Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720201033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcov: v 1. rade: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., v 2. rade: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom
Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Nemocnica Poprad a.s., so
sídlom Banícka 803/28, 058 01 Poprad, IČO: 36 513 458, právne zastúpený: Advokátska kancelária
BELLAN & Partners, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 52 934 969, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.

k. 21C/14/202-330 zo dňa 27.09.2023 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie takto:

I. Žalovaný je povinný zaslať žalobcom na adresu ich trvalého pobytu, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, list v tomto znení:
Vážení pán A. B. a pani E. G.,
v dňoch 03.04.2017 až 04.04.2017 sme poskytovali na základe zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotnú

starostlivosť E. G. v súvislosti s jej tehotenstvom. Zo strany Nemocnice Poprad, a.s., Banícka 803/28,
058 45 Poprad, došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, za čo sa E. G. a A. B., rodičom dnes už nebohého A. B.
ml., ospravedlňujeme.

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

V. p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu
zamietol (I. výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou súdu doručenou dňa
03.04.2020 domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaslať žalobcom na adresu ich trvalého pobytulist v znení, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Druhým žalobným návrhom žiadali
zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobcovi v 1./ rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur
a žalobkyni v 2./ rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur a nahradiť trovy konania.

Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zistil, že
v danom prípade diagnostické a liečebné postupy na gynekologicko-pôrodníckom oddelení žalovaného
počas pôrodu neboli u žalobkyne v 2. rade realizované správne a včas, a zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá správne, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. V dôsledku
tohto nesprávneho postupu žalovaného vznikla žalobcom ujma spočívajúca v absencii riadneho

rodinného života s maloletým dieťaťom a jeho postupného a riadneho vývoja. Žalobcovia poukázali
na to, že povinnosťou každého zdravotníckeho zariadenia je poskytovať zdravotnú starostlivosť v
súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, t.j. lege artis. Žalovaný mal na základe
predpôrodných vyšetrení objektívnu vedomosť o tom, že najvhodnejší zdravotnícky postup pôrodu
je práve cisársky rez a za týmto účelom matka podstúpila príslušné zdravotnícke vyšetrenia.
Neposkytnutím zdravotnej starostlivosti lege artis žalovaný zasiahol do práva žalobcov na ich súkromie,

pretože navždy stratili možnosť viesť plnohodnotný rodinný a súkromný život s dnes už nebohým synom.
Daná situácia u žalobcov aj s odstupom času vyvoláva pocity úzkosti, smútku, šoku a zúfalstva. Tým,
že žalovaný riadne nevykonal všetky potrebné vyšetrenia a monitorovania, konal protiprávne a spôsobil
ťažké poškodenie zdravia dieťaťa, v dôsledku ktorého neskôr aj zomrelo.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že počas pôrodu nijako nepochybil a postupoval lege artis, čím nedošlo

k jeho protiprávnemu konaniu, z ktorého by vznikla jeho prípadná zodpovednosť za škodu. Protokol
ÚDZSbolvyhotovenýlennazákladetzv.výkonudohľadunadiaľku,t.j.formálnymposúdenímzdravotnej
dokumentácie dnes už nebohého dieťaťa „ex post“.
Žalobcovia v rámci repliky poukázali na to, že na príkaz orgánov činných v trestnom konaní bola
vykonaná súdna pitva neb. dieťaťa, pričom znalci z odboru súdneho lekárska H. I. a H. E. preukázali, že

poškodenie zdravia dieťaťa vyústené do následného úmrtia, bolo spôsobené obojstranným lalôčikovým
zápalom pľúc, po predchádzajúcom ťažkom poškodení mozgu, z nedostatku kyslíka pri dusení sa
bezprostredne pred pôrodom a počas pôrodu.
Žalovaný v duplike poukázal na to, že osobu znalca D. H. J. K. považuje za vopred zaujatého, pretože
tento bol prizvaný ako odborný konzultant v rámci dohľadu ÚDZS v tejto veci, pričom je vysoko

nepravdepodobné, aby rovnaká osoba – odborný konzultant pri dohľade ÚDZS v r. 2017 a znalec
v súdnom konaní v r. 2021 dospel k iným záverom. K namietanému nesprávnemu postupu žalovaného
pri monitoringu matky – plodu uviedol žalovaný, že počas II. doby pôrodnej to zisťoval auskultáciou
a rozhodnutie o zmene spôsobu pôrodu cisárskym rezom nebolo medicínsky indikované. Rovnako
poukázal na to, že bolo objektívne nemožné zistiť „absenciu rezervy plodu“. Žalovaný poukázal taktiež

na to, že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý považuje za nezávislý, a ktorý bol
realizovaný na základe uznesenia vyšetrovateľa, pričom na výber znalca nemal žalovaný žiaden vplyv.

2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v 1./ rade na pojednávaní dňa 10.02.2022 uviedol, že
v nemocnici sa ich po neúspešnom pôrode opýtali, či si chcú syna zobrať domov, alebo či ho chcú

dať do ústavu. S tým nesúhlasili, chceli mu pomôcť. Vtedy začal kolobeh, kde denno-denne chodili na
vyšetrenia, rehabilitácie a cvičili. Od začiatku mal prognózu, že nikdy nebude papať, hýbať sa a nebude
vnímať. Čo bolo pre nich podstatné, rehabilitáciou, liečbou boli isté pokroky, ktoré ich viedli naďalej.
Neskôr začal trošku papať s fľašky, kŕmili ho sondou, museli ho vážiť, aby ho vedeli sondovať. Denno-
denne mali niečo, vybavili mu hyperbarickú komoru v Košiciach, ktorú absolvovali 100 krát. Každé ráno

išli do Košíc, bol v komore pod tlakom kyslíka, čím sa zastavilo odumieranie buniek mozgu, pričom až
neskôr to malo efekt pomoci. Nič horšie nezažili, ako vidieť vlastného syna v truhle. Bolo to veľmi ťažké.
Žalobca pracoval pri bratovi v servise, už počas liečby nemohol pracovať, už to potom nezvládal, preto
skončil pracovný pomer. Manželka bola na tom veľmi zle, chodila aj ku psychologičke, na začiatok jej
dala aj tabletky na ukľudnenie, spanie. Nejakú dobu fungovali na liekoch. Bolo ťažké dostať sa z toho, a

ajstáleje.Žalobcapolrokanepracovalnikde,bolnezamestnaný,nemohlisaopustiť,keďžemajúrodičov,
rodinu, manželka išla skôr do práce, bolo to pre ňu ťažké, ale prišla na iné myšlienky. Doma bol dlhšie
a potom nastúpil do práce, prišli iné myšlienky a bolo to jednoduchšie. K malému chodia pravidelne
aspoň zapáliť sviečku. Tri roky sa neodhodlali na nič, po 3 rokoch sa rozhodli vziať sa, mali svadbu,
bol to impulz v pokračovaní života. Po svadbe síce ťažko, ale nabrali odvahu na druhé bábätko, čo sa

im podarilo, majú syna, pričom to bol znova veľký strach. Zazmluvnili si lekára, báli sa ísť do Popradu,
manželkin gynekológ je H. L., im dal pomocnú ruku, manželka rodila sekciou a bola to jediná dôvera,
ktorú mali u lekára. Pomohol manželke a synovi pri pôrode.3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že z Protokolu č. XXX/XXXX Úrade
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na diaľku boli zistené tieto nedostatky:
1.nesprávne rozhodnutie lekára neriešiť pri zájdenej bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných

cestách a hypoxii plodu ukončenie pôrodu cisárskym rezom, alebo per forcipem.
2.absencia monitorovania stavu plodu ku koncu prvej a počas celej druhej doby pôrodnej pri
zaznamenanej alterácii oziev plodu.
Z tohto protokolu vyplýva, že o 20,45 hod. bol službukonajúcim lekárom správne vyhodnotený stav
ohrozenia plodu – pôrod neprogredoval a poklesli ozvy plodu a bola správne privolaná operačná

pohotovosť. Napriek tomu, že pacientka bola počas I. doby pôrodnej intenzívne a správne monitorovaná,
ku koncu I. doby pôrodnej a počas celej II. doby pôrodnej absentuje objektívne monitorovanie stavu
plodu. Posledný CTG záznam bol so začiatkom o 20,08 hod. a ukončený o 20,29 hod. t.j. 47 minút
pred pôrodom. Samotné rozhodnutie lekára - operačnej pohotovosti, neriešiť pri zájdenej bránke,
spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách a hypoxii plodu ukončenie pôrodu cisárskym rezom, bolo
neadekvátne a nesprávne o to viac, že nemal objektívny dôkaz o stave plodu a jeho intrapartálnom

ohrození.

4. Zo zápisnice ÚDZS o prerokovaní námietok zo dňa 11.10.2017 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný,
nakoľko chýbali varovné signály z CTG záznamov z I. doby pôrodnej, predpokladal zvyčajnú rezervu
plodu a podporil kontrakčnú činnosť podaním oxytocínu, napriek ľahkej bradykardii (100-120/min.).

Následne nastali silnejšie kontrakcie, ozvy plodu boli 110/min., na základe čoho žalovaný považoval
sekciu za neindikovanú. Hlavička progredovala, keď bola v šírine, nastal pokles oziev plodu (70 – 80/
min.), ale rýchlo došlo k náprave po inhalácii kyslíkom pacientkou na hodnoty 100-120/min. Žalovaný
v tomto prípade udával indikáciu sekcie za nevhodnú, nie nemožnú, a to z časového hľadiska, t.j. času
do porodenia plodu. Žalovaný zároveň uviedol, že stav plodu po pôrode všetkých prekvapil, pretože sa

jednalo zdatné dieťa o hmotnosti 3 710 gramov, kedy sa zvyčajne plod po ošetrení novorodenca zotaví.
Preto je žalovaný toho názoru, že v tomto prípade došlo k zlyhaniu cirkulácie plodu, zrejme z dôvodu
nedostatočnej rezervy, čo však monitorovanie plodu vôbec nesignalizovalo. V súvislosti s neexistenciou
záznamov monitorovania oziev žalovaný uviedol, že toto bolo vykonávané, len nebolo zaznamenané.
Z oznámenia ÚDZS o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 13.10.2017 vyplýva, že úrad sa pri

posudzovaní námietok žalovaného plne stotožňuje s názorom konzultanta, ktorý vo svojom odbornom
stanovisku uviedol, že ak nepostupuje hlavička na úrovni začiatku pôrodných ciest, pri zájdenej
bránke, to signalizuje abnormalitu pôrodného mechanizmu a možnú komplikáciu priebehu pôrodu,
s nutnosťou pripraviť sa na ukončenie pôrodu sekciou. Rozhodnutie lekára – operačnej pohotovosti
neriešiť ukončenie pôrodu cisárskym rezom alebo per forcipem, bolo neadekvátne a nesprávne o to

viac, že poskytovateľ nemal objektívny dôkaz o stave plodu a jeho intrapartálnom ohrození. Z tohto
oznámenia úradu taktiež vyplýva, že zaznamenávanie oziev plodu, či už stetoskopom alebo prenosným
CTG prístrojom nie je rovnocenné s kontinuálnym monitorovaním so záznamom, na ktorom je možné
každú odchýlku od normy ihneď detekovať, teda má vyššiu výpovednú hodnotu. ÚDZS preto opätovne
konštatoval, že diagnostické a liečebné postupy na gynekologicko-pôrodníckom oddelení poskytovateľa

počas pôrodu neboli u pacientky realizované správne a včas, a teda zdravotná starostlivosť pacientke
nebola poskytnutá správne.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pre účely trestného konania bol vypracovaný znalecký
posudok znaleckou organizáciou G., z ktorého vyplýva, že postup žalovaného bol v danom prípade lege

artis a aj keď počas II. doby pôrodnej boli sledované ozvy plody iba auskultáciou a nie elektronický
monitorovaním, tak tento postup je prípustný a je hodnotený rovnako ako „lege artis“. Pri vedení pôrodu
nezistila znalecká organizácia odborné medicínske pochybenie, ktorý by jednoznačne bolo možné
príčinne spojiť so vzniknutou ujmou na zdraví maloletého A. B.. Vedenie pôrodu možno hodnotiť ako
správne, teda „lege artis“.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobcovia súdu predložili znalecký posudok č. 1/2021
znalca D. H. A. J., K., ktorý v tomto posudku, okrem iného konštatoval, že zdravotná starostlivosť
a vedenie pôrodu u žalobkyne v 2. rade, tak ako ich podrobne analyzoval, bola v úvode jednoznačne
realizovaná v dostatočnom rozsahu a správne. Bola včas zahájená preindukcia a následná indukcia

pôrodu, monitorovaný, aj keď nedostatočne, stav rodičky a plodu, a to až do konca I. doby pôrodnej.
Avšak starostlivosť v závere I. a počas II. doby pôrodnej nebola realizovaná primerane a adekvátne,
nebol využitý dostatočne a správne diagnostický a terapeutický postup v záujme zachovania zdraviaa života rodičky a plodu a postup dohliadaného subjektu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je nutné
hodnotiť ako postup „non lege artis“, tak ako je definovaný v zákona č. 576/2004 Z.z.
Znalec uviedol, že počas prenatálneho vývoja plodu a prenatálnej starostlivosti boli realizované

zákonom stanovené vyšetrenia, ktorých výsledky boli fyziologické. Je preto možné s vysokou
pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou predpokladať, že nebolo možné počas prenatálneho
vývoja plodu objektívne predvídať „absenciu rezervy plodu“, nakoľko tomu žiadne objektívne, fyzikálne,
ani laboratórne parametre a vyšetrenia nesvedčili a rezervy plodu sa vyčerpali pravdepodobne až počas
indukcie pôrodu, ako aj samotného pôrodu. Táto skutočnosť sa ale vzhľadom k potermínovej tehotnosti

a indukcii pôrodu dala predpokladať, resp. bolo s ňou potrebné rátať počas samotného pôrodu, k čomu
malo prispieť aj zistenie zeleno skladnej plodovej vody pri pretrhnutí vaku blán 4 hodiny pred pôrodom.
Preto bolo nutné zabezpečiť adekvátne monitorovanie a hodnotenie stavu plodu počas pôrodu, t.j.
kontinuálne monitorovanie počas I. a II. doby pôrodnej a vyšetrenie metabolického a acidobázického
stavu plodu pri objavení sa známok hypoxie.
Konštatovanie, že „plod nemal rezervu“, znamená teda vyčerpanie kompenzačných mechanizmov,

ktorými plod zabezpečuje svoje metabolické a respiračné nároky počas tehotnosti, ale najmä počas
pôrodu, a preto nedokáže na záťaž adekvátne reagovať. Ohrozené sú najmä plody s prenášaním a plody
u viacplodovej tehotnosti. Pri pretrvávaní stavu dlhšiu dobu, alebo opakovane, môže dôjsť a dochádza
najprv k reverzbilinému (zvratnému) a neskôr ireverzibilnému (nezvratnému) poškodeniu plodu, a to
najmä orgánov a tkanív, ktoré sú najviac citlivé na nedostatok kyslíka a živín, resp. odstránenie CO2

a splodín metabolizmu, čo je mozog, srdce a žľazy s vnútornou sekréciou. V extrémnych prípadoch
môže skončiť aj poškodením s trvalými následkami, ako napr. DMO (detská mozgová obrna), či úmrtím
plodu počas tehotnosti, pôrodu, resp. po pôrode.

7. Súd prvej inštancie v súvislosti s hodnotením dôkazov poukázal na to, že z § 185 CSP vyplýva princíp

formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Uviedol, že v tomto konaní disponoval týmito zásadnými listinnými dôkazmi: 1.
Protokol ÚDZS č. XXX/XXXX, 2. Znalecký posudok č. XXX/XXXX spoločnosti G., 3. súkromný Znalecký
posudok č. X/XXXX vyhotovený D. H. J., K. a 4. Znalecký posudok č. X/XXXX M. N. X/XXXX H. I. a H. E..
Ohľadom protokolu ÚDZS uviedol, že na tento dôkaz neprihliadol z dôvodu, že bol vyhotovený na

základe tzv. výkonu dohľadu na diaľku, t.j. formálnym posúdením zdravotnej dokumentácie, ktorá
spočíva v tom, že úrad nevychádzal z tak rozsiahleho preskúmavania, ako sa vychádza pri znaleckom
dokazovaní, pričom súd je toho názoru, že je neakceptovateľné a vylúčené, aby pri ustálení otázky, či
zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k pochybeniu na úseku poskytovania zdravotnej
starostlivosti, bola aplikovaná a realizovaná tzv. „ex post analýza“.

Ďalším dôkazným prostriedkom, na základe ktorého bol vylúčený nesprávny postup pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti bol znalecký posudok č. 231/2020 vypracovaný na účely trestného konania,
z ktorého vyplynulo, že postup žalovaného bol „lege artis“.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ďalším listinným dôkazom bol žalobcami predložený súkromný
znalecký posudok č. X/XXXX D. H. J., K. pre iné konanie vedené Okresným súdom Poprad. V súvislosti

s týmto posudkom súd uviedol, že vzhľadom na jeho rozsiahlosť a vyslovené závery je v zhode so
znaleckým posudkom č. XXX/XXXX na postup „lege artis“, až na spornú etapu postupov spočívajúcich
v úkonoch – konca I. doby pôrodnej a celej II. doby pôrodnej, kde bol vyslovený opačný záver.
Za daného dôkazného stavu, pri existencii dvoch protichodných znaleckých posudkov v zásadných
otázkach, kde bol rozdielne hodnotený postup zdravotníka v závere I. doby pôrodnej a počas celej

II. doby pôrodnej, kde nepostačovalo monitorovanie oziev plodu iba auskultáciou, podľa názoru prof.
Višňovského (ale bol potrebný CTG záznam), ale naopak, podľa názoru znaleckej organizácie, bolo
monitorovanie postačujúce, vzhľadom na priebeh oziev plodu, podľa toho kde sa plod v danom čase
nachádzal a ako postupoval, a pri nenavrhnutí kontrolného znaleckého posudku napr. ústavom, sa
súd prvej inštancie priklonil k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Inštitútom forenzných

expertíz s.r.o.. Tento posudok považoval za objektívnejší v tom smere, že nebol pri zadávaní znaleckého
posudku známy, predpokladaný záver v prospech jednej zo strán sporu spočívajúci v poskytnutí
zdravotnej starostlivosti ,,lege artis“ alebo ,, non lege artis“.
Vo vzťahu k danej procesnej dôkaznej situácii, súd nebol oprávnený iniciatívne nariaďovať ďalšie
dokazovanie, ako to kedysi upravoval Občiansky sú súdny poriadok. Výber znalca D. H. J. s

predpokladaným záverom o postupe ,,non lege artis“ ako znelo jeho vyjadrenie ako odborného
konzultanta v Protokole UDZS, o čom mali vedomosť žalobcovia, na základe ktorých podnetu sa správne
konanie začalo, považoval súd prvej inštancie za účelový. Žalobcovia neboli obmedzení vo výberepočtu znalcov pôsobiacich v SR v danom odbore zdravotníctvo, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, pre
unesenie dôkazného bremena za daného stavu (kde stáli proti sebe dva protichodné znalecké posudky).

8. Pri prijatí právneho názoru v súvislosti s listinným dôkazom znaleckým posudkom č. 231/2020
vyhotoveným Znaleckou organizáciou, v odbore zdravotníctvo a farmácia, Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., mal súd prvej inštancie za to, že nebol splnený predpoklad vzniku
zodpovednosti žalovaného spočívajúci v protiprávnom konaní. Keďže súd konštatoval, že nedošlo
k protiprávnemu konaniu žalovaného, bolo nadbytočné zaoberať sa príčinnou súvislosťou medzi

protiprávnym konaním, ktoré nie je dané vo veci a vzniknutou škodou na strane žalobcov, teda nemal
dôvod v tomto štádiu dokazovania hodnotiť znalecký posudok č. X/XXXX M. N. X/XXXX vypravovaným
H. E. H. I., pri konštatovaní, že nebola preukázaná prvá podmienka v zmysle hypotézy právnej normy §
420 OZ. K posudzovaniu uvedeného dôkazného prostriedku by súd pristúpil až pri posudzovaní príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a spôsobenej škody (kde bolo konštatované, že
dieťa zomrelo na následky pôrodu, avšak nie na súdom konštatovaného „non lege artis“).

Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie zamietol žalobu, pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcami,spočívajúcehovpreukázanínesprávnehoposkytnutiazdravotnejstarostlivostižalovaným,za
existencie dvoch protichodných znaleckých posudkov, ktoré majú rovnakú dôkaznú silu. V konaní nebol
preukázaný samotný základ žalobcami uplatnených nárokov, a teda vznik zodpovednosti žalovaného
a keďže bolo v konaní preukázané, že nedošlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného, týmto

konaním nemohlo dôjsť ani k zásahu do osobnostných práv žalobcov.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nepriznal trovy konania úspešnému žalovanému
vzhľadom na to, že žalobcovia podávali žalobu na základe výsledkov oznámenia ÚDZS a až na
základe následných znaleckých dokazovaní bolo možné vyvodiť závery o opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti uplatneného nároku. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní

právne zastúpení, pretože výsledky medicínskych záverov a ich hodnotenie presahujú odborný rámec
právneho zastúpenia. Uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcom by znamenalo neprimeranú
tvrdosť voči žalobcom. Súd prvej inštancie považoval vyššie uvedené dôvody za dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP. Poukázali na to, že žalovaný počas svojho výsluchu účelovo zatajoval existenciu vážneho
pochybenia, za ktoré mu bola uložená peňažná sankcia, a ktorú dobrovoľne zaplatil, pričom dovtedy
skrytá existencia tohto dôkazu nemôže byť v neprospech žalobcov. Uviedol, že rozhodnutie ÚDZS č.k. B.
XXX/XXXXX/XXXX/F. zo dňa 13.03.2019 nebolo žiadnemu zo žalobcov nikdy doručené. V súvislosti so

znaleckými posudkami žalobcovia uviedli, že napriek tomu, že súd mal k dispozícii tri dôkazy obsahujúce
označenie znalecký posudok, tak iba znalecký posudok č. X/XXXX H. A. J., K., ktorý bol predložený
spolu so žalobou, má parametre znaleckého posudku. V súvislosti so znaleckým posudkom spoločnosti
forensic.sk č. XXX/XXXX žalobcovia uviedli, že tento sa obmedzuje iba na trestnoprávnu rovinu
a v žiadnej svojej časti neuvádza, prečo vopred predpokladaná sekcia bola službukonajúcim lekárom

žalovaného „nahradená“ postupom pôrodu cez pôrodné cesty, navyše bez neustáleho monitorovania
plodu napriek tomu, že na to boli dôvodné predpoklady (posttermínová resp. prenášaná gravidita, zelená
plodová voda, praktická nemožnosť spustiť pôrod viac ako 36 hodín a pod.). Žalobcovia poukázali na
to, že súd prvej inštancie znalecký posudok č. X/XXXX odmietol ako účelový a znalecké posudky č. X/
XXXX M. X/XXXX ani neposudzoval. Za správne považoval iba závery listinného dôkazu č. XXX/XXXX,

ktorý bol zameraný na preukázanie trestnoprávnej zodpovednosti.
Žalobcovia zároveň poukázali na to, že napriek pripojenému spisu Okresného súdu Poprad sp.zn.
12C/16/2019, ktorým, v konaní s rovnakým právnym základom, bolo rozhodnuté legitímnym rozsudkom,
že žaloba je dôvodná, súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodol presne opačne a žalobu zamietol.
V súvislosti s predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia v tomto konaní žalobcovia poukázali na to,

že medzitýmny rozsudok v konaní 12C/16/2019 bol potvrdený odvolacím súdom v konaní sp.zn.
20Co/60/2022. Súd prvej inštancie v tejto veci mal poznať svoju rozhodovaciu právomoc, pričom v tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017.
V súvislosti so znaleckým posudkom vypravovaným v trestnom konaní žalobcovia poukázali na to, že
vychádzajúczprincípovtrestnéhokonaniaustanovujúcichzákladnýpredpoklad,niejekaždéprotiprávne

konanie považované za trestný čin, ale zúžene povedané, za trestný čin sa považuje iba také protiprávne
konanie, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého trestného činu.
Žalobcovia zároveň vyjadrili nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že „stáli proti sebe dva
protichodné znalecké posudky“, nakoľko znalec J. vo svojom znaleckom posudku zodpovedal aj takéoblasti dotknutej problematiky, ktoré znalecká organizácia forensic.sk neskúmala, čo však nemôže
byť na neprospech žalobcov. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že existuje ďalší listinný dôkaz,
a to znalecký posudok H. E. a H. I., z ktorého okrem iného vyplýva, že smrť maloletého A. B., nar.

XX.XX.XXXX nastala v dôsledku obojstranného lalôčikového zápalu pľúc pri chronických zmenách na
pľúcach, čo je v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim poškodením mozgu vzniknutým pri nedostatku
kyslíku pri dusení sa bezprostredne pred a počas pôrodu. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to,
že žalovaný tento relevantný dôkaz nikdy nespochybnil, ani nenamietal.
V súvislosti s námietkou účelovosti výberu znalca žalobcami, títo poukázali na to, že žalovaný žiaden

iný posudok nepredložil, uspokojil sa iba s listinným dôkazom, ktorý vzišiel z trestného konania, čím
pre unesenie svojej časti dôkazného bremena opomenul svoju povinnosť vyvrátiť jednoznačné dôkazy
v podobe najmenej dvoch iných dôkazov, a to znaleckého posudku č. X/XXXX H. J. a listinného
dôkazu – znaleckého posudku H. E. a H. I.. Ohľadom znaleckého posudku spoločnosti G., ktorý je
iba listinným dôkazom žalobcovia uviedli, že ním boli zodpovedané iba čiastočne okolnosti súvisiace
s pôrodom žalobkyne v 2. rade, avšak so zameraním na trestné konanie a ním súvisiacu prípadnú

trestnoprávnu zodpovednosť. Uviedli, že pre civilné konanie, vrátane konania o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy je dôležité uvažovať o objektívnej zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, kde sa nepreukazuje zavinenie.
V súvislosti so zodpovednosťou žalovaného žalobcovia poukázali na ust. § 193, veta druhá CSP a riadne
preukázaný správny delikt žalovaného súvisiaci s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, za čo mu bola

uložená peňažná sankcia – pokuta, pričom rozhodnutie o uložení sankcie nebolo napadnuté akoukoľvek
žalobou, preto neexistujú žiadne pochybnosti o spáchaní správneho deliktu žalovaným dňa 04.04.2017.
V súvislosti s týmto spáchaným správnym deliktom žalobcovia konštatovali, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keď konštatoval absenciu porušenia právnej povinnosti
žalovaným a na tomto základe žalobu zamietol.

Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný k odvolaniu žalobcov uviedol, že bolo ich povinnosťou označiť a predložiť všetky dôkazy,
pričom žalobcovia mali vedomosť o tom, že ÚDZS vedie konanie na základe ich podnetu a nič im

nebránilo označiť dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie a vyžiadať si cestou súdu rozhodnutie
o správnom delikte.
Z vykonaného dokazovania má žalovaný za to, že postup zdravotníkov v danom mieste, čase, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (nemožnosť zistenia dostatočnej rezervy plodu; u pacientky
nebola počas tehotnosti v rámci prenatálnej starostlivosti diagnostikovaná závažnejšia odchýlka od

fyziologického priebehu tehotnosti ani zo strany matky, ani zo strany plodu; počas pôrodu chýbali
varované signály z CTG záznamov, predpoklad zvyčajnej rezervy plodu, po podpore kontraktačnej
činnosti nástup silnejších kontrakcií a zosilnenie oziev plodu, po ich poklese o inhalácii kyslíka ich
opätovný vzostup) bol správny. Z časového hľadiska na všetky úkony v súvislosti s realizáciou sekcie bol
predpokladaný dlhší čas, ako pri spontánnom pôrode a naloženie klieští môže spôsobiť traumu mozgu.

Úvahy týkajúce sa iných alternatív priebehu pôrodu cisárskym rezom príp. použitím klieští by bol
pre matku a dieťa rizikový, a to s poukazom na možné následky. Ošetrujúci personál za daných
okolností s poukazom na všetky skutočnosti, ku ktorým pri pôrode prišlo konal rýchlo a spôsobom,
aby po vyhodnotení možných rizík s prihliadnutím na sekundové zmeny v procese ochránil matku a
dieťa. Žalovaný má za to, že ak plod nemal vytvorenú dostatočnú rezervu a tú nebolo možné zistiť v

prenatálnom vývoji a fyziológia sa nijako nevymykala štandardným jedincom, nemal dôvod zaujať iný
postup. K možným teoretickým situáciám, ak by sa ošetrujúci personál rozhodol v danej situácii pristúpiť
k iným spôsobom pôrodu (cisársky rez, kliešte) je vyšší predpoklad, že pre plod a matku by nastali
aj vyššie riziká (trauma mozgu pri použití klieští a príprava operačného výkonu pre cisársky rez, čo
by zvýšilo čas pôrodu, kde dieťa už nemalo, ako sa neskôr zistilo vytvorené dostatočné rezervy), a

žaloba žalobcov by potom s najväčšou pravdepodobnosťou neznela za pôrod tak, ako prebehol, ale za
použitie klieští alebo pôrod cisárskym rezom. Žalovaný uviedol, že ošetrujúci personál v danom prípade
nepochybil, nakoľko sa rozhodoval v danom čase rýchlo, správne s prihliadnutím na vývoj situácie a tak,
abyochránilmatkuadieťa.Zlyhaniecirkulácieplodu,zrejmezdôvodunedostatočnejrezervy,aabsencia
možnosti uvedené zistiť, je stavom, za ktorý zdravotnícky personál, a teda ani žalovaný nezodpovedá,

ide o peripartálnu komplikáciu. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súdodvolanie žalobcov ako nedôvodné zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

11. V rámci odvolacej repliky a dupliky strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach.

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP), po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380

ods. 1 CSP), z dôvodu potreby doplnenia a zopakovania nariadil vo veci pojednávanie (§ 385 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a doplneného dokazovania vykonaného

odvolacím súdom, mal odvolací súd za nepochybne preukázané, že ÚDZS v predmetnej veci zistil
nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak ako sú tieto závery uvedené v Protokole č.
532/2017 zo dňa 18.07.2017, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, a teda postupu „non lege artis“ zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
(žalovaného). Tieto závery boli potvrdené aj po námietkach žalovaného prezentovaných lekármi, ktorí

poskytovali v danom prípade konkrétnu zdravotnú starostlivosť (H. O. a H. P., primár gynekologicko-
pôrodníckeho oddelenia).

15. Súd prvej inštancie zhrnul aké dôkazy mal k dispozícii a ako tieto dôkazy vyhodnotil. Na citovaný
protokol ÚDZS neprihliadol z dôvodu, že sa jedná o protokol o vykonanom dohľade na diaľku, čo podľa

jeho názoru znamená iba formálne posúdenie zdravotnej dokumentácie. Odvolací súd sa s takýmto
konštatovaním nestotožňuje, pričom súd prvej inštancie ani exaktne neuviedol z akých konkrétnych
dôvodov neprihliadal na tento dôkaz a taktiež napr. neuviedol, či ostatné dôkazy predložené v tomto
konaní nevykazujú také isté parametre, a teda že boli taktiež vypracované iba na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie („na diaľku“).

16. Súd prvej inštancie v tomto konaní, podľa názoru odvolacieho súdu, nekriticky preferoval
znalecký posudok znaleckej organizácie G. N. XXX/XXXX, ktorý, ako správne poukázali žalobcovia,
bol vypracovaný za účelom posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti a v tomto konaní môže byť
posudzovaný iba ako listinný dôkaz. Súd prvej inštancie uviedol, že z tohto dôkazu vyplýva, že aj keď

v predmetnej veci absentuje dokumentácia týkajúca sa sledovania oziev plodu počas II. doby pôrodnej,
tak táto bola vykonávaná iba auskultáciou a nie elektronickým monitorovaním, čo je ale prípustné a je
to možné hodnotiť ako postup „lege artis“. Zo záverov tohto znaleckého posudku však nevyplýva žiadne
stanovisko ku skutočnosti prečo pri zájdenej bránke, spornej progresii hlavičky v pôrodných cestách
a hypoxii plodu, nebolo ukončenie pôrodu riešené cisárskym rezom, resp. ako sa znalci vysporiadali

napr. so skutočnosťou, že v danom prípade sa jednalo o posttermínovú (prenášanú graviditu), že u
rodičky bola zistená zelená plodová voda, a že u nej nemohli spustiť pôrod viac ako 36 hodín.17. Súd prvej inštancie na druhej strane znalecký posudok D. H. J., K., ktorý bol predložený v tejto
veci, vyhodnotil nesprávne iba ako listinný dôkaz a vzhľadom na jeho rozsiahlosť a vyslovené závery
ho charakterizoval ako zhodný so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX (G.), okrem opačného záveru

ohľadom nesprávneho monitorovania konca I. doby pôrodnej a celej II. doby pôrodnej. Zároveň, ale
konštatoval, že v prejednávanej veci existujú dva protichodné znalecké posudky v zásadných otázkach
(súd prvej inštancie neozrejmil v akých konkrétnych zásadných otázkach, ale pravdepodobne už nie iba
v otázke monitorovania pôrodu) a pri nenavrhnutí kontrolného znaleckého posudku napr. ústavom, sa
priklonil k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, keďže tento posudok považoval za objektívnejší v tom

smere, že nebol pri zadávaní znaleckého posudku známy, predpokladaný záver v prospech jednej zo
strán sporu, spočívajúci v poskytnutí zdravotnej starostlivosti „lege artis“ alebo „non lege artis“

18. Odvolací súd k tomu uvádza, že hodnotenie jednotlivých znaleckých posudkov predložených v tomto
konaní súdom prvej inštancie nepovažuje za relevantné. Znalecký posudok H. J. spĺňa náležitosti § 209
ods. 2 CSP, pričom aj keď bol vyhotovený pre účely iného konania (konanie vedené Okresným súdom

Poprad pod sp.zn. 12C/16/2019) a súdu bol predložený až ako príloha repliky žalobcov, spĺňa podľa
názoru odvolacieho súdu, náležitosti vyššie citovaného ustanovenia CSP.
Na druhej strane ale znalecké posudky, ktoré boli vypracované v trestnom konaní, t.j. znalecký posudok
H. E. a H. I., ako aj znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk je potrebné hodnotiť ako listinné
dôkazy, čo ale samozrejme neznamená, že závery vyplývajúce z týchto posudkov nie sú dôležité pre

zistenie skutkového stavu v tejto veci.

19. Za zásadný dôkaz považuje odvolací súd Protokol ÚDZS č. XXX/XXXX so zistenými nedostatkami,
tak ako to už bolo uvedené vyššie, teda nesprávne rozhodnutie žalovaného neriešiť za danej situácie
ukončenie pôrodu cisárskym rezom alebo per forcipem, ako aj absencia monitorovania stavu plodu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 193 CSP, a to viazanosť súdu rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný správny delikt, pričom žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcov o
tom, že za tento delikt bol právoplatne postihnutý sankciou – pokutou vo výške 1.000 eur. Viazanosť
súdu týmto rozhodnutím je daná bez ohľadu na výsledok trestného konania, ktoré bolo ukončené jeho
zastavením z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, čo ale automaticky neznamená, že u žalovaného

nie je daná občianskoprávna zodpovednosť z titulu neoprávneného zásahu (protiprávneho konania).

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že znalec H. J. na str. 109 svojho posudku na otázku, či pri
zachovaní odbornej starostlivosti bolo možné počas prenatálneho vývoja plodu objektívne predvídať
„absenciu rezervy plodu“ uviedol, že počas prenatálneho vývoja plodu a prenatálnej starostlivosti boli

realizované zákonom stanovené vyšetrenia, ktorých výsledky boli fyziologické, preto je možné s vysokou
pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou predpokladať, že nebolo možné počas prenatálneho
vývoja plodu objektívne predvídať „absenciu rezervy plodu“, nakoľko tomu žiadne objektívne fyzikálne
a ani laboratórne parametre a vyšetrenia nesvedčili a rezervy plodu sa vyčerpali pravdepodobne až
počas indukcie pôrodu, ako aj samotného pôrodu. Znalec ale uviedol, že táto skutočnosť sa vzhľadom

k postermínovej tehotnosti a indukcii pôrodu dala predpokladať, resp. s ňou bolo treba rátať počas
samotného pôrodu, k čomu malo prispieť aj zistenie zeleno skalenej plodovej vody pri pretrhnutí vaku
blán 4 hodiny pred pôrodom, a preto bolo nutné zabezpečiť adekvátne monitorovanie a hodnotenie
stavu plodu počas celého pôrodu, t.j. kontinuálne monitorovanie počas I. a II. doby pôrodnej a vyšetrenie
metabolického a acidobazického stavu plodu pri objavení sa známok hypoxie.

V tejto súvislosti už odvolací súd poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku spoločnosti
forensic.sk nevyplýva vysporiadanie sa s týmito skutočnosťami, pričom tento posudok bol vypracovaný
výlučne pre účely trestného konania a komplexne nerieši a neodpovedá na všetky otázky týkajúce
sa predmetnej veci. Naopak, znalecký posudok H. J. je oveľa komplexnejší a dôsledne rieši všetky
skutočnosti a okolnosti danej veci. Preto sa javí hodnotenie tohto posudku súdom prvej inštancie,

v podstate výlučne iba z dôvodu naznačovanej „zaujatosti“ znalca, resp. nesprávneho výberu osoby
znalca, ako neadekvátne, vzhľadom na sumár dôkazov existujúcich v danej veci. Súd prvej inštancie
svoje závery prezentoval výlučne na základe posudku znaleckej organizácie G.. Zistenie ÚDZS
vyhodnotil ako formálne, znalecký posudok H. J. ako účelový a na znalecký posudok H. E. a H. I. ani
neprihliadal, keďže nebola preukázaná prvá podmienka v zmysle hypotézy právnej normy podľa § 420

Občianskeho zákonníka, teda že nebolo zistené protiprávne konanie spočívajúce v postupe „non lege
artis“.21. Súd prvej inštancie sa skutočnosťou, že v danom prípade bol spáchaný správny delikt nezaoberal
a ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Rovnako sa nezaoberal ani existenciou
rozhodnutia jeho súdu vo veci sp.zn. 12C/16/2019 zo dňa 18.05.2022, totožných strán sporu, ktorý bol

založený na tom istom skutkovom základe, a ktorým súd medzitýmne rozhodol, že žaloba žalobcov na
náhradu škody je, čo do základu, dôvodná. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 20Co/60/2022 zo dňa 26.10.2023 a nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2024.

22. Čo sa týka súvislosti so spochybnením znaleckého posudku H. J., z dôvodu výberu tohto znalca, tak

odvolací súd poukazuje na to, že podstatné je to, že závery obsiahnuté v tomto posudku nevychádzali
z osobitného, zámerného úmyslu, teda že nebolo preukázané, aby bol tento posudok tendenčný.
Ohľadom skutočnosti, že H. J., ktorý vypracoval znalecký posudok, bol zároveň odborným konzultantom
ÚZDS, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 25Cdo/3967/2019
zo dňa 22.02.2020, ktorého závery sú obsahovo použiteľné aj v tejto veci a z ktorého vyplýva, že
samotná skutočnosť, že rovnaký znalec spracoval pre účastníka v minulosti odborné vyjadrenie (aj keď

v totožnej veci), nemôže, bez ďalšieho, znamenať jeho vylúčenie z podania znaleckého posudku, pričom
využitie znaleckého posudku zaobstarávaného stranou konania je výslovne pripustené platnou právnou
úpravou, teda neimplikuje bez ďalšieho, vylúčenie takéhoto znalca. K vylúčeniu znalca môže dôjsť jedine
vtedy, keď je evidentné, že jeho vzťah k veci, účastníkom, alebo zástupcom dosahuje takú povahu a
intenzitu,ženapriekzákonomstanovenýmpovinnostiamnebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisle

a nestranne vykonať znalecké dokazovanie.

23. Odvolací súd má teda za to, že v prejednávanej veci bolo relevantne preukázané protiprávne konanie
žalovaného, teda existuje neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu
a medzi týmto neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou existuje príčinná súvislosť. Zo znaleckého

posudku č. X/XXXX, N. X/XXXX znalcov H. E. a H. I., ktorí vykonali vonkajšiu obhliadku tela neb. mal.
A. B. a jeho pitvu, okrem iného vyplýva, že títo znalci na otázku, či poškodenie zdravia, na základe
ktorého maloletý zomrel, je v príčinnej súvislosti s okolnosťami pôrodu zo dňa 04.04.2017, uviedli, že
rozsiahle poškodenie mozgu vzniklo v dôsledku nedostatku kyslíka pri dusení sa plodu bezprostredne
pred a počas pôrodu, pričom pri pitve bol zistený obojstranný lalôčkovitý zápal pľúc, ktorý znalci

z medicínskeho hľadiska hodnotili ako život ohrozujúce komplikáciu predchádzajúceho poškodenia
mozguastýmsúvisiacehochronickéhopoškodeniapľúc.Zuvedenéhozáverutedanepochybnevyplýva
bezprostredná priama príčinná súvislosť medzi smrťou neb. maloletého a konaním resp. nekonaním
žalovaného.
V súvislosti s posúdením príčinnej súvislosti odvolací súd navyše poukazuje aj na nález Ústavného

súdu SR sp.zn. III. ÚS 409/2021 zo dňa 14.12.2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že preukázanie
stopercentnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom je v takýchto
špecifických prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti neudržateľné. Jednoznačné preukázanie
toho, že práve konkrétne konanie, resp. nekonania lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka
bolo výlučným predpokladom pre vznik škody, je takmer nemožné a v niektorých prípadoch dokonca

vylúčené. Práve pri posudzovaní tejto zložky zodpovednosti za vznik škody je nutné posilniť slabšie
postavenie pacienta vo vzťahu ku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti tým, že nie je nutné
stopercentne preukázať predmetnú príčinnú súvislosť a stačí preukázať tzv. stratu šancu, resp. stratu
očakávania v tom zmysle, že postupom zdravotníckeho zariadenia, ktorý nebol v súlade s právom,
nepochybne došlo ku strate šance, že by bez nesprávneho lekárskeho zásahu bol následok na zdraví

pacienta menší, resp. žiadny. Všeobecný súd je v takomto prípade povinný proporcionálne vyvážiť
vzájomne asymetrické postavenie týchto subjektov, pretože ináč sú na žalobcu (poškodeného), ako
slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladené neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky
znemožňuje presadenie jeho hmotnoprávnych nárokov.

24. Odvolací súd v rámci ním vytýčeného termínu pojednávania zopakoval dokazovanie oboznámení
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, k čomu strany spolu sporu nemali žiadne pripomienky ani námietky.
Zároveň vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov.

25. Žalobkyňa v 2/ rade vypovedala, že jej tehotenstvo prebiehalo v poriadku, chodila na pravidelné

kontroly. V čase keď jej bol stanovený termín pôrodu nemala kontrakcie. Keď prenášala už 2 týždne bola
prijatá do nemocnice na vyvolanie pôrodu. Bolo to 03.04.2017 a keď tam prišla ráno o siedmej, dali jej
injekciu na vyvolanie pôrodu. Napriek tomu sa však pôrod nespustil, preto je injekciu dali aj na druhý
deň ráno 04.04.2017, ale pôrod sa spustil až večer v tento deň. Uviedla, že celé to považuje za zvláštne,pretože lekár, ktorý mal službu povedal, že sa tohto pôrodu bojí, preto chcel privolať primára, ktorého ale
nevedeli nájsť. Predtým než primár prišiel, prepichli jej plodovú vodu, ktorá bola skalená na zeleno, čo
znamenátzv.rozkladvody.Keďprišielprimármalrukyvovreckáchaprechádzalsaokolonej,onatlačila,

manžel jej prikladal kyslík a sestrička jej stlačila brucho. Pre ňu to trvalo strašne dlho, pričom primár sa
spýtal jej manžela, či by mali urobiť kliešťový pôrod alebo cisárak. Keď konečne porodila, tak je ani nič
nepovedali, iba zobrali dieťa a sestrička povedala, že nemusia platiť za sprievodnú osobu, teda manžela,
čo sa jej zdalo veľmi podozrivé. Keď už bola na izbe, prišli je povedať, že dieťa je v stave ohrozenia
života a pýtali sa jej či ho môžu previesť do Prešova na špeciálne oddelenie, kam ho aj previezli, pričom

tam sa starajú o nedonosené deti a povedali jej, že také veľké dieťa tam ešte nemali a keby nebol taký
veľký a mocný, tak by to ani neprežil. Keď ju prepustili z nemocnice chodili s manželom každý deň do
Prešova,alepohľadnadieťabolžalostný.Poukázalanato,ženáslednéobdobieboloveľmi,veľmiťažké.
V podstate každý deň im oznamovali, že syn prežil predchádzajúci deň. Ona odsávala mlieko a vozili
mu ho do Prešova, kde bol 40 dní a potom ho prepustili domov, pretože syna nechceli dať do ústavu.
V Prešove ich naučili čo všetko majú robiť, ako sondovať, ako odsávať, ako s ním manipulovať, aby

nemal preležaniny. Tam im odporučili aj neurologické oddelenie, kde chodili v podstate až do času kým
syn žil. Dá sa povedať, že chodili z nemocnice do nemocnice, z ambulancie do ambulancie. Chodili tiež
do hyperbarickej komory v Košiciach, kde boli 100 krát a chodili aj na rehabilitačné oddelenia. Dokonca
boli aj v Olomouci, kde ich učili cvičiť Vojtovú metódou. Uviedla, že s manželom veľmi držali spolu. Syn
nemohol byť ani sekundu sám, preto sa pri ňom striedali, a to aj v noci. Každý spal po 2 hodiny, a tak sa

striedali, pretože on nikdy neplakal, teda neupozornil ich na nejaký problém, a preto museli sondovať,
alebo odsávať pravidelne a takto sa celé noci striedali.
Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že zo strany nemocnice nedošlo k žiadnemu ospravedlneniu, ani im
neposkytli žiadnu finančnú čiastku, ani iné plnenie. Uviedla že po tejto situácii už nechcela mať žiadne
deti, ale následne sa s manželom dohodli, že dieťa chcú mať, čo bolo po štyroch rokoch od tejto udalosti,

pričom ale mali vopred dohodnutého lekára a jej podmienkou bolo, že dieťa sa narodí cisárskym rezom.

26. Žalobca v 1/ rade vypovedal, že s manželkou bol dohodnutý tak, že keď sa začne pôrod tak ho
k pôrodu zavolajú. Potvrdil že primár, ktorý bol privolaný k pôrodu dlho nechodil, a keď prišiel vyzeral
značne unavený, bol arogantný, stále mal ruky vo vreckách, a tak sa tam prechádzal, pričom sa ho

spýtal „čo otecko urobíme cisárak alebo kliešťový ?“ Žalobca uviedol, že si už presne nepamätá ako na
to reagoval, ale určite povedal, aby ich zachránili. Videl ako sa syn narodil, pričom manželka sa pýtala
prečo neplače. Syna hneď zobrali do vedľajšej miestnosti, ktorá bola presklená, preto videl, že ho tam
oživujú, čo sa im podarilo, ale ihneď navrhli prevoz do Prešova, s čím oni súhlasili. Keď bol syna pozrieť,
tak pohľad na neho bol žalostný, bol napojený na samé hadičky, nijako nereagoval, a takto to bolo aj

následne. Iba keď sa zobudil, otvoril oči. Žalobca uviedol, že celá rodina sa tešili na zdravé dieťa, ale
nedočkali sa ho. Zároveň uviedol, že ani ospravedlnenie, ani peniaze im syna nevrátia, pričom za celých
8 rokov sa nedočkali spravodlivosti. Dali sa na tento boj, aj keď im bolo povedané, že proti nemocnici
nemajú šancu, ale oni chcú spravodlivosť pre syna, pričom aj keď už ubehlo 8 rokov, je to stále živé a
stále to bude mať v pamäti, pretože sa na to nedá nikdy zabudnúť.

27. Odvolací súd už vyššie uviedol, že v prejednávanej veci mal za preukázané, že konanie žalovaného
vyhodnotil ako postup „non lege artis“, čo predstavuje neoprávnený zásah, v dôsledku, ktorého bolo
zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov, pričom medzi konaním žalovaného a vzniknutou ujmou
(smrťou syna žalobcov) je daná príčinná súvislosť.

V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka súd v prejednávanej veci dospel k záveru že v danom prípade nie
je postačujúce ospravedlnenie žalovaného a na zmiernenie vzniknutých následkov žalobcov je potrebné
priznať im nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Na základe výsluchu žalobcov mal súd za jednoznačne a nepochybne preukázané, čo všetko žalobcovia
ako rodičia museli za obdobie cca jedného roka, teda od narodenia ich syna až do jeho úmrtia prežiť,

ako nesmiernu námahu a odolnosť museli v tomto období preukázať, pričom je nepochybné, že napriek
tomu v akom vážnom stave sa ich syn nachádzal, vytvorili si k nemu sociálne, morálne a citové väzby,
pričom porušením práva na život ich dieťaťa, došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na rodinný
život a súkromie. Toto právo totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými
ľudskými bytosťami, najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú

osobnosť. Vzťah rodičov k dieťaťu je jednoznačne najbližší zo vzťahov, ktoré sa v rodine po narodení
dieťaťa vytvoria a pokiaľ bol tento vzťah predčasne ukončený v dôsledku neoprávneného zásahu, došlo
k nenapraviteľnému následku, ktorý je potrebné zákonným spôsobom reparovať.28. Pri posúdení výšky nemajetkovej ujmy odvolací súd na základe § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Čo sa týka
závažnosti vzniknutej ujmy, tak táto je úplne jasná a nezvratná, nakoľko tak ako uviedol žalobca v 1/

rade, syna im už nič nevráti. Čo sa týka okolností za ktorých k porušeniu práva došlo, tak odvolací
súd vyššie konštatoval v čom spočívalo porušenie povinností žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že zavinenie žalovaného sa nevyžaduje,
a jeho zodpovednosť je objektívna. Skutočnosti ktoré uviedol žalovaný na svoju obranu môžu čiastočne
ospravedlňovať jeho konanie, avšak je zrejmé, že povinnosťou žalovaného bolo pri výkone zdravotnej

starostlivosti zohľadniť všetky individuálne okolnosti tejto veci, využiť všetky vedomosti a zabezpečiť
všetky možnosti, prostriedky a techniku tak, aby nedošlo k následku, ktorý v danom prípade nastal.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom tejto náhrady nie je reparácia celej nemajetkovej ujmy,
ale výhradne iba zmiernenie jej následkov. Je nepochybné že priznanie nemajetkovej ujmy v tomto
prípade nemôže nahradiť ľudský život, pričom súd pri rozhodovaní o výške náhrady zohľadnil svojou

doterajšiu prax a v rámci zachovania kontinuity svojho rozhodovania dospel k záveru, že v prejednávanej
veci je primerané priznať každému zo žalobcov sumu 10.000 eur. Súd si je vedomý skutočnosti, že v
súvislosti s priznaním takéhoto druhu náhrady, existuje množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré môžu byť
určitým merítkom pri posudzovaní výšky tohto nároku, avšak v každom prípade je potrebné zohľadniť
jeho individuálne okolnosti a zároveň aj primeranosť tejto náhrady, s poukazom na to, čo už súd uviedol,

a teda že priznaná nemajetková ujma slúži iba na zmiernenie následkov zásahu do osobnostných práv.

30. Odvolací súd taktiež vyhovel návrhu žalobcov na zaslanie ospravedlnenia zo strany žalovaného,
pričom text ospravedlnenia určil v zhode s návrhom žalobcov, aj keď je nepochybné že žalobkyňa v 2/
rade sobášom so žalobcom v 1/ rade zmenila svoje priezvisko, avšak v čase keď k neoprávnenému

zásahu došlo nebola ešte vydatá a mala dievčenské priezvisko, preto odvolací súd text ospravedlnenia
v tomto smere nezmenil, a to aj s poukazom na to, že ospravedlnenie zmysle súdneho rozhodnutia má
byť zaslané iba žalobcom, ktorým sú tieto okolnosti známe.

31. S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. O trovách konania, ktoré pozostávajú z trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím
súdom, rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, s použitím § 262 ods. 1 a 255 ods. 1
CSP a úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, pretože aj keď žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu v časti priznania nemajetkovej
ujmy, tak rozhodnutie o tomto nároku záviselo od úvahy súdu a v takomto prípade je podstatné to,
že žalobcovia boli úspešní čo do základu uplatneného nároku, bez ohľadu na jeho priznanú výšku. O
výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).