Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5117216131.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 6Csp/104/2017

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, právne
zastúpený JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:

42 173 353, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02
Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa,
vložka č. 4314/B, právne zastúpená Advokátska kancelária HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M.
Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO 36 364 606, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava
III,oddiel:Sro,vložkač.:40822/B,ozaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške5.000,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 6Csp/104/2017

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 24.08.2016 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, druhoinštančného
a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

12 6Csp/104/2017

1. Žalobou zo dňa 15.05.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.05.2017 sa žalobca domáhal
proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
5.000,- eur a nahradiť mu trovy konania.2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.02.2014 ako nájomca a žalovaný ako
prenajímateľ uzavreli zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol

nájom bezpečnostnej schránky č. 57 nachádzajúcej sa v sídle žalovaného. Touto nájomnou zmluvou
bola nahradená zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky, ktorú žalovaný ako prenajímateľ s ním
ako nájomcom uzatvorili dňa 15.11.2011 a predmetom ktorej bol nájom už zmienenej bezpečnostnej
schránky. Žalovaný ho výzvou zo dňa 03.03.2015 vyzval na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo nájomné podľa nájomnej zmluvy za rok 2015 vo výške 129,60 eur. Táto výzva mu bola

doručená dňa 11.03.2015. Žalovaný ďalej listom zo dňa 16.03.2015 vypovedal pôvodnú nájomnú zmluvu
z dôvodu údajného porušenia zmluvných podmienok podľa ust. čl. III. bod 2 písm. b) pôvodnej nájomnej
zmluvy, túto výpoveď podal na poštu dňa 17.03.2015 a dňa 19.03.2015 mu bola doručená. Súčasťou
výpovede bolo aj oznámenie, že žalovaný mu ku dňu 31.05.2015 v dôsledku uvedenej výpovede zruší
prístup k bezpečnostnej schránke. Nakoľko výpoveď považoval za neplatnú vyzval žalovaného listom
zo dňa 02.04.2015, aby uznal jej neplatnosť a že mu nezamedzí prístup k bezpečnostnej schránke

a že nepristúpi k jej násilnému otvoreniu (čl. IV. bod 6 nájomnej zmluvy). Vzhľadom na to, že nedostal
od žalovaného žiadnu odpoveď v požadovanej lehote (ani telefonicky), bol vzhľadom na naliehavosť
situácie nútený bezodkladne podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a žalobu o určenie
neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Okresný súd Žilina vydal dňa 06.05.2015 uznesenie spis.
zn. 40C/192/2015, ktorým nariadil voči žalovanému predbežné opatrenie. Žalovaný až listom zo dňa

05.05.2015 (podaným na pošte 06.05.2015) uznal jeho práva a argumenty a vyhlásil, že výpoveď
vystornoval a že nájom podľa nájomnej zmluvy bude pokračovať. Vzhľadom na tento list potom zobral
žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy späť, pričom Okresný súd Žilina konanie
o tejto žalobe vedené pod spis. zn. 2C/202/2015 zastavil uznesením zo dňa 09.05.2016 pre späťvzatie
žaloby, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne

a žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, t. j. súd konštatoval procesné zavinenie
žalovaného. Z dôvodu, že ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práv a povinností v uvedených
súdnych konaniach, malo mu voči žalovanému vzniknúť právo na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Pokiaľ ide o úspešné uplatnenie
porušenia jeho práv ako spotrebiteľa, resp. povinností žalovaného ako dodávateľa ustanovených

zákonom č. 250/2007 Z. z., resp. osobitnými predpismi s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde, žalobca
v podanej žalobe argumentoval tým, že za úspešné uplatnenie práv a povinností na súde je treba
rozumieť nielen situáciu, kedy súd žalobe spotrebiteľa vyhovie, ale aj skutočnosť, že dodávateľ po
podaní žaloby splní žalovanú povinnosť, upustí od protiprávneho konania, ktoré je predmetom žaloby,
resp. uzná predmet žaloby, v dôsledku čoho je potrebné vziať žalobu späť a súd konanie zastaví.

Účelom primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je
odškodniť spotrebiteľa za to, že musel uplatňovať svoje práva na súde a má motivovať dodávateľov, aby
neporušovali svoje povinnosti a aby ich plnili dobrovoľne bez toho, aby sa spotrebiteľ musel pred tým
obrátiť na súd. Uvedené reaguje aj na prípadnú vypočítavosť dodávateľov, že budú „dobrovoľne“ plniť
svoje povinnosti len vtedy, ak ich spotrebiteľ zažaluje, keďže len malý počet spotrebiteľov sa domáha

ochrany svojich práv súdnou cestou. Uskutočnením výpovede (nielen jej mienenými účinkami, ale aj
jej obsahom) sa žalovaný mal dopustiť porušenia najmä jeho povinností a práv žalobcu podľa ust. § 3
ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) a b), ods. 4 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Výpoveď tak podľa názoru žalobcu mala smerovať k nezákonnému odmietnutiu mu
poskytovaťnaďalejslužby–nájombezpečnostnejschránky,malahonútiťbezprávnehodôvoduvypratať

bezpečnostnú schránku, pričom spôsob uskutočnenia výpovede mal byť v rozpore s dobrými mravmi
(najmä uskutočnenie výpovede po 7 dňoch od odoslania výzvy na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX zo
dňa 03.03.2015, v ktorej mu žalovaný poskytol lehotu na dodatočné plnenie 15 dní). Výpoveď mala
obchádzaťust.§679ods.3Občianskehozákonníka.Vrámciodôvodneniažalovanejvýškyprimeraného
finančného zadosťučinenia, žalobca vyjadril svoje presvedčenie, že žalovaný postupoval pri podávaní

výpovede nekorektne a nekalým spôsobom. Výzvu na úhradu nájomného podľa nájomnej zmluvy za rok
2015 podal na poštu 09.03.2015, hoci toto nájomné bolo uhradené dňa 05.03.2015. Následne žalovaný
17.03.2015 podal na poštovú prepravu aj výpoveď pre neuhradenie dotknutého nájomného, a to aj
napriek tomu, že vo výzve na úhradu nájomného mu žalovaný poskytol dodatočnú lehotu 15 dní. Žalobca
ďalej namietal, že mal právo na poskytnutie dodatočnej lehoty 3 mesiace na zaplatenie nájomného

podľa ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, od ktorého sa nemožno v zmysle ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu mu žalovaný vo výzve na
úhradunájomnéhomalposkytnúťlenlehotuvtrvaní15dní,pričomreálnemunemalposkytnúťanilehotu
vtrvaní5dní,akbysavychádzaloztoho,žekdoručeniuvýzvydošlodňa11.05.2015ažalovanýpodpísalvýpoveď už dňa 17.03.2015. Žalovaný mal uskutočniť výzvu a aj výpoveď v čase, kedy predmetné
nájomnéneboloeštesplatnévzhľadomnaprincípstanovenývust.§671ods.2Občianskehozákonníka.
Bez ohľadu na túto zákonnú splatnosť nájomné nemalo byť splatné ani z iných dôvodov. Žalovaný mal

vystaviť už dňa 15.01.2015 faktúru č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo nájomné za rok 2015 vo
výške 129,60 eur. O tejto faktúre ho však žalovaný nijakým spôsobom nemal upovedomiť. Hoci požiadal
žalovanéhoopreberaniefaktúrvjehosídle,abysimoholprevziaťfaktúru,muselbymaťvedomosťotom,
že bola vôbec vystavená, o čom ho však žalovaný vôbec nemal informovať. V konkrétnostiach žalobca
uviedol, že dňa 05.03.2015 sa dostavil do sídla žalovaného za účelom zistenia, či už žalovaný faktúru

na nájomné za rok 2015 vystavil, žalovaný v tento deň nemal pre neho pripravenú túto faktúru, pričom
musel asi hodinu čakať, kým si žalovaný v rámci organizácie práce nechal preposlať naskenovanú
kópiu tejto faktúry do jeho sídla. Preto považoval tento postoj a správanie žalovaného za urážajúci
a ponižujúci, keďže žalovaný v liste zo dňa mal klamať o tom, že mal pre neho faktúru už dlhšiu dobu
vo svojom sídle k dispozícii. V tento deň aj napriek tomu, že nemal obdržať originál faktúry, nájomné
za rok 2015 uhradil. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný faktúru na nájomné za predchádzajúci

rok 2014 vystavil až dňa 13.03.2014, na základe čoho sa mal spoliehať na to, že aj faktúra za rok
2015 bude vystavená v tomto dátume a dokonca sa k žalovanému pre faktúru na nájomné za rok 2015
dostavil o týždeň skôr. Žalobca ďalej namietal, že sporná výpoveď bola neplatná aj pre jej neurčitosť
a nezrozumiteľnosť. Obsahom výpovede mala byť aj vyhrážka o zrušení prístupu k bezpečnostnej
schránke. Zásah do sféry žalobcu odôvodňoval tým, že žalobca sa v mieste trvalého pobytu zdržiava

len cez niektoré víkendy. Dňa 20. 03. 2015 prišiel z Bratislavy na víkend do Žiliny, keď si mal na stole
nájsť výpoveď (aj výzvu), ktorá mala žalobcu veľmi pobúriť a rozrušiť, keďže podľa jeho názoru bol
výpovedný dôvod nepravdivý a lehota, ktorú žalovaný určil vo výzve na odstránenie porušenia zmluvy
ešte neuplynula. Uvedené malo byť umocnené tým, že žalobca mal v bezpečnostnej schránke uložený
majetok vysokej hodnoty, ku ktorému mu mal chcieť žalovaný zakázať prístup. V žalobcovi sa mal

prejavovať intenzívny pocit krivdy aj dávno potom, čo žalovaný mal podať výpoveď, keď vec napr.
preberal so svojím advokátom a mal byť rozrušený, keď si spomenul na to, že žalovaný mu poskytol na
zaplatenie lehotu 15 a ešte počas jej plynutia žalovaný dal žalobcovi výpoveď po piatich dňoch. V danom
čase malo vrcholiť aj dokončovanie hrubej stavby žalobcovho rodinného domu v Rusovciach a stres,
ktorý žalobca mal zažívať v súvislosti s touto stavbou mal byť mnohonásobne umocnený výpoveďou

a žalovaným spôsobenou hrozbou otvorenia a vyprázdnenia bezpečnostnej schránky. V tom istom
čase riešil žalobca s financujúcou bankou aj zriadenie záložného práva na rozostavanú stavbu, ako
aj ukončenie pôsobenia bývalej partnerky advokátskej kancelárie žalobcu. Ďalej žalobca v tom istom
čase mal uskutočňovať kontrolu uhradených pohľadávok a kontrolu účtovníctva, pre tieto skutočnosti
mala byť výpoveď uskutočnená v nevhodnom čase. Žalobca sa v čase od 14. 04. 2015 do 19. 04. 2015

zúčastňoval 50. ročníka festivalu Academia Film Festival 2015 v Olomouci, na ktorý mal byť prihlásený
už od 06. 03. 2015, v dôsledku čoho sa mal dostať ešte do väčšej časovej tiesne čo sa týka možnosti
efektívne sa brániť proti neplatnej výpovedi. Žalobca nemal stihnúť pred odchodom na festival urobiť
konečné rozhodnutie o jednom stavebnom prvku predmetnej hrubej stavby, čo malo mať za následok
posun termínu dokončenia hrubej stavby. Žalobca v lete 2015 z dôvodu preťaženosti mal dostať závrate,

ktoré ho mali obmedzovať pri práci (takmer mesiac mal byť PN, kedy nemohol pracovať). Žalobca
mal žalovaného vyzvať na zaplatenie finančného zadosťučinenia listom zo dňa 22. 08. 2016, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 22. 08. 2016.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril písomne podaním zo dňa 16.01.2018 (na č. l. 112

spisu), v ktorom uviedol, že jeho pochybenie spočívalo v skutočnosti, že napriek uhradeniu splatného
nájomného za prenájom bezpečnostnej schránky v zmysle zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky č.
XXXXXXXX zo dňa 11.02.2014 v dodatočne poskytnutej lehote na úhradu, bola žalobcovi vygenerovaná
a zaslaná výpoveď z tejto nájomnej zmluvy. Za vzniknutú situáciu sa žalobcovi listom zo dňa 05.05.2015
ospravedlnil s tým, že nájom bezpečnostnej schránky pokračuje v zmysle podmienok dohodnutých

v nájomnej zmluve. Rovnaké stanovisko zaslal žalobcovi ako odpoveď na predžalobnú výzvu žalobcu
zo dňa 22.08.2016 s tým, že zdôraznil, že z jeho strany nešlo o úmyselné ani nekorektné správanie,
nakoľko v čase vygenerovania upomienky dňa 03.03.2015 nájomné splatné dňa 29.01.2015 uhradené
nebolo. Rovnako uviedol, že nešlo o konanie zneužívajúce postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, arogantné správanie a ani nekalý prístup, ale o pochybenie v interných procesoch na jeho strane.

Vnadväznostinažalobcomtvrdenéporušeniezákonavovzťahukposkytnutiunedostatočnejdodatočnej
lehoty na zaplatenie nájomného žalovaný uviedol, že ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na
ktoré žalobca poukázal, sa vzťahuje na prípad odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie nájomného,
avšak v prípade žalobcu nešlo o odstúpenie od zmluvy, ale o výpoveď, a to v režime podľa čl. VIII.bod 3 nájomnej zmluvy v súlade s ust. § 678 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v ďalšom vyjadril svoj
názor, že jeho pochybenie spočívajúce v zaslaní výpovede napriek uhradeniu nájomného v dodatočne
poskytnutej lehote nepredstavuje žalobcom tvrdené porušenie ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a)

a b), ods. 4 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného mal žalovaný za to, že toto pochybenie nepredstavuje porušenie práv spotrebiteľa, za ktoré
by žalobcovi prináležal nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalovaný namietal, že zastavenie konania Okresného súdu Žilina
vedeného pod spis. zn. 2C/202/2015 nepredstavuje judikované pochybenie žalovaného, t. j. úspešné

uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom, ktoré je zákonnou podmienkou
nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Uznesenie
o zastavení konania bolo vydané z dôvodu späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, takže vec
nebola súdom prejednávaná a žalobcovi boli trovy konania priznané z dôvodu procesného zavinenia na
strane žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný žiadal súd, aby žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol.

4. Žalobca v podanej replike (na č. l. 119 – 121 spisu) zo dňa 13.02.2018 zásadne nad už uvedené
v obsahu žaloby neuviedol žiadne nové právne relevantné skutkové tvrdenia.

5. Žalovaný v podanej duplike (na č. l. 131 spisu) zo dňa 06. 03. 2018 nad rámec obsahu

svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 16. 01.2018 uviedol, že žalobca nepreukázal (len tvrdí),
že dotknutá faktúra mu nebola k dispozícii na pobočke žalovaného, avšak opak tohto negatívneho
skutkového tvrdenia už nie je zo strany žalovaného možno preukázať s ohľadom na časový odstup
a ľudský faktor. Súčasne žalovaný uviedol, že dotknutá nájomná zmluva neupravuje, akým spôsobom
sa zmluvné strany dohodnú na prevzatí faktúry na pobočke žalovaného, ani neustanovuje povinnosť

žalovaného informovať žalobcu, že faktúru má pripravenú na pobočke k prevzatiu.

6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 04. 2018, sp. zn. 6Csp/104/2017 (na č. l. 157 –
173 spisu) bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (ďalej
označený ako „Rozsudok 1“).

7. Krajský súd v Žiline o odvolaní podanom zo strany žalobcu voči Rozsudku 1 rozhodol svojím
rozsudkom zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. 9Co/251/2018-200 tak, že Rozsudok 1 potvrdil a žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ďalej označený ako „Rozsudok 2“).

8. O žalobcom podanom dovolaní proti Rozsudku 2 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 27. 10. 2021, sp. zn. 1Cdo 61/2019 tak, že dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (ďalej označené ako „Uznesenie 1“).

9. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 09. 2022, sp. zn. II. ÚS 328/2022-41

bolo Uznesenie 1 zrušené a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie
(ďalej označený ako „Nález ÚS SR“).

10. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2023, sp. zn. 1Cdo/173/2022
(na č. l. 256 – 265 spisu) bol Rozsudok 2 zrušený a vec bola Krajskému súdu v Žiline vrátená na ďalšie

konanie.

11. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 06. 2023, sp. zn. 9CoCsp/25/2023 bol Rozsudok
1 zrušený a vec bola Okresnému súdu Žilina vrátená na ďalšie konanie.

12. Dňa 05. 10. 2023 sa v predmetnej veci konalo na Okresnom súde Žilina pojednávanie, a to za
účasti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, na ktorom súd opätovne vo veci rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:

13. Dňa 11.02.2014 bola medzi predchodcom žalovaného na strane prenajímateľa a žalobcom na
strane nájomcu v písomnej forme uzavretá zmluva o nájme bezpečnostnej schránky č. XXXXXXXX,
ktorou sa zaviazal žalovaný prenechať na dočasné užívanie bezpečnostnú schránku č. XX o objeme9206 cm3 vo svojich priestoroch na adrese G. X, XXX XX H. a žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému
nájomné vo forme poplatku za nájom schránky podľa platného Cenníka za poskytovanie peňažných
a iných služieb v OTP Banka Slovensko, a. s. (zmluva o nájme bezpečnostnej schránky na č. l. 12 –

14 spisu).

14. Dňa 15.01.2015 vystavil žalovaný faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 29.01.2015, ktorou
žalobcovi fakturoval prenájom bezpečnostnej schránky č. XX za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
v sume 129,60 eur vrátane DPH (vo výške 9,- eur mesačne bez DPH). Žalobca prevzal túto faktúru

dňa 05.03.2015. Podľa pokladničnej potvrdenky žalovaného zo dňa 05.03.2015 žalobca faktúrou č.
XXXXXXXXX fakturovanú sumu 129,60 eur uhradil v hotovosti do pokladne žalovaného (na č. l. 18 a 19
spisu).

15. Dňa 03.03.2015 žalovaný vystavil 1. upomienku adresovanú žalobcovi, ktorou žalobcu upozornil,
že pri kontrole jeho evidencie zistil, že ku dňu 28.02.2015 neuhradil splatnú sumu 129,60 eur na faktúru

č. XXXXXXXXX s tým, že vyjadril vieru, že táto situácia vznikla nedopatrením a dlžnú sumu z uvedenej
faktúry žalovaný poukáže do 15 dní na jeho účet. Táto upomienka bola daná žalovaným na poštovú
prepravu dňa 09.03.2015 (upomienka na č. l. 21 spisu).

16. Listom zo dňa 16.03.2015 označeným ako „Výpoveď zo zmluvy“ (na č. l. 22 spisu) vypovedal

žalovaný zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky uzavretej medzi ním ako prenajímateľom a žalobcom
akonájomcomdatovanejdňa15.11.2011,č.bezpečnostnejschránkyXXzdôvoduporušeniapodmienok
podľa čl. III. bodu 2 písm. b) zmluvy s 2-mesačnou výpovednou lehotou odo dňa doručenia výpovede.
Súčasťou tejto listiny bolo aj oznámenie o nadobudnutí účinnosti výpovede zo dňa 16.03.2015,
v ktorom žalovaný uviedol, že na základe nadobudnutia účinnosti vyššie uvedenej výpovede, mu ku dňu

31.05.2015 zruší prístup k bezpečnostnej schránke č. XX. Tento list bol daný žalovaným na poštovú
prepravu dňa 17.03.2015.

17. Žalobca listom zo dňa 02.04.2015 doručeným žalovanému dňa 02.04.2015 vyzval žalovaného,
aby sa mu v lehote 5 dní ospravedlnil a zároveň mu oznámil, že uznáva, že výpoveď zo dňa 16.03.2015

je neplatná a že nepristúpi k zamedzeniu jeho prístupu k bezpečnostnej schránke a násilnému otvoreniu
bezpečnostnej schránky, pričom v opačnom prípade bude nútený domáhať sa ochrany súdnou cestou
(výzva na upustenie protiprávneho konania na č. l. 23 spisu).

18. Žalovaný listom zo dňa 05.05.2015 (na č. l. 24 spisu) adresovaným žalobcovi tomuto oznamoval,

že v dôsledku zlyhania interného procesu žalobcovi napriek úhrade faktúry v náhradnom termíne bola
vygenerovaná a zaslaná výpoveď zmluvy. V tomto kroku došlo k pochybeniu žalovaného. Výpoveď
zmluvy tak bola vygenerovaná a zaslaná neopodstatnene. Žalovaný sa zároveň za vzniknutú situáciu
a problémy s tým spojené žalobcovi ospravedlnil s tým, že výpoveď bola vystornovaná a nájom
bezpečnostnej schránky pokračuje v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Tento list bol daný

žalovaným na poštovú prepravu dňa 06.05.2015.

19. Okresný súd Žilina na návrh žalobcu proti žalovanému doručeným súdu dňa 08.04.2015
uznesením č. k. 40C/192/2015-29 zo dňa 06.05.2015, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2015, nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal

žalovanému bez výslovného súhlasu žalobcu zrušiť žalobcovi prístup k predmetnej bezpečnostnej
schránke, ďalej nariadil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi neumožnil
prístup k predmetnej bezpečnostnej schránke, alebo manipuláciu s obsahom tejto bezpečnostnej
schránky, najmä ktorým by žalobcovi neumožnil vložiť nové veci do tejto bezpečnostnej schránky alebo
vybrať uložené veci z tejto bezpečnostnej schránky, ďalej zakázal žalovanému, aby bez výslovného

súhlasu žalobcu akýmkoľvek spôsobom otvoril predmetnú bezpečnostnú schránku, alebo inak do nej
zasiahol, a to najmä pokiaľ ide o násilné otvorenie takejto bezpečnostnej schránky, a to všetko až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vednom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
2C/202/2015 (uznesenie Okresného súdu Žilina na č. l. 25 – 27 spisu).

20. Okresný súd Žilina vo veci žalobcu proti žalovanému začatej na návrh žalobcu doručený súdu dňa
08.04.2015 uznesením č. k. 2C/202/2015-38 zo dňa 09.05.2016 konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa
tento proti žalovanému domáhal určenia, že výpoveď žalovaného adresovaná žalobcovi uskutočnená
listom zo dňa 16.03.2015 je neplatná, zastavil, pričom žalovaného súčasne zaviazal nahradiť žalobcovitrovy konania vo výške 398,81 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (uznesenie o zastavení
konania na č. l. 28 – 30 spisu).

21. Výzvou na zaplatenie primeraného zadosťučinenia zo dňa 22.08.2016 doručeným žalovanému
dňa 22.08.2016 žalobca zaslal žalovanému návrh dohody o urovnaní, v zmysle ktorého jeho nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.000,- eur v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. z dôvodu uplatnenia jeho práv v súdnych konaniach vedených Okresným súdom Žilina
podspis.zn.40C/192/2015aspis.zn.2C/202/2015budeurovnaný,akmužalovanýzaplatísumu4.000,-

eur do 5 dní od prijatia tohto návrhu (na č. l. 89 – 94 spisu).

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

22. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v

inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od
01. 10. 2013 do 31. 05. 2014 (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2015

do 31. 03. 2015, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

28. Podľa ustanovenia § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

29. Podľa ustanovenia § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa ustanovenia § 679 ods. 3 OZ, prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak
nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že

prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor,
môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani
do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo
ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

31. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 01. 02. 2016 do 26. 09. 2018 (ďalej označený ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
pritom treba aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04.
2023, sp. zn. 1Cdo/173/2022 rozumieť nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samej
v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia
žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého

sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z
materiálneho hľadiska) úspešný. V súdenej veci išlo práve o taký prípad, keď súdne konanie, v ktorom
sa žalobca domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného určenia neplatnosti výpovede nájomnej
zmluvy bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby na základe konania predchodcu žalovaného, ktorý
žalobcovi v písomnom podaní jemu doručovanom uznal, že výpoveď nájomnej zmluvy bola z jeho

strany daná neopodstatnene a stornuje ju. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podmienka stanovená
na uplatnenie nároku na priznanie finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa, t.j. úspešné uplatnenie práva bola splnená.
Súd dopĺňa, že žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní

tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody
(bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá
problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu
druhej strany.
33. Tvrdenie žalobcu o úspechu v základnom konaní bolo teda preukázané uznesením Okresného

súdu Žilina zo dňa 09. 05. 2016, sp. zn. 2C/202/2015-38, ktorým bolo konanie o určenie neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 02. 2014 medzi žalobcom a OTP Banka Slovensko,
a.s. zastavené z dôvodu vystornovania výpovede predchodcom žalovaného (a teda následného
späťvzatia žaloby žalobcom).

34. Súdkporušeniuprávazostranypredchodcužalovanéhouvádza,žepokiaľpredchodcažalovaného
podmieňoval a zdôvodňoval výpoveď nájomnej zmluvy porušením povinnosti zaplatiť nájomné (tak ako
to uvádza vo výpovedi na č. l. 22 spisu), tento úkon podľa svojho obsahu zodpovedá právnemu úkonu
– odstúpeniu od zmluvy. Prenajímateľ totiž podľa ustanovenia § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka
môže odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upovedomený, nezaplatil nájomné ani do splatnosti ďalšieho

nájomného. Takýto úkon (teda výpoveď zo dňa 16. 03. 2015, ktorá však podľa svojho obsahu bola
odstúpením od nájomnej zmluvy) predchodcu žalovaného nespĺňal zákonom stanovené podmienky,
keďže žalobca ešte počas plynutia výzvy na zaplatenie splatného nájomného toto nájomné uhradil.
Výpoveď, ktorá obsahovo zodpovedala odstúpeniu od zmluvy bola odoslaná a doručená žalobcovi
ešte pred uplynutím lehoty na splnenie povinnosti stanovenej zo strany žalovaného v upomienke.

Navyše ani lehota na splnenie povinnosti uvedená v upomienke zo dňa 03. 03. 2015 (na č. l. 21 spisu)
nezodpovedalapotrebnejzákonnejlehoteurčenejnasplneniepovinnostipodľaustanovenia§679ods.3
OZ. Predchodca žalovaného takým úkonom (ktorý nazval výpoveďou) porušil ustanovenia Občianskehozákonníka ako v tomto prípade osobitného zákona, ktoré je potrebné aplikovať voči nájomcom, a o to
viac voči nájomcom, ktorí v zmluvnom vzťahu vystupujú ako spotrebitelia, teda ako slabšia strana.

35. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje istú formu satisfakcie za výsledok konania
v prospech spotrebiteľa; jeho výška však musí jednoznačne zohľadniť aj rozsah, v akom spotrebiteľ
v spore týkajúcom sa porušenia jeho práv uspel. Požiadavka na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia totiž nemôže predstavovať nástroj na istú formu obohatenia, či neprimeranú sankciu voči
neúspešnému dodávateľovi. Uvedené platí najmä za predpokladu, že už samotný úspech z porušenia

práva spotrebiteľa je základom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Prijatím
názoru, že akákoľvek požiadavka spotrebiteľa v zmysle uvedenej úpravy je akceptovateľná popiera
zmysel daného právneho inštitútu slúžiaceho predovšetkým ako „bonus“ pre spotrebiteľa a zároveň
ako sankcia pre dodávateľa porušujúceho jeho povinnosti vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane. Ak sa
má vytvoriť nástroj, ktorý bude viesť dodávateľov k obmedzeniu nekalých praktík v spotrebiteľských
vzťahoch, potom tento nemôže znamenať neprimeraný trest, či absolútnu demotiváciu pri vstupovaní

do ďalších zmluvných vzťahov s dlžníkmi.
Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe
vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti,
ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd
musí o výške primeraného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať

z konkrétnych zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho
konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny
prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

36. Vzhľadom na uvedené kritériá súd k závažnosti a intenzite protiprávneho konania zo strany

predchodcu žalovaného považuje za potrebné uviesť, že výpoveď nájomnej zmluvy bola žalobcovi
zo strany predchodcu žalovaného doručená dňa 19. 03. 2015 a odpoveď na žiadosť žalobcu spolu
s ospravedlnením za doručenie predmetnej výpovede bola žalobcovi doručená dňa 11. 05. 2015, teda
zásah zo strany predchodcu žalovaného voči žalobcovi trval menej ako dva mesiace. Je potrebné uviesť,
že zo strany predchodcu žalovaného nedošlo k žiadnemu zásahu vo vzťahu k bezpečnostnej schránke,

ktorú mal žalobca u neho v nájme.
Vplyv protiprávneho konania zo strany predchodcu žalovaného na žalobcu spočíval v znepríjemnení
toho obdobia života žalobcu, v ktorom tento zásah v dôsledku neoprávnenej tzv. výpovede nájomnej
zmluvy trval. Žalobca okrem riešenia organizačných záležitostí týkajúcich sa hrubej stavby jeho
rodinného domu, záležitostí týkajúcich sa ukončenia spolupráce partnerky jeho advokátskej kancelárie,

záležitostí spojených s podaním daňového priznania, prípravy na filmový festival, ktorého sa zúčastňoval
v Olomouci počas piatich dní v mesiaci apríl 2015 bol prinútený sa venovať aj riešeniu, resp. aktivitám
účelom ktorých bolo odvrátiť neoprávnený zásah právneho predchodcu žalobcu. Tieto aktivity spočívali
v príprave návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaní žaloby vo veci samej o určenie
neplatnosti výpovede, ako aj v príprave výzvy na upustenie protiprávneho konania adresovanej

predchodcovi žalobcu. Žalobca v žalobe prezentoval, že v období, kedy k zásahu došlo bol nadmieru
zaneprázdnený a zásah zo strany predchodcu žalobcu mu toto obdobie ešte viac znepríjemnil.
V dôsledku preťaženia bol žalobca v lete 2015 práceneschopný.

37. Súd pri určení výšky primeraného zadosťučinenia zobral do úvahy aj prístup predchodcu

žalovaného, ktorý ešte predtým, ako mu bolo zo strany súdu doručené neodkladné opatrenie, ktorým mu
súdzakazovalbezsúhlasužalobcuotvoriťbezpečnostnúschránku(neodkladnéopatreniezodňa06.05.
2015) koncipoval a následne doručil žalobcovi list (list zo dňa 05. 05. 2015), v ktorom žalobcovi uviedol,
že z jeho strany došlo pri generovaní výpovede k zlyhaniu interného procesu, výpoveď vystornoval a za
vzniknutú situáciu a problémy s tým spojené sa ospravedlnil. Už v tomto ospravedlnení podľa názoru

súdudošlokurčitejformesatisfakcieprežalobcuzaprotiprávnekonaniezostranyprávnehopredchodcu
žalovaného.
S prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti, najmä na čas trvania zásahu, následky zásahu, ktoré
spočívali v znepríjemnení prežívania už v tom čase dosť stresujúceho obdobia v živote žalobcu,
avšak aj vzhľadom na ospravedlnenie učinené a adresované žalobcovi do jedného mesiaca po výzve

žalobcu predchodcovi žalovaného súd považuje výšku priznaného zadosťučinenia žalobcovi vo výroku
I. tohto rozsudku v sume 100 eur za primerané. Súd uvádza, že výška ročného nájomného za nájom
bezpečnostnej schránky predstavovala 129,60 eur v roku 2015 (teda v čase vykonania zásahu), a
teda aj s prihliadnutím na túto okolnosť, vzhľadom na nepríjemné prežívanie zásahu na strane žalobcusúd považuje výšku priznaného primeraného zadosťučinenia za adekvátnu a primeranú. Priznanie
zadosťučinenia v takej výške bude podľa názoru súdu aj s prihliadnutím na okolnosť týkajúcu sa výšky
nájmu mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie

od porušovania spotrebiteľských práv.
Z vyššie uvádzaných dôvodov bola žaloba v presahujúcej časti priznaného finančného zadosťučinenia
výrokom II. tohto rozsudku zamietnutá (teda v časti o zaplatenie 4 900 eur s prísl. úrokom z omeškania
zo sumy 4 900 eur).

38. Poukazujúc analogicky na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/257/2019 zo dňa 26. 02. 2020, ako
aj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/339/2021 z 31. 01. 2022 súd uvádza, že nárok žalobcu v tomto
spore podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vzniká samotným
úspešným uplatnením porušenia práva, čo ako uvádza súd vyššie v tomto odôvodnení rozsudku nastalo
zastavením konania o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy (v dôsledku konania na strane
predchodcu žalovaného a z toho vyplývajúceho späťvzatia žaloby žalobcom). Preto toto rozhodnutie,

ktorým sa priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch v konkrétnej výške už len deklaruje existenciu
tejto zákonom priznanej právnej skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich (nie je teda konštitutívnym
rozhodnutím). Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného preto aj tunajší súd vyvodil, že k vzniku omeškania

s plnením nemajetkovej ujmy došlo dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došla predchodcovi žalovaného
výzva žalobcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia (t.j. dôjdenie dňa 22. 08. 2016, nasledujúci
deň 23. 08. 2016), a teda predchodca žalovaného sa dostal do omeškania s plnením finančného
zadosťučinenia žalobcovi nasledujúcim dňom, t.j. 24. 08. 2016. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok
zomeškaniavovýške5%ročnepodľaustanovenia§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.(keďžezákladná

úroková sadzba k tomuto dňu = 0 % plus 5 percentuálnych bodov = 5 % ročne) z priznanej sumy 100
eur odo dňa 24. 08. 2016 do zaplatenia.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. Podľa ustanovenia § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania
a o trovách dovolacieho konania.

44. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania súd rozhodoval o trovách prvoinštančného,
druhoinštančného a dovolacieho konania ako o jednom celku, výsledkom ktorého bolo toto rozhodnutie
okresného súdu. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže súd môže priznať
náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie
v ňou požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu, ako tomu bolo aj v

tejto súdenej veci. V takých prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná
aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno žalobcu totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu. Predmetom konania v posudzovanej veci bolo
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, určenie výšky ktorého bolo plne závislé od úvahy
súdu. Žalobca bol preto podľa naznačeného odôvodnenia v spore úspešný v plnom rozsahu, keďže

mu súd voči žalovanému priznal uplatnený nárok (aj keď v nižšej ako požadovanej výške), a súd preto
výrokom II. tohto rozsudku žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného,
druhoinštančného a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

2 6Csp/104/2017

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).