Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200045
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8622200045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: W. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX P. T. XXX, zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Tehelná 46, 085
01 Bardejov proti žalovanému: L. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. T. XXX, zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO:51 417
685 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželovo, odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. SK-3C/1/2022 - 181 zo dňa 10.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III. a IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o vyporiadní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom vo veci rozhodol takto:
„I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí, ktoré patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a/ do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e

- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcelné č. XX/X zapísaný na LV č.
XXX pre k.ú. P. T.,
- pozemok - parcelu S. č.XX/X o výmere XXX m2, záhrada,
- pozemok - parcelu S. č.XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok- parcelu S. č.XX o výmere XXX m2, záhrada, všetky zapísané na LV č. XXX pre k.ú. P. T.,

b/ do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e

- osobné motorové vozidlo P. K., evidenčné číslo :U. VIN O.- obchodný podiel v obchodnej spoločnosti X.
c/ žalobkyni p r i k a z u j e k úhrade
- zostatok úveru v U. U. číslo XXXXXXXXXX ku dňu 21.05.2021 vo výške spolu 26.131,02 eur s
príslušenstvom ( aktuálny zostatok ku dňu 25.04.2024 vo výške 23.826,93 eur s príslušenstvom)
- zostatok úveru v U. číslo XXXXXXXXXX ku dňu 21.05.2021 vo výške spolu 44.783,73 eur s
príslušenstvom ( aktuálny zostatok ku dňu 25.04.2024 vo výške 40.835,04 eur s príslušenstvom)

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie sumu 11.592,65 eur do 90
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav v tomto znení:
Manželstvo strán sporu uzavreté bolo dňa XX.XX.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo a pochádzajú

z neho dve deti, a to dcéra H., nar.XX.XX.XXXX a syn J., nar.XX.XX.XXXX. Manželstvo strán sporu
rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 17.05.2021, č.k.4P 35/2020-101, ktorý
právoplatnosť nadobudol dňa 21.05.2021, ako súd zistil z pripojeného rozvodového spisu, z ktorého
zároveň zistil, že maloletý J. na čas po rozvode zverený bol do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu

počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode mesačne sumou 150,-eur k rukám matky a styk bol
upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým neobmedzene. Vyššie uvedené skutočnosti
vyplývajúce z rozvodového spisu medzi stranami neboli sporné a sporné nebolo ani to, že tak maloletý
J. ako aj plnoletá H., ktorá plnoletá bola už v čase rozvodu až doposiaľ bývajú v spoločnom dome strán
sporu vo P. T..

Pokiaľ ide o rozsah, masu BSM, táto v priebehu konania stranami bola ustálená tak, že patria do nej
aktíva- nehnuteľnosti v k.ú. T. zapísané na LV č.XXX, osobné motorové vozidlo P. K., evidenčné číslo :U.
VIN O. a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti X. zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu
Prešov, oddiel : Sro, Vložka číslo: XXXXX/P. Nakoľko pri štvorkolke I., ktorú žalobkyňa pôvodne v žalobe
žiadalavyporiadaťsastranyvpriebehukonaniazhodlinatom,žedoBSMnepatríapretojuvyporiadavať

nemožno, súd vzhľadom na typ konania túto bez ďalšieho z vyporiadania vylúčil.

Čo sa týka pasív BSM, ani tie neboli sporné. Strany predmetom vyporiadania urobili spoločné záväzky
voči U. vyplývajúce z dvoch úverov, a to úveru číslo XXXXXXXXXX, ktorého zostatok ku dňu zániku BSM
(21.05.2021)podľapotvrdeniabankynač.l.121spisubolvovýškespolu26.131,02eurspríslušenstvom

( jeho aktuálny zostatok ku dňu 25.04.2024 podľa splátkového kalendára na č.l. 45 spisu je vo výške
23.826,93 eur s príslušenstvom) a úveru číslo XXXXXXXXXX, ktorého zostatok ku dňu zániku BSM
(21.05.2021)podľapotvrdeniabankynač.l.121spisubolvovýškespolu44.783,73eurspríslušenstvom
( jeho aktuálny zostatok ku dňu 25.04.2024 podľa splátkového kalendára na č.l.48 spisu je vo výške
40.835,04 eur s príslušenstvom).

Žiadne iné veci, predmety, položky, ktoré by patrili do BSM či iné spoločné záväzky strany v priebehu
konania netvrdili a vyporiadať nežiadali.

Predmetom sporu bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom

ich manželstva, pričom nebolo sporné, že strany v priebehu trvania manželstva a BSM neuzavreli žiadnu
zdohôdvzmysle§143aObčianskehozákonníkaanebolospornéanito,žežalobaosúdnevyporiadanie
BSMpodanábolavzákonnejtrojročnejlehote(BSMzanikloprávoplatnosťouvýrokurozsudkuorozvode
dňa 21.05.2021).

3. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ust. § 143, § 148, § 149 a § 150 OZ.

4. Súd prvej inštancie po všeobecnom definovaní pojmu vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uviedol, že spornými skutočnosťami bolo určenie hodnoty osobného motorového vozidla, ako
aj hodnoty obchodného podielu obchodnej spoločnosti, pričom pri hodnote hnuteľnej veci vychádzal z

ceny v čase, kedy sa vykonávalo vyporiadanie BSM, a to z obvyklej ceny, teda trhovej ceny. Z uvedeného
dôvodu ustálil hodnotu motorového vozidla na sumu 1.300 eur. Obchodný podiel obchodnej spoločnosti
nepochybne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je predmetom vyporiadania. Tento
obchodný podiel bol prikázaný tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, preto
bol prikázaný žalovanému a vzhľadom na hodnotu tohto obchodného podielu v čase vyporiadania, s

prihliadnutím na jeho záväzky, resp. majetok zistil, že aktuálna hodnota tohto podielu je nulová.

5.Pokiaľsatýkanehnuteľností,evidovanýchnaLVč.XXX,vk.ú.P.T.,hodnotatýchtonehnuteľnostíbola
stanovenáznaleckýmposudkom,pretoztejtosumysúdvychádzal.Nestotožnilsasnázoromžalobkyne,
že pozemky nepatria do BSM, pričom poukázal na právny titul nadobudnutia týchto pozemkov a na

okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že strany sporu nadobudli
vlastnícke právo k pozemkom počas trvania ich manželstva.6. Pri vykonaní vyporiadania súd vychádzal zo zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré
sú záväzné pre posúdenie tejto otázky. Vychádzajúc zo záverov súdnej praxe, ako aj právnej teórie, je
nutné pri tomto vyporiadaní prihliadnuť aj na princípy dobrých mravov, pričom je nutné prihliadnuť aj na

prípadné nežiadúce správanie sa jedného manžela pri starostlivosti o rodinu, deti a spoločný majetok.
Vzhľadom na predídenie prípadných možných budúcich sporov medzi stranami sporu súd uviedol, že
nebolo účelné prikázať nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva manželov.

7. Pri zohľadnení starostlivosti každého z manželov o rodinu, deti a domácnosť, ako aj na skutočnosť,

že rodinný dom stojí na pozemkoch, ktorých pôvodnou užívateľkou bola stará matka žalobkyne, pričom
žalobkyňa je aj rodáčkou z tejto obce, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vo
vzťahu k námietke žalovaného, že on sa na týchto nehnuteľnostiach zdržiava celoročne na rozdiel
od žalobkyne súd uviedol, že žalobkyňa odišla do zahraničia z dôvodu zabezpečenia potrieb rodiny,
aby získala zvýšený príjem a v zahraničí sa zdržiava štyri až šesť týždňov a následne je rovnaký čas
doma. Počas tohto pobytu býva v dome spolu s deťmi, ktorí si želajú ostať bývať v tomto dome so

žalobkyňou a ona zabezpečuje priaznivé rodinné prostredie v ich domácnosti. Z týchto dôvodov, ako aj
s prihliadnutím sa na závery zrejmé z rozvodového konania, kedy sám žalobca priznal, že navštevuje
pravidelne pohostinské zariadenia, vracia sa domov v neskorých večerných hodinách svedčia o tom, že
starostlivosť zo strany žalobcu o rodinu, ako aj o vzťahy v rodine vykazuje vysoké nedostatky.

8. Nakoľko žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti, bola zaviazaná k úhrade spoločných záväzkov a po
matematickom porovnaní hodnoty vecí, ktoré boli prikázané každému z manželov, bolo zistené, že v
čistom vyjadrení je hodnota vecí prikázaných žalobkyni vyššia, bola táto zaviazaná na zaplatenie sumy
11.592,65 eura.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na charakter sporu, kedy je v
záujme oboch strán, aby v týchto konaniach boli vyriešené ich majetkové záväzky z manželstva.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného proti výrokom II. a

III. s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP.

11.Žalovanýuviedol,žesanestotožňujesnapadnutýmrozsudkomapoukázalnaskutočnosť,žerodinný
dom od rozvodu využíva sám s jeho deťmi a on zabezpečuje základnú starostlivosť o dom. Žalobkyňa sa
dlhodobo zdržiava v zahraničí, preto starostlivosť o dom z jej strany nie je ani technicky možná. Zároveň

má v zahraničí vytvorené zázemie, kde sa zdržiava so svojim partnerom. Poukázal na skutočnosť,
že spláca aj úver. Namietol, že súd nezohľadnil jeho tvrdenia a dôkazy ohľadom zdržiavania sa a
starostlivosti o dom. Uviedol, že poukazovanie na záujmy detí je nenáležité, nakoľko tieto nie sú maloleté
s tým, že dcéra je dospelá a syn vo veku blízkom dospelosti. Skutočnosti, na ktoré poukázal súd prvej
inštancie teda neodôvodňujú prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. Poukázal na

skutočnosť, že voči nemu nie je vedené žiadne trestné konanie ohľadom jeho správania sa voči rodine.
Práve žalobkyňa sa rozhodla dobrovoľne zdržiavať sa v zahraničí, a to že sa v tom čase nestará o rodinu
a deti je v rozpore s dobrými mravmi. Aj z výsluchu ich spoločnej dcéry vyplynulo, že počas doby, kedy
sa zdržiava žalobkyňa v predmetnom dome, nevznikajú medzi nimi nezhody a nepochybne sa žalovaný
vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa stará o dom.

12. Pokiaľ sa týka výroku III. uviedol, že on je plne platobne spôsobilý uhradiť vyrovnací podiel
okamžite a súdom stanovená lehota v trvaní 90 dní dáva žalobkyni priestor na odpredaj nadobudnutého
nehnuteľného majetku a následne prípadného nakladania s finančnými prostriedkami tak, aby bolo
zmarené vymoženie prisúdenej výšky vyporiadacieho podielu. Predmetná suma nie je tak vysoká, aby

nemohla byť žalobkyňa zaviazaná na jej vyplatenie v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku aj
s poukazom na dlhodobo prebiehajúce súdne konanie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nijakým spôsobom

nezdôvodnil tvrdenú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom v odvolaní opakuje
skutočnosti, ktoré tvrdil pred súdom prvej inštancie. Žalobca tvrdí, že platí hypotéku, no neuvádza, že
žalobkyňa platí všetky ostatné výdavky, napr. inkaso. Zároveň však neplatí ani výživné na svojho syna,
pričom neuviedol, že z výpovede dcéry vyplynulo jeho vyčíňanie v opilosti. Zámerne sa vyhýba tomu, žesúd vychádza z jeho vlastných tvrdení o konzumácii alkoholu. Súd správne aplikoval zákonné kritériá v
zmysle § 150 Občianskeho zákonníka pri odôvodnení skutočností, prečo bol dom prikázaný žalobkyni.
Pokiaľsatýkalehotynaplnenie,nejednásaovýnimočnúlehotuajehoargumentáciavovzťahuktrestnej

citovanej veci je účelová a ničím nepodložená. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.10.2024 následne uviedol, že zotrváva na svojej
argumentácii v podanom odvolaní, pokiaľ sa týka stanoviska žalobkyne ohľadom detí. Otázka

starostlivosti o deti nie je predmetom tohto konania a ide len o jedno z niekoľkých kritérií pri vyporiadaní
BSM. To, že poukázal na vek detí a ich povinnosť podieľať sa na domácich prácach nie je novotou
v konaní, jedná sa o znenie zákona o rodine. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
neprimerané, nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto rozhodnutie zvýhodňuje žalobkyňu.
Trval na odvolacej námietke o neprimeranosti 90 dňovej lehoty na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

15. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd
uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.

22. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno

zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivýproces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S

prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené, akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľky na spravodlivý proces.

23. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom
odvolateľka na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovala. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

26. Ani namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP nebol odvolacím súdom

v spise identifikovaný. Tento odvolací dôvod sa týka nesprávne ustáleného skutkového stavu z
dôvodu prípustnosti ďalší prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Odvolateľ v podanom odvolaní nijako bližšie nevysvetlil poukazovanie na tento odvolací
dôvod, nenamietol prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany, resp. procesného útoku. Bez
preukázanie týchto skutočností nemohla byť táto odvolacia námietka posúdená ako dôvodná. Odvolateľ

neuviedolvodvolanížiadnenovéskutkovétvrdeniaaninevzniesolžiadnehmotnoprávnenámietky,ktoré
by neboli uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. K týmto sa súd prvej inštancie vyjadril a
presvedčivo ich odôvodnil.

27. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zosprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

28. K základným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza :
Právna úprava výslovne neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú
v rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyjdú najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému
z manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z

bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Táto úvaha súdu musí byť riadne odôvodnená, vychádzať z
právne významných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a nesmie byť zjavne neprimeraná, najmä
ak pôjde o hodnotnejšie časti majetku.
(FABIANOVÁ, Zuzana. § 150 [Zásady vyporiadania]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,
BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky
zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1237-1238, marg. č. 3.)

29. Pokiaľ sa týka otázky posúdenia skutočnosti, ktorému z manželov bude prikázaný do výlučného
vlastníctva predmet či už hnuteľný alebo nehnuteľný z pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov záleží od posúdenia súdu, pričom súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne vysvetlil dôvody,
ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu, a to v bodoch 36 až 42 odôvodnenia, na ktoré odvolací súd

v plnom rozsahu poukazuje a s nimi sa aj stotožňuje. Predmetné rozhodnutie súdu, ako aj precízne
odôvodnenie vychádza z kritérií uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

30. Z obsahu rozsudku o rozvode manželstva je nepochybné, že na čas po rozvode manželstva
bol maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky. Jedná sa o jedno z podstatných kritérií pri

rozhodovaní o tom, komu pripadne nehnuteľnosť na bývanie tak, aby bola zabezpečená čo najlepšia
starostlivosť o deti. Správne preto súd prvej inštancie poukázal na túto skutočnosť pri rozhodovaní
o tom komu pripadne dom určený na bývanie. Z obsahu spisu nevyplývajú tvrdenia žalovaného, že
žalobkyňa nemá záujem sa dlhodobo zdržiavať v predmetnom dome. Skutočnosť, že táto pracovne trávi
určitý čas v zahraničí a následne rovnako dlhý čas trávi v predmetnom rodinnom dome neznamená, že

žalobkyňa nemá úmysel sa v tomto dome zdržiavať. Práve naopak v dome trvalo býva, no pre výkon
práce sa musí zdržiavať na inom mieste. Nepochybne bolo preukázané, že prácu v zahraničí si našla
z dôvodu finančného zabezpečenia rodiny. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný ohľadom toho, že
stará sa o dom riadne, resp. skutočnosti týkajúce sa toho, že deti účastníkov konania majú vzhľadom na
svoj vek tiež povinnosť prispievať každodennými povinnosťami k chodu domácnosti, pre rozhodnutie o

tejto otázke nie sú relevantné. To, že žalobkyňa zabezpečuje svoj príjem prácou v zahraničí v žiadnom
prípade nemôže byť považované za amorálne a za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

31. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie.
Lehota na plnenie je stanovená v odseku 3 tohto ustanovenia a zásadne tvorí 3 dni. Len v odôvodnených

prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa
okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa
ukladá povinnosť, a pod.
(ŠTEVČEK, Marek. § 232 [Vykonateľnosť rozsudku]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný

sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 941, marg. č. 3.)

32. Pokiaľ sa týka námietky vo vzťahu k lehote na plnenie, ktorú odvolateľ namietol ako neprimerane
dlhú odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Predmetné
rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni bol

prikázaný k úhrade zostatku úveru v U., ktorý ku dňu 25.04.2024 činil 23.826,93 eur, ako aj zostatok vo
výške 40.835,04 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa z bežného príjmu má povinnosť uhrádzať
splátky predmetných úverov, čím nepochybne množstvo jej disponibilných finančných prostriedkov v
každom mesiaci je ponížené o splátky týchto úverov a samozrejme ďalšie bežné výdavky. V konaní
neboli preukázané skutočnosti o tom, aby žalobkyňa disponovala dostatočne veľkým množstvom

finančných prostriedkov tak, aby bola schopná vyplatiť ustupujúceho bývalého manžela v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd uvádza, že v konaniach o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súd uplatňuje § 232 ods. 3 CSP, kedy vzhľadom na výšky finančných náhrad
ustupujúcim manželom je primerané použitie tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ani vtomto prípade neboli zistené okolnosti, ktoré by súdu prvej inštancie nedávali možnosť využiť tento
postup. Z týchto dôvodov je predmetná lehota primeranou a fiktívne námietky žalovaného, podľa ktorých
má žalobkyňa priestor na odpredaj tohoto majetku a ich následné minutie, čím zmarí nárok žalovaného

sú ničím nepodložené. Na tieto nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať, nakoľko vytvárajú
imaginárny scenár.

33. Ako vecne správny bol potvrdený aj súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 257 CSP v spojení s ust. § 396
ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom
na osobitý charakter sporu o vyporiadanie BSM, kedy je v záujme oboch strán vyporiadať svoj majetok
po zániku BSM aj súdnou cestou je dôvodné, aby strany sporu niesli trovy konania samostatne.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).