Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720201033.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov: 1./

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. a 2./ E. B., F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom bytom C.
XXXX/X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom
Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654 proti žalovanému: Nemocnica Poprad a.s., so
sídlom Banícka 803/28, 058 01 Poprad, IČO: 36 513 458, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 3.4.2020 domáhali uloženia
povinnosti žalovanému zaslať žalobcom na adresu ich trvalého pobytu list v znení: „Vážený p. A. B.
a p. E. G., v dňoch 3.4.2017 až 4.4.2017 sme poskytovali na základe zák. č. 576/2004 Z. z. zdravotnú
starostlivosť E. G. (C. B.) v súvislosti s jej tehotenstvom. Zo strany Nemocnice Poprad a.s., Banícka
803/28, 058 01 Poprad došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák.
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, za čo sa E. G. a A. B., rodičom dnes už nebohého A. B.
ml. ospravedlňujeme.“ Druhým žalobným návrhom žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobcovi

v 1./ rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur a žalobkyni v 2./ rade náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 15.000,- eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobcovia svoj nárok odôvodnili tým, že vo veci preskúmania predpokladaného pochybenia
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným, vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Prešov, (ďalej len ÚDZS, alebo úrad) ako štátny orgán na to určený
príslušný všeobecne záväzným právnym predpisom, objektívne vyšetrovanie okolností prípadu a zistil

nasledovné:
D. E. G. a jej novonarodené dieťa A. B., nar. X.X.XXXX boli hospitalizovaní na gynekologicko-
pôrodníckom a novorodeneckom oddelení Nemocnice Poprad a.s., v čase: pacientka od 3.4.2017 do
7.4.2017 a dieťa od 4.4.2017 do 5.4.2017. Pacientka bola prvorodičkou, počas tehotenstva pravidelne
navštevovala prenatálnu poradňu. Dňa 31.3.2017 bola vyšetrená na gynekologickej ambulancii pre
rizikové tehotenstvo v Nemocnici Poprad, kvôli nízko uloženej placente. Na gynekologicko-pôrodnícke
oddelenie poskytovateľa bola prijatá dňa 3.4.2017 o 7.10 hodine s Dg: 080 0 – spontánny pôrod

jedného plodu záhlavím, ako neodkladné prijatie v 42. t.t. na plánovanú preindukciu a induckiu
pôrodu. Novorodenec bol odovzdaný do starostlivosti neonatológa. Dieťa sa narodilo v 41/3. gestačnom
týždni, spontánne hlavičkou, so vztýčenou pravou rúčkou a pupočnou šnúrou obtočenou 2x okolo
krku. Porodený novorodenec bol živý, zrelý, ale asfyktický, hypotonický, stav novorodenca po pôrodehodnotený podľa Apgarovej skóre bol n, 3, 4 v 1., resp. 5 a 10 minúte. Dieťa bolo resuscitované, boli
odsaté horné dýchacie cesty a bolo započaté rozdýchavanie neopuffom a externá masáž srdca. Dňa
5.4.2017o01.45hod.bolodieťatransportovanépodohovoredoFNsPJ.A.ReimanavPrešove,nakoľko

spĺňalo kritériá pre riadenú hypotermiu.
Na základe písomných vyjadrení konzultantov, úrad zistil, že diagnostické a liečebné postupy na
gynekologicko-pôrodníckom oddelení poskytovateľa počas pôrodu neboli u pacientky realizované
správne a včas a zdravotná starostlivosť pacientke nebola poskytnutá správne. V závere správy ÚDZS
o vykonanom štátnom dohľade nad výkonom zdravotnej starostlivosti zistil porušenie § 4 ods. 3 zák.

č. 576/2004 Z. z..
Vzhľadom na skutočnosť, že miera zavinenia žalovaného a jeho zamestnancov v danej veci je aj
predmetom trestného konania, navrhli v rámci zabezpečenia a následného vykonania dôkazov pripojiť
úradný spis Okresného riaditeľstva PZ v Poprade vedeného pod č. ČVS: ORP-181/1-VYS-PP-2018.
Pre konštatovaný nesprávny postup UDZS pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným,
vznikla žalobcom významná ujma, absenciou riadneho rodinného života žalobcov s maloletým

dieťaťom a postupného riadneho vývoja dieťaťa. Uvedené skutočnosti je potrebné považovať za
nemajetkovú ujmu, ktorej prvotná príčina jednoznačne vychádza z porušenia dôležitej právnej
povinnosti žalovaným. Výšku nemajetkovej ujmy odôvodnili zásadami etiky a ustálenej judikatúry.
Povinnosťou každého zdravotníckeho zariadenia je poskytovať zdravotnú starostlivosť, v súlade
so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, t.j. lege artis. ÚDZS konštatoval vo svojich

zisteniach, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pri pôrode pacientky a dieťaťa nebola poskytnutá
správne, t.j. takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno ohodnotiť ako poskytnutú štandardným
spôsobom, odborne, v dostatočnom rozsahu a správne. Tieto zistenia a rozhodnutie ÚDZS zakladajú
zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, konkrétne do práva
na ochranu súkromného života. Nesprávnym postupom žalovaného došlo k významnému zásahu do ich

súkromného života. Pacientka, ako partnerka a matka bola dňa 3.4.2017 žalovaným prijatá na riadnu
hospitalizáciuzaúčelomuskutočneniapôrodudieťaťa.Žalovanýboluzrozumenýookolnostiachprenosu
v tehotenstve prostredníctvom svojich zamestnancov a napriek tomu neuskutočnil bezodkladne všetky
potrebné postupy a zabezpečenie pôrodu a dosiahnutie stavu dieťaťa mimo tela matky. Žalovaný mal
z predpôrodných vyšetrení objektívnu vedomosť o tom, že najvhodnejší zdravotnícky postup pôrodu je

práve cisársky rez, za týmto účelom matka podstúpila príslušné zdravotnícke vyšetrenia.
V rámci II. fázy pôrodu pacientke nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá štandardným spôsobom
a správne, o čom svedčí výpoveď žalobcu v 1./ rade pred políciou, kde sa vo výpovedi konštatuje,
že lekár prítomný pri pôrode sa pýtal žalobcu: „čo ideme robiť, otecko?“ Tento postup zdravotníckeho
personálu nie je v súlade so zdravotníckymi postupmi a žalobca v 1./ rade má iba základné

predstavy. Vzhľadom na svoje vzdelanie nemal a nemohol žiadnym spôsobom zvrátiť neodborný
prístup zdravotníckeho personálu žalovaného spojeného s absenciou monitorovania dieťaťa pri pôrode.
Ťažké poškodenie zdravia jediného dieťaťa žalobcov, je výraznou traumou v rodine o to viac, že
počas prebiehajúceho tehotenstva sa u pacientky nevyskytovali žiadne zdravotné komplikácie. Boli
v očakávaní príchodu nového člena rodiny, ako základného piliera pokračovania existencie rodín oboch

rodičov.
Neposkytnutím zdravotnej starostlivosť v súlade s predpismi žalovaný zasiahol do ich práva na súkromie
protiprávnym konaním, pretože navždy stratili možnosť viesť plnohodnotný rodinný a súkromný život,
s dnes už nebohým synom. Daná situácia spojená s ťažkým poškodením zdravia ich dieťaťa končiaceho
jeho smrťou u nich stále, aj s odstupom času vyvoláva pocity úzkosti, smútku, šoku a zúfalstva.

Dôsledky dlhodobo prežívali počas života mal. dieťaťa a stále opakovane prežívajú s výraznými
a pretrvávajúcimi ťažkosťami spojenými so spomienkami na rozhodujúce udalosti. Tým, že žalovaný
riadne nevykonal všetky potrebné vyšetrenia a monitorovania, spôsobil ťažké poškodenie zdravia mal.
dieťaťa a zároveň spôsobil u rodičov maloletého, nenahraditeľnú stratu akejkoľvek šance, resp. stratu
nádeje na zachovanie primeraného zdravia dieťaťa, čím vlastne došlo k neoprávnenému zásahu do ich

osobnostného práva, ktorí stratili akúkoľvek možnosť viesť riadny rodinný a súkromný život s nebohým
dieťaťom. Týmto konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich
základ súkromného života, predovšetkým medzi rodičmi a dieťaťom a k intenzívnemu zásahu do
osobnostných práv žalobcov. Táto tragická udalosť spôsobená nesprávnym konaním zanechala v ich
živote trvalé následky.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.3.2021, v ktorom uviedol,
že právny základ tvrdeného údajného zásahu do ochrany osobnosti žalobcov, má spočívať v údajnom
nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že na tunajšom súde prebieha súdne konaniepod sp. zn. 12C/16/2019 medzi tými istými účastníkmi konania, s predmetom konania náhrady škody
na zdraví, spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. synovi žalobcov pri pôrode, zo
strany žalovaného. Uviedol, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas pôrodu nijako nepochybil

a postupoval lege artis, čím nedošlo k ich protiprávnemu konaniu, z ktorého by vznikla prípadná
zodpovednosť za škodu. Poukázal na Protokol ÚDZS č. 532/2017 zo dňa 18.7.2017, ktorý konštatoval
porušenie právneho predpisu, voči ktorému podal odôvodnené námietky, na základe ktorých závery
tohto protokolu spochybnil. Protokol ÚDZS bol vyhotovený len na základe tzv. výkonu dohľadu na diaľku,
t.j. formálnym posúdením zdravotnej dokumentácie už neb. dieťaťa, ,,ex post“. Ako taký je preto iba

jednýmzdôkaznýchprostriedkov,ktorýjepotrebnéposúdiťvkontextevšetkýchokolnostíavsúvislostiaj
s ostatnými dôkazmi (výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie a pod.). Na vyvrátenie záverov Protokolu
ÚDZS navrhol vykonať výsluch odborne spôsobilých osôb, zdravotníckych zamestnancov žalovaného.
Uplatnený nárok považoval za neopodstatnený. Keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/16/2019
navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo ustáliť, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti
synovi žalobcov bolo správne, príp. ustáliť mieru zodpovednosti žalovaného. Poukázal na znalecké

dokazovanievykonávanévprebiehajúcomtrestnomkonaní(včasepodaniažaloby-poznámkasúdu)na
OR PZ v Poprade pod ČVS: ORP-181/1-VYS-PP-2018. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže
zodpovednosť za údajný zásah do ochrany osobnostných práv žalobcov, resp. protiprávne konanie
spočívajúce v nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pri pôrode neb. syna žalobcov, nebolo
právoplatne preukázané.

4.Žalobcoviaprostredníctvomprávnehozástupcuvreplikeuviedli,žeodbornézáveryÚDZSsúsprávne.
Sú naplnené všetky právne predpoklady predpokladajúce nárok na priznanie nemajetkovej ujmy
spojenej s protiprávnym konaním žalovaného a právna zodpovednosť žalovaného za spôsobenú ujmu,
ktorá vznikla v bezprostrednej súvislosti s porušením dôležitej právnej povinnosti žalovaným. Žalobcovia

dali spracovať znalecký posudok nezávislému znalcovi v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorého
závery jednoznačne preukazujú pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre žalobkyňu v 2./
rade a mal. dieťaťa spojené s pôrodom matky, t.j. pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v apríli 2017,
ktorého dôsledkom bolo neskoršie fatálne zlyhanie organizmu a úmrtie mal. dieťaťa žalobcov v apríli
2018, ako následok poskytnutia zdravotnej starostlivosti ,,non lege artis,,. Poukázali na skutočnosť, že

bezprostredne po úmrtí mal. dieťaťa v apríli 2018 bola vykonaná na príkaz orgánov činných v trestnom
konaní súdna pitva nebohého, pričom znalci z odboru súdneho lekárstva H. I. a H. E. preukázali, že
poškodenie zdravia dieťaťa, vyústené do následného úmrtia dieťaťa, bolo spôsobené obojstranným
lalôčikovým zápalom pľúc, po predchádzajúcom ťažkom poškodení mozgu, z nedostatku kyslíka pri
dusení sa bezprostredne pred pôrodom a počas pôrodu. Poukázali na znalecký posudok č. 1/2021

zo dňa 17.2.2021 vypracovaný prof. MUDr. Višňovským, CSc.. Nesúhlasili s prerušením konania do
právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/16/2019 z dôvodu,
že na základe predložených a označených dôkazov majú za to, že je dostatočne preukázaný nárok
nemajetkovej ujmy.

5. Žalovaný v písomnej duplike uviedol k znaleckému posudku č. 1/2021 prof. MUDr. Višňovského
CSc., že tento bol vyhotovený na objednávku žalobcov a v súvislosti s touto skutočnosťou poukázal
na to, že znalec bol v r. 2017 vyzvaný ako odborný konzultant v rámci dohľadu ÚDZS v tejto veci, kde
bolo konštatované porušenie právneho predpisu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe
uvedeného považovali osobu znalca pri vypracovaní súkromného znaleckého posudku za vopred

zaujatú, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby rovnaká osoba – odborný konzultant pri dohľade
ÚDZS v r. 2017 a znalec v súdnom konaní v r. 2021 dospel pri jednom posudzovanom prípade k rôznym
záverom. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že odborný názor konzultanta pri výkone dohľadu na
ÚDZS bude pri tom istom prípade rovnaký aj pri ďalšom dokazovaní. Z tohto pohľadu je potrebné
hodnotiť osobu znalca za vopred zaujatú – inak by pri spracovaní znaleckého posudku sám spochybnil

svoje odborné hodnotenie ako konzultant v rámci dohľadu ÚDZS. O tejto skutočnosti žalobcovia mali
vedomosť a je preto dôvodné predpokladať, že výber osoby znalca na spracovanie súkromného
znaleckého posudku bol týmto ovplyvnený. Namietal nezávislosť predloženého znaleckého posudku
a nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č. 1/2021, konkrétne so záverom v bode 6 – Nesprávny
postup žalovaného pri monitoringu matky/plodu (CTG intermitentne/zmena spôsobu vedenia pôrodu –

cisársky rez/per forcipem). K namietanému uviedol, že monitoroval pôrod (matka/plod) CTG záznamom
a počas II. doby pôrodnej auskultáciou, rozhodnutie o zmene spôsobu pôrodu cisárskym rezom nebolo
medicínsky indikované. Taktiež namietali bod 12 v časti Hodnotenia postupu žalovaného v závere I.
doby pôrodnej a počas celej II. doby pôrodnej (hodnotenie znalca ako nesprávny postup non lege artis).Znalec neodpovedal priamo na otázku č. 12 a postup žalovaného hodnotí vlastnou úvahou nad rámec
položenej otázky (otázka č. 12 – akým spôsobom bol vedený pôrod a aké povinnosti poskytovateľa je
potrebné dodržať, aby bol pôrod vedený „lege artis“?) Ostatné závery znaleckého posudku č. 1/2021

v podstate potvrdzujú správnosť postupu žalovaného – najmä závery v bode 8, 9, 10 a 11 (neexistencia
medicínskej indikácie na vyvolanie pôrodu/zmenu spôsobu pôrodu na cisársky rez a nemožnosť zistenia
omotania pupočnej šnúry okolo krku plodu) a bod 14 Objektívna nemožnosť zistenia „absencia rezervy
plodu“. Naopak,poukázalnaznaleckýposudokč.231/2020zodňa20.9.2020vypracovanéhoInštitútom
forénznych medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, kde bol

pribratýznaleczaúčelompodaniaznaleckéhoposudku.Znaleckýposudokpovažovalzanezávislý,ktorý
bolrealizovanýnazákladeuzneseniavyšetrovateľa,pričomnavýberznalca,resp.znaleckejorganizácie
nemal žalovaný žiaden vplyv. Poukázal, že trestné konanie v tejto veci bolo uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 13.11.2020 zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom.

6. Písomným podaním žalobcovia reagovali na námietku zvoleného znalca, že neovplyvňovali znalecký

výkon a osobu znalca, ktorú zvolili. Preto naďalej považujú znalca za nezávislý subjekt, ktorý vykonáva
znaleckú činnosť v súlade so znalosťami medicínskej vedy v príslušnej oblasti. Žalobcovia nemajú
so znalcom žiaden vzťah, ktorý by mohol mať vplyv na objektívnosť zistení v znaleckom posudku.
Znalecký posudok č. 1/2021 preskúmava vec vo väčšom rozsahu a dáva odpovede aj na problematiku
a okolnosti, ktoré neboli detailne skúmané znaleckou organizáciou. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného,

že znalec hodnotil vec nad rámec položenej otázky, pretože znalec bol požiadaný pri zadávaní posudku
aj o uvedenie iných skutočností, ktoré považuje za dôležité pre náležité objasnenie veci. Úlohou znalca
bolo uviesť vyčerpávajúci rozsah informácií vzťahujúcich sa k veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti
pre žalobkyňu v 2./ rade. Žiadali vykonať dôkaz, znalecký posudok vypracovaný znalcami H. E. a H. I.
obsiahnutým v trestnom spise.

7.Žalobcanapojednávanídňa10.02.2022uviedol,ževnemocniciponeúspešnompôrodesaichopýtali,
či si chcú syna zobrať domov, alebo či ho chcú dať do ústavu. S tým nesúhlasili, chceli mu pomôcť.
Vtedy začal kolobeh, kde denno-denne chodili na vyšetrenia, rehabilitácie a cvičili. Od začiatku mal
prognózu, že nikdy nebude papať, hýbať sa a nebude vnímať. Čo bolo pre nich podstatné, rehabilitáciou,

liečbou boli isté pokroky, ktoré ich viedli naďalej. Neskôr začal trošku papať s fľašky, kŕmili ho sondou,
museli ho vážiť, aby ho vedeli sondovať. Denno-denne mali niečo, vybavili mu komoru v Košiciach, kde
absolvovali 100 dňovú liečbu. Každé ráno išli do Košíc, bol v komore pod tlakom kyslíka, čím sa zastavilo
odumieranie buniek mozgu, až neskôr to malo efekt pomoci. Nič horšie nezažili, ako vidieť vlastného
syna v truhle. Bolo to veľmi ťažké. Žalobca v 1./ rade pracoval pri bratovi v servise, už počas liečby

nemohol pracovať, už to potom nezvládal, a skončil u brata pracovný pomer. Manželka bola veľmi zle
na tom, chodila aj ku psychologičke, na začiatok jej dala aj tabletky na ukľudnenie, spanie. Fungovali na
liekoch nejakú dobu. Bolo to ťažké dostať sa z toho, aj stále je. Žalobca v 1./ rade polroka nepracoval
nikde, bol nezamestnaný, nemohli sa opustiť, keďže majú rodičov, rodinu, manželka išla skôr do práce,
bolo to pre ňu ťažké, ale prišla na iné myšlienky. Doma bol dlhšie a potom nastúpil do práce, prišli mu

iné myšlienky a bolo to jednoduchšie. K malému chodia pravidelne aspoň zapáliť sviečku. Tri roky sa
neodhodlali na nič, po 3 rokoch sa rozhodli vziať sa, mali svadbu, bol to impulz v pokračovaní života. Po
svadbe síce ťažko, ale nabrali odvahu na druhé bábätko, ktoré sa im podarilo, bude mať 9 mesiacov,
synček s tým, že to bol znova veľký strach. Zazmluvnili si lekára, báli sa ísť do Popradu, manželkin
gynekológ je H. J., dal im pomocnú ruku, manželka rodila sekciou a bola to jediná dôvera, ktorú mali

u lekára. Pomohol manželke a synovi pri pôrode.

8. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach.

9. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č. k. 21C/14/2020-258 zo dňa 10.02.2022

rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, druhým žalobným výrokom žalobu zamietol
a tretím žalobným výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

10. V dôsledku podaného odvolania žalobcami Krajský súd v Prešove Uznesením č. k. 9Co/36/2022-304
zo dňa 19.01.2023 zrušil rozsudok v zamietavom výroku, tzv. vo výroku II. a v súvisiacom výroku

o náhrade trov konania, tzv. vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. S odvolaním boli predložené nové dôkazy: 1. Rozhodnutie ÚDZS č. k.
ZS704/0001/2018 zo dňa 08.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2019, ktorým bola
uložená pokuta žalovanému vo výške 1.000,- eur, 2. Rozhodnutie ÚDZS zo dňa 13.03.2019, ktorénadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2019, ktorým bolo rozhodnuté o rozklade poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, 3. Oznámenie výsledku prešetrenia podnetu ÚDZS zo dňa 27.07.2017 (zrejme malo ísť
o13.10.2017)adresovanéžalobcoviv1.rade,doručenéžalobcovi16.10.2017.UvedenáodpoveďUZDS

- Oznámenie bolo vydané na základe písomnej žiadosť právneho zástupcu žalobcov zo dňa 29.3.2022
- o poskytnutie informácií na základe zákona č. 211/2000 Z. z..

11. V odvolaní k novo predloženým dôkazom právny zástupca žalobcov ako argument včasnosti ich
podania, resp. nemožnosti ich predložiť súdu včas uviedol, že nejde o „novotu“, resp. že listinné dôkazy

boli predložené až po rozhodnutí súdu, poukázal na § 193 veta druhá CSP. Uviedol, že existujú
nové dôkazy, ktoré nebolo možné zabezpečiť do konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko v konaní
o udelení pokuty neboli žalobcovia účastníkmi, a preto ich v zmysle § 366 predložili odvolaciemu súdu
vrámciodvolaciehokonania.Uviedol,že„novota“vodvolacomkonanívystalaažnazákladerozhodnutia
a jeho nelogickej argumentácie, pričom rozhodnutia o udelení pokuty, v 1. aj 2. stupni administratívneho
konania, ktoré sú žalovanému známe, boli zabezpečené právnym zástupcom žalobcov v zmysle zákona

č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

12. Odvolací súd prijal záver a uložil súdu nanovo vec prejednať a rozhodnúť o nárokoch žalobcov,
bez ďalšieho dokazovania, a všetky dôkazy zo spisu opätovne vyhodnotiť či je alebo nie je relevantný
názor a záver vyplývajúci zo znaleckého posudku č. 1/2021 predloženého žalobcami aj v tom zmysle,

či zákonná procesná úprava vylučuje alebo umožňuje znaleckému posudku, ktorí predložili žalobcovia,
priznať povahu a význam dôkazného prostriedku podľa § 209 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). V novom rozhodnutí sa mal vysporiadať aj so všetkými ostatnými tvrdeniami žalobcov uvedenými
v priebehu konania, do času než súd o žalobe rozhodol. Súd sa mal vysporiadať s použiteľnosťou alebo
nepoužiteľnosťou dôkazov predloženými žalobcami v priebehu odvolacieho konania v tom zmysle, či

žalobcovia mohli alebo nie tieto dôkazy použiť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

13. Na pojednávaní dňa 27.09.2023 právny zástupca žalobcov uviedol, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania.

14. Splnomocnený zástupca žalovaného vo vzťahu k novo predloženým dôkazom v odvolacom konaní
žalobcami uviedol, že predmetné dôkazy nie sú procesne prípustné. Žiadali vypočuť prof. MUDr.
Višňovského CSc. ako svedka na objasnenie skutočností či žalobcami predložený znalecký posudok
bol alebo nebol vypracovaný tendenčne a či mu možno priznať význam dôkazného prostriedku v tomto
konaní.

15. V zmysle § 366 písm. d) CSP, súd poukazuje, že listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcov
predložil súdu až v odvolacom konaní, možno považovať za „novoty“. Na dôkazy, ktoré boli predložené,
nemožno aplikovať písm. d), že bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom 1. inštancie.
Nič nebránilo právnemu zástupcovi žiadať o informácie o výsledkoch v správnych konaniach už skôr,

nie až po rozhodnutí súdu dňa 10.02.2022. Právny zástupca argumentoval, že predložil tieto dôkazy
pre nelogickú argumentáciu súdu v rozhodnutí. To však súd považoval za nedostatočný dôvod pre
prijatie záveru, že nejde o „novoty“. K požiadaniu o informácií týkajúcich sa správnych konaní vedených
voči žalovanému bolo požiadané až dňa 29.03.2022 (č.l. 285 súdneho spisu). Rozhodnutie ÚDZS
o uložení pokuty 1.000,- eur nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2019, teda až 3 roky po právoplatnosti

bolo zažiadané. Zároveň ďalší dôkaz, rozhodnutie ÚDZS zo dňa 13.03.2019 č.k. ZS 704/00001/2018/
R o rozklade podanom žalovaným nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2019. Oznámenie výsledku
prešetrenia podnetu zo dňa 13.10.2017 bolo žalobcom doručené dňa 16.10.2017. S podaním žaloby
vzniká povinnosť predložiť všetky existujúce dôkazy, ktoré by mohli byť na prospech žalobcu, navyše ak
CSP upravuje sudcovskú koncentráciu konania. Súd preto diskvalifikoval tieto dôkazy.

16. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom, vyjadreniami zástupcov a listinnými dôkazmi:
Protokol ÚDZS č. 532/2017 o vykonanom dohľade na diaľku, Oznámenie ÚDZS o výsledku prešetrenia
podnetu, List o prehliadke mŕtveho, výzva na zaplatenie, odpoveď žalovaného na výzvu, Znalecký
posudok č. 231/2020, vyjadrenie H. K., vyjadrenie H. L., Zápisnica č. 532/2017 o prerokovaní námietok

dohliadanéhosubjektukprotokoluovykonanomdohľade(č.l.89),Znaleckýposudokč.1/2021,znalecká
doložka prof. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc., pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-181/1-
VYS-PP-2018, Znaleckým posudkom č.8/2018 a č. 6/2018 H. I. a H. E. a zistil nasledujúci skutkový stav
vo veci:17. Z Protokolu č. 532/2017 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov,
vyplynulo, že bol vykonaný dohľad v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z. z.. Predmetom dohľadu

bolo prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke E. G., žalobkyne a jej
novonarodenému dieťaťu v Nemocnici Poprad a.s., na gynekologicko-pôrodníckom a novorodeneckom
oddelení v čase od 3.4.2017 do 5.4.2017, s identickým dohliadaným obdobím. ÚDZS zistil nedostatky
pri výkone dohľadu: 1.) nesprávne rozhodnutie lekára neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii
hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu, ukončenie pôrodu cisárskym rezom alebo per forcipem,

2.) absencia monitorovania stavu plodu ku koncu I. a počas celej II. doby pôrodnej pri zaznamenanej
alteráciiozievplodu,čímzistilporušenie§4ods.3zák.č.576/2004Z.z..Vzávereuvádza,ženazáklade
vyjadrenia konzultanta z odboru gynekológia a pôrodníctvo úrad zistil, že diagnostické a liečebné
postupy na gynekologicko-pôrodníckom oddelení poskytovateľa počas pôrodu neboli u pacientky
realizované správne a včas a teda, že zdravotná starostlivosť pacientke nebola poskytnutá správne.
Dohľad vykonali pri preskúmavaní veci H. C., H. I., H. G., H. M., A. N. a prizvané osoby D. H. A. O., P.,

konzultant ÚDZS pre gynekológiu a pôrodníctvo, H. Q. D., konzultant pre ÚDZS pre neonatológiu.

18. Z vyjadrenia vyššie uvedeného Protokolu ÚDZS, konzultanta D. H. O., P. z odboru gynekológie
a pôrodníctvo vyplynulo, že u pacientky nebola počas tehotnosti v rámci prenatálnej starostlivosti
diagnostikovaná závažnejšia odchýlka od fyziologického priebehu tehotnosti ani zo strany matky, ani zo

strany plodu. V 42. t.t. bola správne odoslaná z prenatálnej poradne na hospitalizáciu pre suspektnú
potermínovú graviditu na indukciu pôrodu. Počas hospitalizácie dňa 3.4.2017 bola správne sledovaná
progresia vaginálneho nálezu a správne intermitentne monitorovaný stav plodu pomocou CTG, ktoré
boli správne vyhodnotené (celkom realizovaných 8 CTG v prvý deň a 10 CTG záznamov druhý deň).
Na druhý deň sa správne pokračovalo v indukcii pôrodu opakovaným podaním Prostin E2 vaginálne,

až do nástupu pravidelnej pôrodnej činnosti a správne bola sledovaná progresia vaginálneho nálezu,
diagnostikovaný nástup pôrodu a vykonaná amniotómia. O 20.45 hod. službu konajúcim lekárom bol
správne vyhodnotený stav ohrozenia plodu – pôrod neprogredoval a poklesli OP (ozvy plodu) a bola
správne privolaná operačná pohotovosť. Napriek tomu, že pacientka bola počas I. doby pôrodnej
intenzívne a správne monitorovaná, ku koncu I. doby pôrodnej a počas celej II. vlny pôrodnej, absentuje

objektívne monitorovanie stavu plodu. Predposledný CTG záznam (realizovaný o 19.49 hod., ukončenie
o 20.19 hod.), záznam fyziologický, pravidelné kontrakcie. Posledný CTG záznam (začiatok od 20.08
hod., ukončený o 20.29 hod.) bol 47 minút pred pôrodom. Samotné rozhodnutie lekára – operačnej
pohotovosti neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu,
ukončenie pôrodu cisárskym rezom, bolo neadekvátne a nesprávne o to viac, že nemal objektívny dôkaz

o stave plodu a jeho intrapartálnom ohrození.

19. Zo Zápisnice č. 532/2017 zo dňa 11.10.2017 vyplynulo prerokovanie námietok dohliadaného
subjektu k Protokolu o vykonanom dohľade, za účasti splnomocnených zástupcov poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti H. K., ktorý so záverom zápisnice nesúhlasil. Žalovaným boli vznesené dve

námietky, ktoré ÚDZS neakceptoval. Prvá námietka spočívala v tom, že poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti dopodrobna popisuje sled udalostí, ktoré sa odohrávali na pôrodnej sále po privolaní
operačnej pohotovosti. Po vyšetrení pacientky o 20.45 hod. bola zistená pri zájdenej bránke hlavička
vo vchode, vstupovala synkliticky, tvoril sa caput succedaneum, PV boli odtečené, OP boli 108/min.,
sledovali sa CTG sondou po každej kontrakcii. Poskytovateľ uviedol, že nakoľko chýbali varovné signály

z CTG záznamov z I. doby pôrodnej, predpokladal preto zvyčajnú rezervu plodu a podporil kontrakčnú
činnosť podaním Oxytocínu, napriek ľahkej bradykardii (100-120/min.). Nastali silnejšie kontrakcie,
ozvy plodu boli 110/min, na základe toho poskytovateľ považoval sekciu za neindikovanú. Hlavička
progredovala, keď bola v šírine, nastal pokles oziev plodu (70-80/min.), ale rýchlo došlo k náprave
po inhalácii O2 pacientkou (100 - 120/min.). Poskytovateľ aj v tomto prípade udával indikáciu sekcie

za nevhodnú, nie nemožnú a to z časového hľadiska - t. j. z času do porodenia plodu. Na všetky
úkony v súvislosti s realizovaním sekcie poskytovateľ predpokladal dlhší čas, ako čas na predpokladaný
spontánny pôrod. Poskytovateľ uviedol, že mal stále možnosť ukončiť pôrod okamžite forcepsom,
ale s ohľadom na ozvy 100/min. to nepovažoval za indikované, ako aj naloženie klieští vzhľadom
na možné riziká (trauma mozgu). Poskytovateľ uviedol, že stav plodu všetkých prekvapil, pretože sa

jednalo o zdatné dieťa o hmotnosti 3710 gramov, kedy sa zvyčajne plod rýchlo po ošetrení novorodenca
zotaví. Preto je toho názoru, že v tomto prípade došlo k zlyhaniu cirkulácie plodu, zrejme z dôvodu
nedostatočnej rezervy, čo však antepartálne monitorovanie plodu vôbec nesignalizovalo, preto to vníma
skôr ako peripartálnu komplikáciu, nie ako nesprávny postup. V námietke č. 2 poskytovateľ uviedol,že v dokumentácii sú podrobne zapisované ozvy plodu počas konca I. doby a celej II. doby pôrodnej,
boli sledované sestrami pôrodného sálu, po každej kontrakcii boli sledované CTG prístrojom, ako i
stetoskopom až do porodenia plodu. V I. dobe pôrodnej monitorovali veľkým monitorom, pri pôrode na

počúvanie oziev plodu použili malý prenosný monitor. Poskytovateľ udával, že monitorovanie oziev sa
vykonávalo poctivo, len nebolo zaznamenané.

20. ÚDZS zaujal k námietke stanovisko: Úrad sa pri posudzovaní tejto námietky plne stotožňuje s
názorom konzultanta, ktorý vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že ak nepostupuje hlavička na

úrovni začiatku pôrodných ciest, pri zájdenej bránke, signalizuje to abnormalitu pôrodného mechanizmu
a možnú komplikáciu priebehu pôrodu, s nutnosťou pripraviť sa na ev. ukončenie pôrodu per sectionem.
Samotné rozhodnutie lekára - operačnej pohotovosti - neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii
hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu ukončenie pôrodu cisárskym rezom, alebo per forcipem,
bolo neadekvátne a nesprávne o to viac, že poskytovateľ nemal objektívny dôkaz o stave plodu
a jeho intrapartálnom ohrození. K námietke č. 2 ÚDZS zaujal stanovisko: Úrad, vychádzajúc zo

stanoviska konzultanta úradu je toho názoru, že pacientka bola počas celej hospitalizácie v I. dobe
pôrodnej intenzívne a správne monitorovaná, ale ku koncu I. doby pôrodnej a počas celej II. doby
pôrodnej, absentuje objektívne monitorovanie stavu plodu. Tvrdenie poskytovateľa, že OP boli podrobne
zapisované aj počas celej II. doby pôrodnej nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii, kde sú uvedené
OP, v čase od privolania operačnej hotovosti do pôrodu, v časoch: od 20.45 hod., 20.55 hod., 21.00 hod.,

a uvedené sú ešte 2 hodnoty v presne neurčenom čase. Predposledný CTG záznam bol realizovaný
od 19.49 hod., ukončenie o 20.19 hod., záznam bol fyziologický, pravidelné kontrakcie. Posledný CTG
záznam mal začiatok od 20.08 hodiny (začiatok v čase 11 minút ešte počas trvania predchádzajúceho
záznamu), ukončený o 20.29 hod., 47 minút pred pôrodom. Zaznamenávanie oziev plodu, či už
stetoskopom alebo prenosným CTG prístrojom od 20.29 hod. nie je rovnocenné s kontinuálnym

monitorovaním so záznamom, na ktorom je možné každú odchýlku od normy ihneď detekovať, teda má
vyššiu výpovednú hodnotu. Kontinuálny monitoring bol potrebný o to viac, že od konca I. doby pôrodnej
a počas celej II. doby pôrodnej boli už prítomné patologické ozvy, ktoré signalizovali, že plod je v hypoxii.
Záverom prerokovania námietok bolo, že ostáva v platnosti záver Protokolu č. 532/2017.

21. Dňa 13.10.2017 ÚDZS oznámil žalobcovi v 1./ rade výsledok prešetrenia podnetu.

22. Dňa 25.2.2019 žalovaný odpovedal na výzvu na nezaplatenie nemajetkovej ujmy s odôvodnením, že
nenesú žiadnu právnu zodpovednosť za uvedený prípad a s náhradou nemajetkovej ujmy nesúhlasia.

23. Dňa 20.9.2020 bol vyhotovený za účelom trestného konania Znalecký posudok č. 231/2020 vo
veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti rodičke E. G. a mal. A. B., v trestnej veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Tr. zákona, č. spisu ČVS: ORP-181/1-VYS-PP-2018. Zadávateľom znaleckého posudku
bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade a vyhotoviteľom Znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo

a farmácia, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. Znaleckou organizáciou bol prijatý záver
znaleckého dokazovania. Posudok vypracovali znalci znaleckej organizácie Q. H. B., D., H. K., H.
R., D., H. H., D., Q. A. H. J., D. N. D.. Q. H. B., D. ako znalec komplexne potvrdil správnosť
znaleckého posudku s tým, že hlavným konzultantom spoločnosti bol H. E. H., D.. Bol prijatý záver na
základe položených otázok, kedy a z akých dôvodov boli vykonané jednotlivé vyšetrenia u žalobkyne

v 2./ rade na jednotlivých oddeleniach žalovaného dňa 3.4.2017 a 4.4.2017. Znalecká organizácia
v odpovedi na túto otázku odkazuje na stať „Analýza prípadu“ v posudkovej časti znaleckého posudku
na str. 35 až 38, v ktorej sú detailne uvedené časové súvislosti jednotlivých vyšetrení vykonaných
u p. E. G.. Menovaná bola vyšetrená pri príjme do Nemocnice Poprad a.s. k indukcii (vyvolaniu)
pôrodu, aj počas hospitalizácie a počas pôrodu. Stav dieťaťa počas pôrodu bol adekvátne sledovaný

a monitorovaný. Všetky CTG (kardiotokografické vyšetrenie) záznamy, ktoré boli v dostupnej zdravotnej
dokumentácii, boli správne indikované a správne interpretované. Znalecká organizácia v priebehu
jednotlivých vyšetrení uskutočnených p. E. G. v Nemocnici Poprad a.s. nenachádza postup „non lege
artis“.PočasII.dobypôrodnejbolisledovanéozvyplodumenovanejibaauskultáciouanieelektronickým
monitorovaním. Tento postup je prípustný a hodnotia ho rovnako ako ,,lege artis,“.

Na otázku, či zdravotnícki pracovníci nemocnice na gynekologicko-pôrodníckom oddelení dňa 4.4.2017,
ktorí vykonávali diagnostické a liečebné postupy u rodičky E. G., kde došlo k pôrodu mal. A. B.,
správne poskytli zdravotnú starostlivosť? Znalecká organizácia konštatuje, že v priebehu poskytovaniazdravotnej starostlivosti p. E. G. zo strany nemocnice nebol zistený postup „non lege artis“. Zdravotná
starostlivosť bola menovanej poskytnutá správne „lege artis“.
Na otázku či došlo k pochybeniu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorý mal súvislosť s ujmou na

zdraví mal. A. B., akým spôsobom došlo k pochybeniu a akým (stanovením diagnózy, súlad s liečebnými
postupmi)? Prípadne, kto a do akej miery bol zodpovedný za správny postup? Pri vedení pôrodu nezistila
znalecká organizácia odborné medicínske pochybenie, ktoré by jednoznačne bolo možné príčinne spojiť
so vzniknutou ujmou na zdraví maloletého A. B.. Vedenie pôrodu možno hodnotiť ako správne, „lege
artis“.

Na otázku či poranenia – poškodenia zdravia, ktorým podľahol mal. A. B., sú v príčinnej súvislosti
s okolnosťami pôrodu dňa 4.4.2017 v nemocnici, na gynekologicko-pôrodníckom oddelení? Znalecká
organizácia odkazuje na odpoveď na otázku znaleckého posudku č. 4.

24. Dňa 17.2.2021 bol vypracovaný súkromný znalecký posudok č. 1/2021 znalcom prof. MUDr.
Višňovským, CSc., na základe zadávateľa žalobcu v 1./ rade k sp. zn. 12C/16/2019 tunajšieho súdu.

Ide o znalecký posudok z expertízy v odbore zdravotníctvo, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo vo veci
posúdenia kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom. Znalec odpovedal na 14
otázok s prijatými závermi:
Na otázku č. 1, že tehotnosť žalobkyne v 2./ rade bola fyziologicky a vzhľadom ku susp. potermínovej
tehotnosti bola v 42. t.t. odoslaná na hospitalizáciu, kde bola zahájená preindukcia/indukcia pôrodu.

Na otázku č. 2, že tehotnosť u žalobkyne v 2./ rade prebiehala fyziologicky a to tak z pohľadu matky, ako
aj zo strany plodu a že z hľadiska priebehu tehotenstva sa nevyskytli žiadne odchýlky a preto nebolo
možné predvídať alebo konštatovať akékoľvek objektívne riziko pre matku a ani pre dieťa, vo vzťahu
k existencii nejakého defektu matky alebo dieťaťa.
Na otázku č. 3 bol prijatý záver ako v odpovediach na otázky č. 1 a 2, že tehotenstvo žalobkyne

v 2./ rade nebolo rizikové a preto nie je možné definovať, v čom spočívalo toto riziko a aká bola
jeho miera a nevyplynula teda ani žiadna potreba pre účel použitia neštandardných alebo osobitných
zdravotníckych postupov pre narodenie dieťaťa.
Na 4. otázku bol prijatý záver, že dieťa žalobcov podľa zistení a počas opakovaných sledovaní
v prenatálnom vývoji bolo normálne sa vyvíjajúce a zdravé dieťa a vyšetrenia nevykazovali žiadne

poškodenia, defekty, vrodené chyby, ev. možné ochorenia plodu.
Na 5. otázku bol prijatý záver, že adekvátne a dostatočné monitorovanie priebehu pôrodu vo všetkých
jeho fázach je podmienkou „condicio sine qua non“ lekárskeho vedenia pôrodu v ústavnom zariadení
a slúži na včasné diagnostikovanie odchýlky od normálneho priebehu pôrodu a umožňuje tieto
odchýlky včas, rýchlo a adekvátne riešiť a zabezpečiť tak normálny zdravotný stav matky aj plodu,

resp. minimalizovať škody, ktoré sa môžu vyskytnúť pri vzniku akejkoľvek odchýlky počas pôrodu.
Monitorovanie matky a plodu je teda nevyhnutnou podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti
„lege artis“.
Na 6. otázku bol prijatý záver – že povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči rodičke
pred pôrodom v dňoch 3.4.2017 – 4.4.2017 boli realizované nasledovne: dňa 3.4.2017 bola pacientka

správne hospitalizovaná v 41 + 2 t.t. ako sup. potermínová tehotnosť, bolo realizované gynekologické
vyšetrenie, základné odbery a bola správne zahájená, vzhľadom k nepriaznivému pôrodníckemu nálezu,
preindukcia pôrodu aplikáciou Prostinu E2 (ďalej len PG E2) do pošvy. USG nebolo realizované, nakoľko
bolo u pacientky robené poskytovateľom dňa 31.3.2017, t.j. 3 dni pred prijatím. Ako sporné hodnotí
realizáciu CTG intermitentne, nakoľko pri aplikácii Prostinu sa odporúča kontinuálne monitorovanie (viď

Príloha3–pozn.znalca).Dňa4.3.2017bolosprávnepokračovanévindukciiapllikáciouPGE2dopošvy.
Ako nesprávne hodnotí realizáciu CTG intermitentne, nakoľko išlo o potermínovú tehotnosť, indukovaný
pôrod a nález zelenej plodovej vody po amniogtómii cca 4! hodiny pred pôrodom a to aplikácii PG
E2 a pôrod mal byť monitorovaný kontinuálne. Ako nesprávne hodnotí znalec absenciu adekvátneho
monitorovania stavu (sporadické sledovanie OP auskultáciou, absencia CTG záznamu) plodu ku koncu

I. a počas celej II. doby pôrodnej pri potermínovej tehotnosti, indukovanom pôrode, zelenej plodovej
vode, naviac pri zaznamenanej alterácii oziev plodu a nesprávne rozhodnutie lekára neriešiť pri zájdenej
bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu ukončenie pôrodu cisárskym
rezom, alebo per forcipem, naopak stimuláciou oxytocínom vysoko pravdepodobne možnosť prehĺbenia
hypoxie a to bez objektivizácie respirarčného a metabolického stavu plodu a nemožnosti objektívneho

predpokladu dĺžky trvania II. doby pôrodnej.
Na 7. otázku bol prijatý záver, že u žalobkyne v 2./ rade bola počas tehotnosti diagnostikovaná nízko
uložená placenta, preto bolo odporučené viesť pôrod „per vias naturales“ a vzhľadom k potermínovej
tehotnosti bola v 42. týždni hospitalizovaná. Pre nepriaznivý pôrodnícky nález bola zahájená preindukciaa po progresii nálezu samotná indukcia pôrodu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, nízko uloženej
placente a potermínovej tehotnosti, sa poskytovateľ ZS, ktorý o uvedených skutočnostiach mal zo
zdravotnej dokumentácie vedomosť, pri manažmente vedenia pôrodu rozhodol adekvátne a správne.

K 8. otázke bol prijatý záver s poukazom na záver otázky č. 7, že sa dňa 3.4.2017 a ani 4.4.2017 pôrod
nespustil spontánne, bola pri fyziologickom stave matky a plodu v danej fáze tehotnosti dôvodom na
zahájenie preindukcie a následne indukcie pôrodu a nebola dôvodom na primárne ukončenia tehotnosti
cisárskym rezom.
Na otázku č. 9 bol prijatý záver, že s poukazom na závery k otázkam č. 7 a č. 8 zdravotný stav rodičky

a plodu v štádiu tehotenstva viac ako 41 týždňov, teda v čase hospitalizácie u poskytovateľa ZS GPO
Nemocnica Poprad a.s. bol dobrý a neboli prítomné známky ohrozenia ani u matky, ako ani u plodu.
Z tohto pohľadu nebolo dôvodné a medicínsky odôvodniteľné s ohľadom na zdravie matky a plodu
vyvolať pôrod skôr ako 3.4.2017, resp. 4.4.2017 a z tých istých dôvodov nebolo odôvodnené vykonať
primárny cisársky rez.
Na 10. otázku bol prijatý záver, že na základe literárnych údajov ako aj na základe vlastných odborných

znalostí, je možné pri použití správnej zdravotníckej praxe pôrodného personálu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, v súčasnosti štandardne používaných prístrojoch a monitoringu plodu, zistiť
obmotanie pupočnej šnúry okolo krku plodu a to s relatívne vysokou pravdepodobnosťou presnosťou,
čo však nemá zásadný vplyv na rozhodovanie sa o manažmente tehotnosti a pôrodu.
Na 11. otázku bol prijatý záver, že sa nedá objektívne predpokladať, že pri vedení monitoringu matky

a plodu malo dôjsť k zisteniu obmotania pupočnej šnúry okolo krku plodu.
Na 12. otázku bol prijatý záver, že zdravotná starostlivosť a vedenie pôrodu u žalobkyne v 2./ rade tak,
ako sú podrobne uvedené a analyzované vyššie, bola v úvode jednoznačne realizovaná v dostatočnom
rozsahu a správne. Bola včas zahájená preindukcia a následne indukcia pôrodu, monitorovaný, aj keď
nedostatočne, stav rodičky a plodu a to až do konca I. doby pôrodnej. Avšak starostlivosť v závere I.

a počas celej II. doby pôrodnej nebola realizovaná primerane a adekvátne, nebol využitý dostatočne
a správne diagnostický a terapeutický postup v záujme zachovania zdravia a života rodičky a plodu
a postup dohliadaného subjektu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je nutné hodnotiť postup „non
lege artis“ tak, ako je definovaný v zák. č. 576/2004 Z. z. (viď Znalecký posudok časť A, v ktorej je
detailne uvedené hodnotenie postupu „lege artis“ a aj postupu „non lege artis“).

Na 13. otázku bol prijatý záver, že „plod nemal rezervu“ znamená teda vyčerpanie kompenzačných
mechanizmov, ktorými plod zabezpečuje svoje metabolické a respiračné nároky počas tehotnosti,
ale najmä počas pôrodu a preto nedokáže na záťaž adekvátne reagovať. Ohrozené sú najmä plody
s prenášaním a plody u viacplodovej tehotnosti. Pri pretrvávaní stavu dlhšiu dobu alebo opakovane
môže dôjsť a dochádza najprv k reverzibilnému (zvratnému) a neskôr ireverzibilnému (nezvratnému)

poškodeniu plodu a to najmä orgánov a tkanív, ktoré sú najviac citlivé na nedostatok kyslíka a živín,
resp. odstránenie CO2 a splodín metabolizmu, čo je mozog, srdce a žľazy s vnútornou sekréciou.
V extrémnych prípadoch môže skončiť aj poškodením s trvalými následkami, ako napr. detská mozgové
obrna, či úmrtím plodu počas tehotnosti, pôrodu, resp. po pôrode.
Na 14. otázku bol prijatý záver, že zo zdravotnej dokumentácie je možné konštatovať, že počas

prenatálneho vývoja plodu a prenatálnej starostlivosti boli realizované zákonom stanovené vyšetrenia,
ktorých výsledky boli fyziologické. Je preto možné s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou temer
s istotou predpokladať, že nebolo možné počas prenatálneho vývoja plodu objektívne predvídať
„absenciu rezervy plodu“, nakoľko tomu žiadne objektívne, fyzikálne a ani laboratórne parametre
a vyšetrenia nesvedčili a rezervy plodu sa vyčerpali pravdepodobne až počas indukcie pôrodu, ako

aj samotného pôrodu. Táto skutočnosť sa ale vzhľadom k potermínovej tehotnosti a indukcii pôrodu
dala predpokladať, resp. bolo potrebné s ňou rátať počas samotného pôrodu, k čomu malo prispieť
aj zistenie zeleno skalenej plodovej vody pri pretrhnutí vaku blán, 4 hodiny pred pôrodom. Preto bolo
nutné zabezpečiť adekvátne monitorovanie a hodnotenie stavu plodu počas pôrodu, t.j. kontinuálne
monitorovanie počas I. a II. doby pôrodnej a vyšetrenie metabolického a acidobázického stavu plodu

pri objavení sa známok hypoxie.

25. Po zistení skutkového stavu súd prijal uvedenú právnu úpravu:

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.27. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

28.Podľa§420ods.1,2,3OZ,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

29. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. účinného k 4.4.2017, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

30. Podľa Čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v

tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

32. Podľa § 185 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre
alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez

návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Podľa § 366 písm. d) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Žalobcovia podanou žalobou uplatňovali nasledovné nároky: a) nárok podľa cit. ust. § 13 ods.
1 OZ na primerané morálne zadosťučinenie (morálnu satisfakciu), vo forme ospravedlňujúceho listu

v znení uvedenom v žalobnom návrhu, b) nárok podľa cit. ust. § 13 ods. 2 OZ na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, každému zo žalobcov po 15.000,- eur. Žalobu postavili na tom skutkovom základe,
že v príčinnej súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, došlo k poškodeniu plodu dieťaťa, s následkami poškodenia
zdravia a následným úmrtím. Týmto bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv, konkrétne práva na

súkromie, chránené cit. ust. § 11 OZ. Zo strany žalovaného tak malo ísť o protiprávne konanie na
podklade ktorého, mala vzniknúť jeho zodpovednosť za zásah do ich osobnostných práv – práva na
súkromný život, aplikujúc analogicky § 853 ods. 1 OZ primerane ustanovenia § 420 ods. 2 OZ a jednak
zodpovednosť na škodu na zdraví podľa cit. ust. § 420 ods. 1, 2, 3 OZ.

37. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchtoprávnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v
prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého

je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti.“. V súlade s citovaným ust. § 13 ods. 1 OZ na to, aby oprávnená osoba
(v prejednávanej veci žalobcovia) mali právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň
stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti.

38. Pokiaľ ide o žalobcami uplatňované nároky, pre vznik zodpovednosti žalovaného za zásah do
osobnostných práv žalobcov a za škodu, je zrejmé že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť,
pri ktorej je zavinenie dané. Teda požiadavka splnenia preukázania zavinenia sa nevyžaduje
a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím) škodu
nezavinil. Ide teda o občianskoprávnu zodpovednosť prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia
v zmysle § 420 ods. 3 OZ, nie však podľa § 420a OZ. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil

niekomu škodu porušením právnej povinnosti, zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil.
Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je výhodou pre
poškodeného. Podľa ods. 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, prezumpcia
zavinenia je vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Dôkazné bremeno tak postihuje škodcu, v danom
prípade žalovaného.

39. V konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalovaný postupoval v súlade s predpismi o poskytnutí
zdravotnej starostlivosti alebo nie, na základe hodnotenia dôkazov, ktorými súd v čase rozhodovania
disponoval, za dodržania zásady formálnej pravdy v kontradiktórnom konaní a tieto dôkazy vyhodnotiť
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

40. Zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku do ustanovenia § 185 CSP, zaviedol
princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou
pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj

obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

41. V predmetnom konaní súd disponoval týmito zásadnými listinnými dôkazmi: 1. Protokol č. 532/2017

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, 2. Znaleckým posudkom č. 231/2020, (ktorého
zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade v trestnom konaní a vyhotoviteľom Znalecká
organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.,) 3.
súkromný Znalecký posudok č. 1/2021 vyhotovený znalcom prof. MUDr. Višňovským, CSc., (zadaný
žalobcami vo veci posúdenia kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom), 4.

Znalecký posudok č. 8/2018 a č. 6/2018 MUDr. Hamrlíka a MUDr. Niezňanského.

42. Právna úprava § 209 CSP upravuje znalecký posudok predložený stranou sporu bez toho, aby
znalcaustanovovalsúd.Akjespolusožaloboupredloženýsúkromnýznaleckýposudok,ktorýmávšetky
zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome

nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu, akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca.
Znalecký posudok predložený žalobcami obsahuje znaleckú doložku, preto súd postupoval akoby išlo
o znalecký posudok, ktorý nariadil súd.

43. Procesný útok žalobcov odkazoval vo vzťahu k preukázaniu nesprávneho poskytnutia zdravotnej
starostlivosti rodičke, žalobkyne v 2. rade a jej dieťaťu, na prijatý záver v listinnom dôkaze č. 1:
v Protokole č. 532/2017 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval pochybenie
žalovaného. Toto pochybenie malo spočívať v zistenom nedostatku: 1. nesprávneho rozhodnutia lekára
neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu ukončením

pôrodu cisárskym rezom alebo per forcipem (za použitia klieští) a 2. absencia monitorovania stavu plodu
ku koncu prvej a druhej doby pôrodnej, pri zaznamenanej alterácii oziev plodu.
Súd na tento dôkaz neprihliadol z dôvodu, že úrad vyhotovil písomný Protokol ÚDZS na základe tzv.
výkonu dohľadu na diaľku, t.j. formálnym posúdením zdravotnej dokumentácie. Formálne posúdeniezdravotnej dokumentácie súd videl v tom, že úrad nevychádzal z tak rozsiahleho preskúmavania,
ako sa vychádza pri znaleckom dokazovaní, za použitia metódy ,,ex ante“ (teda z pohľadu osoby,
ktorá mala v danom čase presne daný okruh informácií, vedomostí a skúseností) a v danom čase

aj tak konala. Z listinného dôkazu nevyplýva, že predmetný prípad bol posudzovaný ,,ex ante“.
Napriek odôvodneniu súdu v prvom rozhodnutí žalobcovia žiadne opozičné argumenty neposkytli.
Pri konštatovaní protiprávneho konania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“, teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár
k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať. Súd je toho

názoru, že je neakceptovateľné a vylúčené, aby pri ustaľovaní otázky úradom, či zo strany poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, došlo k pochybeniu na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, bola
aplikovaná a realizovaná tzv. „ex post analýza“. Postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je nutné
hodnotiť „ex ante“, teda na základe tých poznatkov, ktoré mal k dispozícii poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, v čase jej poskytovania.

44. Ďalším dôkazným prostriedkom na základe, ktorého bol vylúčený nesprávny postup pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti bol znalecký posudok č. 231/2020 vypracovaný na účely trestného konania
vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti rodičke E. G. a mal. A. B.. Zadávateľom
znaleckého posudku bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade a vyhotoviteľom Znalecká organizácia
v odbore zdravotníctvo a farmácia, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. Znaleckou

organizáciou bol prijatý záver znaleckého dokazovania, že všetky CTG (kardiotokografické vyšetrenie)
záznamy, ktoré boli v dostupnej zdravotnej dokumentácii, boli správne indikované a správne
interpretované. Znalecká organizácia v priebehu jednotlivých vyšetrení uskutočnených p. E. G.
v Nemocnici Poprad a.s. nenachádza postup „non lege artis“. Súd poukazuje, že znalecká organizácia
sa vyjadrila k spornej II. dobe pôrodnej, počas ktorej boli sledované ozvy plodu menovanej iba

auskultáciou a nie elektronickým monitorovaním. Znalec sa vyjadril, že tento postup je prípustný
a hodnotil ho ako „lege artis“. Teda postup žalovaného nebol neprípustný. Súd poukazuje konkrétne na
str. 38 a 39 tohto znaleckého posudku, kde je podrobne zdôvodnený postup pôrodu pri poklese oziev
plodu (tzv. „fenomén vstupu hlavičky“ do panvy matky), ako aj otázka kontinuálneho sledovania oziev,
resp. intermitentného monitoringu askultáciou počas II. doby pôrodnej (uvedená odborná literatúra).

Závery tohto znaleckého posudku jednoznačne poukazujú, že postup žalovaného bol správny – postup
„lege artis“ a že zo strany žalovaného nebolo zistené žiadne pochybenie pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, počas pôrodu A. B. ml., dňa 4.4.2017. Znalec sa na strane 77 znaleckého posudku
(zažurnalizovaného v spise) venuje skutočnostiam týkajúcich sa klesajúcich oziev plodu, ktorých jav je
častý, pretože pri vstupovaní hlavičky plodu do panvy matky dochádza k zvýšenému tlaku v hlavičke,

čo vedie reflexívne k spomaleniu akcie srdca plodu. Ak sa ozvy plodu upravujú, nejedná sa o známky
hypoxie plodu. Teda v tom čase ešte nič nenasvedčovalo hypoxii, pre zmenu rozhodnutia postupu.
K ďalšiemu poklesu oziev potom nastalo o 21.00 hod., avšak hlavička už bola hlboko vstúpená
v pôrodných cestách a vtedy už nie je indikované ukončenie pôrodu cisárskym rezom, ale v prípade
potreby použiť kliešte. Taktiež sa znalec v znaleckom posudku venoval postupu, rozhodnutiu lekára,

prečo nezahájiť cisársky pôrod. Aj zahájenie cisárskeho pôrodu prináša svoje negatívne stránky pre
matku a dieťa a ako súd chápe, ide o sekundové rozhodnutia.
Podľa názoru súdu, s odkazom na závery znaleckého posudku je otázne, či aj indikovaný cisársky rez
v danom momente by viedol k rýchlejšiemu pôrodu plodu (prevoz pacientky, zorganizovanie operácie,
anestéza, operačný výkon). Keďže ozvy sa následne upravovali a bol daný dôvod na upustenie od

použitia klieští, ktorých použitie môže spôsobiť traumu pre plod. Lekár v danom momente nemohol
predpokladať, že plod nebude mať dostatočnú rezervu, keďže ide o individuálnu záležitosť u každého
dieťaťa.
Uvedeným znaleckým posudkom a jeho závermi, mal súd za to, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti
v zmysle § 420 ods. 3 OZ.

45. Ďalším listinným dôkazom bol žalobcami predložený súkromný znalecký posudok č. 1/2021
vyhotovený znalcom prof. MUDr. Višňovským, CSc., pre iné konanie vedenom na tunajšom súde.
Ide o znalecký posudok z expertízy v odbore zdravotníctvo, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo vo
veci posúdenia kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom. Vzhľadom na jeho

rozsiahlosť, a vyslovené závery zhodne so znaleckým posudkom č. 231/2020 na postup „lege artis“, až
na spornú etapu postupov spočívajúcich v úkonoch - konca I. doby pôrodnej a celej II. doby pôrodnej,
kde bol vyslovený opačný záver. Znalec zhodnotil nesprávnu realizáciu CTG intermitentne, nakoľko išlo
o potermínovú tehotnosť, indukovaný pôrod a nález zelenej plodovej vody po amniogtómii cca 4! hodinypred pôrodom a to aplikácii PG E2 a pôrod mal byť monitorovaný kontinuálne. Ako nesprávne hodnotil
absenciu adekvátneho monitorovania stavu (sporadické sledovanie OP auskultáciou, absencia CTG
záznamu) plodu ku koncu I. a počas celej II. doby pôrodnej, pri potermínovej tehotnosti, indukovanom

pôrode, zelenej plodovej vode, naviac pri zaznamenanej alterácii oziev plodu a nesprávne rozhodnutie
lekára neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu
ukončenie pôrodu cisárskym rezom, alebo per forcipem, naopak stimuláciou oxytocínom vysoko
pravdepodobne možnosť prehĺbenia hypoxie a to bez objektivizácie respiračného a metabolického
stavu plodu a nemožnosti objektívneho predpokladu dĺžky trvania II. doby pôrodnej sa vyslovil znalec

kmožnostizisteniaobmotaniapupočnejšnúryokolokrkuplodu,srelatívnevysokoupravdepodobnosťou
presnosťou, čo však nemá zásadný vplyv na rozhodovanie sa o manažmente tehotnosti a pôrodu.
Znalec na 12. otázku prijal záver, že zdravotná starostlivosť a vedenie pôrodu u žalobkyne v 2./ rade tak,
ako sú podrobne uvedené a analyzované vyššie, bol v úvode jednoznačne realizovaný v dostatočnom
rozsahu a správne. Bola včas zahájená preindukcia a následne indukcia pôrodu, monitorovaný, aj keď
nedostatočne, stav rodičky a plodu a to až do konca I. doby pôrodnej. Avšak starostlivosť v závere I.

a počas celej II. doby pôrodnej nebola podľa jeho názoru realizovaná primerane a adekvátne, nebol
využitý dostatočne a správne diagnostický a terapeutický postup v záujme zachovania zdravia a života
rodičky a plodu a postup dohliadaného subjektu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Preto hodnotil
postup ako ,,non lege artis“.

46. Za daného dôkazného stavu v konaní, pri existencii dvoch protichodných znaleckých posudkoch
v zásadných otázkach, kde bol rozdielne hodnotený postup zdravotníka v závere I. doby pôrodnej
a počas celej II. doby pôrodnej, kde nepostačovalo monitorovanie oziev plodu iba auskultáciou, podľa
názoru prof. Višňovského (ale potrebný CTG záznam) ale naopak podľa názoru znaleckej organizácie
bolo monitorovanie postačujúce, vzhľadom na priebeh oziev plodu, podľa toho kde sa plod v danom

čase nachádzal a ako postupoval, a pri nenavrhnutí kontrolného znaleckého posudku napr. ústavom,
súd sa priklonil k znaleckému posudku č. 231/2020 vypracovaným Inštitútom forenzných expertíz s.r.o..
Tento posudok považoval za objektívnejší v tom smere, že nebol pri zadávaní znaleckého posudku
známy, predpokladaný záver v prospech jednej zo strán sporu spočívajúci v poskytnutí zdravotnej
starostlivosti ,,lege artis“ alebo ,, non lege artis“.

47. Súd do výsostného práva strán sporu by nemal zasahovať, pretože jeho hlavnou úlohou je byť
nestranným. Pokiaľ by sudca iniciatívne zasiahol do dokazovania, napríklad návrhom na kontrolný
znalecký posudok ústavom, nechal by sa tým vtiahnuť do sporu a prišiel by o svoju nestrannosť
a nezaujatosť.

48. Sudca nedisponuje odbornými vedomosťami, aby dokázal posúdiť dva protichodné posudky, bez
ďalšieho vypočutia znalca, ktorý posudok vypracoval, a ktorého žiadna zo strán nenavrhla vypočuť
k vecnému obsahu znaleckých posudkov. D. O. bol navrhnutý na vypočutie žalovaným len vo vzťahu
k zaujatosti, ktorá nebola preukázaná konkrétnymi dôvodmi, preto súd nemal dôvod vo vzťahu

knámietkevypočúvaťosobuznalca.Akbysúdnavrholdokazovanie,mohlabyprocesnástrananamietať
nesprávny procesný postup súdu, keďže iniciatívu za dokazovanie preberá procesná strana, nie súd.

49. Vo vzťahu k danej procesnej dôkaznej situácii, súd nebol oprávnený iniciatívne nariaďovať
ďalšie dokazovanie, ako to kedysi upravoval Občiansky sporový poriadok. Výber znalca prof. MUDr.

Višňovkého s predpokladaným záverom o postupe ,,non lege artis“ ako znelo jeho vyjadrenie ako
odborného konzultanta v Protokole UDZS, o čom mali vedomosť žalobcovia, na základe ktorých podnetu
sasprávnekonaniezačalo,považovalzaúčelový.Žalobcovianeboliobmedzenívovýberepočtuznalcov
pôsobiacich v SR v danom odbore zdravotníctvo, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, pre unesenie
dôkazného bremena za daného stavu (kde stáli proti sebe dva protichodné znalecké posudky.

50. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu, pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami,
spočívajúceho v preukázaní nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovaným, za existencie
dvoch protichodných znaleckých posudkoch, ktoré majú rovnakú dôkaznú silu.

51. Súd nemal dôvod v tomto štádiu dokazovania hodnotiť znalecký posudok č. 8/2008 a č. 6/2018
vypravovaným H. E. H. I., pri konštatovaní, že nebola preukázaná prvá podmienka v zmysle hypotézy
právnej normy § 420 OZ. K posudzovaniu uvedeného dôkazného prostriedku by súd pristúpil až pri
posudzovaní príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a spôsobenej škody (kde bolokonštatované, že dieťa zomrelo na následky pôrodu, avšak nie na súdom konštatovaného „non lege
artis“). Vzhľadom na to že nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, súd nemal dôvod sa
zaoberať príčinnou súvislosťou (ktorá by bola zodpovedaná daným znaleckým posudkom).

52. Pri prijatí právneho názoru v súvislosti s listinným dôkazom znaleckým posudkom č. 231/2020
vyhotoveným Znaleckou organizáciou, v odbore zdravotníctvo a farmácia, Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o , súd mal za to, že nebol splnený predpoklad vzniku zodpovednosti
žalovaného spočívajúcom v protiprávnom konaní. Keďže súd konštatoval, že nedošlo k protiprávnemu

konaniu žalovaného, bolo nadbytočné sa zaoberať príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním,
ktoré nie je dané vo veci a vzniknutou škodou na strane žalobcov. V danom prípade nemožno
konštatovať, že žalovaný konal protiprávne, pretože len neoprávneným (protiprávnym) zásahom mohlo
dôjsť do práv na ochranu osobnosti. Nemožno konštatovať, že k uvedenému zásahu zo strany
žalovaného došlo.

53. Pokiaľ došlo k navrhnutiu vykonania dôkazov a to výsluchom zdravotníckeho personálu zo strany
žalovaného (vo vzťahu k Protokolu), súd konštatuje, že ich vykonaním by išlo o opakované úkony vo
forme výsluchov, ktoré už boli vykonané v trestnom konaní a sú súčasťou znaleckých posudkov ako aj
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/16/2019. Je vysoko pravdepodobné, že by išlo
o identické výpovede a teda ich výpovede by neboli spôsobilé ovplyvniť odborné závery znalcov ani

súdu. Vypočutie svedkov súd považoval za nadbytočné a vykonanie dôkazu zamietol.

54. Súd ako už uviedol, žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania samotného základu žalobou
uplatnených nárokov a teda vznik zodpovednosti žalovaného a keďže bolo v konaní preukázané, že
nedošlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného, týmto konaním nemohlo dôjsť ani k zásahu do

osobnostných práv žalobcov.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Súd nepriznal trovy konania úspešnému žalovanému vzhľadom na to, že žalobcovia podávali
žalobu na základe výsledkov oznámenia ÚDZS a až na základe znaleckých dokazovaní bolo možné
vyvodiť závery o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti uplatneného nároku. Nič na tom nemení ani

skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní právne zastúpení, pretože výsledky medicínskych záverov a ich
hodnotenie presahujú odborný rámec právneho zastúpenia. Uloženie povinnosti nahradiť trovy konania
žalobcom by znamenalo neprimeranú tvrdosť voči žalobcom. Preto súd tieto dôvody považuje za dôvody
hodné osobitného zreteľa.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.