Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205581
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4421205581.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: A. A. B. C.,
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXXX/XX, proti žalovanej: D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I.,
G. XX, právne zastúpená: Mgr. Ivan Uhlár, advokát, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 53 041
887, o úhradu sumy za pôžičku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

18C/101/2021-117 zo dňa 20. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a tiež rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 20.12.2021
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur s príslušenstvom a úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150 eur od 01.01.2019 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že ho žalovaná požiadala o pôžičku peňazí na štúdium. Súhlasil a vzhľadom k tomu, že spolu nespísali
žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke peňazí, tak poskytnuté peniaze poukázal cez jeho bankový účet
na bankový účet žalovanej pre prehľadnosť a nepopierateľnosť. Žalovaná dodnes nezaplatila pôžičku
peňazí. Vzhľadom na termín premlčacej doby sa rozhodol pôžičku vymáhať súdnou cestou. Ako žalobca
toutožaloboupožadovalodžalovanejvráteniepôžičkypeňazít.j.istiny150eur.Okremuvedenéhožiadal

od žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia, podľa predpisov občianskeho
práva. Dodal, že žalobu podal v rámci premlčacej doby a žiadal tiež od žalovanej náhradu trov konania
a súdny poplatok v plnom rozsahu a to podľa predpisov občianskeho práva.

3. V uvedenej veci Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 28.02.2022 platobný rozkaz č. k. 18C
101/2022-10, ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Voči tomuto platobnému rozkazu podala

žalovaná cestou svojho zástupcu odpor. Odpor pritom odôvodnila tým, že nárok žalobcu uplatnený
žalobou zo dňa 16.12.2021 popiera a neuznáva, čo do dôvodu a výšky, a považuje návrh žalobcu za
tendenčný. Uviedla, že žaloba zo dňa 16.12.2021 nie je perfektným právnym úkonom a nemá náležitosti
žaloby vyžadované CSP na pokračovanie v konaní. Odhliadnuc od toho poukázala na šikanózny návrh
žalobcu, ktorým sa žalobca mstí jej matke B. G. za rozchod cestou žalovanej. Uviedla ďalej, že matka
žalovanej B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. I., žila so žalobcom v partnerskom zväzku

od decembra 2013 do apríla 2019. Súčasne spolu so žalovanou žili v spoločnej domácnosti. Po ukončení
vzťahu v apríli 2019 zo strany matky žalovanej s ohľadom na nevhodné správanie sa žalobcu, sizačal žalobca vytvárať a uvádzať rôzne fabulácie v snahe čo najviac poškodiť matku žalovanej, čoho
výsledkom je aj táto žaloba. Žalovaná nepopierala obdržanie finančnej sumy vo výške 150 eur, avšak
táto suma, ktorú žalovaná obdržala od žalobcu dňa 19.12.2018, bola darom zo strany žalobcu žalovanej

a v žiadnom prípade nešlo o pôžičku. Žalovaná v čase obdržania daru bola študentkou, nepracovala a
za žiadnych okolností by si od žalobcu peniaze nepožičiavala. Žalovaná uvádzala, že medzi žalobcom
a žalovanou neprišlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke. Tvrdenia žalobcu v žalobe boli klamlivými
a tendenčnými tvrdeniami.

4. Žalobca sa k veci vyjadril písomne podaním, doručeným na súd dňa 20.09.2022, a tiež navrhol,
aby súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia termínu pojednávania. Podaním doručeným na súd dňa
27.09.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania. Okrem toho sa právny zástupca žalovanej aj k veci samej písomne vyjadril podaním zo
dňa 13.10.2022.

5. Pojednávania nariadeného na deň 25.11.2022 sa žalobca nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti.
Požiadal o odročenie súdneho pojednávania. Súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania akceptoval a
pojednávanie odročil na termín 20.01.2023 o 13.00 hod. Žalobca opätovne ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní dňa 20.01.2023 o 13.00 hod. z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá stále trvá.
Okresný súd Nové Zámky žalobcovi mailom oznámil, že neakceptuje jeho ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní dňa 20.01.2023. Žalobca sa napriek tomu pojednávania nariadeného vo veci dňa
20.01.2023 nezúčastnil.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpisom z banky, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne
B. B. G., ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav, z ktorého

ustálil, že z výpisu z účtu žalobcu vedeného vo J. E. K. mal preukázané, že žalobca poukázal žalovanej
dňa 19.12.2018 sumu 150 eur, žalovaná túto skutočnosť nepoprela. Svedkyňa B. B. G., narodená
XX.XX.XXXX, uviedla, že žalobcu pozná, je to B. C., bol to jej priateľ. Žalovaná je jej dcéra. So
žalobcom boli v partnerskom vzťahu 5 rokov od roku 2014 do roku 2019. Vie o tom, že žalobca chcel
jej dcéru obdarovať, lebo išli Vianoce a mala meniny. Vzhľadom k tomu, že išla na dovolenku do

Salzburgu, dohodli sa, že jej dá dar. Žalobca mal finančné problémy, mal exekúcie, chcel prepísať svoje
nehnuteľnosti na svedkyňu a jej mamu, potom sa spamätali a vzťah ukončila. Spravila takú hlúposť,
že žalobcovi dovolila disponovať s jej bankovým účtom. Po päťročnom vzťahu mu dôverovala. V čase,
keď žalobca daroval jej dcére finančné prostriedky, exekúcie iba začínali. Udala ho sestra, žiadala od
neho nájomné.

7. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 657 ods. 1, § 628 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 177 ods. 2 písm. b), § 183 ods. 2 (druhá veta), § 185 ods. 1, § 267 ods. 4 prvá veta
CSP a mal za to, že právny zástupca žalovanej nesúhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Súd preto vo veci pojednávanie nariadil. Žalobca opätovne ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní dňa 20.01.2023 o 13.00 hod. z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá stále
trvá. Okresný súd Nové Zámky žalobcovi mailom oznámil, že neakceptuje jeho ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní dňa 20.01.2023. V súlade s § 183 ods. 2 (druhá veta) Civilného sporového poriadku od
strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd žalobcu upozornil, že

aksapojednávanianezúčastníonalebojehozástupca,súdbudekonaťarozhodnevjehoneprítomnosti.
Podľa úradného záznamu spísaného dňa 16.01.2023 sa asistentka senátu viackrát počas dňa snažila
telefonicky kontaktovať žalobcu a oznámiť mu aj touto formou, že súd neakceptuje jeho ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní dňa 20.01.2023. Žalobca sa napriek tomu pojednávania nariadeného vo veci
dňa 20.01.2023 nezúčastnil. Súd preto konal a rozhodol vo veci bez prítomnosti žalobcu.

8. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej jej požičal sumu 150 eur. Žalobca však súdu nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie
potvrdzoval. Následne súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca
poukázal žalovanej dňa 19.12.2018 na jej účet sumu 150 eur. Žalovaná však poprela, žeby medzi

ňou a žalobcom bola uzavretá zmluva o pôžičke a sumu 150 eur považovala za dar. Matka žalovanej
ako svedkyňa potvrdila, že spolu so žalobcom tvorili pár. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení sám
uviedol, že žalovanú viackrát obdaroval knihami alebo oblečením. Žalovaná mohla teda poukázanie
sumy 150 eur zo strany žalobcu na jej účet ako dar skutočne vnímať. Žalobca nepreukázal, žeby medziním a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, neuniesol teda dôkazné bremeno v spore. Súd
preto žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s
prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Žalovaná bola v konaní na súde prvého stupňa úspešná v plnom
rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc odsek 4 rozsudku

s tým, že akékoľvek spájanie mena B. G. v tejto žalobe a v tomto rozsudku je absurdné a neprípustné.
Nesúvisí s touto vecou a B. G. nežila nikdy so žalobcom v partnerskom vzťahu. K ukončeniu vzťahu
s matkou žalovanej nedošlo v apríli 2019, pretože ani žiadny partnerský vzťah nikdy nezačal. Žalovaná
nepredložila súdu žiadny dôkaz, že sa jedná o dar žalobcu. Výpoveď svedkyne je pochybná. Uznal,
že žalovanej kúpil a daroval počas jej štúdia osobný počítač notebook Lenovo, niekoľko učebníc na
štúdium všetko v celkovej hodnote 1.758 eur, bez uzatvorenia darovacej zmluvy, pretože to nepokladal

za potrebné. Táto suma však nebola predmetom tohto sporu. Žalovanej však požičal peniaze v sume
150 eur, ktoré mu prisľúbila vrátiť čo najskôr. Poskytol teda žalovanej dve formy pomoci. Nepeňažnú
pomoc formou daru a finančnú pomoc cez jeho bankový účet. Ak by išlo o nenávratný finančný príspevok
– dar, peniaze by jej poskytol v hotovosti. Ak peniaze nechcela, ako tvrdí, pretože ju živí napr. matka,
babka, partner, mala ich okamžite obratom vrátiť späť. Považoval tiež za absurdné, že súd postavil

rozsudok na darovaní. Okrem toho poukázal na odstavec 5, 10 a 11 napadnutého rozsudku a tiež na
majetkové pomery žalovanej. Zároveň dodal, že aj pri dare sa musia strany dohodnúť na podstatných
náležitostiach zmluvy.

V ďalšej časti odvolania vytýkal neakceptovanie jeho práceneschopnosti a vytýčenie tretieho

pojednávania. Následne položil niekoľko otázok, ktoré nemohol položiť žalovanej na pojednávaní
a zdôraznil, že súd neposúdil spor objektívne a uzavrel ho. Bol toho názoru, že súd dňa 20.01.2023
nemal vo veci pojednávať bez prítomnosti žalobcu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Záverom vytýkal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
voveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo posúdenia veci a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací súd žalobu potvrdil ako
opodstatnenú v plnom rozsahu.

11. K odvolaniu žalobcu zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a to nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovanou prišlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je predovšetkým určenie predmetu pôžičky
a z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Žalobca v konaní
nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal a z ktorých by bolo možné vyvodiť skutkový záver, že
žalovaná prijala na účet peňažné prostriedky s vedomím, že tieto boli poskytnuté na základe zmluvy

o pôžičke, rovnako žalobcom nebol preukázaný súhlas žalovanej s tým, že by mala tieto prostriedky
v dohodnutej dobe vrátiť. Naďalej popierala, že by uzatvorila so žalovaným akúkoľvek zmluvu o pôžičke.
Zároveň podotkla, že samotný nesúhlas žalobcu s výsluchom matky žalovanej nemôže mať vplyv
na jeho vykonanie. Ohľadom nemožnosti zúčastniť sa pojednávania pre práceneschopnosť a svoj
nepriaznivý zdravotný stav, žalovaná uviedla, že u žalobcu išlo o opakované žiadosti o odročenie

pojednávania, pričom pri prvých žiadostiach súd ospravedlnenie žalobcu akceptoval, preto mala za
to, že súd postupoval správne, ak konal dňa 20.01.2023 v neprítomnosti žalobcu. Na záver vytýkala
nedostatočne uvedené odvolacie dôvody, preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dôkazné bremeno neuniesla
žalovaná, nakoľko nepreukázala súdu doklad o vrátení sumy 150,- eur. Jasne a zrozumiteľne preukázal
súdu doklad, ktorý dokazuje, že žalovaná uvedenú sumu prijala a nevrátila. Žalovaná sa vo svojej
obhajobe len domnieva, že ide o dar. Doklad o dare nepredložila. Prijala peniaze na svoj účet, jejpovinnosťou bolo peniaze okamžite vrátiť späť na účet, z ktorého prišli, ak nesúhlasila s pôžičkou, na
ktorej sa dohodli ústne. Peniaze si ponechala pre vlastnú potrebu, čím vyjadrila súhlas s poskytnutím
pôžičky.Výsluchmatkypovažovalzaneprípustnýajzmorálnehohľadiska.Kpráceneschopnostiuviedol,

že súd má právomoc vyžiadať si lekárske stanovisko, ktoré plne preukazuje jeho psychosomatickú
neschopnosť zúčastniť sa pojednávania. Domnieval sa, že došlo k porušeniu jeho práv v tejto veci
a to obhajovať sa pred súdom osobne. Jeho momentálna životná, zdravotná a finančná situácia mu
nedovoľuje sa obhajovať pred súdom žiadnym zástupcom. Chcel sa obhájiť pred súdom osobne. Celú
situáciu súd časovo a finančne sťažil v jeho neprospech, keď neakceptoval jeho ospravedlnenie.

13. Ďalšie písomné vyjadrenie zo strany žalovanej podané nebolo.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky
prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie, a to v medziach
danýchrozsahomodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP,§380ods.2acontrario
CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je nevyhnutné kumulatívne
splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny
procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita
tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces možno vnímať nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.
o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich
na relevantné námietky strany sporu zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu
tohtoodvolaciehodôvodunedochádzalenúplnouabsenciouodôvodnenia,aleajjehonedostatočnosťou
alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou), na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom
denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

18. Predmetom konania v danej veci bola pritom žaloba, ktorou sa žalobca domáhal úhrady sumy 150
eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej pôžičky. Poskytnutie sumy 150 eur preukázal výpisom z účtu,

čo žalovaná nepoprela, avšak namietala titul poskytnutia sumy 150 eur ako dar. Súd prvej inštancie vec
prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktorom vypočul žalovanú a matku žalovanej ako svedkyňu
a vo veci samej rozhodol rozsudkom (citovaným v záhlaví tohto rozsudku) tak, že žalobu zamietol.
Rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalobca, vytýkajúc, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretožesú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo posúdenia veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V dôvodoch odvolania bližšie poukázal na neakceptovanie práceneschopnosti, vyjadril nesúhlas

s vykonaným dokazovaním v podobe výsluchu svedkyne a mal za to, že žalovaná nepredložila dôkaz
o darovaní. Za jediný spôsob neúspešnosti žaloby považoval tú skutočnosť, že žalovaná preukáže, že
sumu 150,- eur už vrátila.

19. Po podaní odvolania podal podaním zo dňa 04.12.2023 žalobca žiadosť o prerušenie konania na pol

roka, nakoľko je stále nezamestnaný a je v evidencii na Úrade práce v Brezne. Z finančných dôvodov
nevie vycestovať na pojednávania do Nových Zámkov, pretože náklady na vlastnú dopravu na jedno
vycestovanie sú 40 eur. Všetky životné úspory investoval do dlhodobého liečenia, sťahovania z Trnavy
do Brezna a hľadanie práce.

20. Odvolací súd, vychádzajúc z právnej úpravy prerušenia konania podľa § 162 a nasl. CSP, mal za

to, že Civilný sporový poriadok upravuje obligatórne a fakultatívne dôvody prerušenia konania, avšak
nedostatok finančných prostriedkov na vycestovanie civilný sporový poriadok ako dôvod prerušenia
konania neupravuje a nemožno ho subsumovať ani pod fakultatívne, či obligatórne dôvody prerušenia
konania. Naviac, návrh žalobcu na prerušenie konania je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so
základnými princípmi súdneho konania, ktoré má byť rýchle a hospodárne, bez zbytočných prieťahov a

vyčkávanienazískaniefinančnýchprostriedkovnavycestovanietakýtoúčelnespĺňa.Uvedenýargument
tak podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje relevantný dôvod na prerušenie konania, preto
odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).

21. Následne, zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru,

že súd prvej inštancie síce správne ustálil, že ustanovenie § 183 CSP umožňuje, aby od strany bolo
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu súd prvej inštancie opomenul žalobcu poučiť aj o tom, že má právo zvoliť si advokáta a tiež
o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 160 ods. 2 CSP. V predmetnom ustanovení

je pritom vyjadrená všeobecná poučovacia povinnosť, vyjadrená slovom vždy. Výnimkou sú iba prípady
uvedené v § 160 ods. 3 CSP, čo však daný prípad nebol. Zakotvenie poučovacej povinnosti v procesnom
kódexe pritom vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom
na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva. Cieľom poučovacej
povinnosti súdu je to, aby účastník, ktorý si neosvojil procedurálne pravidlá, vedel, aké má v procese

práva a povinnosti, aby mohol pred súdom svoje zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ním vykonané
procesné úkony vyvolajú sledované účinky, a aby mohol splniť svoje procesné povinnosti. Poučovacia
povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie
má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu
v občianskom súdnom konaní.

22. Rozsah poučovacej povinnosti v procesnom práve prešiel postupným vývojom, a to smerom
k posilňovaniu procesnej zodpovednosti. Vychádzajúc z účelu tohto inštitútu by súd mal poskytovať
poučenie náležite konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom
na stav konania potrebné. Ustanovenie § 160 ods. 2 CSP pritom zakotvuje povinnosť vždy poučiť

stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Predmetným
ustanovením sa zdôrazňuje význam práva na právnu pomoc poskytovanú buď prostredníctvom
advokáta, alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom
Centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej situácie nemôžu využívať služby advokáta. Uvedené poučenie by mal poskytovať

súd na začiatku konania, čo však v danom prípade opomenul, a preto malo byť najneskôr dané
pred nariadením pojednávania, v opačnom prípade je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude poučiť žalobcu o práve zvoliť si advokáta a o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ako aj opätovne prejednať vec na nariadenom pojednávaní,

pričom v rámci predvolania si riadne splní poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach
strán sporu. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.
rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

24. Ohľadom hodnotenia dôkazov odvolací súd dodáva, že ide o činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Uvedené sa vzťahuje
aj na hodnotenie výsluchu matky žalovanej, pričom odvolací súd dáva do pozornosti aj závery vyslovené

v náleze Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, ktorý k hodnoteniu
svedkov uviedol, že: „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na
základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi

sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom (pozn. odvolacieho
súdu, v danom prípade žalovanej) a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ Z uvedeného teda vyplýva, že súd
musí posudzovať všetky dôkazy komplexne vo vzájomných súvislostiach a nemôže niektorý z nich
odmietnuť, len preto, že sa jedná o spriaznené osoby, zvlášť, ak tieto to od začiatku prezentujú a tým

vysvetľujú svoje konanie.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).