Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 72Cb/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124324848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6124324848.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: MOKAS, a.s., so sídlom Selešťany 69, 991 06
Záhorce, IČO: 36 006 718, zastúpený: Dávid Štefanka, advokát, Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, IČO:
42182298, proti žalovanému: Víno Levice s.r.o., so sídlom Opavská 26, 831 01 Bratislava, IČO: 35 814
748, zastúpený: PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 863 149, o
zaplatenie 32.456,90 EUR s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné
právo na majetok žalovaného v znení:
„ Súd zriaďuje záložné právo v prospech Žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Žalovaného,
nachádzajúcim sa v okrese Levice, obec Levice, katastrálne územie F., zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX, ako:
- Výrobná hala so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX B. XXXX/XX - všetky druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (dané pozemky nie sú
evidované na listoch vlastníctva),
- Pozemok s parcelným číslom XXXX, o výmere 36 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
a na liste vlastníctva č. XXXX, ako:

- Pozemok s parcelným číslom XXXX, o výmere 42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to
za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu spolu vo výške 32 456,90,- EUR spolu s príslušenstvom,
ktorá vznikla na základe Faktúry č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 30.09.2023 a Faktúry č.
XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 14.11.2023.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Skutkovo a právne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením,
že už v návrhu na vydanie platobného rozkazu a následne v rámci vyjadrenia k odporu jednoznačne
osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Žalovaný
nereklamoval dodávku hrozna a nežiadal zľavu z ceny, či iné zníženie ceny hrozna, ktorej zaplatenie
si v rámci konania uplatňuje žalobca. Žalovaný okrem iného v podanom odpore uviedol, že „ Je
pravdou, že Žalovaný zaslal Žalobcovi dňa 05.05.2024 e-mail, kde opísal, že do druhotnej platobnej

neschopnosti sa dostal z dôvodu nevyplatenia významnej časti dotácie od Pôdohospodárskej platobnej
agentúry a žiadal o splátkový kalendár. Avšak jednalo sa o e-mail, ktorý bol zasielaný viacerým
obchodným partnerom (v texte e-mailu boli menené vždy len niektoré skutočnosti - meno dlžníka a
sumy splátok). Tento e-mail však neznamená, že žalovaný uznáva celú dlžnú sumu uplatnenú zo strany
žalobcu. Predmetný e-mail ani nevylučuje existenciu uskutočnenej reklamácie zo strany žalovaného.
Žalovaný mal za to, že reklamácia bude vyriešená dobropisom o čom chcel naďalej uskutočňovať

rokovania so žalobcom, keďže výšku záväzku z faktúr považuje za spornú.“ Podľa žalobcu je zo
znenia odporu zrejmé, že žalovaný nie je v súčasnosti schopný splácať svoje dlhy, pričom v máji2024 masovo rozosielal maily svojim obchodným partnerom, kde ich žiadal o trpezlivosť z dôvodu
platobnej neschopnosti. Žalobcovi do dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nebola uhradená ani časť dlhu žalovaného, čo preukazuje závažné finančné problémy žalovaného a

ohrozenie exekúcie žalobcu. V zmysle § 326 ods. 1 CSP je teda možne konštatovať, že predpokladmi
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
obavu, že exekúcia bude ohrozená; b) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; c) uvedenie akého zabezpečovacieho opatrenia
sa žalobca domáha. Podľa žalobcu už v rámci konania dostatočne popísal rozhodujúce skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v rámci
sporu. Žalobca dodal žalovanému na základe objednávok tovar - hrozno. Žalobca na základe dodania
dohodnutého tovaru vystavil žalovanému 2 faktúry, ktoré sú zároveň aj dodacím listom s presnou
špecifikáciou dodaného tovaru. Konkrétne ide o faktúry: - faktúra č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená
dňa 30.09.2023 a splatná dňa 14.10.2023 na sumu 48 530,40 EUR; suma k úhrade 25 000 EUR (23
530,40 EUR bolo zo strany žalovaného uhradených) - faktúra č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená

dňa 14.11.2023 a splatná dňa 28.11.2023 na sumu 7456,90 EUR; suma k úhrade 7456,90 EUR. Na
základe vyššie uvedeného žalobca voči žalovanému v súčasnosti eviduje pohľadávky v celkovej výške
32 456,90 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 12 %
ročne z dlžnej sumy. Žalovaný doposiaľ relevantným spôsobom nespochybnil nárok žalobcu. Žalovaný
priznal problémy so splácaním svojich dlhov voči viacerým veriteľom. Žalovaným priznaná neschopnosť

splácania záväzkov môže spôsobiť stav, keď aj následne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci
samej môže stratiť opodstatnenie vo svetle reálnej vymožiteľnosti pohľadávky a teda existuje dôvodná
obava, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bude ohrozená.

3. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

4. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím
opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.

Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

5. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je
obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,

alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia sú : a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť c/

zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

7. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s priloženými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dodal žalovanému na základe objednávok hrozno a vystavil dve
faktúry, a to faktúra č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 30.09.2023 a splatná dňa 14.10.2023
na sumu 48 530,40 EUR; suma k úhrade 25 000 EUR (23 530,40 EUR bolo zo strany Žalovaného
uhradených), faktúra č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 14.11.2023 a splatná dňa 28.11.2023
na sumu 7456,90 EUR; suma k úhrade 7456,90 EUR. Na základe vyššie uvedeného žalobca voči

žalovanému v súčasnosti eviduje pohľadávky v celkovej výške 32 456,90 EUR spolu s príslušenstvom.
Obrana žalovaného spočíva v tom, že mailom zo dňa 18.10.2023 reklamoval u žalobcu dodávku hrozna
z októbra 2023, pričom mu oznámil, že dodané hrozno bolo vo veľmi zlom stave a žiadal o vykonanie
nápravy. Zároveň namietol spornosť dlžnej sumy.

9. V tomto štádiu konania súd oboznamujúc sa s obsahom spisu, návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi má za to, že žalobca nijako nepreukázal
dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza
z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie nevykonáva,
ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ v návrhu musí

osvedčiť také skutočnosti a konanie odporcu, ktoré nasvedčujú takému správaniu ktorého výsledkom
je znižovanie množstva alebo hodnoty jeho majetku alebo iné konanie ktorého výsledkom môže byť
právna nemožnosť alebo neprimeraná obtiažnosť výkonu práva (ohrozenie exekúcie). Žalobca platobnú
neschopnosť žalovaného vyvodzuje z nevyplatenia významnej časti dotácie od Pôdohospodárskej
platobnej agentúry a následnej žiadosti žalovaného o splátkový kalendár voči viacerým jeho obchodným

partnerom. Na základe uvedeného, nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o preukázaných závažných
finančných problémoch žalovaného a ohrození prípadnej budúcej exekúcie. Žalobca neuviedol žiadnu
skutočnosť, ktorá by preukazovala správanie žalovaného spočívajúce v znižovaní hodnoty jeho majetku.
Zároveň žalobca ani nijako neosvedčil, že v prípade žalovaného ide o spoločnosť nachádzajúcu sa v
kríze, resp. o spoločnosť, ktorej hrozí úpadok. Len na základe nevyplatenia dotácie a podania žiadosti o

splátkovýkalendár,zaprocesnejsituácie,kdežalovanýnamietolspornosťvýškydlžnejsumyzfaktúr,nie
je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Súd toho názoru, že žalobca neosvedčil existenciu obavy
z budúceho zmarenia exekúcie, preto jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).