Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5822200221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, D., 3/
J. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, D., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Dušan
Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Pri zdravotnom stredisku 608, 029 51 Lokca, IČO: 47
258 781, proti žalovaným: 1/ L. A., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, F., 2/ E. M., G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom 4 N. O., B. D., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, 3/ P.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J. Q. XXX/X, F., t.č. bytom XXX XXX C. E., D. R. XXXXX, USA, 4/

A. N., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, D., žalovaná 4/ právne zastúpená: Mgr. Igor Palider,
advokát so sídlom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
na odvolanie žalovanej v rade 4/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/8/2022-253 zo
dňa 1. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v rade 1/ až 3/ proti žalovaným v rade 1/ až 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území a obci D., a to KN-E parc. č. 567/1, č. 704, č. 1327, č. 2946, zapísané na LV č. XXXX, KN-E
parc. č. 567/2, č. 941, č. 954, č. 955, zapísané na LV č. XXXX, KN-E parc. č. 956, č. 1328, č. 3225,
zapísané na LV č. XXXX, KN-E parc. č. 1398, č. 2425, zapísané na LV č. XXXX a KN-E parc. č. 1561,
zapísaná na LV č. XXXX, presne opísané vo výroku napadnutého rozsudku, patria v spoluvlastníckom
podiele 86028/141618 účastiny v pomere k celku do dedičstva po poručiteľovi L. B., nar. XX.XX.XXXX,

zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX. Žalobcom v rade 1/ až 3/ proti žalovaným v rade 1/
až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp.zn. D 86/73 zo dňa
27.02.1973 po poručiteľke A. B., G. H., zomrelej XX.XX.XXXX, v rámci ktorého preberateľom majetku
patriaceho do dedičstva sa stal L. B., ktorý bol povinný vyplatiť z dedičstva spoludedičku A. N., G.
B. čiastkou 2 500,- Kčs najneskôr do troch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V bode IV.
uvedeného rozhodnutia je uvedené, že nehnuteľnosti patriace do dedičstva, ktoré sú zapísané na

meno poručiteľky podľa predkomasačného stavu v protokole č. 104, 207, 1597, 1621 a 1624 obce D.,
ktorý stav bol neidentický a na základe tohto rozhodnutia sa mal založiť u EN v SG Dolný Kubín list
vlastníctva a previesť zápis vlastníckeho práva titulom dedenia v prospech L. B., nar. XX.XX.XXXX.
Pokiaľ ide o protokol č. 104 a 207, nehnuteľnosti tam uvedené boli na meno poručiteľky zapísané v jednejpolovici účastiny. V odôvodnení sa okrem iného uvádza, že štátne notárstvo ustanovilo preberateľom
dedičstva dediča L. B., nakoľko spoludedič A. B. mladší prehlásil, že z dedičstva nič nepožaduje, pričom
sa poznamenáva, že majetok patriaci do dedičstva nemohol byť rozdelený medzi viacerých dedičov,

nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 49 Notárskeho poriadku a tiež v rozpore s ustanovením zákona
č. 139/47 Zb., ktorý platil v deň smrti poručiteľky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.02.1974.
Z kúpnopredajných zmlúv evidovaných pod Čd 127/38 bolo preukázané, že L. B. sa stal vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v obci D. pod č. 93 A. I. 1/24 ur. roľa H., r.č. 2-46, 6-90, a to v 1 účastiny
k celku v zmysle zmluvy uzatvorenej s maloletou A. M. ako odpredávateľkou a 1 k celku v zmysle zmluvy

uzatvorenej s A. M. L. ako odpredávateľkou, t.j. jedna polovica. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 8/73,
Nz 9/73 zo dňa 20.01.1973 vyplýva, že A. B. S., nar. XX.XX.XXXX, daroval A. B. ml., nar. XX.XX.XXXX,
nehnuteľnosti zapísané v PKN protokole č. 642, 1309, 1431, 1672 a 37 v obci D. v polovici účasti.
Z notárskej zápisnice sp.zn. N 7/73, Nz 8/73 zo dňa 20.01.1973 vyplýva, že A. B. S., nar. XX.XX.XXXX,
daroval žalovanej v rade 4/ nehnuteľnosti v PKN vložke č. XXX v meste F. pod A I., r.č. 2-32 v 1 účasti. Zo
znaleckého posudku č. 1/2019 zo dňa 15.01.2019 znalca Ing. Jozefa Revaja vyplýva, že na celkovom

majetku, ktorý je vykomasovaný v prospech A. B. st. vedeného v komasačnom hárku 030, resp. na LV
č. XXXX v katastrálnom území D., sa A. B. ml. vedený v PK protokole č. 37 pod B17 v jednej polovici
podieľal podielom 55590/141618, L. B. vedený v PK protokole č. 93 pod B17 v polovici podieľal podielom
29987/141618, A. B., G. H. vedená v PK protokole č. 104 pod B16 v polovici sa podieľala podielom
21172/141618 a A. B., G. H. vedená v PK protokole č. 207 pod B12 v polovici sa podieľala podielom

34869/141618. Z vykonaného dokazovania a pripojeného spisu sp.zn. 3C/312/2008 bolo preukázané,
že komasácia, ktorá prebehla v katastrálnom území D., nebola v roku 1946 ukončená. Rozsudkom
Okresného súdu Námestovo č.k 5C/279/2015-350 zo dňa 26.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 8Co/131/2020-490 zo dňa 28.09.2021 bolo určené, že A. B. ml. je spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie D. v podiele 55590/141618,

ktorý podiel zodpovedá nehnuteľnostiam zapísaným v PK protokole č. 37.

Právne vec posúdil v zmysle ust. 123, § 129 ods. 1, § 132 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), § 13
zákona č. 293/1992 Zb. Uzavrel, že jedná sa o určovací žalobný petit a žaloby sa domáhali v zmysle ust.
§ 137 písm. c) CSP, preukázali naliehavý právny záujem na danom určení, ktorý odôvodňovali tým, že

vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam svedčí ku dňu smrti ich právnemu predchodcovi
L. B., a teda pozitívnym určením v prejednávanej veci majú možnosť nadobudnúť nehnuteľnosti v rámci
dedičského konania do ich vlastníctva. Zároveň bol splnený aj okruh účastníkov, nakoľko sú nimi všetci
právni nástupcovia po zomrelom A. B. S., ktorý je na listoch vlastníctva evidovaný ako podielový
spoluvlastník v podiele 86028/141618, čo bolo preukázané aj z dedičských konaní sp.zn. D 825/92,

D 86/73, D 158/02, 2D 99/2012 a 7D 513/2021.
Medzi stranami nebolo sporné, že A. B. st. je na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX (pôvodne
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX) zapísaný na základe komasácie, ktorá prebiehala v obci
D. v roku 1946. Ako konštatoval súd v právoplatných rozhodnutiach vo veciach sp.zn. 3C/312/2008
a sp.zn. 5C/279/2015, predmetná komasácia nebola nikdy ukončená a preto nemohol A. B. st.

nehnuteľnosti v komasačnom stave platne nadobudnúť. Bolo preukázané, že L. B. – právny predchodca
žalobcov nadobudol podiely v PK protokole č. 93, katastrálne územie D. na základe kúpnych zmlúv
evidovaných na Okresnom súde v Trstenej pod Čd 1027/38 a podiely v PK protokole 104 a 207 na
základe dedičského konania sp.zn. D 86/73 po poručiteľke A. B., G. H.. V zmysle znaleckého posudku
č. 1/2019 predstavoval podiel L. B. na vykomasovanom majetku LV č. XXXX spolu 86028/141618,

a to podiel 29987/141618 (PK protokol č. 93), podiel 21172/141618 (PK protokol č. 104) a podiel
34869/141618 (PK protokol č. 207). Kúpne zmluvy, ktorými právny predchodca žalobcov L. B. nadobudol
nehnuteľnosti v PK protokole č. 93, neboli zo strany žalovaných spochybnené, preto v tejto časti
považoval žalobu za dôvodnú.
Bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či L. B. platne nadobudol podiely k nehnuteľnostiam zapísaným

v PK protokole 104 a 207, pričom dospel k záveru, že tieto právny predchodca právne nadobudol
a v čase smrti bol ich vlastníkom. Dňa 27.02.1973 došlo k prejednaniu dedičstva po zomrelej A. B.,
G. H., ktorého účastníkmi boli všetci dedičia, teda právny predchodca žalobcov v zastúpení A. B. st.,
ako aj žalovaná v rade 4/. V zmysle predmetného rozhodnutia sa preberateľom majetku patriaceho
do dedičstva stal L. B. s povinnosťou vyplatiť spoludedičku A. N. čiastkou 2 500,- Kčs. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 13.02.1974. Pokiaľ žalovaná v rade 4/ namietala, že rozhodnutie D 86/73
obsahuje ustanovenia zákona, ktoré sa nevzťahovali na prejednanie dedičstva, tak v zmysle § 565
ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník sa pri dedení použije právo platné v deň smrti
poručiteľa. Uvedenú zásadu prebral aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý ju v časeprejednania dedičstva zakotvil v § 503 ods. 1. K prejednaniu dedičstva došlo v roku 1973, avšak
A. B., G. H. zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda na prejednanie dedičstva sa vzťahovali platné zákony
v roku 1953. Žalovaná v rade 4/ namietala platnosť rozhodnutia D 86/73 aj z dôvodu, že zápisnica

z prejednania dedičstva bola mechanicky upravená a nezhoduje sa s rozhodnutím o dedičstve. V tejto
súvislosti však neuniesla dôkazné bremeno. Je pravdou, že v zápisnici je vyškrtnutá časť, v zmysle
ktorej mala dediť aj žalovaná v rade 4/, avšak nebola preukázaná pravdivosť tvrdení žalovanej 4/, že
sa tak stalo až po tom, ako bolo dedičstvo prejednané a o uvedenom nemala vedomosť. Poukázal
na dlhotrvajúce súdne spory medzi stranami sporu týkajúcich sa sporných pozemkov, kedy počas cca

30 rokov žalovaná v rade 4/ uvedenú skutočnosť ani raz nenamietala. Preto má za to, že sa jedná
o účelovú obranu žalovanej 4/, poukazujúc pritom na jej protichodné tvrdenia aj v prejednávanej veci,
kedy táto na pojednávaní 14.12.2022 sama uviedla, že pokiaľ išlo o dedičské konanie, A. B. st. chcel,
aby sa dedičom po ich matke stal L. B., a to z dôvodu, že tento nadobudol časť pozemkov už kúpnymi
zmluvami a chcel, aby to bolo vcelku. Rovnaké tvrdenia uviedla pred súdom aj v iných konaniach, a to
sp.zn. 3C/312/2008 a 5C/279/2015, ale aj v konaniach vedených pred Okresným súdom Dolný Kubín

sp.zn. 7C 267/1996, dokonca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 18.02.2008 uviedla, že:
„Pri dedičskom konaní po A. B., rod. H., ktoré prebiehalo u ŠN v D. Kubíne pod č. D 86/73, došlo
ku dedičskej dohode medzi spoludedičmi tak, že dedičstvo preberie L. B., a to z dôvodu, že tento
majetok, ktorý tvoril ako samostatnú poľnohospodársku usadlosť, mohol podľa vtedy platných právnych
predpisov prevziať len jeden z dedičov s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov.“ Napriek tomu na

pojednávaní 01.08.2023 zmenila svoju výpoveď a uviedla, že na pojednávaní v roku 1973 (poznámka
súdu – pri prejednaní dedičstva) nadobudli poľnohospodárske pozemky obaja s bratom L., ona protokol
207 a on protokol 104. Za bezvýznamnú nemožno opomenúť ani skutočnosť, že dedičský spis sp.zn.
D 86/73 bol pripojený a oboznámený aj v konaní sp.zn. 3C/312/2008, a to na pojednávaní 07.11.2012,
kedy žalovaná nenamietala nepravdivosť rozhodnutia D 86/73. Preto bez bližšieho dokazovania nebolo

v možnostiach súdu bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že k zmene zápisnice nedošlo pri prejednaní
dedičstva za účasti všetkých dedičov, ale až následne. Čo sa týka poplatku, ktorý žalovaná v rade
4/ uhradila za prejednanie dedičstva po zomrelej A. B., rod. H. v zmysle dedičského rozhodnutia
D 86/73, jej mala byť zo strany L. B. ako preberateľa majetku patriaceho do dedičstva vyplatená suma
2 500,- Kčs, z ktorej sumy bol následne vypočítaný a dňa 20.01.1974 vyrubený poplatok 225,- Kčs.

Uvedené vyplýva konkrétne z rozhodnutia o vyrubení notárskeho poplatku. Okrem toho, z vyjadrení
žalovanej v rade 4/ mal preukázané, že táto mala vedomosť o tom, že v čase smrti A. B., rod. H. zákon
umožňoval nadobudnúť dedičstvo len jednému dedičov. Preto nemožno konštatovať, že rozhodnutie
odporovalo dohode dedičov, ktorú prezentovali v rámci predbežného prejednania dedičstva. Napokon,
žiaden z dedičov sa doposiaľ nedomáhal jeho zmeny alebo obnovy konania a ako žalovaná v rade 4/ na

pojednávaníuviedla,rozhodnutiebolovkatastrinehnuteľnostízapísanévroku1981,tedamalamožnosť
sa s ním v prípade, ak jej nebolo doručené, oboznámiť a namietať jeho platnosť.
K námietke žalovanej v rade 4/, že by bolo nespravodlivým vzhľadom na právnu úpravu dedenia
v čase smrti poručiteľky, aby dedičstvo nadobudol len jeden dedič, súd uvádza, že zmiernenie krívd
vzniknutých v dôsledku platnosti zákonov platných v čase smrti poručiteľky, reflektoval práve zákon č.

293/1992 Zb., ktorý v § 13 zakotvil oprávnenej osobe právo žiadať od povinnej osoby vyrovnanie svojho
dedičského podielu v prípade, ak pri vyporiadaní dedičstva došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych
alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky
vužívanísocialistickejorganizáciepodľaosobitnýchpredpisovadošlotýmkzníženiupodielovostatných
dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov. Išlo o osobitný nárok, ktorý bolo možné

uplatniť v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote do 30. júna 1993. Žalovaná v rade 4/ túto možnosť
nevyužila. Napriek tomu, že žalovaná 4/ tvrdila, že o uvedenom zákone nemala vedomosť, podala
14.07.1993 u notára návrh na vydanie osvedčenia o držbe podľa § 2 ods. 1 zák.č. 293/1992 Zb. Ako
veľmi pravdepodobné sa javí, že snahou A. B. st. bolo vyporiadať svoje deti, teda aj žalovanú 4/
spravodlivo, keď po dedičskom konaní po nebohej A. B., rod. H. daroval 20.01.1973 A. B. ml., ako

aj žalovanej 4/ pozemky, a to žalovanej 4/ na základe zmluvy spísanej notárskou zápisnicou N 7/73,
Nz 8/73. Dodal, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným v konaní sp.zn. 5C/279/2015, keďže sa
nejedná o vyššiu súdnu autoritu, o to viac, že súd nie je viazaný odôvodnením rozsudku, ale výrokom.
V predmetnom konaní nebolo určené, že by žalovaná 4/ bola vlastníčkou sporných pozemkov v na ňu
pripadajúcom podiele. V tomto konaní rovnako súd dospel k záveru, že L. B. bol v zmysle dedičského

konania vlastníkom aj PK protokolov č. 104 a 207 a nebolo by preto spravodlivé z pohľadu žalobcov ako
jeho právnych nástupcov, aby nenadobudli majetok, ktorý v čase smrti vlastnil ich právny predchodca.
O to viac, keď žalovaná v rade 4/ mala možnosť domáhať sa nápravy v zmysle vyrovnania dedičských
podielov, čo neurobila. Nespochybňuje, že žalovaná 4/ užívala pozemky na základe ústnej dohody s A.B. S., tieto jej však boli dané do užívania, čo nie je nadobúdací titul, pričom žalovaná 4/ mala vedomosť
o tom, že L. B. nadobudol dedičstvo po ich matke a toto až do 01.08.2023 nespochybnila. Napokon,
A. B. st. nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PK protokole č. 104 a 207, čo znamená, že ich

nemohol darovať, resp. previesť niečo, čo mu nepatrí.
Pokiaľ ide o návrh žalobcov na zmenu žaloby, ktorý učinili na pojednávaní 01.08.2023, mal za to, že
nešlo o zmenu, ale o jej špecifikáciu, ku ktorej došlo z dôvodu vydania uznesenia sp.zn. 7D/513/2021 po
poručiteľoviA.B.ml.,keďpodieltohtoporučiteľaknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXXnadobudli
jeho právni nástupcovia – žalovaní v rade 1/ až 3/, z ktorého dôvodu došlo k rozdeleniu pozemkov

v zmysle dedičskej dohody a ich zápisu na nové listy vlastníctva.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v rade 4/ z dôvodov v § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé a nedostatočne odôvodnené čo

do námietok žalovanej k nezákonnosti dedičského rozhodnutia D 86/73 z 27.02.1973 po jej matke A.
B., rod. H., pričom jej odopiera priznanie jej dedičského nároku k sporným nehnuteľnostiam, ktorého
sa doteraz žiadnym úkonom a pred žiadnym orgánom nevzdala. Súd sa nedostatočne vysporiadal
so zásadnými rozpormi, ktoré preukázala súdu, a to neprípustný dodatočný prepis a zmenu obsahu
dedičskej dohody, kde pozostalosť preberali ona a jej brat L. B.. O nekonzistentnosti obsahu mechanicky

a dodatočne zmenenej zápisnice č. D 86/73 v posledných troch riadkoch prvej strany svedčí aj samotný
obsah druhej strany zápisnice. Tento obsah druhej strany nebolo možné pozmeniť, nakoľko obsahuje
podpisy dedičov a vyhlásenie, že sa vzdávajú práva podať odvolanie. Osobitne je dôležité poukázať
na skutočnosť, že na druhej strane notárskej zápisnice je zakotvené riešenie poplatkovej povinnosti
a to tak, že toto úplné súhlasí s neprepísaným textom posledných troch riadkov prvej strany zápisnice.

Z úpravy zákona č. 24/1964 Zb. v § 11 vyplýva, že poplatok sa vyberá za nadobudnutie majetku dedením
a za iné bezodplatné nadobudnutie majetku úmrtím občana. Ak by notár počas prejednania pozostalosti
vzhliadol na skutočnosť, že nehnuteľnosť nemôže odovzdať obom dedičom, ale len jednému, o tejto
skutočnosti mal aj povinnosť upovedomiť dedičov a mal sa pokúsiť v súčinnosti s MNV v D. o určenie
jedného vhodného dediča. Notár žiadne takého úkony nevykonal, dokonca mal v spise stanovisko MNV

D., že pozostalosť má odovzdať A. B.. Nikde v zápisnici nie je uvedené, že notár prihliada v konaní
na úpravy zákona č. 139/1947 Zb. Navyše, v osobe dediča L. B. nemal konajúci notár ani odporučenie
MNV D., ako to vyžadovala právna úprava, a ani neprebehlo dohodovanie medzi dedičmi, ako to vyplýva
z § 4 zák.č. 139/1947 Zb. Uvedené svedčí o neprípustnej svojvôli a nezákonnosti celého vydaného
rozhodnutia. Je presvedčená, že súd mal aj s prihliadnutím na platnú úpravu Občianskeho zákonníka č.

141/1950 Zb. o posudzovaní právnych úkonov prijať záver, že logickým výkladom celého textu dedičskej
zápisnice bolo odovzdanie dedičstva obom dedičom a títo ho svojimi podpismi aj s akceptovaním
rovnakej poplatkovej povinnosti prevzali. Pokiaľ jej bolo vytýkané, že rozhodnutie nenapadla už dávno
opravným prostriedkom, tak uviedla, že jej dedičstvo v konaní D 86/73 odovzdané bolo a riadne
ho prevzala. Dlhé desaťročia sa k tomuto rozhodnutiu nedostala, lebo aj podľa obsahu notárskej

zápisnice ani nemalo byť doručované a o obsahu sa dozvedela po niekoľkých desaťročiach. Pokiaľ bolo
poukazované, že na dedičské konanie sa mal správne aplikovať zákon č. 139/1947 Zb., tieto závery
sú v značnej miere sporné. Je nepravdepodobné, aby pod všeobecnú zásadu, že pri dedení sa použije
právo platné v deň smrti poručiteľa, sa mala v roku 1973 aplikovať špeciálna úprava zákona č. 139/1947,
ktorý bol 01.04.1964 zrušený. Aj za jeho účinnosti však nebola vydaná vykonávacia vyhláška na jeho

plné naplnenie, ako to vyplývalo z § 1 ods. 6. Navyše, ak by mal uvedený zákon notár aplikovať,
musel by postupovať v zmysle § 4 hľadaním dohody dedičov, pričom notárska zápisnica postráda
akúkoľvek zmienku o riešení postupu v zmysle § 4 citovaného zákona. Teda preukázala, že fakticky bola
svojvoľným dodatočným zásahom neznámej osoby do obsahu dedičskej dohody úplne ako dedička,
ktorá prijala majetok z protokolu č. 207, úplne o tento majetok pripravená nezákonným rozhodnutím.

Štátne notárstvo podľa § 38 Notárskeho poriadku vykonáva medzi dedičmi také vyporiadanie, že
preberateľom poľnohospodárskych nehnuteľností patriacich do dedičstva, zapísaných v protokole
č. 104 obec D., ustanovuje dediča L. B. a preberateľkou ostatných poľnohospodárskych nehnuteľností
zapísaných v protokole č. 207 obce D. ustanovuje dedičku A. N., rod. B. bez povinnosti vzájomnej
výplaty z dedičstva. Uvedené rozhodnutie vyhlásil notár v prítomnosti dedičov, a teda bol ním viazaný.

Poukázala na ust. § 39 a § 40 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve, na vyjadrenie Obce D., že
ide o poľnohospodársky závod a tento navrhuje za preberateľa dedičstva A. B., pričom neuviedol, či
staršieho alebo mladšieho. Napriek odporúčaniu MNV D. notár určil za preberateľa poľnohospodárskeho
záväzku úplne inú osobu, ako navrhovali všetci dedičia, dokonca obaja, tak otec A. B., ako aj synA. B., pred notárom vyhlásili, že nechcú byť ustanovení za preberateľov dedičstva a navrhujú, aby
bolo odovzdané L. B. a A. B.. Teda notárovi v čase spisovania zápisnice bolo zrejmé, že už dávno po
smrti poručiteľky došlo k rozdeleniu poľnohospodárskeho podniku v prospech oboch dedičov a tento

už neviedol dedičov k súčinnosti s MNV D. v zmysle úpravy § 40 Notárskeho poriadku k dohode, ktorý
dedič prevezme poľnohospodársky podnik. Je presvedčená, že notár nebol oprávnený bez prítomnosti
dedičov a dodatočne s časovým odstupom úplne zmeniť obsah zápisnice a dedičku A. N., ktorá
bola spokojná s pôvodným rozhodnutím, kde nadobudla majetok v protokole č. 207, pripraviť formou
neskoršej zmeny z vyškrtnutia textu pôvodnej zápisnice. Citovali ust. § 110, § 114, § 509, § 510 a § 511

zákona č. 141/1950 Zb. O dodatočnom a neskoršom zásahu do obsahu zápisnice svedčí skutočnosť,
že vyškrtnutie pôvodného textu tzv. medzerovníkom na písacom stroji je vykonané nepresným vsunutím
listiny zápisnice do valca písacieho stroja a medzerovníkom vykonané vyškrtnutie v posledných troch
riadkoch zápisnice je nepravidelné. Svedčí o tom aj pokračujúci text zápisnice o dedičských poplatkoch,
že ich majú hradiť v rovnakých čiastkach. Súd prvej inštancie nepodrobil po riadne sformulovaných
námietkach žalovanej 4/ dedičské rozhodnutie skúmaniu, či z hľadiska zákonnosti toto rozhodnutie

zodpovedá požiadavke platnosti a určitosti právnych úkonov. Vyhol sa jednoznačnému záveru pri
posúdení obsahu textu notárskej zápisnice bez škrtania textu a obsahu textu samotného dedičského
rozhodnutia. Poukázal na ust. § 41 zákona č. 141/1950 Zb., ktorý hovorí, že právny úkon, pre ktorý zákon
alebo dohoda strán vyžadujú písomnú formu, pôsobí od podpisu strán, podpisy nemusia byť na tej istej
listine. Preto podpisom všetkých dedičov na zápisnici títo vyjadrili vôľu rozdeliť majetok poručiteľky A. B..

Išlo o tak zásadné pochybenie notára a rozhodnutie je potrebné vyhodnotiť ako nezákonné a neplatné.
Naprotitomutvrdí,žejejnikdynebolonáslednépozmenenérozhodnutiedoručované,atedarozhodnutie
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí neobsahuje informáciu
o doručení rozhodnutia jej osobe. Nikoho nemožno pripraviť o jeho právo dediť po svojich právnych
predchodcoch. Bolo preukázané, že žalovaná 4/ od roku 1963 po vydaji prevzala od rodičov sporné

nehnuteľnosti v rozsahu jednej tretiny podielu z celého rodičovského majetku a hneď po prevzatí tohto
majetku sama vo vlastnom mene plnila z tohto majetku všetky kontingenty. V roku 1963 došlo k zániku
pôvodného poľnohospodárskeho podniku jej otca a matky a tento bol už rozdelený na tri samostatné
poľnohospodárske podniky. Preto v čase dedičského konania a spisovania zápisnice ani neboli dané
zákonné podmienky pre údajné uplatnenie zákona č. 139/1947 Zb. na svojvoľné dodatočné pozbavenie

žalovanej 4/ jej dedičských práv. Žalovaná ako aktívna roľníčka bola spôsobilá na prevzatie určitej časti
pozostalosti. Nerešpektovanie jej dedičských nárokov po matke by odporovalo princípu všeobecnej
spravodlivosti, a že takýmto spôsobom sa už v konaní okresného súdu sp.zn. 5C/279/2015 jej námietky
premietli do rozhodnutia, keď súd akceptoval jej dôvody a nevyhovel v celom rozsahu vzájomnému
návrhu súčasných žalobcov v rade 1/ až 3/. Nesúhlasí so záverom, že mohla využiť postup podľa § 13

zákona č. 293/1992 Zb., nakoľko sa na jej prípad predmetné ustanovenie nevzťahuje, nakoľko sa to
dotýkalo iba pozemkov v užívaní socialistickej organizácie. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ žalovaná poukazovala, že aj keď v čase smrti platil
zákon č. 139/1947 Zb., predmetom dedenia bola poľnohospodárska pôda vo výmere 5 hektárov, podľa

predkomasačného stavu v hodnote 5 000,- Kčs, teda predmetom dedenia nebol taký celkový súbor
poľnohospodárskych pozemkov, ktoré by umožňovali jeho rozdelenie na dvoch dedičov, ktorí by tým
pádom nadobúdali súbor pozemkov o celkovej výmere 2,5 hektára, čo by odporovalo § 1 ods. 1 zákona
č. 139/1947 Zb. Ak dohoda dedičov tejto úprave odporovala, dával citovaný zákon v § 1 ods. 5 právomoc
súdu autoritatívne vykonať rozdelenie pozostalosti, a to podľa predpisov tohto zákona. Preto štátny

notár nijakým spôsobom neporušil zákon. Nakoľko dohoda dedičov odporovala zákonu, rozhodol vo
veci autoritatívne štátny notár, ktorý podľa pravidiel daných citovaným zákonom vzhľadom na výslovne
vzdanie sa dedičského nároku zo strany pozostalého manžela A. B. st. a syna A. B. ml., pristúpil
v zmysle pravidla daného v § 5 ods. 1 písm. a) k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva L. B.. Uvedené
napokon konštatuje štátne notárstvo aj v odôvodnení dedičského rozhodnutia. Nie je dôvodná ani

námietka žalovanej 4/ ohľadom jej nevedomosti o tomto rozhodnutí, čo vylučujú jej skoršie výpovede
v iných súdnych konaniach. Ani tvrdenie, že jej nikdy nebolo dedičské rozhodnutie doručené, nie je
pravdivé, keď súd si vyžiadal zo štátneho archívu kópiu spisu D 86/73, ktorý mu však opomenul zaslať
aj doručenky, ktoré sa v tomto dedičskom spise nachádzajú. V nadväznosti na uvedené vyžiadal si
zástupca žalobcov 19.10.2023 kópie doručeniek v spise D 86/73, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie

o dedičstve bolo, okrem iných, aj žalovanej v rade 4/ doručené 28.01.1974 a v tom istom dni bolo
doručené aj všetkým ostatným spoludedičom. Uvedené zodpovedá aj dátumu právoplatnosti uznesenia
odedičstve.Žalovaná4/nepodalaodvolanievočirozhodnutiuodedičstveaaninevyužilamožnosť,ktorújej dal zákon č. 293/1992 Zb., teda požiadať nadobúdateľa dedičstva o vyrovnanie dedičských podielov.
Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaná v rade 4/ v replike vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov uviedla, že tvrdenie žalobcov

považuje za účelové a nepravdivé a zotrváva na svojom tvrdení, ktoré preukazuje aj obsah zápisnice
v dedičskom konaní. Žalovanej takto samotné rozhodnutie doručované nebolo a nemalo podľa dohody
byť doručované. Rovnako už podľa obsahu dohody dedičov sa všetci dedičia vzdali práva podať
voči nemu odvolanie. Je presvedčená, že obsah spisu D 86/73 vykazuje zjavné dodatočné zásadné
pozmenenie obsahu dedičskej dohody dedičov v jej neprospech. Takéto rozhodnutie vykazuje znaky

zmätočnosti a nezákonnosti. Vyrovnania dedičských podielov sa nemohla na základe citovanej úpravy
domôcť, ktorý riadne ako dedička prevzala v konaní D 86/73, nakoľko tento sa vzťahoval na iné prípady.
Zotrvala na svojich odvolacích argumentoch, ako aj odvolacom návrhu.
5. Žalovaná v rade 3/ sa k odvolaniu vyjadrila, že nechce pokračovať v tomto konaní a v roku 1973
zakladali družstvo v D., z ktorého dôvodu jej dedo A. B. st. zvolal svoje deti, aby sa pojednali o majetku
a bol zúčastnený aj notár F. T.. A. B. st. už potom nevlastnil žiaden majetok. Darovaciu zmluvu jej otca

A. B. ml. vpísali do katastra ako list vlastníctva č. XXXX, ktorý bo vyškrtnutý a prešlo 50 rokov, pričom
jej otec zomrel a nedožil sa svojho vlastníctva po otcovi a prosí vyriešiť duplicitu.
6. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že nechce byť už zaťahovaná do súdnych sporov. Oni po svojom otcovi
A. B., nar. XXXX, zomrelom v r. XXXX, už dedili jeho čiastku a tieto čiastky sú A. N. a dedičov po L. B..
Nechce, aby pokračovali ďalej v súdnych sporoch a aby ich uvádzali, ani na platení súdnych trov. Ako

tvrdí žalovaná 4/, že od roku 1963 plnila záväzky a dane, to nie je pravda, lebo pole užívali spoločne,
vtedy ho ešte vlastnil ich otec A. B. S.. To, že pole užívali, bolo povedané ústne, že obrábali určité časti.
V roku XXXX zomrela ich matka A. B. a jej pole bolo pri komasácii komasové spolu s jej mužom A. B.
st. Až v roku 1973, keď zakladali družstvo, vtedy A. B. st. ich zavolal, kde boli všetci, aj notár F. T., ktorý
to spisoval a zmluvy sa zhotovili v Dolnom Kubíne pri notárovi N.. Preto nerozumie, prečo len jej otec

má darovaciu zmluvu a ostatní sa odvolávajú na dedičstvo. Nevie, prečo sa berie pozemno-knižný stav,
keď tu prebehla komasácia, síce nebola dokončená, ale ľudia vošli do držby pozemkov.

7. Žalovaná v rade 2/ uviedla, že rodičia ich vždy informovali ohľadne tohto skresľujúceho súdu, ktorý
viedla A. N., sestra ich otca a ktorá tvrdila, že od roku 1963 platila dane, pričom ich v tom čase platil

starý otec A. B. S., ktorý bol majiteľom týchto pozemkov. A. B. st. jej ich dal užívať v tom čase iba ústnym
súhlasom v rodine, aby to zatiaľ užívala, ale nič viac. Keďže ich matka A. B., G. H. zomrela v roku XXXX,
jej pole bolo s jej mužom dané spolu. Keď sa zakladalo družstvo v roku 1973, tak vtedy dedo A. B.
st. zvolal svoje deti – L. B., A. B. A.. a A. N., G. B. a notára F. T., ktorý spísal a vyhotovil zmluvy pri
v tom čase pánovi notárovi N.. Preto nechápe, prečo sa dedičstvo jej otca A. B. A.. neregistruje ako

právoplatné na jeho meno, keďže A. B. S. rozdelil jeho deti právne, ako to uznal za vhodné a tiež pri
plnom vedomí a vôli pre ich budúcnosť. Nevie, prečo sa berie do úvahy pozemno-knižné usporiadanie,
keď v obci prebehla komasácia, ktorá tiež nebola dokončená, avšak ľudia vošli do držby pozemkov.
Žalovaná v rade 2/ zároveň podala odvolanie voči rozsudku, avšak mailovou formou, ktorú v lehote 10
dní nedoplnila v listinnej podobe. Preto odvolací súd postupoval v zmysle § 125 ods. 2 CSP (Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.) a na predmetné odvolanie neprihliadal a ani žalovanú v rade 2/ nevyzýval na jeho
doručenie.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
(žalovaná v rade 4/) proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 359, § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).10. Žalovaná 4/ v odvolaní namietala, že dedičské rozhodnutie sp.zn. D 86/73 po poručiteľke A. B.,
rod. H. je nezákonné rozhodnutie z dôvodu zásahu do zápisnice, kde došlo k dohode dedičov a jednak

z dôvodu, že jej toto nebolo nikdy doručené. Na č.l. 198-210 sa nachádza fotokópia dedičského spisu
zo Štátneho archívu v Žiline, pracovisko Dolný Kubín, obsahom ktorého je originál rozhodnutia D
86/73 zo dňa 27.2.1973, v ktorom bolo v zmysle 39 ods. 3 notárskeho poriadku vykonané medzi
dedičmi vyporiadanie, že preberateľom majetku ustanovuje L. B. (právneho predchodcu žalobcov),
ktorý je povinný vyplatiť z dedičstva spoludedičku A. N. v sume 2.500 Kčs najneskôr do 3-och rokov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkami výkonu rozhodnutia, avšak s tou podmienkou,
že v prípade ak do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia budú poľnohospodárske pozemky
združenédozaložiťsamajúcehoJRDvD.výplataztýchtopoľnohospodárskychnehnuteľnostínemábyť
preberateľom dedičstva vyplatená a v prípade ak niektorý z poľnohospodárskych pozemkov patriacich
do dedičstva bude v budúcnosti vyvlastnený pod štátnu, družstevnú, poťažne individuálnu bytovú
výstavbunáhradazataktovykúpený,poťažnevyvlastnenýpozemokmábyťvyplatenádedičomL.B.aA.

N. v rovnakých čiastkach. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že preberateľom dedičstva ustanovil
L. B., nakoľko spoludedič A. B. mladší prehlásil, že z dedičstva nič nepožaduje, pričom sa poznamenáva,
že majetok patriaci do dedičstva nemohol byť rozdelený medzi viacerých dedičov, nakoľko by to bolo
v rozpore s ustanovením § 49 not. por. a tiež v rozpore s ustanovením zákona č. 139/47 Zb., ktorý
platil v deň smrti poručiteľky. Na konci originálu tohto rozhodnutia sa nachádza referát pre kanceláriu,

že uznesenie má byť doručené A 1 – 3, pričom zo zápisnice o prejednaní dedičstva vyplýva, že tohto
sa zúčastnil A. B. S., ktorý zároveň zastupoval L. B., A. B. ml. a A. N.. Z predmetného je možné
konštatovať, že rozhodnutie bolo žalovanej 4/ doručované a nasvedčujú tomu aj doterajšie vyjadrenia
samotnej žalovanej 4/ v iných konaniach, keď uvedenú skutočnosť nikdy netvrdila a sama potvrdila, že
L. B. prevzal celý majetok podľa vtedajšej právnej úpravy a ona užívala z toho 1/3-nu, tak ako na to

poukazoval vo svojom odôvodnení aj súd prvej inštancie. Žalovaná 4/ namietala pozmenenie zápisnice
z prejednania dedičstva, čomu má nasvedčovať aj druhá strana tejto zápisnice, kde sú ich podpisy
akonštatujesatam,žededičsképoplatkybudúznášaťdedičiaL.B.aA.N. vrovnakýchčiastkach,avšak
rozhodnutie má byť doručené len L. B., ktorý zodpovedá za zaplatenie celého dedičského poplatku.
Avšak z dedičského spisu vyplýva, že následne bol vyrubený dedičský poplatok L. B. a A. N. odlišne,

a to podľa rozhodnutia o dedičstve, keď L. B. bol vyrúbený poplatok vo výške 460 Kčs a A. N. vo
výške 225,- Kčs, rozhodnutie bolo doručené obom, a z tohto rozhodnutia už musela mať vedomosť,
že sa nerozhodovalo v súlade s uvedenou zápisnicou. Z daného tiež vyplýva, že v dedičskom konaní
sa ďalej nepostupovalo v zmysle uvedenej zápisnice (keď aj rozhodnutie o vyrubení poplatku nebolo
rovnaké a nebolo doručované iba L. B.). Žalovaná 4/ teda náležite nepreukázala, že jej rozhodnutie

o dedičstve nebolo doručené. Pokiaľ žalobcovia k vyjadreniu k odvolaniu pripojili kópie doručeniek (č.l.
288) vykonané na žiadosť ich právneho zástupcu Štátnym archívom Žilina, pracovisko Dolný Kubín dňa
19.10.2023 (po rozhodnutí súdu prvej inštancie) odvolací súd k tomu neprihliadal, nakoľko ide o novoty
v odvolacom konaní a nejedná sa o výnimku stanovenú v § 366 CSP. Odvolací súd dospel k záveru,
že vykonanie týchto dôkazov ani nebolo nutné s poukazom na vyššie konštatované a žalovaná 4/

nepreukázala, že v dedičskom konaní v rámci riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku
dosiahla zmenu tohto právoplatného dedičského rozhodnutia.
11. K pozmeneniu zápisnice o prejednaní dedičstva nebolo vo veci preukázané, kedy malo dôjsť
k zásahu do tejto zápisnice (či už počas tohto spisovania alebo následne) a odvolací súd navyše
dodáva, že v tomto konaní ani nie je možné uvedeným sa zaoberať, nakoľko nie je opravným súdom

tohto dedičského konania. Žalovaná 4/ sa tohto mohla domôcť v rámci riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov v dedičskom konaní.
12. Otázka, kto bude dedičom po poručiteľovi, ide o otázku, ktorú patrí zodpovedať v konaní
o dedičstve. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté v dedičskom konaní, nie je rozhodujúce, či v právoplatne skončenom konaní bola vec

správne alebo nesprávne právne posúdená. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“
právne posudzovanie v inom konaní tých istých účastníkov (a aj ich právnych nástupcov) je neprípustné.
Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom ustanovením § 228
ods. 1 CSP. Inak by súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle ktorej môžu štátne

orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
(čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/114/2022). Ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právnehoštátu venuje náležitú pozornosť aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (rozsudok vo veci
Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003).

13. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra
najvyššieho súdu, ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd nálezom z 20.
januára 2010 zn. II. ÚS 349/09-36 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a v jeho odôvodnení zdôraznil, že vzhľadom

na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz
§ 194 ods. 1 a ods. 2 CSP), ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v
inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 228 ods. 1 CSP) všeobecný súd
nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní,
ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. V uznesení z 1. apríla
2015 zn. I. ÚS 170/2015-15 ústavný súd uviedol, že ani to, že napriek veci už právoplatne meritórne

rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové
rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom
prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania.
14. Na základe uvedeného postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z právoplatného rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 86/73 zo dňa 27.02.1973, ktorým bolo

vyporiadanie dedičstva po poručiteľke A. B., G. H. vykonané tak, že preberateľom celého majetku sa
stáva L. B., nie je možné považovať za nesprávny. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu
riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom dedičskom konaní, nie je rozhodujúce, či
bývalé štátne notárstvo v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil.
Súd nemôže mimo dedičského konania posúdiť a vysloviť vlastnícke právo (hoci aj v rámci predbežnej

otázky), nakoľko by sa tým obchádzali ustanovenia o dedičskom konaní, v súčasnosti upravené v § 158
až § 219 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
15.Nazákladevyššieuvedenéhojenavyšezaoberaťsaotázkoučižalovaná4/využila/nevyužila(mohla/
nemohla využiť) svoje právo v zmysle § 13 zák.č. 293/1992 Zb.

16. Žalovaná 4/ užívala pozemky na základe ústnej dohody s A. B. S., tieto jej však boli dané iba
do užívania, čo nie je nadobúdací titul a navyše A. B. st. nebol vlastníckom sporných nehnuteľností
zapísaných v PK protokole č. 104 a 207. Pokiaľ poukazovali na prebiehajúcu komasáciu, ktorá
nebola ukončená, o tejto skutočnosti museli mať vedomosť aj s poukazom na zmluvy spísané
notárskymi zápisnicami v r. 1973, ktorými A. B. st. previedol na A. B. ml. a žalovanú 4/ nehnuteľnosti

v pozemnoknižnom stave. Žalovaná 4/ mala vedomosť o tom, že L. B. nadobudol dedičstvo po ich
matke, čo nespochybňovala v predchádzajúcich súdnych konaniach.

17. V tomto konaní nie je súd viazaný odôvodnením rozsudku vo veci Okresného súdu Námestovo
sp.zn. 5C/279/2015, kde podľa vyjadrenia žalovanej 4/ mali byť jej námietky premietnuté do rozhodnutia,

keď súd akceptoval jej dôvody a nevyhovel v celom rozsahu vzájomnému návrhu súčasných žalobcov
v rade 1/ až 3/.

18. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď

správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ust. § 255 ods.
1 CSP, keď žalobcovia mali pred odvolacím súdom v plnom rozsahu úspech, preto im voči žalovaným
v rade 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)