Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/73/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209364

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124209364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/73/2024

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, C., štátna občianka SR, právne zastúpená
MAXMA LEGIS, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 54535581, so sídlom Oravská 2352/3, Žilina, proti
žalovanému: D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom trvale bytom C. XXX/XXX, C., adresa na doručovanie:
E. XXXX/XX, F., o ochranu osobnosti – žaloba o zákaz priblíženia, takto

r o z h o d o l :

46C/73/2024

I. Žalovaný je povinný sa k žalobkyni nepribližovať na vzdialenosť 10 metrov s výnimkou procesných
úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej správy a súdmi Slovenskej
republiky.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

46C/73/2024

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.8.2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
žalobou o ochranu osobnosti, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil – zákaz priblížiť
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených predorgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 01.08.2024 jej doručené Uznesenie Okresného
súdu Žilina Sp. Zn.: 27C/68/2024, ktorým súd rozhodol, že odporcovi sa ukladá povinnosť, aby
nevstupoval do nehnuteľností , a to do rodinného domu súpisné č. XXX postavený na parcele registra
C pare. č. XX/X, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., okres Žilina, zapísaného na LV č.
XXXX, ktorými sú navrhovateľka a odporca vlastníkmi obaja v podiele 1/1 v BSM, a na pozemky: parcela

registra C pare. č. 47/1 - zastavaná plocha a nádvorie výmera 243 m2 a parcela registra C pare. č.
47/2 - zastavaná plocha a nádvorie výmera 86 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C., obec
C., okres Žilina, zapísané na LV č. XXXX, ktorými sú navrhovateľka a odporca spoluvlastníkmi obaja
v podiele 1/1 v BSM, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej súd rozhodol,
že odporcovi sa zakazuje priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou
procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky, a

to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň súd žalobkyni uložil povinnosť podať
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporcovi na príslušný súd žalobu o vylúčení
odporcu z užívania rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcela registra C pare.
č. 47/2 - zastavaná plocha a nádvorie výmera 86 m2 a pozemkov parcely registra C pare. č. 47/1 -
zastavaná plocha a nádvorie výmera 243 m2 a pare. č. 47/2 - zastavaná plocha a nádvorie výmera 86

m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Žilina a žalobu o zákaz
priblíženia odporcu k navrhovateľke. Žalobkyňa uviedla, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žilina Sp. Zn.: 9P/100/2023 zo dňa 13.11.2023. So žalovaným žili obaja
zatiaľ v spoločnej domácnosti, pričom rodinný dom je doposiaľ v BSM, pretože žalovaný nie je schopný a
ochotný uzavrieť so žalobkyňou žiadnu dohodu, hoci mu ponúkla viacero alternatív riešenia, preto bude

pravdepodobne jedinou možnosťou vyporiadanie BSM súdnou cestou, čo potrvá dlhší čas. Vzhľadom
na to, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, na ochranu svojej osobnosti a ochranu svojho
života a zdravia podáva túto žalobu z dôvodu, že má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, a tiež o
zdravie spoločných detí A., nar. XX.XX.XXXX ktorá je už plnoletá a D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je ešte
maloletý, s ktorými trvalé bývame na adrese C. XXX/XXX, C. XXX XX, nakoľko žalovaný žalobkyňu a

deti dlhodobo psychicky týra, vulgárne deťom aj žalobkyni nadáva, že som „ piča, kurva“ a podobne,
neustále kričí, v noci ich budí. Na žalobkyňu sa tiež neustále zaháňa, musí pred ním utekať, aby jej
neublížil. Manžel neustále požíva alkoholické nápoje, celý deň je pod vplyvom alkoholu, pričom odmieta
podstúpiť protialkoholické liečenie. V izbe, kde spí, necháva na zemi jedlo, je tam neuveriteľný zápach
a špina, pomočený spí v posteli, a keď ho upozorí, aby si to upratal, fyzicky ju napáda. Keď mu chcela

zobrať fľašu z ruky, buchol ju o stenu. V minulosti, keď sa snažila riešiť jeho problém s alkoholom a
dostať ho na liečenie, bola v aute a on sa za ňou rozbehol a chcel ju biť roksorovou tyčou, pľul na
ňu a následne sa vrátil s nožom a prepichol jej pneumatiky. V minulosti už boli tieto útoky žalovaného
riešené na Okresnom úrade, kde aj dostal pokutu. Neustále žije v strachu, kedy ma udrie a najmä sa
bojím, aby neublížil aj synovi a dcére. Násilné správanie žalovaného trvá dlhodobo, minimálne 4 roky,

odkedy začal vo veľmi veľkom množstve požívať alkoholické nápoje, v podstate len leží a pije alkohol.
Momentálne už ani nepracuje. V minulosti ž bola nútená na manžela podať trestné oznámenie, pričom
jeho násilné správanie bolo riešené aj na Okresnom súde Žilina v priestupkovom konaní. Požiadala
Okresný úrad Žilina o vydanie potvrdenia, ako dopadli predmetné priestupkové konania, avšak oznámili
jej, že mi tieto potvrdenia nemôžu vydať, že si ich musí vyžiadať súd. Žalovaný povedal, že vtedy dostal

v predmetných konaniach pokutu. Konania, o ktorých mám vedomosť boli vedené pod sp. Zn.: OU-ZA-
OVVS2-2022/050833/1285/CET a Sp. Zn.: OU-ZA-OVVS2-2022/037153- 003. Preto navrhujem súdu,
aby si vyžiadal ako dôkaz z Okresného úradu Žilina rozhodnutia v predmetných veciach. Situácia bola
už neúnosná, nakoľko dňa 27.07.2024 vyvrcholilo správanie žalovaného tak, že keď mu v ten deň
povedala, aby maloletému dieťaťu prispel v zmysle rozsudku na výživu a uhradil nejaké náklady za

energie, začal sa zaháňať najskôr rukou a následne zobral do ruky nôž, pričom chcel na žalobkyňu
zaútočiť. Táto musela utiecť z domu, na šťastie deti neboli doma. Následne privolala hliadku polície,
ktorá ho vykázala z obydlia na 14 dní a poučili ju, aby som podala neodkladné opatrenie. V predmetnej
veci na žalovaného podala oznámenie na polícii, pričom konanie zatiaľ nie je skončené. Po tomto
incidente žalobkyňu kontaktovalo v zmysle Zákona o obetiach trestných činov Intervenčné centrum Žena

v tiesni v Martine, ktoré jej poskytlo právnu a psychologickú pomoc a následne právna zástupkyňa
podala neodkladné opatrenie, o ktorom súdu rozhodol. V závere žalobkyňa uviedla, že má o svoj
život a zdravie strach, pričom správanie žalovaného voči nej a aj voči deťom má závažne negatívny
charakter a smeruje voči jej fyzickej a psychickej integrite. Na základe skutočnosti, že psychické, fyzickéútoky a vyhrážky žalovaného prebiehajú v dlhšom časovom rámci, pričom žalovaný neprejavil snahu o
akékoľvek zlepšenie svojho správania, žiadala žalobe vyhovieť. Mala za to, že žalovaný sa bude snažiť
pomstiť za to, že kontaktovala políciu.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 12.12.2024 v súdom určenej
lehote nevyjadril (č.l. 59).

4. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie na 17.3.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti

strán sporu a právnej zástupkyne žalobkyne. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa
na podanej žalobe a jej dôvodoch, pričom poukázala na listinné dôkazy a trestné oznámenia voči
žalovanému. Zdôraznila obavu žalobkyne o jej život. Žalovaný uviedol, že skutočne požíval alkohol,
pričom uvedené odôvodnil tým, že prišiel o prácu, a tak spal a pil. Odmietal, že by žalobkyni niekedy
ublížil. Ak sa nebude inak dať, so žalobou by súhlasil. Žalobkyňa reagovala na prednes žalovaného
a zdôraznila, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholu správa agresívne, nie tak ako na pojednávaní.

Uviedla, že deti. Nevie si nevie predstaviť návrat žalovaného do spoločnej domácnosti. Zdôraznila,
že spoločné deti žalobkyne a žalovaného majú v dôsledku správania žalovaného a ním spôsobených
dlhodobých stresových situácií zdravotné následky.

5. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie

citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7. Podľa § 12 OZ
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce
sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,

obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami fyzickej osoby.

8. Podľa § 13 OZ:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. Podľa čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej iba Ústava SR)
každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a tiež pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

10. Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na zachovanie svojej ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

11. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe návrhu žalobkyne Okresný súd Žilina
uznesením sp.zn. 27C/68/2024 zo dňa 31.7.2024 neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť,aby nevystupoval do nehnuteľnosti v k.ú. C. evidovanej na LV č. XXXX a na priľahlé pozemky. Zároveň
zakázal žalovanému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou
procesných úkonov vedených pre OČTK a súdmi SR. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť do 30

dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o vylúčení žalovaného s užívania rodinného domu v k.ú.
C. a žalobu o zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni. Z pripojeného spisu vyplýva, že uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.8.2024 a bolo predbežne vykonateľné 31.7.2024 o 14:12 hodine.
Žalobkyňa podala žalobu v zmysle povinnosti uloženej súdom v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 26.8.2024.

13. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 25.4.2022 mal súd za preukázané, že žalobkyňa v daný
deň podala trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu psychického násilia, nadávok a agresívneho
správania žalovaného. Dňa 26.4.2022 žalobkyňa doplnila zápisnicu o trestnom oznámení (č.l. 8
a nasl.), v ktorom uviedla, že v noci po podaní trestného oznámenia sa žalovaný vrátil pred rodinný
dom a prepichol kolesá na osobnom motorovom vozidle, ktoré užíva žalobkyňa. Z predvolaní zo

dňa 27.7.2022 a 7.11.2022 vyplýva, že žalobkyňa bola predvolaná v priestupkovej veci vedenej
Okresným úradom Žilina sp.zn. OU-ZA-OVYS2-2022/037153-003 a vo veci pod sp.zn. OU-ZA-
OVYS2-2022/050833-003.

14. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/100/2023 zo dňa 13.11.2023 (č.l. 10) mal súd

za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a žalovanému bola uložená vyživovacia
povinnosť voči maloletému synovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2023.

15. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa
27.7.2024 (č.l. 18) vyplýva, že dňa 27.7.2024 o 15:00 hod. bolo vydané potvrdenie o vykázaní zo

spoločného obydlia D. B..

16. Z Intervencie OZ Žena v tiesni zo dňa 30.7.2024 (č.l. 18) vyplýva, že žalobkyňa je klientom
intervenčného centra Žena v tiesni, pričom dňa 29.7.2024 kontaktovala centrum so žiadosťou o pomoc
a právne poradenstvo z dôvodu násilia zo strany svojho bývalého manžela. Menovanej bola poskytnutá

právna pomoc a krízová intervencia. V závere bola konštatovaná obava, že sa násilné správanie zo
strany bývalého manžela voči žalobkyni a deťom môže zopakovať a zintenzívniť, čo môže spôsobiť
zranenia aj s fatálnymi následkami.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že správanie žalovaného pod vplyvom

alkoholu je agresívne a bola preukázaná dôvodná obava o život a zdravie žalobkyne. Rovnako je zrejmé,
že neodkladným opatrením vydaním vo veci tunajšieho súdu pod sp.zn. 27C/68/2024 došlo k dočasnej
úprave pomerov medzi stranami, nakoľko súd žalobkyňu odkázal na podanie osobitnej žaloby o zákaz
priblíženia, pričom neodkladným opatrením uložený zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov bol uložený iba do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd má za to, že

žalobkyňa v záujme ochrany svojich práv, no predovšetkým života a zdravia, s ohľadom na dočasný
charakter neodkladného opatrenia nemala inú možnosť, iba žalobou vo veci samej žiadať o trvalú
ochranu svojej osobnosti súdnym zákazom priblíženia.

18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva osvedčená potreba trvalej úpravy zákazu priblíženia sa žalovaného

k žalobkyni tak ako bola uvedená v neodkladnom opatrení. Súd mal za preukázané a predovšetkým
nesporné agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni, majúce znaky nebezpečného správania
voči fyzickej integrite žalobkyne. Uvedené skutočnosti vyplývajú z opakovaných trestných oznámení,
ktoré žalobkyňa podala voči žalobcovi ako aj zo skutočnosti, že žalovaný bol dňa 27.7.2024 vykázaný
z užívania spoločnej nehnuteľnosti. V tomto bode súd zdôrazňuje, že žalovaný tvrdenia žalobkyne

na výzvu súdu v zmysle § 167 CSP nenamietal, a tak ich mal súd za nesporné. Pokiaľ žalovaný na
pojednávaní uviedol, že žalobkyni by nikdy neublížil, tak uvedené tvrdenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a predovšetkým platí, že skutkové tvrdenia, ktoré strana výslovne nepoprela, má súd
za nesporné (§ 186 ods. 2 CSP). Napokon aj sám žalovaný uviedol, že pokiaľ nie je iná možnosť,
so žalobou by súhlasil. Z intervencie Občianskeho združenia Žena v tiesni vyplýva, že zo strany

žalovaného je voči žalobkyni vyvíjané psychické násilie vo forme vyhrážok, nadávok, ponižovania,
nočného budenia, zastrašovania násilím, ohrozovania nožom. Rovnako je prítomné ekonomické násilie,
žalovaný neprispieva na domácnosť a neplatí výživné. Podľa prieskumu bola konštatovaná dôvodná
obava, že sa násilné správanie zo strany žalovaného voči žalobkyne a deťom môže zopakovať,zintenzívniť, môže jej a aj deťom spôsobiť zranenia aj s fatálnymi následkami. Súd tiež zdôrazňuje,
že žalovaný na účely účinného popretia skutkových tvrdení žalobkyne neprodukoval žiadne tvrdenia
a predovšetkým nenavrhol žiadne dôkazy, a tak súd v súlade so zásadami civilného sporového konania

ustálil, že tvrdenia žalobkyne sú nesporné. Z uvedených zistení má súd za to, že žalobný nárok je
v prejednávanej veci dôvodný.

19. Vo všeobecnosti súd k žalobnému nároku uvádza, že žalobkyňa v súlade s § 13 OZ uplatnila nárok
na upustenie od neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu jej osobnosti, ktorých sa žalovaný

dopúšťal tým, že opakovane voči žalobkyni konal agresívne, násilne a vyhrážal sa jej. Ustanovenie
§ 13 OZ obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na
podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou
podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a
morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých
stránkach osobnosti. Súd má za to, že účelom uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa

k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov je prevencia násilného konania žalovaného voči
žalobkyni. Samotný žalovaný potvrdil, že požíval alkoholické nápoje, no tvrdil, že by žalobkyni neublížil.
Súd má za to, že vnímanie toho, čo je skutočné násilie môže byť u žalovaného skreslené tým, že požíval
alkoholické nápoje a nevedel vyhodnotiť následky svojho správania. Žalovaný netvrdil, že by v čase
rozhodovania súdu viac nepožíval alkoholické nápoje, prípadne, že sa podrobil protialkoholickému

liečeniu. Súd má preto za to, že nebolo preukázané, že nie je možné vylúčiť opakované násilné
správaniežalovanéhovočižalobkynipodvplyvomalkoholu.Sohľadomnapotrebuchrániťživotazdravie
žalobkyne, súd dospel k záveru o dôvodnosti jej návru.

21. Vo vzťahu k žalobnému nároku vymedzenému v žalobnom petite súd uvádza, že žalobkyňa žiadala,

aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to
s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi SR. Súd
v prvom rade uvádza, že nie je viazaný výslovným znením žalobného petitu, a tak pristúpil k jeho
korekcii v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žalobným nárokom sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému, a tak súd v tomto smere uložil žalovanému povinnosť sa k žalobkyni nepribližovať na

vzdialenosť 10 metrov. Rovnako súd pristúpil ku korekcii druhej časti výroku, a to výnimky z tejto
povinnosti nepribližovať sa k žalobkyne na vzdialenosť 10 metrov, ktorú žalobkyňa definovala na
procesné úkony pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi SR. Súd v tomto smere petit žaloby
doplnil o výnimku vzťahujúcu sa na orgánmi verejnej správy, aby do budúcna bola možné predísť
nemožnosti riešenia právnych úkonov pred orgánmi verejnej správy z dôvodu súdom uloženého zákazu

priblíženia. V tomto bode súd uvádza, že orgánmi verejnej správy sú v zmysle § 4 Správneho súdneho
poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z.): a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými
sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti
a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspechu v spore. Nakoľko súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel,
žalovaného ako neúspešnú stranu sporu zaviazal, aby žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 100
%.

Poučenie:46C/73/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.