Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 25C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202939
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7114202939.25

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E. B.,
2/ F. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. E. B. X, H., obaja právne zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka so
sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 31 993 991, proti žalovanému: Podtatranská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 44 250 029, právne zast. Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:

44 250 029, o zaplatenie 31.534,22 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Mestského súdu Košice trovy štátu vo výške 2 154,86 Eur

do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( pôvodne I. C.) žalobou zo dňa 28.4.1997 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 11 556,79
Eur s prísl., po pripustení zmeny a rozšírení žalobného návrhu sumy 31 534,22 Eur s prísl. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Vo veci samej súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 25C/253/1997-208 dňa 29.4.2004 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 950 000 Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania
od 1.12.1996 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ( I. výrok), povinnosť zaplatiť
žalobcovi na účet právneho zástupcu I. H. J., K. L. XX, D. E. B. trovy konania vo výške 128 489 Sk, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku ( II. výrok) a tiež povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice
I trovy štátu vo výške 22 000 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný dňa 14.7.2004 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 11Co/249/04-233 dňa 12.4.2005 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie, viazaný uznesením odvolacieho súdu, po vykonaní rozsiahleho dokazovania vo

veci opätovne rozhodol v poradí 2. rozsudkom č. k. 25C/253/1997-670 dňa 9.2.2012 tak, že žalobu
voči žalovanému v 1. rade – Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, Komenského 50,
zamietol ( I. výrok), žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal ( II. výrok) a nárok žalobcu voči
žalovanému v 2. rade – Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, Poprad, vylúčil na
samostatné konanie ( III. výrok).5. Proti výroku o trovách konania podala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice
( pôvodne žalovaná v 1. rade) odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k.
1Co/140/2012-703 dňa 11.9.2013 tak, že rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil.

6. Rozsudok Okresného súdu I č.k. 25C/253/1997-670 zo dňa 9.2.2012 nadobudol právoplatnosť dňa
20.4.2012, okrem výroku o trovách konania, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.9.2013 č.k. 1Co/140/2012-703 dňa 8.11.2013.

7. Po vylúčení nároku voči žalovanému v 2. rade ( Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s.) súd zistil,
že pôvodný žalobca I. C. zomrel dňa X.XX.XXXX, z ktorého dôvodu súd konanie prerušil uznesením
č.k. 25C/66/2022-295 zo dňa 17.3.2023, do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11D/190/2022. O pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami zomrelého žalobcu, a to s A. B. C. a F. C. rozhodol uznesením č. k. 25C/66/2014-321 dňa
25.10.2023.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade v priebehu konania, po vykonaní dokazovania svedeckými výpoveďami,
znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, podaním doručeným súdu dňa 17.2.2025, t. j. po
pojednávaní s prejednaním veci samej, zobrali žalobu späť v celom rozsahu a žiadali konanie zastaviť
z dôvodu uzavretia dohody o mimosúdnom urovnaní. Súčasťou dohody bol záväzok strán sporu( bod

2/ čl. II Dohody), že trovy štátu, ktoré boli súdom vyčíslené vo výške 2 154,86 Eur uhradí žalovaný s tým,
že vzájomne dohodnutá suma vo výške 12 500 Eur, ktorú žalovaný poukáže obom žalobcom sa bude
krátiť o 1 vzniknutých trov štátu ( 1077,43 Eur), z ktorého dôvodu sa budú na platení trov štátu podieľať
obe strany. Žalobcovia v 1. a 2. rade zároveň uviedli, že v súlade s článkom II. Dohody si žiadna zo
strán sporu náhradu trov konania neuplatňuje.

9. Podaním doručeným súdu dňa 19.2.2025 žalovaný na výzvu oznámil, že so späťvzatím žaloby
súhlasí, náhradu trov konania neuplatňuje.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v 1. a 2. rade ako aj súhlas žalovaného a citované

ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a konanie vo
veci zastavil.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.19. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

20.Podľa § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

21.Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd
rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,

majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla
skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej
problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak
v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť
okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia
tohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej

tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

22.Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 CSP.
Tieto videl v dohode o mimosúdnom urovnaní uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.12.2024 v zmysle
ktorej každý z účastníkov znáša svoje trovy právneho zastúpenia na vlastné náklady a náhradu trov
konania si nebude uplatňovať. Vzhľadom na uvedené súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

23.Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový právny predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ktorý sa použije v zmysle prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Do 1.7.2016 bol v účinnosti starý právny predpis Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého v zmysle

ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Po 1.7.2016 za účinnosti nového právneho predpisu
ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku už v novom procesnom predpise nemá
ekvivalentnú úpravu a postupuje sa podľa prechodných a záverečných ustanovení Civilného sporového
poriadku.

25.Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.26.Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

27. Súd znesením č. k. 25C 253/97-93 zo dňa 20.2.2001 priznal znalcovi A. F. M. odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku č. 10/2000 vo výške 15 000 Sk ( 497,90 Eur). Odmena bola znalcovi
vyplatená zo zálohy zloženej dňa 25.9.2000 a 22.9.2000, vedenej pod pol. č. D10/1 – 423/00 v sume
1 500 Sk ( 49,79 Eur) a pod pol. č. D14 - 44/00 v sume 1 500 Sk ( 49,79 Eur) stranami sporu
a z prostriedkov štátu predbežne vo výške 12 000 Sk ( 398,33 Eur). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 23.3.2001.

28. Uznesením č. k. 25C 253/97-192 zo dňa 29.9.2003 súd priznal znalcovi A. F. M. odmenu
za vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. 10/2000 vo výške 10 000 Sk ( 331,94 Eur).
Odmena bola znalcovi vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.11.2003.

29. Uznesením č. k. 25C 253/1997 - 516 zo dňa 28.8.2009 súd priznal znalcovi A. I. C. odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku č. 61/2009 vo výške 837,95 Eur. Odmena bola znalcovi vyplatená
predbežne z finančných prostriedkov štátu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2009.

30. Uznesením č. k. 25C/253/1997-637 zo dňa 2.8.2011 súd priznal znalcovi A. I. C. odmenu za účasť
na pojednávaní dňa 28.10.2010 vo výške 108,52 Eur. Odmena bola znalcovi vyplatená predbežne
z finančných prostriedkov štátu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2011.

31. Uznesením č. k. 25C/66/2014-199 zo dňa 21.2.2019 súd priznal znalcovi A. F. M. odmenu za

vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2019 vo výške 678,12 Eur. Odmena bola znalcovi vyplatená
zpreddavkuzloženéhožalobcomvovýške100Eur,vedenéhopodpoložkouD14-320/2018,zpreddavku
zloženého žalovaným vo výške 100 Eur, vedeného pod položkou D14-338/2018 a zostávajúca časť
bola znalcovi vyplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu vo výške 478,12 Eur. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2019.

32.Na základe vyššie uvedeného o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania. Vzhľadom na skutočnosť, že
sporové strany sa v bode 2 článku II Dohody o mimosúdnom urovnaní dohodli na tom, že trovy štátu vo
výške 2 154,86 Eur uhradí žalovaný v celosti, pričom následne bude suma, ktorú sa žalovaný zaviazal

nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 12 500 Eur znížená o polovicu trov štátu ( o sumu 1 077,43
Eur), súd uložil žalovanému nahradiť trovy štátu vo výške 2 154,86 Eur, ktoré štátu vznikli v súvislosti
s vyplatením znalečného, nakoľko predmetná suma bola vyplatená predbežne z finančných prostriedkov
štátu a jedná sa o preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré štát vynaložil v priebehu
súdneho sporu.

33.V zmysle vyššie uvedeného, v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, uplatniac
princíp analógie iuris a spravodlivosti, štát má podľa výsledkov konania proti stranám právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu tak ako je
uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).