Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cb/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123204410.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: teamworker s.r.o.,

sosídlomVodárenská180/59,Piešťany,IČO:50864700,zast.:Belláslegals.r.o.,sosídlomŠtefánikova
40, Košice, IČO: 54 087 872, proti žalovanému: Peter Popivčák – POP CAR SERVICE, so sídlom
Lomnická 5, Košice, IČO: 10686266, o odstránenie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Ukladá žalovanému povinnosť, aby žalovaný na vlastné náklady vypratal pozemky, a to parc. KN “C” č.
XXXX/XX o výmere 2624 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. KN “C” č. XXXX/XXX o výmere 217
m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN “C” č. XXXX/XXX o výmere 430 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie

A., pre obec B. – C. A., Okres B. D., na ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci - vraky motorových vozidiel, a
to odstránením týchto hnuteľných vecí - vrakov motorových vozidiel v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť aby žalovaný na vlastné náklady vypratal
pozemky, a to parc. KN “C” č. XXXX/XX o výmere 2624 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. KN “C”
č. XXXX/XXX o výmere 217 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN “C” č. XXXX/

XXX o výmere 430 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie A., pre obec B. – C. A., Okres B. D., na ktorej sa nachádzajú hnuteľné
veci - vraky motorových vozidiel, a to odstránením týchto hnuteľných vecí - vrakov motorových vozidiel
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Návrh odôvodnila tým, že konateľ žalobkyne E. F. sa pred viac ako troma rokmi so žalovaným
ústne dohodol na možnosti umiestnenia vrakov motorových vozidiel vo vlastníctve žalovaného na

pozemkoch žalobkyne. Počas posledných 18 mesiacov konateľ žalobkyne viackrát vyzýval žalovaného
aby predmetné pozemky od vrakov motorových vozidiel vypratal a odstránil z nich predmetné vraky,
nakoľko žalobkyňa sa rozhodla pozemky predať a dala ich do ponuky realitnej kancelárie - https://remax-
slovakia.sk /reality/ detail/113362/ predaj - stavebneho-pozemku-3271-m2/re-max-eden/M2684. Tieto
výzvy zostali bez odozvy, na základe čoho žalobkyňa pristúpila prostredníctvom právneho zástupcu k
zaslaniu predžalobnej výzvy zo dňa 01.03.2023 žalovanému (doručená žalovanému dňa 06.03.2023),
v ktorej ho právny zástupca vyzval na vypratanie pozemkov v lehote do 15.03.2023. Žalovaný sa spojil

telefonicky s právnym zástupcom žalobkyne dňa 13.03.2023 a uviedol, že má momentálne pokazené
stroje s ktorými je schopný vraky motorových vozidiel odstrániť. Nie je teda sporné, že žalovaný je
vlastníkom všetkých hnuteľných vecí - vrakov motorových vozidiel nachádzajúcich sa na pozemkochžalobkyne, rovnako nie je sporné, že tieto vraky motorových vozidiel sú umiestnené na pozemkoch vo
vlastníctve žalobkyne a nie je sporné, že tieto vraky opakovane na výzvu žalobkyne neodstránil.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 26.05.2023 tak, že nič nepoprel.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2023. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá sa vyjadrila tak, že sa pridržiava podanej žaloby a
všetkých svojich doterajších podaní v plnom rozsahu. Na pojednávaní prítomný žalovaný sa vyjadril tak,

že do konca novembra 2023 vypratá pozemok.

5. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

6. Z predložených dôkazov a výpovede zástupcu žalobkyne ako aj samotného žalovaného (1/
predžalobná výzva, 2/ inzertná realitná ponuka, 3/ fotografie z predmetnej nehnuteľnosti doručené súdu

dňa 09.05.2023, 4/ list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., pre obec B. – C. A., Okres B. D.
a ďalšie) mal súd preukázaný skutkový stav, že žalovaný má neoprávnené umiestené vraky vozidiel na
pozemkoch patriacich žalobkyni.

7. Podľa ust. § 119 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), (1) Veci sú hnuteľné

alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

8. Podľa ust. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa ust. § 126 ods. 1, 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno

tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality
pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia
má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť
má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). V

sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. (TOMAŠOVIČ, Marek. § 150
[Skutkové tvrdenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 615–616, marg. č. 1.)

12. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. § 150 ods. 1 CSP uvádza, že „povinnosť

tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté
v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť
úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce Uvedená
povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu potom
podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko

dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila).
V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak
strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).14. Procesné bremeno je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností.
Neunesenie procesného bremena však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou
sankciou je najčastejšie strata sporu. Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie

je sankcionované zo strany súdu konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu
predstavuje strata civilného sporu.

15. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti
sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu

nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore
nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom
procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha
dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena
žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný
jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať

nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne,
žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť
vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku.
(ŠTEVČEK, Marek. Čl. 8 [Procesné povinnosti a procesné bremená]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ,
Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.

Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 52, marg. č. 3.)

16. Súd sa zaoberal samotným predmetom sporu. Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva,
ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním, a to pomocou vlastníckych žalôb. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany je potrebné

prihliadať na obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú z právnych vzťahov, do ktorých vstupuje
vlastník, a na zákonné obmedzenia obsiahnuté v § 127 a 128 OZ. Ochrana vlastníckeho práva podľa
§ 126 OZ sa realizuje prostredníctvom vlastníckych žalôb v občianskom súdnom konaní. Vlastník
má okrem toho možnosť konať voči narušiteľovi aj svojpomocne alebo sa môže ochrany domáhať u
príslušnej obce, ak ide o zrejmý zásah do vlastníckeho práva. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení

§ 126 OZ sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka
veci na ochranu. Zároveň je to relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp.
právo voči rušiteľovi tohto práva. Toto právo existuje nezávisle od prípadného súdneho konania a možno
ho realizovať aj mimo neho (ustanovenie § 126 OZ je vo vzťahu k ustanoveniu § 4 OZ špeciálnym
ustanovením). Vlastnícke žaloby nepodliehajú ani premlčaniu. Vlastnícke žaloby sú vylúčené medzi

spoluvlastníkmi navzájom. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické žaloby, a to: a)
žalobanegatórna(žalobanastanoveniepovinnostizdržaťsazásahovdovlastníckehopráva)ab)žaloba
vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná)
má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv.
zapieracia (negatórna) žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je

neoprávnené zadržiavanie veci. Žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu
protitomu,ktománeoprávnenenatomtopozemkuumiestnenéhnuteľnéveci,príp.tentopozemokužíva.

17. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v čase rozhodnutia súdu má právo na užívanie pozemkov vo
vlastníctve žalobkyne, a preto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníčky predmetných

pozemkov. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, už užívanie bez právneho titulu, samo o sebe
predstavuje dôvod na vypratanie pozemku. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom
dňa 30.10.2023 uviedol, že vypratá predmetné nehnuteľnosti do konca novembra 2023.

18. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu voči žalovanému

dôvodná. Medzi medzi stranami sporu nebolo sporné vlastnícke právo žalobkyne k predmetným
nehnuteľnostiam a ani skutočnosť, že ich užíva žalovaný. Keďže dohoda o užívaní uplynula, žalovaný
užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to je žaloba žalobkyne, ktorou sa
domáha uloženia povinnosti žalovanému predmetné nehnuteľnosti vypratať dôvodná a súd jej vyhovel.

19. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia beztoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú

ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).