Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724201930.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
F. XXXX, doručovacia adresa: P. O. BOX 153, 903 01 Senec proti odporcovi: A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. F. XXXX, doručovacia adresa: Ústav na výkon väzby, Chorvátska č. 5, 812 29
Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovi sa ukladá, aby nevstupoval dočasne do záhradkárskej chaty súpisné číslo XXXX,

postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 256 m2 , všetko
parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec,
katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C..

II. Odporcovi sa ukladá nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou

súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamieta.

IV. Navrhovateľke sa ukladá povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia proti

odporcovi žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam –
záhradkárska chata súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku:
záhrada,ovýmere 256m2,všetkoparcelyregistra„C“,zapísanénalistevlastníctvač.XXXX,vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C..

V. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%, o výške trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2024 sa navrhovateľka domáha vydania
neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť, aby nevstupoval do záhradkárskej chaty
súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere

256 m2, všetko parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX , vedenom Okresným úradom
Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne územie: C., ktorého je navrhovateľka
podielovým spoluvlastníkom, t.j. v podiele 1/2. Výrokom II. sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil
odporcovi, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní,
správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov, výrokom III. sa navrhovateľka domáhala, aby ju odporca
nekontaktoval písomne, telefonicky, cez sociálne siete alebo inými prostriedkami, s výnimkou mailovej

komunikácie.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca je jej manželom, zoznámili
sa v roku 2015, partnermi sú od roku 2016. V roku 2018 sa zosobášili. Ich vzťah bol spočiatku
harmonický, avšak už v roku 2017 bol odporca schopný 5 dní v kuse požívať alkoholické nápoje. Až

donedávna bývali spolu v rodinnom dome na adrese C. XXXX, XXX XX C., ktorý je v ich podielovom
spoluvlastníctve. Dňa 10.01.2020 sa im narodil spoločný syn C.. Fyzické útoky odporcu na jej osobu
nastali v roku 2022, keď nastúpil na rodičovskú dovolenku. Napriek sľubom sa však odporca o
syna nedokázal postarať, nakoľko požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje a ona bola nútená
zaobstarať pre syna opatrovateľku. Po zaobstaraní opatrovateľky mal odporca veľa voľného času,

ktorý trávil tak, že začal postupne čoraz viac a viac užívať alkohol. Postupne začal byť voči nej čoraz
agresívnejší. V júni 2023 začal odporca navrhovateľku počas výmeny názorov udierať päsťou do oblasti
ľavého líca a ucha, načo sa mu vymanila a utekala k susedovi schovať sa a privolať políciu. Polícia
po prvýkrát vykázala odporcu z obydlia. Po tomto incidente podala navrhovateľka na odporcu trestné
oznámenie, avšak nechcela v trestnom konaní pokračovať, nakoľko jej povedal, že dobrovoľne nastúpi
na protialkoholické liečenie a ona s týmto jeho návrhom súhlasila. Následne nastúpil na protialkoholické

liečenie na dobu 3 mesiace a dva týždne, pričom dodržal lehotu liečenia. Po návrate z liečenia však
začal okamžite opäť užívať alkoholické nápoje, a to ešte vo väčšom rozsahu.
Dňa 16.12.2023 vo večerných hodinách začal odporca navrhovateľke vulgárne nadávať a urážať ju.
Išla piecť so synom koláče, ale odporca za ňou stále chodil a vulgárne jej nadával. Povedala mu, aby
ju nechal na pokoji, nakoľko jeho správanie vidí a vníma aj ich maloletý syn. Vtedy ju odporca fyzicky

napadol a to tak, že ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, facku mu navrhovateľka vrátila, čo ho
ešte viac rozhnevalo, schytil ju pod krk a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, zlikviduje. Veľmi sa
vtedy bála. Polícia odporcu opäť vykázala z obydlia.
Agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke pokračovalo a dňa 07.01.2024 cca o 20:30 hod. jej
najprv opakovane vulgárne nadával slovami s prepáčením citujem „ty pojebaná, skurvená piča", načo

mu povedala, aby prestal, na to odišiel, po chvíli sa vrátil, pričom mal na pravej ruke omotaný uterák
a povedal jej, že ak mu ešte raz povie, aby odišiel preč, tak ju dobije a potom aj zabije. Následne
sa po nej viackrát zahnal a jedenkrát ju udrel do ľavej strany tváre a pritom jej povedal, že keby
nebola jeho manželka, tak ju rovno zabije a že si má k nemu ľahnúť do postele, lebo ju znova udrie.
Nato navrhovateľka odporcovi povedala, že sa ho bojí a odišla na toaletu. Odporca opäť prišiel za

ňou, opäť sa po nej zaháňal a povedal, že ju zabije a že či jej nie je ľúto, že ich syn ostane bez
matky. Zo strachu zavolala políciu, ktorá odporcu opäť vykázala z obydlia, následne bol umiestnený do
CPZ a vzatý do väzby. Počas väzby ju dňa 04.04.2024 telefonicky kontaktoval probačný a mediačný
úradník A. G. C. z Okresného súdu v Komárne s tým, že odporca požiadal o prepustenie z väzby
a v prípade, že by jeho žiadosti bolo vyhovené, by mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v

zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaz priblíženia, ktorý by bol
kontrolovaný technickými prostriedkami - zariadením varovania blízkosti. Poslal jej aj dokumenty na
podpis - súhlas dotknutej osoby (chránenej osoby) a IPŠ - Poučenie dotknutej osoby (chránenej osoby).
Oba dokumenty podpísala, obratom poslala naspäť a nazdávala sa, že bude v bezpečí, chránená pred
násilným správaním odporcu.

Dňa 16.4.2024 vydal Okresný súd Pezinok trestný rozkaz, na základe ktorého bol síce odporca uznaný
zo skutkov, ktoré spáchal dňa 16.12.2023 a 07.01.2024 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody a zákaz používania alkoholických nápojov, avšak mu nebol uložený zákaz priblíženia k nej
kontrolovaný technickými prostriedkami. Voči trestnému rozkazu podala navrhovateľka dňa 26.4.2024
odpor, v ktorom namietala, že jej ako poškodenej a teda chránenej osobe nebola poskytnutá ochrana

pred odporcom. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2024.
Odporca bol teda dňa 16.4.2024 prepustený z väzby. Zariadenie varovania blízkosti mu nebolo
poskytnuté. Nakoľko je rodinný dom, v ktorom sa dialo násilie v ich podielovom spoluvlastníctve, mylne
sa navrhovateľka domnievala, že je odporca oprávnený v ňom a s navrhovateľkou naďalej bývať. Po
prepustení z väzby najprv do ich rodinného domu neprišiel, zdržiaval sa na adrese H. I. F. XX, J. K..

Avšak posielal jej veľké množstvo správ, neustále jej telefonoval, čo je veľmi obťažujúce. Dňa 22.4.2024
jej poslal spolu 51 sms správ a 50X jej volal. Uvedené navrhovateľka toho istého dňa nahlásila na
polícii. Následne sa dohodla s jej mamou, že ona bude ďalej komunikovať s odporcom ohľadne ich
maloletého syna a navrhovateľka si telefón zablokuje. Fungovalo to niekoľko dní, následne však začal
byť odporca veľmi nepríjemný aj k jej mame. Z tohto dôvodu navrhovateľka navrhla komunikáciu s

odporcom obmedziť na minimum a ponechať len možnosť mailovej komunikácie vzhľadom na prípadnú
potrebu zdieľať informácie o ich maloletom synovi.Odporca sa do domu vrátil dňa 13.05.2024. Keď jej oznámil, že sa vráti, poprosila ho, aby nepožíval
alkoholické nápoje a aby sa striedali v návštevnosti obývačky. Chcela sa tak vyhnúť ďalším incidentom.
V utorok 14.05.2024 začal odporca hovoriť, že je neschopná matka, že syn mal už dávno spať a bol k nej

vulgárny, vykrikoval, že keď s ním nebude mať sex, tak na ňu neprepíše dom a podobne. Navrhovateľka
mu odpovedala, že na ňu nič prepísať nemusí, bol to jeho nápad. Napokon zobral do ruky pilníkový
nôž, priložil si čepeľ k ruke a povedal, že keď si ním nepôjde ľahnúť, tak ublíži jej a aj sebe. Prosila ho
s plačom, že je unavená a spýtala sa ho, kde si má ísť ľahnúť. Nato sa prebral aj syn, ktorý už spal,
prišiel k nim, pričom povedal vetu: „Tatinko, nechaj maminku" a potom jej odporca povedal, aby niečo

povedala synovi, lebo ublíži aj jemu. Po tomto nabrala všetku odvahu a utekala ku susedovi volať na
políciu, nakoľko jej odporca vzal telefón. Omylom zavolala na číslo 159, nie 158 a tak prišla mestská
polícia. Policajti jej povedali iba toľko, že aby sa s odporcom dohodli, kto opustí nehnuteľnosť, alebo
aby spali každý inde.
Dňa 15.05.2024 sa odporca opäť opil a potom, čo syn zaspal, opäť po nej požadoval sex. Slušne ho
odmietla, načo začal byť vulgárny, mali výmenu názorov, utekala z domu, on išiel za ňou a kričal, že

keď sa teraz nevráti domov, tak podreže syna aj ju, išiel za ňou, utekala smerom k jazeru, potom opäť
opakoval, že sa rozhodla, že nebude mať manžela ani syna. Volala na políciu, prišla policajná hliadka
a odporca zobral do ruky pilníkový nôž s tým, že si ide ublížiť. Policajti na neho kričali s tým, že nech
odloží nôž, lebo na neho vystrelia, ale to na neho nefungovalo, s úsmevom na tvári sa na nich pozeral,
že tak neurobí. Potom sa im ho podarilo nejako sotiť, jeho nôž vypadol na zem a policajti ho na zemi

spacifikovali. Potom mu na mieste povedala policajtka, že má dve možnosti, buď pôjde opäť do väzby
alebo do Pinelovej nemocnice. Odporca si vybral psychiatriu. Počas čakania na záchrannú službu si
chcel zapáliť, tak mu priniesla taštičku, začal v nej hľadať cigarety, pričom z nej vytiahol malý vyklápací
nožík, našťastie si to policajt všimol a snažil sa mu ho vytrhnúť. Na to odporca hovoril, že sa ide podrezať,
snažil sa ísť nožom ku krku a policajti sa mu snažili predmetný nôž vytrhnúť. Toto sa im nepodarilo, tak

odporcovi dali elektro šoky paralyzérom a utlmili ho. Potom prišla záchranná služba a mala ho odviesť
do Ružinova na centrálny príjem. Policajtka povedala, že keď toto všetko urobil, tak je by jednoznačne
mal ísť do Pinelovej nemocnice v Pezinku.
Dňa 16.05.2024 medzi 03:00 a 3:30 zrazu niekto strašne silno búchal na dvere a za nimi stál odporca.
Navrhovateľka sa ho spýtala, že čo tu robí a on odpovedal, že policajti ho prepustili a že ide pešo z

Bratislavy. Po príchode z práce sa išla navrhovateľka informovať na políciu, prečo sa odporca v noci /
ráno vrátil domov, nakoľko mal byť vzatý buď do väzby alebo umiestnený do nemocnice. Policajt na
polícii jej vysvetlil, že službu konajúci psychiater pravdepodobne usúdil, že u neho nie je dôvod na
hospitalizáciu. V čase okolo 19:30 sa navrhovateľka vrátila domov a došlo k hádke ohľadom kľúčov od
auta, nechcela som ich odporcovi dať, nakoľko bol stále pod vplyvom alkoholu. Odporca na ňu zaútočil

päsťami do tváre do oblasti ľavého líca, pričom ju tri alebo štyrikrát zasiahol. Na to utekala z domu
na dvor, nakoľko odporca mal výraz tváre, ktorý navrhovateľka poznala a mala obavu o život. Išiel za
ňou na dvor, nevedela kam má utekať, bola v šoku, tak sa rýchlo vrátila do domu s tým, že zamkne
vchodové dvere a zavolá políciu. Nestihla ich však zamknúť. Odporca sa dobíjal dnu. Na chvíľku odišiel,
tušila , že išiel do domčeka po nejaké náradie. Zrazu cez dvere cítila veľmi silné údery, celé sa triasli.

Strašne sa bála, že dvere už neudrží, tak volala na políciu s tým, nech sa ponáhľajú, že si myslí, že ju
odporca zabije, že už nevydrží dvere dlho držať. Potom odporca pristúpil k sklenenému oknu na boku
domu a aj to začal rozbíjať. Keď navrhovateľka videla, že črepiny idú smerom k nej, utekala do pivnice.
Napokon prišla polícia, prišli ďalšie hliadky, psovod a vyjednávač. Odporcu po štvrtýkrát polícia vykázala
zo spoločného obydlia.

Odporca sa odo dňa 20.05.2024 nachádza opäť vo väzbe na Chorvátskej ulici 5 v Bratislave. Väzba má
však v zmysle príslušných právnych predpisov len dočasný charakter. V zmysle § 79 ods. 3 Trestného
poriadku, má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu, v minulosti už tak aj odporca
žiadal. V prípade podania žiadosti o prepustenie z väzby zo strany obvineného musí súd (ak žiadosti v
prípravnom konaní nevyhovie prokurátor) rozhodovať bez meškania. Obvinený si v prípade zamietnutia

žiadosti o prepustenie z väzby môže túto podať opakovane. Jediným obmedzením podania žiadosti o
prepustenie z väzby je lehota 30 dní, aj to len v prípade, že ide o totožné dôvody na prepustenie z väzby.

Navrhovateľka má dôvodnú obavu o jej zdravie a život, nakoľko bola opakovane vystavovaná zo strany
odporcu slovným a fyzickým útokom, ktoré sa stupňujú. Jeho násilné správanie voči nej sa často deje

pred očami ich štvorročného syna a má negatívny vplyv na jeho vývin a správanie v škôlke, chlapec
sa správa v škôlke tiež pomerne agresívne. Aj znalecké dokazovanie v trestnom konaní preukázalo, že
odporca je alkoholikom.Celá situácia je pre navrhovateľku veľmi náročná a stresujúca, psychicky ju veľmi vyčerpáva, obáva sa o
jej bezpečnosť. Navrhovateľka má strach zo správania odporcu, nevie, čo má po prípadnom prepustení
odporcu z väzby očakávať. Neželá si preto, aby odporca vstupoval do predmetnej nehnuteľnosti, ktorá

je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka si neželá tiež, aby sa k nej odporca približoval.
Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že by sa pod vplyvom alkoholu pokúšal vstúpiť do spoločnej
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia, navrhovateľka navrhuje dodržať 10 metrovú vzdialenosť
a nie 50 metrovú vzdialenosť pre prípad, ak by ich syna odovzdávala niekedy na stretávanie s otcom.
Uvažuje však o tom, že podá na súd vzhľadom na uplynulé udalosti návrh na zákaz styku so synom.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, Policajt je oprávnený vykázať z bytu

alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupuvykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

16. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, Počas vykázania zo spoločného
obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov.

17. Podľa § 27 a ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, vykázanie zo spoločného obydlia

končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd11be) počas vykázania zo spoločného obydlia
sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia
súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar
Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie

neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie

uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia
a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane
osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej

hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek

útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20.Prednariadenímneodkladnéhoopatreniapodľaustanovenia§325ods.2písm.e)CSPpostačuje,ak

je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu ,pri
ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodujednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je

prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

22. Z listinných dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má súd
preukázané, že navrhovateľka a odporca majú v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1
nehnuteľnosť - záhradkárska chata súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela číslo XXXX,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere:70 m2 a na priľahlé pozemky parcela číslo XXXX,
druh pozemku: záhrada, o výmere: 256 m2 , všetko parcely registra „C", zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres: C., obec: C., katastrálne

územie: C..
23. Z rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec zo
dňa 07.01.2024 súd zistil, že odporca bol dňa 07.01.2024 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej
osoby B. C. podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na
dobu 14 dní.

24. Z rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec zo
dňa 16.05.2024 súd zistil, že odporca bol dňa 16.05.2024 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej
osoby B. C. podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
na dobu 14 dní.

25. Kde súd konštatuje, že už len samotné vydanie rozhodnutia o vykázaní osoby zo spoločného
obydlia je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným
spôsobom.

26. Okresný súd Pezinok trestným rozkazom sp. zn. 39T/33/2024- 143 zo dňa 16.04.2024 uznal
odporcu vinným, nakoľko sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom na chránenej osobe, čím spáchal
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, kde mu súd uložil trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil, určil skúšobnú dobu
24 mesiacov.

27. Súd z úradnej povinnosti zistil, že na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. 51P/273/2023 medzi
navrhovateľkou a odporcom konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností

manželov k maloletému synovi, kde je vytýčený termín pojednávania dňa 01.07.2024.
28. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy
spočívajúcej v dopúšťaní sa násilia odporcom. Vo veciach násilia vrátane možného ohrozenia telesnej
a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky. Navrhovateľka

jednoznačne preukázala, že navrhovateľ bol opakovane vykázaný zo spoločného obydlia dňa
07.01.2024, dňa 16.05.2024, a to z dôvodu vulgárneho a násilného správania odporcu pod vplyvom
alkoholu voči navrhovateľke. Navrhovateľka osvedčila aj tú skutočnosť, že pri všetkých útokoch odporcu
voči navrhovateľke bol prítomný aj ich spoločný maloletý syn.

29. Z predložených listín má súd za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila svoje
tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z takto zisteného skutkového stavu
má súd za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany odporcu voči
navrhovateľke,ženemožnopožadovať,abynavrhovateľkazotrvalasodporcomvspoločnejdomácnosti,
a tiež od nej nemožno požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov zo strany

odporcu. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje súd za
potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom
pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy
pomerov), s tým, že trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené. Vzhľadom na uvedené,súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložené opatrenie považuje dôvodné
s ohľadom na možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. (výrok I.)

30.Včastiouloženiepovinnostinepribližovaťsaknavrhovateľkesúdvychádzalz §11Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súd mal
za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v

prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany
odporcu, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave
o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce
na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie
užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel
súd navrhovateľke v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov dostatočne zaručí ochranu integrity.

31. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke, na to,
aby zásah do práv odporcu, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie
účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom

prihliadal na prípadné súdne, trestné konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz
priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými
v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a
Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. (výrok II.)

32. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, t.j. aby odporca
navrhovateľku nekontaktoval písomne, telefonicky, cez sociálne siete, alebo inými prostriedkami,
súd neodkladnému opatrenie v tejto časti nevyhovel. Súd pripúšťa, že síce aj formou písomného,
telefonického či podobného kontaktu (ak by bol využívaný na tieto účely) by mohol odporca zasahovať
do psychickej integrity navrhovateľky a spôsobovať jej stres, ale v prípade komunikácie, ktorú predložila

navrhovateľka, podľa názoru súdu nejde o taký spôsob obťažovania, ktorý by bol pravidelný a
predovšetkýmnatoľkointenzívnyastresujúci,abysúdpovažovalzaopodstatnenéaprimeranétakémuto
návrhuvyhovieť.Svojeskutkovétvrdenianavrhovateľkavtomtosmerenijakonerozviedla,aninedoložila
také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ju odporca obťažuje komunikáciou, ktorá by mohla mať za
následok ohrozenie jej duševnej alebo telesnej integrity. Navrhovateľka predložila výpis zameškaných

hovorov, na ktoré nereagovala, a preto chce navodiť dojem, že odporca jej niekoľkokrát telefonuje.
Dôsledok opakovaných telefonátov je spôsobený tým, že navrhovateľka na dané telefonáty nereaguje.
Z predložených výpisov SMS-komunikácie vyplýva, že daná komunikácia sa týka prebiehajúceho
rozvodového konania, a to najmä starostlivosť o syna, z danej komunikácie nemal súd za preukázané,
že by zasahovala do psychickej integrity navrhovateľky, že by sa jej napríklad vyhrážal, ide o formu

bežnej štandardnej komunikácie medzi partnermi. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol
ako nedôvodný. (výrok III.)

33. S poukazom na ust. § 336 ods. 1 CSP súd uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu
vo veci samej (výrok IV. uznesenia). V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil

navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu proti odporcovi o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, konkrétne špecifikovaným
vo výroku uznesenia. Uvedenú povinnosť uložil súd navrhovateľke vzhľadom na skutočnosť, že
úprava pomerov strán sporu nariadeným neodkladným opatrením v časti uloženého zákazu vstupu
do nehnuteľností je len dočasná, teda nepredstavuje úpravu pomerov trvalú. Nakoľko ustanovenia §

146 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak nedopadajú na prípady, keď sa fyzického alebo psychického
násilia dopustí podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý s ním býva v
spoločnom dome alebo byte, súd prvého stupňa zvážil aj možnosť aplikácie tzv. analógie legis, analogie
zákona na ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že analogiu legis upravuje
ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka a podstatou analógie zákona je, že sa vyskytne faktická

situácia zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, kedy sa tento stav posúdi podľa ustanovení
zákona, ktoré upravuje faktickú situáciu podobnú. V danom prípade by to znamenalo, že ak vylúčenie
podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického
násilia voči spolužijúcemu podielovému spoluvlastníkovi Občiansky zákon nerieši, posúdi sa takýtoskutkový stav v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka (manžela) z užívania spoločného
bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu druhému bezpodielovému

spoluvlastníkovi (manželovi). Týmto spôsobom možno však postupovať len v prípade, že sa jedná o
tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného
bytu, domu, je zákonom neriešená, pretože takúto situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel
na ňu, a preto ju ani v zákone nemohol upraviť. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia
z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo

zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu prvého stupňa sa preto javilo ako neprípustné zasahujúce do ústavou
garantovaného vlastníckeho práva, a preto uložil navrhovateľke podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 2 CSP, nakoľko navrhovateľka bola vo väčšine výrokov úspešná, preto súd jej priznal nárok
na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho

doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh)(§363Civilnéhosporovéhoporiadku).Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.