Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 39Cpr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200133
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424200133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVvBratislave,vkonanípredsudcomMgr.VladimíromHerichom,vsporovejveci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeným JUDr. Igor Lakatoš – advokát,
so sídlom M.R.Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: DomBau Service s.r.o.,
so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 50 294 555, o určenie právnej skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 05.06.2022 na stavbe „Liget“ na ulici D. XX E. F.,
je pracovným úrazom.

II. Miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 05.06.2022 je v rozsahu 100%.

III.Súd priznáva žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.01.2024 a doplnenou dňa 30.01.2024, sa žalobca voči
žalovanému domáhal určenia, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 05.06.2022 na stavbe LIGET na ul.
Krasovského 13 v Bratislave je pracovným úrazom a tiež, že miera zavinenia žalovaného na pracovnom
úraze je v rozsahu 100%. Ďalej sa tiež domáhal nároku na náhradu trov konania.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.05.2019 žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na

dobu určitú od 13.05.2019 do 13.05.2020, na pracovnú pozíciu pomocný pracovník na stavbe budov.
Náplňou práce bol výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných práv podľa presných postupov
a pokynov pre stavbu budov. Prideľovaním práce zo strany žalovaného aj po tomto termíne sa pôvodná
pracovná zmluva zmenila z doby určitej na dobu neurčitú. Aj v tomto období si žalovaný plnil svoje
povinnosti na výplatu mzdy a odvody voči SP a VŠZP.
Dňa 05.06.2022 okolo 13:00 hod., žalobca na stavbe polyfunkčného objektu na Krasovského ul. 13
v Bratislave, utrpel pracovný úraz v čase, keď ukončil osádzanie šalovacieho dielca a po uvoľnení

prichytávacieho zariadenia žeriava schádzal dolu z rebríka. Vo výške cca 3,5m ho oslepilo slnko,
v dôsledku čoho nezachytil priečku rebríka, stratil rovnováhu a zoskokom/pádom došlo k devastačnému
poškodeniu oboch dolných končatín. Priebeh úrazového deja nevidel žiadny svedok, periférne ho
zaregistroval len žeriavnik. Prácu žalobcovi zadal p. E.. Následne boli privolané všetky zložky
záchranného systému RZP. Od 05-07.06.2022 bol hospitalizovaný v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda
v Bratislave, kde sa podrobil prvotnému ošetreniu a stabilizácii zdravotného stavu. Od 07.06.2022
bol hospitalizovaný vo Vranovskej nemocnici, a.s. a neskôr v FNsP Prešov, kde sa podrobil viacerým

operačným zákrokom.
Vlastné vyšetrenie príčin úrazu viedol Inšpektorát práce Bratislava, ktorý u žalobcu nezistil žiadne
nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu a u žalovaného zistil neposkytnutie ochranných
pracovných okuliarov proti oslneniu.Po ustálení zdravotného stavu žalobcovi dňa 28.04.2023 poskytol lekár lekársky posudok o bolestnom.
Následne si na Sociálnej poisťovni uplatnil nárok na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu. Rozhodnutím
č. 3376-18/2023-BAM, zo dňa 03.10.2023 bolo žalobcovi oznámené, že nemá nárok na náhradu za

bolesť, lebo v stanovenej lehote zamestnávateľ nedoručil pobočke žiadne relevantné doklady k likvidácii
poistnej udalosti a ani neuznal úraz žiadateľa ako pracovný úraz. Súčasne bol poučený a vyzvaný aby
podal určovaciu žalobu na súd.
Úraz, ktorý žalobca utrpel bol v priamej súvislosti s vykonávaním prác podľa priameho zadania
a pracovnej zmluvy. Ide o pracovný úraz. Žalovaný nevyužil žiadny liberačný dôvod na zbavenie sa

svojej objektívnej zodpovednosti.

2. Žaloba spolu s prílohami, poučením a uznesením na vyjadrenie sa k nej, boli doručené žalovanému
dňa 20.03.2024. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nijako nespochybnil.

3. Na prejednanie veci súd na deň 04.03.2025 nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové

strany. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalobca. Nedostavil sa žalovaný.
Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 19.01.2025. Lehota na prípravu na
pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá. Podaná
žaloba bola podaná z dôvodu, že žalobca požiadal sociálnu poisťovňu o poskytnutie úrazovej dávky,
tá však nemohla tento proces dokončiť pre nespoluprácu žalovaného. Inšpektorát práce má tiež
kompetenciu pre posudzovanie nelegálnej práce, čo v danom prípade nezistil. Pracovný pomer v čase
úrazu trval a trvá doteraz.

Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 03.10.2023 o nepriznaní nároku na náhradu za bolesť
žalobcovi sa žalobca odvolal a v odvolacom konaní sociálna poisťovňa poskytla žalobcovi ďalšiu lehotu
na podanie žaloby na súd.
Žalobca má za to, že preukázal oprávnenosť podanej žaloby. Úraz, ktorý sa stal bol pracovným úrazom.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z titulnej strany Pracovnej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným
ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Pracovný pomer vznikol dňom 13.05.2019.

Zo správy pre ošetrujúceho lekára vypracovanej Ortopedicko-traumatologickou klinikou UNB Bratislava
vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný dňa 05.06.2022 s diagnózou „zlomenina pätovej kosti“.
Hospitalizácia bola ukončená dňa 07.06.2022. Pacient bol odovzdaný na traumatologické oddelenie
Vranov nad Topľou.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Prešov zo dňa 23.06.2022 vyplýva, že žalobca bol od
20.06.2022 do 23.06.2022 hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie, za účelom operačnej liečby
fraktúry oboch pätových kostí. Operácia realizovaná 21.06.2022.

Z prepúšťacej správy Vranovskej nemocnice, a.s. zo dňa 04.07.2022 vyplýva, že žalobca bol v danej

nemocnici hospitalizovaný od 28.06.2022 do 04.07.2022. Hospitalizovaný bol so stavom po operácii
trieštivej zlomeniny pätových kostí kirschnerovými drôtmi.

Dňa 13.10.2022 vypracoval Inšpektorát práce Bratislava, oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, protokol č. G./B., o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, ktoré bolo vykonané od 06.06.2022

do 13.10.2022. Vyšetrovaná udalosť je podľa vyjadrenia lekára H. H. I. závažným pracovným úrazom
s ťažkou ujmou na zdraví.
Z protokolu vyplýva, že poškodeným bol žalobca, ktorý bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
z 10.05.2019, so začiatkom pracovného pomeru dňa 13.05.2019.
Zamestnávateľ poškodeného bol označený žalovaný. Dátum pracovného úrazu bol 05.06.2022 o 10:30

hod.
Miesto úrazu: areál staveniska „Liget – polyfunkčný objekt na krátkodobý pobyt“ Krasovského ul. 13,
Bratislava.Obhliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 06.06.2022 o 10:45 hod. Miesto úrazu bolo ponechané
v pôvodnom stave.
Inšpektor práce určil pri obhliadke miesta, že rebrík bol nezaistený, voľne opretý o stĺp na ktorom

poškodený vykonával prácu, čo však nemalo priamu súvislosť so samotnou udalosťou. Vzhľadom
kvýpovedipoškodenéhoooslepeníslnkom,čohopriamymdôsledkombolonezachyteniepriečkyrebríka
a následný pád/zoskok, sa inšpektor práce pri vyšetrovaní zameral na geografickú orientáciu stĺpa,
v resp. rebríka, na ktorom pracoval poškodený. Vzhľadom k polohe slnka voči pozícii rebríka a vzhľadom
na samotnú polohu slnka na oblohe v čase udalosti cca. 10:40 hod., bolo zistené, že stĺp, rebrík, bol

orientovaný na južnú stranu, takže poškodený bol pri práci na rebríku otočený tvárou tak isto na južnú
stranu v zákryte samotného stĺpa. Slnko bolo v čase udalosti 10:40 hod., po jeho ľavej strane, čím
bola možnosť oslepenia slnkom reálna. Z výpovedí vyplynulo, že poškodený mal v čase udalosti prilbu
s ochrannými okuliarmi bez clony, pracovnú obuv a rukavice.
Pokiaľ ide o zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, inšpektorát práce
konštatoval, že zo strany poškodeného nezistil nedostatky, zo strany žalovaného zistil nedostatok, že

neposkytol poškodenému potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky – ochranné pracovné
okuliare s ochranou proti oslneniu.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom H. A. C. pre
žalobcu ako poškodeného vyplýva, že bolestné mu bolo ohodnotené v súvislosti s poškodením zdravia

zo dňa 05.06.2022 na hodnotu 260 bodov.

Dňa 03.10.2023, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-F.,
ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 05.06.2022.
V odôvodnení rozhodnutia SP uviedla, že dňa 10.08.2023 informovala žalobcu listom o možnosti

podania určovacej žaloby na súd. Súčasne bol upozornený, že ak v stanovenej lehote 15 dní nepreukáže
podanie určovacej žaloby, pobočka rozhodne o nároku na základe existujúceho skutkového stavu veci.
Oznámenie žalobca prevzal 25.08.2023. V stanovenej lehote nepreukázal podanie určovacej žaloby na
súd.

Voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne č. XXXX-XX/XXXX.F. J. K. XXXX-XX/XXXX.F., podal žalobca
dňa 08.11.2023 odvolanie.

Dňa 18.12.2023 vyzvala Sociálne poisťovňa Ústredie žalobcu, v nadväznosti na doručené odvolania
žalobcu voči rozhodnutiam pobočky o nepriznaní nároku na náhradu za bolesť a náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, aby v lehote 14 dni od doručenia výzvy ústrediu oznámil, či podal žalobu
proti svojmu zamestnávateľovi o určenie, že pracovný úraz, ktorý utrpel, je pracovným úrazom.

Dňa 12.01.2024, vydala Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutia č. XXXX-X/XXXX-F. J. K. XXXX-X/
XXXX-F., ktorými prerušila odvolacie konania voči rozhodnutiam pobočky č. XXXX-XX/XXXX-F. J. K.

XXXX-XX/XXXX-F., až do odpadnutia dôvodu, pre ktorý sa prerušilo.
V odôvodnení uviedla, že žalobca podal na príslušný súd proti svojmu zamestnávateľovi žalobu na
určenie. Nakoľko sa podaním určovacej žaloby začalo konanie o predbežnej otázke podľa § 193 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, ústredie prerušilo odvolacie konania.

5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je
uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím
tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej
vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý
čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.Podľa § 146 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych
predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení

zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou
súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci
a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a
neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých
činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné
opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie

ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Podľa § 148 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného

prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju
bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a

majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v
pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a

násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak
preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ,
ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom
vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah
k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý
zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej

funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na
výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre
fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradenédo práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu,
ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa
má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 83 citovaného zákona, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa

u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 99 citovaného zákona, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 3 citovaného zákona, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom

stupni o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty.

Podľa § 193 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa
začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky
podania.

Podľa § 198 ods. 1 citovaného zákona, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si
organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému
orgánu podnet na začatie konania.

6. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal určenia, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa

05.06.2022 na stavbe LIGET na ul. Krasovského 13 v Bratislave je pracovným úrazom a tiež, že
miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze je v rozsahu 100%. Na podanie uvedenej žaloby
vyzvala žalobcu Sociálna poisťovňa – ústredie, ktorá koná vo veci prebiehajúcich odvolacích konaní,
voči rozhodnutiam pobočky Sociálnej poisťovne o nepriznaní náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

8. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že prejednanie a rozhodovanie veci, ktorej predmetom je
určenie, že určitý úraz je pracovným úrazom, resp. ktorej predmetom je určenie rozsahu zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu ním vzniknutú, patrí v zmysle § 3 a § 316 ods. 1 CSP v spojení s § 14
Zákonníka práce do právomoci súdu. Aj po prijatí zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

účinného od 01.01.2004, sa v Zákonníku práce naďalej nachádza právna úprava zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania týkajúca sa predpokladov
zodpovednosti za škodu (§ 195 Zákonníka práce), podmienok zbavenia sa zodpovednosti za škodu
(§ 196 Zákonníka práce) a podmienok, kedy sa zamestnávateľ nemôže zodpovednosti zbaviť (§ 197
Zákonníka práce), vrátane vymedzenia pojmu pracovného úrazu (§ 195 ods. 2 a 3 Zákonníka práce).

Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca
na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je
sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu.

9. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 65/2006 vyplýva, že Sociálna poisťovňa samostatne

vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu
ním vzniknutú nerozhoduje. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o takejto
otázke urobiť len úsudok. Preto nemožno v takomto konaní vylúčiť ani podanie tzv. žaloby svojho
druhu. V takomto prípade neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu tak ako je
tomu pri určovacích žalobách. Sociálna poisťovňa si môže sama (avšak nemusí) v konaní o nároku

na úrazovú dávku urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v tomto konaní nepochybne môže byť aj
otázka,čiideopracovnýúrazalebootázkarozsahuzodpovednostizamestnávateľazaškodupracovným
úrazom vzniknutú. Ak tak neurobí (spravidla, ak takáto otázka je sporná) konanie preruší, pričom sa
nevylučuje, že na začatie takéhoto konania dá sama podnet. Sociálna poisťovňa však samostatnevo forme rozhodnutia o otázke či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti škodu
ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom
súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej

dávke viazaná.

10. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o určenie úrazu ako pracovného úrazu a určenia zavinenia je
tzv. žalobou sui generis, t. j. žalobou svojho druhu, nakoľko ide o žalobu podanú v zmysle zákonného
zmocnenia, tak ako to predpokladá § 198 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nevyhnutným

predpokladom pre podanie takejto žaloby preto musí byť prebiehajúce konanie o úrazovej dávke
v Sociálnej poisťovni, pre ktoré bude mať rozhodnutie súdu význam a ktorým bude Sociálna poisťovňa
v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná.
Žalobca v danom prípade preukázal, že hoci jeho uplatnený nárok na náhradu za bolesť ako aj
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnený na pobočke Sociálnej poisťovne
bol rozhodnutiami zo dňa 03.10.2023, č. XXXX-XX/XXXX-F. J. K. XXXX-XX/XXXX-F., zamietnutý,

v súčasnosti prebieha pred ústredím Sociálnej poisťovne odvolacie konanie, v rámci ktorého Sociálna
poisťovňa sama v zmysle § 198 zákona č. 461/2003 Z.z., vyzvala žalovaného na podanie žaloby na
súde a odvolacie konania prerušila.

11. Základným predpokladom vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania je existencia pracovno-právneho vzťahu
medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zodpovednosť za škodu nastupuje odo dňa, ktorý bol
určený ako deň nástupu do práce. Zamestnancovi za škodu spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého je zamestnanec v dobe úrazu v pracovnom pomere. Pracovným úrazom
sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal následkom plnenia pracovných povinností,
resp. došlo k nemu pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. Zamestnávateľ sa môže svojej
zodpovednosti zbaviť čiastočne alebo úplne ak preukáže existenciu niektorého z liberačných dôvodov
ako ich predpokladá Zákonník práce (§ 196). Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa

môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti zamestnávateľa
je v predpokladoch a účinkoch. Samotné predpoklady úplnej liberalizácie (úplného zbavenia sa
zodpovednosti) a čiastočnej liberalizácie (čiastočné zbavenie sa zodpovednosti) sú v ust. § 196
Zákonníka práce taxatívne vymedzené, a preto ich nie je možné rozširovať. Povinnosť tvrdiť existenciu

liberačných dôvodov ako aj povinnosť ich preukázať zaťažuje v súdnom konaní zamestnávateľa.

12. Žalovaný ako zamestnávateľ však bol v priebehu celého súdneho konania absolútne nečinný,
tvrdenia žalobcu ani predložené listinné dôkazy žiadnym spôsobom nerozporoval, súd preto pri
posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzal len z nesporných tvrdení samotného žalobcu.

13. Nesporné, teda bolo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.05.2019 pracovnú zmluvu v zmysle
ktorej žalobca ako zamestnanec začal pre žalovaného vykonávať prácu od 13.05.2019, pričom
ju vykonáva až do súčasnosti. Pracovná zmluva bola medzi stranami uzatvorená písomne, podľa
nesporných tvrdení žalobcu na dobu určitú do 13.05.2020. Žalobca pracoval na pozícii „Pomocný

pracovník na stavbe budov“. Nakoľko aj po uplynutí doby, na ktorú bola pracovná zmluva uzatvorená,
žalovaný naďalej prideľoval žalobcovi prácu, platil mu mzdu a plnil si voči nemu aj všetky odvodové
povinnosti. V zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce, sa preto pracovný pomer medzi stranami zmenil
na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Obdobne tieto skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom
v konaní nespochybnil.

14.Ďalšounespornouskutočnosťouboloto,žežalobcadňa05.06.2022vykonávalprežalovanéhoprácu
na stavenisku „Liget“, na Krasovského ul. 13 v Bratislave. V daný deň žalobcovi zadal prácu vedúci p.
E.. Ako vyplynulo aj z predloženého protokolu Inšpektorátu práce, žalobca podľa pokynov vedúceho
osádzal v spolupráci so žeriavnikom šalovacie dielce na stĺp č. D/03 na pracovisku stavby. Po ukončení

osádzania žalobca odopol z rebríka prichytávacie zariadenia a žeriavnik sa so žeriavom posunul na
ľavú stranu. Po odpojení debnenia od žeriavu žalobca zostupoval z rebríka smerom dole, obrátený
tvárou k rebríku. Ruky mal voľné a mohol sa rukami pridržiavať rebríka. Pri schádzaní na zem ho
oslepilo slnko, v dôsledku čoho nezachytil priečku rebríka, stratil rovnováhu a zoskočil z výšky približne3,5metra rovno na päty, čím došlo k devastačnému poškodeniu obidvoch dolných končatín. Inšpektorát
práce konštatoval, že vzhľadom na polohu slnka a pozíciu rebríka bola možnosť oslepenia slnkom
reálna. Obdobne tiež došiel k záveru, že v súvislosti s povinnosťami žalobcu týkajúcimi sa BOZP nezistil

žiadne nedostatky. Nedostatky zistil u žalovaného ako zamestnávateľa, keď tento žalobcovi neposkytol
potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné pracovné okuliare s ochranou
proti oslneniu. Inšpektorát práce konštatoval, že vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia, poskytnutie
uvedených pracovných pomôcok mohlo zabrániť oslneniu a následnému pracovnému úrazu.

15. Rozsah a typ zranenia žalobcu na jeho dolných končatinách žalobca preukázal predloženými
lekárskymi správami. Žalobca sa musel podrobiť operácii obdivoch dolných končatín, a to operácii
trieštivej zlomeniny pätových kostí kirschnerovými drôtmi.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno podľa názoru súdu konštatovať, že úraz, ktorý utrpel
žalobca dňa 05.06.2022 v čase okolo 10:30 hod., na stavenisku „Liget“ na ul. Krasovského 13

v Bratislave, bol pracovným úrazom. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že úraz,
ktorý utrpel (poranenia oboch spodných končatín), boli žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného
spôsobené pri plnení pracovných úloh, nezávisle od vôle žalobcu, krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň bolo možné, na podklade vykonaného dokazovania, ustáliť, že
bezprostrednou príčinou pracovného úrazu bolo to, že žalovaný ako zamestnávateľ si nesplnil svoje

povinnosti, keď žalobcovi neposkytol osobný ochranný pracovný prostriedok, a to ochranné pracovné
okuliare s ochranou proti oslneniu. Ako vyplynulo z predložených dôkazov, v prípade, ak by si žalovaný
túto svoju povinnosť splnil, bolo možné zabrániť oslneniu žalobcu a následnému pracovnému úrazu.
Keďže žalovaný v konaní skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom žiadnym spôsobom nerozporoval
a ani len netvrdil existenciu akéhokoľvek liberačného dôvodu v zmysle § 196 Zákonníka práce, súd

ustálil mieru zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz žalobcu v rozsahu 100%.

17. Súd preto podanej žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II.
rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca
v konaní úspech v rozsahu 100%, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).