Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49C/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284493
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:6123284493.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: P.. R.

E., nar. XX.XX.XXX0, trvale bytom Č.. B. XXX/X, XXX XX K. zastúpený: JUDr. Michal Harviš, advokát,
sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 153 834 proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX,
S. XXXX/XX, XXX XX L. O. o zaplatenie 4.245,-€ takto,

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.245,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške
4.245,-€ titulom plnenia zo Zmluvy o pôžičke. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že v období od 11.09.2022 do 23.10.2022 požičal žalovanej prevodom
na účet sumu v celkovej výške 4.245,-€. Dňa 20.02.2023 bola medzi stranami sporu uzavretá
Zmluva o pôžičke ( ďalej len Zmluva), v ktorej sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala žalobcovi vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 14.03.2023. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval na
vrátenie peňažných prostriedkov, avšak neúspešne.

3. Dňa 19.04.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č.k. 10Up/584/2023.

4. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor v
ktorom poprela žalobcom uplatnenú pohľadávku, pričom uviedla, že žalobca ním uplatnený nárok ničím
nepreukázal. Podľa žalovanej medzi stranami nedošlo k reálnemu uzavretiu Zmluvy o pôžičke, nakoľko
strany sa nedohodli na podstatných podmienkach zmluvy, ktorou je okrem iného aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca sa k odporu vyjadril písomne podaním zo dňa 15.06.2023 v ktorom tvrdenia žalovanej
odmietol, pričom zdôraznil, že žalovaná prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu potvrdila svojím
podpisom v Zmluve.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil sa s
obsahom listín tvoriacich obsah spisu ( Zmluva o pôžičke zo dňa 20.02.2023, Výzva na úhradu zo
dňa 15.03.2023, Výpis z účtu žalobcu, komunikácia medzi žalobcom a žalovanou) a zistil nasledovný

skutkový stav:

7. Dňa 20.02.2023 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o pôžičke ktorej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníčke v celkovejvýške 4.245,-€. Z článku II Zmluvy vyplýva, že suma bola poukázaná žalovanej prevodom na jej účet
v časovom období od 11.09.2022 do 23.10.2022, pričom strany sa dohodli, že pôžička je bezúročná.
Prevzatie týchto peňažných prostriedkov žalovaná potvrdila svojím podpisom na Zmluve, pričom sa

zároveň zaviazala predmet pôžičky vrátiť v lehote do 14.03.2023.

8. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca poukázal na účet žalovanej celkovo sumu 4.245,-€ vo
viacerých platbách.

9. Právny zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že žalovaná kontaktovala žalobcu s tým,
že mu bola ochotná poskytnúť súčinnosť nakoľko mala vedomosť o tom, že žalobcovi je dlžný peniaze
človek, ktorého oná pozná s tým, že ponúkla žalobcovi pomoc pri vybavovaní úveru pre osobu, ktorá mu
peniaze dlhovala. V tejto súvislosti žalovaná za účelom vybavovania úveru vylákala od žalobcu sumu
v celkovej výške 4.245,-€. Keď sa žalobca začal domáhať vrátenia peňazí došlo k uzavretiu Zmluvy o
pôžičke, ktorú žalovaná osobne podpísala.

10. Žalovaná vo výpovedi pred súdom uviedla, že žalobcu nepozná pričom finančné prostriedky žalobca
požičal jej známemu Z. Ľ.. Ona o tom mala vedomosť. Peniaze boli poukazované na jej účet, pričom
ona nemala vedomosť o tom, že je povinná niečo vrátiť. V tom čase pracovala pre VÚB a.s. s tým, že
jej známy pán Ľ. chcel, aby mu pomohla vybaviť úver. Pán Ľ. mal nejaké nedoplatky v banke ako aj v

nebankových subjektov, pričom časť peňazí, ktoré poukázal žalobca na účet žalovanej bolo použitých na
úhradu týchto nedoplatkov. Po určitom čase začal žalobca kontaktovať žalovanú so žiadosťou o vrátenie
peňazí, pričom žalovaná mu povedala , že ona vybaví, aby mu peniaze vrátil pán Ľach. Následne
žalovaná pod nátlakom podpísala Zmluvu o pôžičke a žalobcovi poslala sumu 100,-€. Zmluva o pôžičke
bola žalovanej poslaná mailom pričom ona ju podpísala cez počítač. Peňažné prostriedky boli žalobcom

zasielané na jej účet č.ú. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, avšak o akú sumu išlo uviesť nevedela.

11. Žalovaná označila ako dôkaz výsluch svedka Z. Ľ., ktorý jej však odmietol poskytnúť adresu na ktorej
sa zdržiava, aby mohol, byť následne predvolaný súdom.

12. Z výpisu z účtu predloženého žalovanou mal súd za preukázané, že v období od 01.12.2021 do
24.01.2024 boli na účet žalovanej od žalobcu poukázané peňažné prostriedky v celkovej výške 4.245,-€.

13. Podľa § 498 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu .
16. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa
druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda.
Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán.

Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi.
17. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovanej peňažné
prostriedky v celkovej výške 4.245,-€. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Taktiež nebolo
sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaná podpísala, čo potvrdila

vo svojej výpovedi pred súdom. V tejto súvislosti však žalovaná uviedla, že k podpisu Zmluvy došlo
pod nátlakom, pričom sama pred súdom uviedla, že zmluvu podpísala ,, cez počítač“. Žalovaná ňou
tvrdený nátlak nijak nepreukázala a ani neoznačila dôkaz, ktorým by takéto tvrdenie chcela preukázať.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k
riadnemu uzavretiu Zmluvy o pôžičke, pričom žalobca má právo si od žalovanej uplatňovať zaplatenie

sumy 4.245,- € titulom Zmluvy o pôžičke. Zo žalobcom predloženej zmluvy je zrejmé, že žalovaná
prevzatie sumy 4.245,-€ , ktorá bola poukázaná prevodom na jej účet potvrdila svojím podpisom na
zmluve. Žalovaná dlžnú sumu v lehote dojednanej stranami v zmluve neuhradila a neuhradila ju ani v
lehote určenej vo výzve na zaplatenie pôžičky zo dňa 15.03.2023. S poukazom na vyššie uvedené podľanázoru súdu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu práva žalobcu na zaplatenie ním
uplatnenej sumy vylučovali.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu dlžnej

istiny ako aj na náhradu trov konania.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mala vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z
trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).