Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Arnouldová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124209258
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124209258.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, t.č. v starostlivosti starej matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
zastúpenej splnomocnencom: LEXIA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava,

deti rodičov: matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. X, t.č. Psychiatrická nemocnica Veľké
Zálužie, a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry Piešťany,
o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní starej matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5. decembra
2024, č.k. 109P/168/2024-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladným opatrením
maloletým deťom A. a C. a obom ich rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu v Detskom advokačnom centre Náruč, ambulantnej pobočke OZ Náruč
- Pomoc deťom v kríze so sídlom 010 08 Žilina, Vysokoškolákov 41/7 v období od vykonateľnosti
tohto uznesenia v rozsahu 43 hodín, ďalej uložil maloletým deťom A. a C., obom ich rodičom a starej

matke D. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a s
Detským advokačným centrom Náruč a zároveň uložil povinnosť Detskému advokačnému centru Náruč
predkladať mesačné správy o priebehu realizácie nariadeného poradenského procesu. Výrokom II. súd
začal konanie o uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods.2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výrokom III. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletej A. a C. v tomto konaní.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 23 ods. 2, § 117 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), § 2, § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ako aj § 31 ods. 2, 3, 4, § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej len „ÚPSVaR“) doručil súdu
dňa 15.11.2024 návrh na začatie konania vo veci uloženia výchovného opatrenia podľa § 37 ods.

2 písm. d) Zákona o rodine a súčasne sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu v Detskom advokačnom centre Náruč, ambulantnej pobočke OZ Náruč
- Pomoc deťom v kríze, so sídlom v Žiline, v období od vykonateľnosti tohto uznesenia v rozsahu
43 hodín. Ďalej, aby súd uložil maloletým, ich rodičom a starej matke D. B. povinnosť spolupracovať
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a s Detským advokačným centrom Náruč. Návrh odôvodnil

tým, že maloleté deti A. a C. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu
Piešťany č.k. 13P/198/2016-286 zo dňa 20.7.2018 rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnejstarostlivosti otca. Od rozvodu rodičov ÚPSVaR nevykonával v rodine žiadne opatrenia alebo úkony až
do augusta 2024, kedy mu bolo doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia Okresného
súdu Trnava sp. zn. 109PPOm/1/2024 zo dňa 20.08.2024 o zverení maloletých detí do starostlivosti

starej matky D. B.. Uznesenie bolo vydané na základe návrhu starej matky, keď spôsob starostlivosti
otca o maloleté deti bol podľa tvrdení starej matky pre maloleté deti ohrozujúci. Otec im mal umožniť
požívať alkoholické nápoje, stretávať sa s chlapcami, tráviť noci bez dozoru a podobne. Stará matka
a jej dcéra, ktorá je zároveň jej právnou zástupkyňou, vyjadrili podozrenie, že došlo k sexuálnemu
zneužitiu maloletej C.. Následne začal ÚPSVaR vo vzťahu k maloletým deťom vykonávať opatrenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dňa 26.08.2024 s maloletými deťmi vykonal pohovor,
z ktorého vyplynulo, že otec požíva alkoholické nápoje, v rodine otca, jeho matky a sestry boli a aj sú
vážne narušené vzťahy, maloletá C. uviedla vzájomné hádky a fyzické útoky otca voči dcére starej matky
I. J. B.. Maloletá A. uviedla, že sa otec o ne nestaral, nútil ich s maloletou C. klamať o situácií v rodine
a vyhrážal sa im. Vzhľadom k množstvu a závažnosti týchto zistení bolo starej matke a maloletým
deťom dňa 27.8.2024 počas sociálneho šetrenia oznámené, že bude spracovaný plán sociálnej práce

so zahrnutím psychologickej pomoci pre maloleté deti v rozsahu 60 hodín. V priebehu septembra
2024 bol tento plán vypracovaný a bolo vydané odporúčanie Centru Slniečko n.o. na vykonávanie
terénnej a ambulantnej sociálnej práce zameranej na vykonávanie poradensko-psychologickej pomoci
rodinám so špecifickým problémom pri krízových situáciách. Matka plán sociálnej práce podpísala
dňa 10.10.2024. Otec a stará matka na pláne sociálnej práce neparticipujú. Otec sa na tamojší úrad

nedostavil ani na základe predvolania, ani na základe opakovanej telefonickej dohody. Stará matka
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne I. J. B. namietala obsah spisovej dokumentácie. Matka
prezentovala záujem o maloleté deti. K podpísaniu dohody s Centrom Slniečko n.o. - organizáciou
špecializujúcou sa aj na pomoc týraným a sexuálne zneužívaným deťom - nedošlo zo strany starej matky
pre jej nesúhlas s plánom sociálnej práce. ÚPSVaR inicioval výber opatrení sociálnoprávnej ochrany detí

najmä realizáciou programu určenému na zabezpečenie pomoci maloletým deťom a rodine v dôsledku
zažitých negatívnych sociálno-patologických javov. V rámci tohto plánu sa úlohy týkajú starej matky ako
osoby, ktorá sa o maloleté stará. Stará matka bola listom zo dňa 05.11.2024 vyzvaná na oznámenie, či
sa bude podieľať na úlohách v rámci plánu sociálnej práce. ÚPSVaR má za to, že využil všetky možnosti
k zabezpečeniu odbornej pomoci maloletým deťom realizovanej na základe dobrovoľnej spolupráce.

Namietanie formálnych nedostatkov v pláne sociálnej práce nepovažoval za odôvodnené, nakoľko ide
o odmietanie zabezpečenia odbornej pomoci pre maloleté deti. Kapacitne a odborne sú k dispozícii
služby Detského advokačného centra Náruč ako ambulantnej pobočky OZ Náruč v rozsahu 43 hodín
priamej práce a tento program je možné vykonávať aj ako výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písmeno
d) zákona o rodine. Podstatné je, aby bola maloletým deťom umožnená a v prípade identifikovania

potreby poskytnutá odborná pomoc. Nariadenie výchovného opatrenia súdom tak možno považovať
za akceptovateľnú možnosť pre starú matku a zároveň tak maloletým bude poskytnutá adekvátna
pomoc. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný, keď mal dostatočne osvedčené, že je tu dôvodná obava o priaznivý
psychický vývoj maloletých detí vzhľadom na situáciu v rodine a prežitky maloletých detí. V danom

prípade odborná psychologická pomoc je nepochybne v záujme maloletých detí a nakoľko táto dosiaľ
nebola zabezpečená na základe dobrovoľnej spolupráce s odporúčaným odborným subjektom ani iným
subjektom, súd nariadil požadované neodkladné opatrenie.

3. Proti tomuto uzneseniu podala stará matka maloletých detí odvolanie namietajúc, že súd nesprávne

posúdil predložený návrh, rozhodnutie vydal na podklade vágnych, účelových, naviac mimoriadne
zavádzajúcich a nepravdivých tvrdení, prezentovaných poverenou pracovníčkou ÚPSVaR Piešťany B.
K., motivovaných tendenčnými a účelovými snahami o zakrytie jej vlastných závažných profesijných
zlyhaní v rámci vykonávania jej funkcie pracovníka ÚPSVaR Piešťany v čase podania návrhu. Poukázala
predovšetkým na skutočnosť, že vo veci starostlivosti o maloleté deti nebol poverenou pracovníčku

ÚPSVaR Piešťany dodržaný riadny zákonný postup, a to včasné vypracovanie zákonne súladného
plánu sociálnej práce s maloletým dieťaťom, ktorý by bol starej matke včas a riadne doručený na
vyjadrenie a zaujatie stanoviska. Stará matka vyjadrila nesúhlas s predloženým plánom sociálnej práce
s maloletým dieťaťom zo dňa 16.11.2024, nakoľko je toho názoru, že nespĺňa ani len obligatórne
zákonné náležitosti a vykazuje značné množstvo zásadných formálnych, obsahových a vecných chýb.

Uvedený nesúhlas spolu s vyjadrením a zároveň aj žiadosť o zmenu poverenej pracovníčky ÚPSVaR
Piešťany B. K. predložila ÚPSVaR Piešťany. Uviedla, že naďalej riadne spolupracuje a komunikuje
s ÚPSVaR Piešťany v najlepšom záujme maloletých detí. Namietala, že v danej veci nie je daný ani
jeden zo zákonných obligatórnych predpokladov podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, poukázala na túskutočnosť, že inštitút neodkladného opatrenia je opatrením výnimočným a nie bežným, pretože každé
rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením a v danom prípade podmienky
pre takéto rozhodnutie absentujú, keďže nebola preukázaná a objektívne neexistuje naliehavá a

nevyhnutná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoP/14/2022 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn . 4CoP/45/2019 zo dňa 25.09.2019. Podľa odvolateľky nebolo zo strany ÚPSVaR Piešťany
žiadnymspôsobompreukázanéaniosvedčené,žebyvdanomprípadeexistovalapotrebaintervenciezo
strany súdu, že by situácia maloletých detí v rodinnom prostredí bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená

alebo narušená. Zdôraznila, že maloleté deti sa nachádzajú v ich prirodzenom harmonickom rodinnom
prostrední, v ktorom od narodenia vyrastali a ich správanie je bezproblémové. Poukázala tiež na to,
že psychologické poradenstvo vo vzťahu k maloletým deťom za účelom predchádzania prípadných
tráum do budúcnosti stará matka zabezpečila prostredníctvom ambulancie klinickej psychológie L.
M. H., L.. Uviedla, že maloleté deti majú k uloženému výchovnému opatreniu negatívny postoj a
konajúci súd je povinný prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ

maloleté deti explicitne odmietajú nariadené výchovné opatrenie, nie je splnená ani hmotnoprávna
podmienka uloženia výchovného opatrenia, a teda, že výchovné opatrenie bude v záujme maloletých
detí. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 101/2022 z 10.05.2022.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje záver súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia za
predčasný a vydaný na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu.

4. Okrem vyššie namietaných skutočností odvolateľka považuje napadnuté uznesenie za
nepreskúmateľné a arbitrárne, vykazujúce znaky svojvôle. V časti výroku I. napadnutého uznesenia
súd neurčil obdobie resp. časový rámec, počas ktorého sa má výchovné opatrenie nariadené formou
neodkladné opatrenia realizovať, v dôsledku čoho považuje výrok za neurčitý a nevykonateľný. Naviac,

konajúci súd žiadnym spôsobom neurčil a nešpecifikoval, v akom konkrétnom rozsahu sa majú subjekty
povinné z nariadeného výchovného opatrenia podieľať na jeho realizácii, ktorá bola limitovaná iba
celkovým kumulatívnym rozsahom 43 hodín. Rovnako, konajúci súd žiadnym spôsobom neurčil a
nešpecifikoval, akým spôsobom má byť do celkového kumulatívneho rozsahu 43 hodín započítaný čas
strávený dopravou z miesta bydliska maloletých detí v obci E. (okres Piešťany) do Žiliny. Súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal s otázkou, v čom konkrétne a na podklade akých skutočností a úvah má byť
nariadené výchovné opatrenie v záujme a na prospech maloletých detí C. a A.. A. nebola vystavená
žiadnemu podozreniu na sexuálne zneužívanie alebo fyzické týranie, preto potreba takejto intervencie
nevyplýva zo žiadnych skutočností a nebola zo strany navrhovateľa ani preukázaná. Súd žiadnym
spôsobom nezdôvodnil a neobjasnil, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie jeho uznesenia,

neuviedol, aké úvahy použil pri hodnotení jednotlivých dôkazov a prezentovaných tvrdení, nevyhodnotil
jednotlivé skutkové zistenia z hľadiska ich relevantnosti a v ich vzájomnej súvislosti, či dokonca ignoroval
skutočnosti tvrdené starou matkou maloletých detí v listinných dôkazoch predložených k návrhu,
v dôsledku čoho súd porušil právo maloletých detí, ako aj starej matky na spravodlivý proces. Poukázala
tu judikatúru Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté

uznesenie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol.

5.Úradpráce,sociálnychvecíarodinyPiešťany(navrhovateľ)vpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhol
napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Vzhľadom k dôvodom aj prebiehajúcemu
vyšetrovaniu pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a okolností, za

akých malo k uvedenému dôjsť, má za to, že je dôležité pristúpiť k poskytnutiu odbornej pomoci s
cieľom zabezpečenia poradensko-psychologickej pomoci pre maloleté deti touto formou, nakoľko iným
spôsobom sa to orgánu sociálnoprávnej ochrany detí nepodarilo zabezpečiť. Taktiež je evidentné, že
v rodine sa problémy vyskytujú dlhodobo a takouto formou sa zabezpečí zapojenie do poradenstva
aj rodičov. Z výpovede maloletej C. je zrejmé, že výchovné pôsobenie a spôsob starostlivosti otca,

starej matky a I. J. B. voči nej a staršej sestre im umožnil viesť taký spôsob života, ktorého dôsledky
mohli vážne ohroziť ich zdravý vývin. Má za to, že neposkytnutie odbornej pomoci maloletým deťom a
zainteresovaným osobám (rodičia, stará matka) by predstavovalo zlyhanie ÚPSVaR v oblasti ochrany
práv a záujmov maloletých detí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu narozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie starej matky nie je
dôvodné.

7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti
spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý považoval návrh Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany na nariadenie výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia
za dôvodný, nakoľko bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle podaného návrhu.

8. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti
vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom
nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia,
nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy
konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

9. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

10. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine prvá a druhá veta, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia
priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie

účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou

stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných
jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 305/2005 Z. z o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí
a sociálnej kuratele“), opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú, ak
tento zákon neustanovuje inak, v otvorenom prostredí; v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon
opatrení podľa tohto zákona.

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, Centrum
pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) je zariadenie zriadené na účel vykonávania výchovných opatrení
podľa § 12 ods. 1 písm. b) a d), výchovných opatrení, ktorými je uložená povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, povinností uložených na zabezpečenie

účeluvýchovnéhoopatreniapodľaosobitnéhopredpisualeboneodkladnýchopatrení,ktorýmijeuložená
takáto povinnosť (ďalej len „ambulantné výchovné opatrenie“).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti A. a C. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/198/2016-286 zo dňa 20.07.2018 rozvedené a maloleté

deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Na základe návrhu starej matky maloletých detí D.
B., ktorá deklarovala spôsob starostlivosti otca o maloleté deti ako ohrozujúci, keď im mal umožniť
požívať alkoholické nápoje, stretávať sa s chlapcami, tráviť noci bez dozoru a pod., Okresný súd Trnava
neodkladným opatrením uznesením sp. zn. 109PPOm/1/2024 zo dňa 20.08.2024 zveril maloleté deti do
starostlivosti starej matky. Následne začal ÚPSVaR vo vzťahu k maloletým deťom vykonávať opatrenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z pohovoru vykonaného dňa 26.08.2024 Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny s maloletými deťmi vyplynulo, že otec požíva alkoholické nápoje, v rodine
otca, jeho matky a sestry boli a aj sú vážne narušené vzťahy, maloletá C. uviedla vzájomné hádky a
fyzické útoky otca voči dcére starej matky I. J. B., maloletá A. uviedla, že sa otec o ne nestaral, nútilich s maloletou C. klamať o situácií v rodine a vyhrážal sa im. V priebehu septembra 2024 ÚPSVaR
vypracoval plán sociálnej práce so zahrnutím psychologickej pomoci pre maloleté deti a bolo vydané
odporúčanie Centru Slniečko n.o. na vykonávanie terénnej a ambulantnej sociálnej práce zameranej

na vykonávanie poradensko-psychologickej pomoci rodinám so špecifickým problémom pri krízových
situáciách. Matka plán sociálnej práce podpísala dňa 10.10.2024, otec a stará matka na pláne sociálnej
práce neparticipujú, pre nesúhlas starej matky s plánom sociálnej práce nedošlo k podpísaniu dohody
s Centrom Slniečko n.o.. Starou matkou namietanie formálnych nedostatkov v pláne sociálnej práce súd
nepovažoval za odôvodnené, nakoľko ide o odmietanie zabezpečenia odbornej pomoci pre maloleté

deti. Kapacitne a odborne sú k dispozícii služby Detského advokačného centra Náruč ako ambulantnej
pobočky OZ Náruč v rozsahu 43 hodín priamej práce a tento program je možné vykonávať aj ako
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písmeno d) zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd považoval za dostatočne osvedčené, že je tu dôvodná obava o priaznivý psychický vývoj maloletých
detívzhľadomnasituáciuvrodineaprežitkymaloletýchdetíanakoľkonedošlokzabezpečeniuodbornej
pomoci maloletým deťom realizovanej na základe dobrovoľnej spolupráce s odporúčaným odborným

subjektom ani iným subjektom, súd nariadil toto neodkladné opatrenie.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu
dôvodné, keďže spisom bolo dostatočne osvedčené, že maloleté deti žijú v rodine, v ktorej sa problémy

vyskytujú dlhodobo, pričom starostlivosť otca, starej matky a jej dcéry I. J. B., ako aj ich výchovné
pôsobenie na maloleté deti umožnilo maloletým deťom viesť spôsob života, ktorého dôsledky by mohli
vážne ohroziť ich zdravý vývin. V danom prípade odborná psychologická pomoc, sociálne poradenstvo
alebo iné odborné poradenstvo sú nepochybne v záujme maloletých detí. Tomuto účelu slúži práve
nariadené výchovné opatrenie a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel prisvedčiť

navrhovateľovi, že intervencia súdu formou neodkladnej úpravy medzi účastníkmi konania je potrebná,
pričom odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý
výsledky skráteného dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru.

16. Podstatná časť odvolacích námietok sa týkala formálnych, obsahových a vecných nedostatkov

v pláne sociálnej práce s maloletým dieťaťom, s ktorým odvolateľka vyslovila nesúhlas. Odvolací
súd konštatuje, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych
pomerovúčastníkov.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,žepredjehonariadenímsúdnemusí
a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre

dokazovanie. Súd teda pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemá úplné informácie ani všetky
dôkazy, vychádza len zo skutočností, ktoré uvedie navrhovateľ v návrhu a z priložených dôkazov
predpokladajúc, že skutočnosti tam uvedené sú správne a zakladajú sa na pravde. Odvolací súd
poznamenáva, že vzhľadom na charakter konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je možné, aby súd preskúmaval plán sociálnej práce v celom rozsahu, avšak mal zo súdneho spisu

preukázané, že odborná psychologická pomoc nebola zabezpečená na základe dobrovoľnej spolupráce
sodporúčanýmodbornýmsubjektomaniinýmsubjektomajedôvodnáobavaopriaznivýpsychickývývoj
maloletých detí vzhľadom na situáciu v rodine, preto v danom prípade odborná psychologická pomoc
je v záujme maloletých detí.

17. Pokiaľ odvolateľka vytýkala súdu, že nerešpektoval názor maloletých detí, ktoré explicitne odmietajú
nariadené výchovné opatrenie, odvolací súd k tomuto uvádza, že vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu
rozhodujúceho vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je sledovať a chrániť záujem maloletého dieťaťa,
nie je však pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiaden zákonný dôvod, aby boli za
každých okolností naplnené vyslovené želania a predstavy maloletého dieťaťa a to akokoľvek rozumovo

vyspelého. Dieťa totiž nedokáže vidieť širšie súvislosti ani dôsledky prípadných chybných rozhodnutí
súdu, ku ktorým by takýmto postupom mohlo dôjsť, a ktoré by v konečnom dôsledku veľmi negatívne
mohli zasiahnuť do zdravého vývoja dieťaťa a do jeho práv, ako i do práv rodiča prípadne práv osoby,
ktorá sa osobne stará o maloleté dieťa.

18. Za nedôvodnú treba považovať i námietku odvolateľky, že napadnuté uznesenie je
nepreskúmateľné, arbitrárne, vykazujúce znaky svojvôle. Skutočnosť, že rozhodnutie neurčuje presné
obdobie resp. časový rámec, počas ktorého sa má výchovné opatrenie nariadené formou neodkladné
opatrenia realizovať, ako aj to, v akom konkrétnom rozsahu sa majú subjekty povinné z nariadenéhovýchovného opatrenia podieľať na jeho realizácii, nerobí rozhodnutie nepreskúmateľným, ako to tvrdí
odvolateľka. Časový rámec je jednoznačne určený celkovým rozsahom 43 hodín, pričom je zrejmé,
že subjekt, ktorý má odborné poradenstvo účastníkom poskytovať, je povinný konať v najlepšom

záujme maloletých detí a tomuto najvyššiemu princípu musí prispôsobiť aj časový rámec odbornej
pomoci. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že náplňou je sociálne poradenstvo alebo iné odborné
poradenstvo účastníkov konania s odborným pracovníkom/psychológom, ktoré neprebieha nutne
so všetkými členmi rodiny naraz v rovnakom čase, ale odborný pracovník/psychológ postupuje v
závislosti od zistenej úrovne a kvality vzťahov medzi zúčastnenými a berie do úvahy okolnosti

každého prípadu. Súdom označené detské centrum Náruč je subjektom zapísaným v zozname
akreditovaných neštátnych subjektov, ktorým bola podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov udelená akreditácia
na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na predmet
jeho činnosti niet pochýb o tom, že takýto odborný subjekt bude konať efektívne v rámci svojich
kapacitných možností a rešpektovať najlepší záujem maloletých detí. Preto frekvenciu stretnutí, formu

a bližšie podmienky spolupráce s jednotlivými účastníkmi ponecháva súd na odborný subjekt, považujúc
ukladanie zbytočných obmedzení a regulácií ich odbornej činnosti za kontraproduktívne, zároveň
však treba pripomenúť, že jeho činnosť a efektívnosť procesu prebieha pod prísnym dohľadom súdu,
ktorému v zmysle napadnutého uznesenia je nutné predkladať mesačné správy o priebehu realizácie
nariadeného poradenského procesu.

19. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu (účastníka konania), aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS
252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi

(I.ÚS50/2004).Doobsahuzákladnéhoprávapodľačl.46ods.1ÚstavySRaprávanaspravodlivýsúdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS

251/2003). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom odvolateľky, že by postupom prvoinštančného
súdudošlokporušeniuprávadetíastarejmatkytým,žesúdneobjasnil,ktoréskutočnostibolipodkladom
pre vydanie jeho uznesenia, neuviedol, aké úvahy použil pri hodnotení dôkazov a ignoroval skutočnosti
tvrdené starou matkou maloletých detí v listinných dôkazoch predložených k návrhu. Je totiž zrejmé, že
súd vychádzal z obsahu návrhu, teda z tvrdení navrhovateľa, o ktorých s ohľadom na postavenie tohto

subjektu nemal dôvod pochybovať, zvlášť pokiaľ jeho tvrdenia boli podložené listinnými dôkazmi ( Plán
sociálnejprácesdieťaťomajehorodičmialeboosobou,ktorásaodieťaosobnestaráz23.9.2024,rodné
listy maloletých, priebežná správa za mesiac október centra Slniečko n.o., e-mailová komunikácia medzi
ÚPSVaR a právnou zástupkyňou starej matky, vyjadrenie právnej zástupkyne starej matky z 29.10.2024
adresované ÚPSVaR, úradné záznamy ÚPSVaR z pohovorov s maloletými, ich starou matkou a tetou

26.8.2024, záznam zo zisťovania pomerov z 26.8.2024, záznam zo šetrenia v domácom prostredí
27.8.2024) s tým, že tvrdenia starej matky spolu s komplexným preverovaním rodinnej situácie, budú
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej začatom výrokom II napadnutého uznesenia. Pokiaľ
však ide o neodkladné opatrenie, z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, postačuje aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti týkajúce sa opodstatnenosti návrhu a to spravidla formou predloženia
dôkazov pri podávaní návrhu, ktorá podmienka naplnená bola.

20. V danom prípade aj odvolací súd bol toho názoru, že navrhovateľ potrebu nariadenia navrhovaného

neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil svojimi tvrdeniami a predloženými listinami, preto výhradu
odvolateľky o nedostatočnom osvedčení naliehavosti potreby požadovanej bezodkladnej dočasnej
úpravy zo strany navrhovateľa bolo treba vyhodnotiť ako neopodstatnenú. Všetky vyššie uvedené
zistenia týkajúce sa maloletých totiž dostatočne osvedčujú, že situácia v rodine vykazuje dlhodobo
problémy, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu maloletých. Ak aj stará matka deklarovala, že v súčasnosti

je správanie maloletých detí A. a C. bezproblémové a aktuálna situácia detí v rodinnom prostredí nie
je nijakým spôsobom ohrozená alebo narušená, ( odhliadnuc od toho, že niet časového priestoru na
preukazovanie pravdivosti jej tvrdení) treba pripomenúť, že súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že
deti reálne boli vystavené vážnym hrozbám a negatívnym vplyvom v dlhodobo nestabilnom rodinnomprostredí, na ktoré upozorňovala sama stará matka. Vzhľadom na sociálnu anamnézu rodiny, prežitky
maloletých, i s prihliadnutím na prebiehajúce vyšetrovanie pre zločin sexuálneho zneužívania maloletej
A., je súd toho názoru, že je potrebná odborná práca s rodinou, ktorá bez akýchkoľvek pochýb je

v najlepšom záujme maloletých.

21. Ďalšie odvolacie argumenty už súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, bez potreby sa s nimi
osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému
rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

24. Senát krajského súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.