla, že v danom prípade zo strany
žalobcu išlo o darovanie peňazí žalovanej, čím teoreticky by mohol žalobca žiadať len vrátenie daru.
Okrem toho žalovaná mala za to, že nie je si vedomá takej skutočnosti, že by sa k žalovanému alebo
členom jeho rodiny správala tak, že by hrubo porušila dobré mravy. Žalovaná mala za to, že žalobca

sa po rozchode matky žalovanej so žalobcom mstí za rozchod matke žalovanej priamo, lebo podal voči
matke žalovanej viacero žalôb na tunajšom súde.4. Žalobca sa k veci vyjadril písomne podaním doručeným na súd dňa 20.09.2022. Uviedol že platobný
rozkaz nepísal on, podklady k zostaveniu a napísaniu platobného rozkazu uviedol správne, nakoľko
nevedel dátum narodenia žalovanej, neuvádzal žiadne dátumy narodenia v žalobe. Všetky ostatné

identifikačné údaje na podanie žaloby sú uvedené v zmysle CSP. Uviedol, že žalovaná vo svojom odpore
kritizuje, osočuje žalobcu a súd a sama uvádza nepravdivé údaje. Žalobca tieto tvrdenia žalovanej
popiera a neuznáva. Tvrdenia žalovanej, že žalobca žil v partnerskom vzťahu s matkou žalovanej od
decembra 2013 do apríla 2019 a že tvorili pár absolútne popieral. Žiadal, aby žalovaná preukázala súdu
úradný doklad, ktorý potvrdí jeho napr. prechodný pobyt, alebo život v spoločnej domácnosti. Žiadal

predložiť súdu aj doklad o dare. Pokiaľ ide o otázku darov, žalovanej zakúpil a teda daroval drahé
učebnice a pomôcky k štúdiu. Teda investoval oveľa viac peňazí ako pýta vo svojej žalobe. Žalobca žije
a pracuje v Trnave dlhé roky. Vyjadrenia žalovanej odmieta a sú absurdné, hrubo porušujúce etické teda
aj mravné princípy k jeho osobe.
Uviedol, že pokiaľ ide o ústnu dohodu, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - ani nijaký iný zákon -
ju presne nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa za ňu považuje a čo nie (tak ako je tomu pri písomnej

forme). Je však treba vychádzať z toho, že musí ísť tiež o výslovný prejav vôle uzavrieť zmluvu -
nebude zachytený písomne tak, ako pri písomných dohodách, avšak bude navonok výslovne, verbálne
prejavený - t. j. vyjadrený slovami. Ústnou dohodou sa rozumie aj telefonicky uzatvorená dohoda. Keďže
dohoda, zmluva, je tzv. právnym úkonom, musí spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem
iného zrozumiteľnosť a určitosť. Pokiaľ zákon nepredpisuje, že dohoda sa musí uzatvoriť písomne, môže

byť uzatvorená aj ústne a bude platná. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli a dá sa na
základe nej vymáhať dohodnuté plnenie. Samozrejme za predpokladu, že je možné preukázať obsah
tejto dohody, t.j. na čom sa strany dohodli. Žalobca mal za to, že žalovaná akceptovala a prijala slovnú
zmluvu o pôžičke uvedenú v žalobe. Navrhovaný dôkaz žalovanej - výsluch jej matky B. G. žalobca
odmietal, lebo ho považoval za absurdný a bezpredmetný. Navrhoval preto súdu zamietnuť výsluch

matky žalovanej.
Žalobca uviedol, že má exekúcie vo výške 12.249,33 eur. Jeho záväzky v exekúciách v súčasnosti
predstavujú veľkú hodnotu. Navrhol, aby súd zobral na vedomie jeho súčasné finančné a životné pomery
ako žalobcu, zaťažené exekúciami a tým súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia termínu pojednávania.

5. Podaním doručeným na súd dňa 27.09.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Právny zástupca žalovanej sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 13.10.2022. Uviedol, že
žalovaná popiera, že by prišlo so žalobcom k uzavretiu ústnej alebo akejkoľvek inej zmluvy o pôžičke.

„Pôžičku“ žalovaná nesplácala a ani nemohla spláca, keďže žiadnu zmluvu ani inú dohodu o pôžičke
neuzavrela. Žalovaná uvádza, že zo strany žalobcu išlo o poskytnutie daru. V čase poskytnutia daru
bola žalovaná študentkou 3. ročníka vysokej školy a bývala u svojej matky, ktorá ju živila. Žalovaná v
čase obdržania daru nepracovala čo žalobca vedel a za žiadnych okolností by si od žalobcu peniaze
nepožičiavala, keďže by peniaze nemohla vrátiť.

Poukázal na to, že na uzavretie zmluvy o pôžičke nepostačuje len odovzdanie druhovo určených vecí -
peňazí, je taktiež potrebné preukázať konsenzus zmluvných strán uzavrieť zmluvu o pôžičke. Samotné
odovzdanie resp. poslanie finančných prostriedkov na účet žalovanej ešte neznamená, že prišlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke. Ak žalobca tvrdí, že so žalovanou uzavrel zmluvu prečo táto údajná zmluva
o pôžičke nebola spísaná písomne, prípadne vo forme notárskej zápisnice či postačujúceho dlžného

úpisu, z ktorého by sa dalo zistiť a preukázať na akých podmienkach sa údajne mali žalobca a žalovaná
dohodnúť. Aj pri zmluve o pôžičke sa musia strany dohodnúť na podstatných náležitostiach zmluvy. V
spore o vrátenie pôžičky spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať jednak to,
že plnenie dlžníkovi poskytol a tiež že sa jednalo o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola s
dlžníkom uzavretá. Z doposiaľ predložených dôkazov nie je možné vyvodiť skutkový záver, že žalovaná

prijala na účet peňažné prostriedky s vedomím, že tieto boli poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke,
taktiež nebol preukázaný súhlas žalovanej s tým, že by mala tieto prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť.
Sám žalobca poukazuje na to, že je povinnosťou žalobcu preukázať na čom sa mali strany dohodnúť.
Žalovaná si dovoľuje súdu uviesť, že žalobca nevie preukázať na čom sa mali strany dohodnúť a nevie
to žalobca preukázať preto, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nikdy neprišlo.

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 20.01.2023 pod sp. zn. 18C/101/2021-117
tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalobcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovení § 657 odsek 1, § 628 odsek 1, 2 OZ,§ 177 odsek 2 písmeno b), § 183 odsek 2 (druhá veta), § 267 odsek 4 prvá veta Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.S.P.“). Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo žalobca v zákonnej lehote
podal voči nemu odvolanie namietajúc odsek 4 rozsudku s tým, že akékoľvek spájanie mena B. G. v tejto

žalobe a v tomto rozsudku je absurdné a neprípustné. Nesúvisí s touto vecou a B. G. nežila nikdy so
žalobcom v partnerskom vzťahu. K ukončeniu vzťahu s matkou žalovanej nedošlo v apríli 2019, pretože
ani žiadny partnerský vzťah nikdy nezačal. Žalovaná nepredložila súdu žiadny dôkaz, že sa jedná o dar
žalobcu. Výpoveď svedkyne je pochybná. Uznal, že žalovanej kúpil a daroval počas jej štúdia osobný
počítač notebook Lenovo, niekoľko učebníc na štúdium všetko v celkovej hodnote 1.758,- eur, bez

uzatvorenia darovacej zmluvy, pretože to nepokladal za potrebné. Táto suma však nebola predmetom
tohto sporu. Žalovanej však požičal peniaze v sume 150,- eur, ktoré mu prisľúbila vrátiť čo najskôr.
Poskytol teda žalovanej dve formy pomoci. Nepeňažnú pomoc formou daru a finančnú pomoc cez jeho
bankový účet. Ak by išlo o nenávratný finančný príspevok - dar, peniaze by jej poskytol v hotovosti. Ak
peniaze nechcela, ako tvrdí, pretože ju živí napr. matka, babka, partner, mala ich okamžite obratom
vrátiť späť. Považoval tiež za absurdné, že súd postavil rozsudok na darovaní. Okrem toho poukázal na

odstavec 5, 10 a 11 napadnutého rozsudku a tiež na majetkové pomery žalovanej. Zároveň dodal, že aj
pri dare sa musia strany dohodnúť na podstatných náležitostiach zmluvy.
V ďalšej časti odvolania vytýkal neakceptovanie jeho práceneschopnosti a vytýčenie tretieho
pojednávania. Následne položil niekoľko otázok, ktoré nemohol položiť žalovanej na pojednávaní a
zdôraznil, že súd neposúdil spor objektívne a uzavrel ho. Bol toho názoru, že súd dňa 20.01.2023 nemal

vo veci pojednávať bez prítomnosti žalobcu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
Záverom vytýkal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
voveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo posúdenia veci a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací súd žalobu potvrdil ako
opodstatnenú v plnom rozsahu.

8. Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že žalobca v konaní nepredložil dôkazy,
ktorými by preukázal a z ktorých by bolo možné vyvodiť skutkový záver, že žalovaná prijala na účet
peňažnéprostriedkysvedomím,žetietoboliposkytnuténazákladezmluvyopôžičke,rovnakožalobcom
nebol preukázaný súhlas žalovanej s tým, že by mala tieto prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť. Na záver

vytýkala nedostatočne uvedené odvolacie dôvody, preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dôkazné bremeno neuniesla
žalovaná, nakoľko nepreukázala súdu doklad o vrátení sumy 150,- eur. Jasne a zrozumiteľne preukázal

súdu doklad, ktorý dokazuje, že žalovaná uvedenú sumu prijala a nevrátila. Žalovaná sa vo svojej
obhajobe len domnieva, že ide o dar. Doklad o dare nepredložila. Prijala peniaze na svoj účet, jej
povinnosťou bolo peniaze okamžite vrátiť späť na účet, z ktorého prišli, ak nesúhlasila s pôžičkou, na
ktorej sa dohodli ústne. Peniaze si ponechala pre vlastnú potrebu, čím vyjadrila súhlas s poskytnutím
pôžičky. Výsluch matky považoval za neprípustný aj z morálneho hľadiska.

10. Odvolací súd uznesením zo dňa 13.03.2024 sp. zn. 8Co/65/2023-204 napadnutý rozsudok súdu
prvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšieanovérozhodnutie,keďdospelkzáveru,žepreskúmavaný
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 odsek 1 písmeno b) v spojení s § 391 odsek
1 C.S.P. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na

to, že súd prvej inštancie síce správne ustálil, že ustanovenie § 183 C.S.P. umožňuje, aby od strany
bolo možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, avšak podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opomenul žalobcu poučiť aj o tom, že má právo zvoliť si advokáta
a tiež o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 160 odsek 2 C.S.P. V predmetnom

ustanovení je pritom vyjadrená všeobecná poučovacia povinnosť, vyjadrená slovom vždy. Výnimkou
sú iba prípady uvedené v § 160 odsek 3 C.S.P., čo však daný prípad nebol. Preto v ďalšom konaní
a rozhodnutí súdu prvej inštancie bude povinnosťou súdu poučiť žalobcu o práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ako aj opätovne prejednať vec na nariadenompojednávaní, pričom v rámci predvolania si riadne splní poučovaciu povinnosť o procesných právach
a povinnostiach strán sporu. Okrem toho je povinnosťou súdu riadne odôvodniť rozhodnutie tak,
aby bolo dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, na základe ktorého súd vo veci rozhodol, ďalej sa

vysporiada so všetkými námietkami strán konania prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Uvedené
sa vzťahuje aj na hodnotenie výsluchu matky žalovanej, pričom odvolací súd dal do pozornosti aj závery
vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, ktorý k hodnoteniu

svedkov uviedol, že: „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na
základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi
sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom (pozn. odvolacieho
súdu, v danom prípade žalovanej) a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie

nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ Z uvedeného teda vyplýva, že súd
musí posudzovať všetky dôkazy komplexne vo vzájomných súvislostiach a nemôže niektorý z nich
odmietnuť, len preto, že sa jedná o spriaznené osoby, zvlášť, ak tieto to od začiatku prezentujú a tým
vysvetľujú svoje konanie.

11. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovanej, výpoveďami strán sporu,
výpoveďou svedkyne a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to žalobou, pohľadávkou
od F. G. a výpisom z účtu žalobcu zo dňa 19.12.2018 o úhrade sumy 150,- eur, platobným rozkazom
zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 18C/101/2021-10, Odporom žalovanej zo dňa 24.03.2022, Vyjadrením
právneho zástupcu žalovanej zo dňa 04.09.2022, 26.09.2022 a 13.10.2022, Vyjadrením žalobcu

k odporu žalovanej zo dňa 17.09.2022, Tabuľkou predloženou žalobcom: „Náklady na bývanie za
obdobie od decembra 13 – jún 19“, Pohybmi na kreditnej karte žalobcu za obdobie dec. 13 – jún
19, Výpisom z Obchodného vestníka 57/2022, ktorým konkurzný súd oznámil žalobcovi nemožnosť
zostaviť návrh splátkového kalendára, Prehľadom exekúcií žalobcu, rozsudkom súdu prvej inštancie
sp. zn. 18C/101/2021-117 zo dňa 20.01.2023, Odvolaním žalobcu zo dňa 27.03.2023, Vyjadrením

žalovanej k odvolaniu žalobcu zo dňa 31.05.2023, Vyjadrením žalobcu zo dňa 12.07.2023 k vyjadreniu
žalovanej k odvolaniu, Žiadosťou žalobcu o prerušenie konania, uznesením odvolacieho súdu sp. zn.
8Co/65/2023-204 zo dňa 13.03.2024.

12.Žalobcauviedol,žesa pridržiavavcelomrozsahupodanejžaloby,akoajvšetkýchsvojichpísomných

vyjadrení a podaní, ktoré v tejto veci učinil. Uviedol, že Centrum právnej pomoci využil ako možnosť
bezplatného právneho zástupcu v konaní, avšak toto centrum mu zástupcu neposkytlo z dôvodu, že
sa jedná o spor o zaplatenie nízkej istiny, čo je nerentabilné pre centrum právnej pomoci. V prípade
úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná popiera v celom rozsahu skutočnosť, že by so
žalobcom uzavrela akúkoľvek zmluvu o pôžičke, zároveň však nepopiera, že sumu 150,- eur od žalobcu
obdržala a prijala ako dar, ale nie ako pôžičku. Tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by prišlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou, čím neuniesol dôkazné bremeno. Peniaze, ktoré žalovaná
obdržala od žalobcu boli žalobcom poskytnuté darom, čím prišlo k uzavretiu iného právneho úkonu.

Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnu ako nedôvodnú a nepreukázanú. Pre prípad úspechu
žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaná v konaní uviedla, že peniaze by si od žalobcu určite nepožičiavala. Sumu 150,- eur vnímala
ako dar. Ak by si chcela požičať, požičala by si od mamy alebo priateľa alebo od starej mamy. V období,

keď uvedené peniaze obdržala, bola študentkou 3. ročníka na medicíne, peniaze nepotrebovala, pretože
jej potreby pokrýval sirotský dôchodok. Pán C. jej chcel prispieť, podľa jej názoru, na výlet do Salzburgu a
k meninám. Pán C. bol v uvedenom čase partner jej mamy. Pracoval v J., cez víkendy alebo, keď prišiel,
prišiel za mamou a boli spolu. Poznala ho, bol to mamin partner, chodili spolu na výlety a dovolenky.
Nespomína si, že by mi peniaze daroval aj inokedy.

15. Vykonaným dokazovaním bolo súdu bezo sporu preukázané, a to z listinných dôkazov predložených
stranami sporu, z „Pohľadávky od F. G.“, že žalobca predložil tabuľku vyhotovenú cez počítač, kde
uviedol, že 19.12.2018 z jeho účtu poukázal žalovanej na jej účet 150,- eur. Následne, že si vypočítalz tejto sumy 5 % zákonný úrok z omeškania v sume 22,19 eur s dátumom vzniku omeškania od
01.01.2019 do zaplatenia 1080 dní a z výpisu z účtu žalobcu, ktorý má zriadený vo VÚB, a.s., pobočka
Trnava súd zistil, že 19.12.2018 odoslal zo svojho účtu na účet žalovanej sumu 150,- eur.

- Z listinného dôkazu žalobcu: „Náklady na bývanie (obdobie dec. 13 – jún 19)“ súd zistil, aké výdavky
platil žalobca v súvislosti s bývaním vo svojom byte v Trnave, kde mal vykázané aj preplatky za obdobie
rokov 2013 až 2019.
- Z listinného dôkazu žalobcu: „Pohyby na kreditnej karte (obdobie dec. 13 – jún 19)“ súd zistil, že aké
pohyby realizoval žalobca na svojej kreditnej karte.

- Z Výpisu z Obchodného vestníka 57/2022 zo dňa 23.03.2022 súd zistil, že Okresný súd Trnava oznámil
správcovi konkurznej podstaty D. K. A. F. so sídlom Piešťany nemožnosť zostaviť návrh splátkového
kalendára pre dlžníka žalobcu po preskúmaní jeho pomerov a odporučil dlžníkovi, aby podal návrh na
vyhlásenie konkurzu.
- Z Prehľadu exekúcií (číslo listu 75) súd zistil, koľko exekúcií mal žalobca v rokoch 2019, 2020 a 2021
spolu v sume 12.249,33 eur.

16. Podľa ustanovenia § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k takému právnemu záveru, že žalobe žalobcu

nie je možné vyhovieť, lebo žalobca nezvládol dôkazné bremeno v konaní a bez pochyby nevedel súdu
preukázať dohodu strán sporu, resp., že došlo k ústne uzavretej zmluve o pôžičke so žalovanou. Z týchto
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú a súd bližšie zdôvodní
toto svoje rozhodnutie nižšie.
18.1 Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť

veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí
veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných
vecí, d) dočasnosť zmluvy. Podstatou zmluvy o pôžičke je, aby okrem konsenzu zmluvných strán
došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Aj keď je pre
zmluvu o pôžičke charakteristická jej dočasnosť, napriek tomu medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy

nepatrí určenie doby, dokedy má byť vec vrátená. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej
strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto
dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu.
Odovzdanie veci sa teda môže uskutočniť priamo a okamžite, ale tiež odovzdaním traditio brevi manu,

priktorommádlžníkvecvdržbezinéhoprávnehotitulu.Zmluvaopôžičkejeasynalagmatickouzmluvou,
čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého
druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí
určitého druhu (najmä peňazí) teda samotná pôžička. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, aby bola
v písomnej forme, môže byť v ústnej forme, závisí to od vôle strán, akú formu zmluvy si zvolia. Preto

nie je podstatné pre vznik zmluvy, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale podstatné je
to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí – peňazí. Reálna povaha
zmluvymázásadnývýznamvsúdnomkonaní,kdesaodveriteľa,ktorýžalujenasplneniedlhuzozmluvy
o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj
preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Dlžník má povinnosť splniť svoj

dlh zo zmluvy o pôžičke riadne a včas. Ak svoj dlh nesplní riadne, môže veriteľ takéto plnenie odmietnuť
a dlžník sa dostáva do omeškania.
V danom spore súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 4Co/341/2011, ktorý dospel
k takému záveru, že: „Sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke, resp. potvrdenia
o prevzatí peňazí z pôžičky a nedostatok písomnej výzvy na vrátenie pôžičky nezakladá totiž dôvod

pre záver, že k vzniku platného vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo. Ak totiž zákon pre zmluvu
o pôžičke nepredpisuje písomnú formu t. j. upravuje ju ako neformálnu zmluvu, ktorá môže byť platne
uzavretá aj ústne, prípadne konkludentne, nedostatok písomnej formy má za následok len ťažšiudôkaznú situáciu pre veriteľa, ak dlžník svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy nesplní, t. j. pôžičku
v dohodnutej dobe nevráti.

19. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia sumy 150,- eur
s príslušenstvom titulom uzavretej ústnej zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaná ho požiadala o pôžičku
peňazí na štúdium, s ktorým návrhom žalobca súhlasil, ale nespísali spolu žiadnu písomnú zmluvu
o pôžičke peňazí a žalobca sumu 150,- eur poskytol žalovanej prevodom cez svoj účet na bankový účet
žalovanej. Žalovaná mu však dodnes peniaze nevrátila. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že obdržala na

svojúčetsumu150,-eur,alezároveňuviedla,žetútosumuobdržalaodžalobcutitulomdaruanikdysiod
žalobcu nepožičala žiadne peniaze. Ak by peniaze potrebovala, nemusí si ich požičať, resp. požičala by
si ich od matky alebo priateľa alebo od starej matky. V období, keď obdržala od žalobcu sumu 150,- eur,
bola študentkou 3. ročníka na medicíne, peniaze nepotrebovala, pretože jej potreby pokrýval sirotský
dôchodok. Uviedla, že žalobca jej chcel prispieť podľa jej názoru na výlet do Salzburgu a k meninám.
V tom čase žalobca bol partnerom jej matky. Pracoval v Trnave a cez víkendy chodieval za matkou a boli

spolu. Poznala ho ako matkinho partnera, lebo chodili spolu na výlety a dovolenky. Skutočnosti, ktoré
uviedla žalovaná potvrdila svojou výpoveďou jej matka, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, a to
pani B. B. G., ktorá potvrdila súdu, že žalobca bol jej priateľ, s ktorým žila v partnerskom vzťahu 5 rokov,
atoodroku2014doroku2019ažalovanájejejdcérou.Malavedomostiotom,žežalobcachceljejdcéru
obdarovať, lebo išli Vianoce a mala meniny. Vzhľadom k tomu, že dcéra išla na dovolenku do Salzburgu,

svedkyňa sa dohodla so žalobcom, že pri tejto príležitosti žalovanej dá dar, a to vo forme finančných
prostriedkov. Svedkyňa potvrdila súdu, že žalobca mal finančné problémy, mal exekúcie a chcel prepísať
svoje nehnuteľnosti na svedkyňu a na svoju matku a následne potom žalovaná s ním ukončila vzťah.

20. Súd v prvom rade odstránil nedostatok konania, ktorý vytkol súdu prvej inštancie odvolací súd

v uznesení zo dňa 13.03.2024, keď s termínom predvolania doručil žalobcovi podrobné procesné
poučenie pre stranu sporu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, kde podrobne bol poučený
o všetkých procesných právach a povinnostiach súvisiacich s predmetným sporom, vrátane ustanovenia
§ 160 odsek 2 a 3 C.S.P. Sám žalobca v tejto súvislosti uviedol súdu pri svojej výpovedi, že požiadal
Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatného právneho zástupcu s tým, že Centrum právnej

pomoci mu neposkytlo takéto právne zastúpenie s odôvodnením, že v predmetnej veci ide o zaplatenie
nízkej istiny, čo je nerentabilné pre Centrum právnej pomoci. Zároveň však nepredložil súdu o tom žiadny
relevantný listinný dôkaz. Okrem toho súd žalobcu vo veci vypočul ako stranu sporu, keďže doteraz
v konaní vypočutý nebol.

21. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci, s poukazom na listinné dôkazy, ktoré do konania
predložil žalobca, a to z dôvodu, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústnym spôsobom a prítomní pri
jej uzavretí mali byť iba strany sporu, súd skúmal, či bola zmluva o pôžičke uzavretá takým spôsobom,
ako to uviedol žalobca a či jej uzavretie žalobca ním predloženými dôkazmi preukázal a za tým
účelom súd strany sporu podrobne k veci vypočul. Z výpovede žalobcu súd nezistil, že by žalobca

preukázal, že uzavrel so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke takým spôsobom, ako to opísal v žalobe
a vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej. Žalobca v konaní bezpochyby nepreukázal,
na čom sa ústne dohodol so žalovanou, keď jej previedol na jej účet sumu 150,- eur, naopak, žalovaná
prostredníctvom výsluchu svedkyne – matky v konaní preukázala, že žalobca poskytol žalovanej sumu
150,- eur titulom daru, keďže v tom čase išli Vianoce a žalovaná mala aj meniny a okrem toho išla na

výlet do Salzburgu. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v konaní bol preukázaný právny úkon poskytnutia
finančných prostriedkov zo strany žalobcu titulom daru a nie titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke.
Z tohto dôvodu súd vyhodnotil ústne uzavretú zmluvu o pôžičke tak, že táto trpí neodstrániteľnou
vadou, lebo žalobca nevedel preukázať podstatnú náležitosť ústne dohodnutej zmluvy o pôžičke, a to
vymedzenie požičiavaných peňazí, teda na aký účel mali byť poskytnuté tieto peniaze titulom zmluvy

o pôžičke a na čom sa mali strany sporu dohodnúť ohľadom odovzdania a prevzatia týchto peňazí.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by písomne akýmkoľvek spôsobom vyzval žalovanú pred podaním
žaloby na vrátenie pôžičky peňazí vo výške 150,- eur. Skutočnosť, že žalobca k písomnému odporu
žalovanej predložil tabuľku s názvom Náklady na bývanie za obdobie decembra 2013 do júna 2019 ako
aj dôkaz: Pohyby na kreditnej karte za toto isté obdobie nie sú dôkazom toho, že malo ísť o pôžičku

peňazí a že takto sa dohodli strany sporu, že peniaze, ktoré jej poskytne zo svojho účtu žalobca, sú
peniazmi, ktoré tvoria zmluvu o pôžičke ústne dohodnutú a že žalovaná sa zaväzuje tieto peniaze
mu vrátiť. Iné dôkazy v konaní žalobca nenavrhoval vykonať ani neprodukoval a tie, ktoré predložil,
nie sú dôkazom o tom, že by medzi stranami sporu bola jednoznačne preukázaná ústna dohodao pôžičke peňazí, resp. dohoda, na čom sa mali strany sporu dohodnúť. Naopak, zo strany žalovanej
bolo popreté, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a práve výsluchom svedkyne matky žalovanej
vyplynulo, že žila v partnerskom vzťahu so žalobcom 5 rokov a že spoločne v tom čase sa svedkyňa

so žalobcom dohodli, že žalobca dcére žalovanej poskytne dar v sume 150,- eur. Je pravdou, že
listinný dôkaz o poskytnutí takéhoto daru žalovaná nevedela v konaní preukázať, ale hodnovernosť
výpovede svedkyne súd považoval za dôvodnú, pretože svedkyňa vystupuje v ďalších konaniach, ktoré
prebiehajú na tomto súde, ako žalovaná (10C/6/2022, 4C/6/2022, 9C/2/2022, 13C/8/2022), kde tiež
uviedla, že žila so žalobcom v partnerskom vzťahu 5 rokov, čo bolo podporené inými dôkazmi, preto súd

jej výpoveď považoval za hodnovernú, ktorá v konaní preukázala skutočnosť, že finančné prostriedky
žalobca poskytol žalovanej titulom daru. Takéto dôkazy produkovala napríklad v konaní 9C/2/2022
čiernobielymi fotografiami, ktoré svedkyňa ako žalovaná preukázala, ktoré jednoznačne potvrdzovali
existenciu partnerského vzťahu žalobcu a svedkyne a ktoré žalobca nepoprel a sám potvrdil, že sa
zúčastňoval so žalovanou na rôznych rodinných oslavách, spoločných dovolenkách, výletoch a zároveň
nepoprel ani tvrdenie svedkyne, že s ňou býval v spoločnej domácnosti v jej dome.

22. Potom s poukazom na listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca v konaní, nie je možné konštatovať,
že žalobca preukázal v konaní konsenzus zmluvných strán ohľadom uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke
so žalovanou. Samotné odovzdanie, resp. poslanie finančných prostriedkov z účtu na účet ešte
neznamená, že prišlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Pokiaľ žalobca chcel mať relevantný dôkaz

o uzavretí zmluvy o pôžičke, keďže si bol úplne istý, že sumu 150,- eur poskytol žalovanej titulom
zmluvy o pôžičke, mal možnosť ju spísať písomne. Pokiaľ by malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
žalovaná sama uviedla, že nemala dôvod si pýtať peniaze práve od žalobcu, lebo keby potrebovala
požičať peniaze, tak by si ich požičala od svojej matky, priateľa alebo od starej matky. Nebola odkázaná
na to, aby si peniaze požičiavala priamo od žalobcu aj pri akceptovaní partnerského vzťahu jej matky so

žalobcom. Aj ústne uzavretá zmluva o pôžičke vyžaduje nutnosť preukázania dohody zmluvných strán
na podstatných náležitostiach zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by túto
podmienku zmluvy o pôžičke preukázal v konaní.

23.Zdokazovaniavykonanéhovpredmetnomsporejednoznačnevyplýva,žežalobcadôkaznébremeno

v tomto konaní nezvládol, lebo bezpochyby nevedel preukázať konsenzus zmluvných strán, na čom
sa mali dohodnúť ohľadom podmienok uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke, čo je jednou z podstatných
náležitostí zmluvy o pôžičke a naopak, žalovaná bola tá, ktorá v konaní preukázala výpoveďou
svedkyne – matky, že peniaze obdržala od žalobcu titulom daru, lebo matka žalovanej žila so žalobcom
v partnerskom vzťahu 5 rokov, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná z iných konaní prebiehajúcich na

tunajšom súde a ktoré okolnosti žalobca v týchto konaniach nepoprel. Z listinných dôkazov predložených
žalobcom nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali v konaní dohodu strán sporu o ústne
uzavretej zmluve o pôžičke. Žalobca nepreukázal, na aký účel by mala byť poskytnutá ústna zmluva
o pôžičke, nepreukázal, do akej doby mala žalovaná pôžičku vrátiť, akými sumami ju mala splácať
alebo či ju mala splatiť jednorazovou sumou a z týchto dôvodov žaloba trpí základnými vadami, ktoré je

potrebné v konaní o zaplatenie sumy 150,- eur titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke preukázať.

24. Podľa čl. 8 C.S.P., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1, 3 C.S.P., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.
odsek 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť.

26. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.S.P., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa ustanovenia § 151 odsek 1, 2 C.S.P., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.
odsek 2, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.28. Tvrdenia strán môžu byť nesporné buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie
nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie.
De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela,

avšak neúčinne. Posudzovanie spornosti skutkových tvrdení strán treba teda posudzovať vo vzťahu
medzi stranami sporu a nie z hľadiska preukázania nároku žalobcu z hľadiska posúdenia súdom.
Vyvodiac z vyššie uvedeného, v konaní bolo nesporne preukázané, že poskytnutie sumy 150,- eur
žalobcom žalovanej nebolo titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ale titulom poskytnutia daru
žalobcom žalovanej pri príležitosti jej menín, Vianoc a výletu do Salzburgu, na ktorý sa žalovaná v tom

období chystala a keďže poskytnutie tohto daru žalobcom bolo výsledkom dohody svedkyne – matky
žalovanej a žalobcu, ktorí žili v tom čase v partnerskom vzťahu. Žalobca, je možné konštatovať, že
neprodukoval dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali dohodu strán sporu o ústne uzavretej zmluve
o pôžičke a je možné konštatovať, že pokiaľ žalobca aj poprel nejaké nesporné tvrdenia, poprel ich
neúčinne. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. V tomto smere
ale stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu

s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinností tvrdiť, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť

skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Toto žalobca v predmetnom konaní nesplnil, pretože
nepreukázal súdu svoje tvrdené skutočnosti, a to dohodu – konsenzus strán sporu, na čom sa mali
vlastne dohodnúť ohľadom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke o zaplatenie 150,- eur. Žalovaná na druhej
strane nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali,
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia a na svoje tvrdenia musí

označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Túto skutočnosť
zvládla a preukázala žalovaná, že nedošlo v danom prípade k dohode so žalobcom ohľadom podmienok
uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke, a to z dôvodov, na ktoré súd už vyššie poukázal a nebude ich
opakovať.
Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 13.03.2024 sp. zn. 8Co/65/2023-204 nekonštatoval, že by súd

prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nezaoberal dôvodmi z hľadiska hmotného práva, pre ktoré
žalobu zamietol, naopak, zo strany odvolacieho súdu sa vo väčšej miere jednalo o zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie z dôvodov procesných, keď súd prvej inštancie nesprávne procesne poučil žalobcu
o jeho procesných právach, pretože nebol oboznámený s možnosťou sa dať zastúpiť prostredníctvom
Centra právnej pomoci podľa § 160 odsek 2 C.S.P. a nebol podrobne poučený o všetkých svojich

procesných právach v súvislosti s týmto konaním.

29. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť, ako
nedôvodnú, nepreukázanú.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanej v rozsahu 100 %,
ktorá bola v konaní plne úspešná, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).