Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121206164.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C., D. XXX/X, zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., 080 01 Prešov, Slovenská 46,
IČO: 54359490, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO:
00151653, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36865036, o určenie neexistencie záložného práva a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 19C/60/2021-31

zo dňa 6.8.2021.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.7.2021 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci
Kapušany katastrálne územie C. zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele
CKN 1263, ako aj parcely CKN 1263 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 614m2 a CKN 1264/1 –
záhrada o výmere 1316m2 nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam z 11.2.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Spolu so žalobou podal

aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil stručne tým, že
so žalovaným uzatvoril 11.2.2013 zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola povinnou súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere č. 50379181109, na základe ktorej jemu a jeho manželke bol poskytnutý úver
79.900 Eur. Uviedol, že žalovaný ukončil úver predčasne listom z 1.7.2016 a preto vzniesol námietku
premlčania tak celého nároku z pohľadávky ako aj záložného práva z dôvodu, že ku dňu podania žaloby
to predstavuje od zosplatnenia úveru viac než 5 rokov.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že je neúplná, neurčitá a neobsahuje nevyhnutné
procesné náležitosti stanovené zákonom v § 132 CSP a uviedol, že konanie žalobcu je konaním
protiprávnym v rozpore s dobrými mravmi, resp. šikanóznym výkonom práva, pričom toto konanie sa
snaží odôvodniť nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami, že z jeho
strany ide o zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Uviedol tiež to, že žalobný
petit je nesprávny, žaloba je procesne neprípustná a vzniesol tiež námietku prekážky právoplatne

rozsúdenej veci s poukazom na rozsudok v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16C/8/2017, v
ktorom bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovanému o zdržanie sa výkonu tohto záložného práva.
K otázke jeho premlčania sa vôbec nevyjadril a v závere žiadal, aby súd konanie zastavil, prípadnevyzval žalobcu na odstránenie vád jeho žaloby a v prípade, ak by k ich odstráneniu nedošlo, požadoval
odmietnutie podania.

3. Žalobca právo na repliku nevyužil.

4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu, zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 11.02.2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnou zmluvou zo dňa 11.02.2013, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa

06.10.2016, výpisom z LV č. XXX kat. úz. C., spisom tohto súdu 16C/8/2017, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 11.02.2013 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. 5037918109 medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom a jeho manželkou E. B. ako dlžníkmi. Jednalo sa o úver na bývanie vo
výške 79.900 Eur so zľavnenou úrokovou sadzbou 6,19%. Dohodnutá bola mesačná splátka 511,84 Eur,

239 splátok so splatnosťou 17.dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 17.03.2013 a posledná
bude 17.1.2033. Podmienkou poskytnutia úveru bolo uzatvorenie záložnej zmluvy ku konkrétnym
nehnuteľnostiam (bod 2), čo aj bolo realizované v ten istý deň uzavretím písomnej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy medzi žalovaným ako záložným veriteľom
a žalobcom a E. B. ako záložcami. Obaja záložcovia v tom čase boli podielovými spoluvlastníkmi

založených nehnuteľností po 1. Uvedená zmluva bola zriadená za účelom zabezpečenia pohľadávky
vzniknutej z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vrátane jej príslušenstva. Záloh je špecifikovaný v časti II
článku I ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. C. a to parcely 1263 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 614 m2 a 1264/1 - záhrady o výmere 1316 m2 ako aj rodinný dom súpisné č. XXX
stojaci na parcele č. 1263. Neskôr E. B. zomrela a jej podiel zdedil žalobca, ktorý je v súčasnosti na LV

č. XXX kat. úz. C. vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.

6. Je nesporné, že dlžníci úver nesplácali riadne a úplne ho prestali neskôr splácať, čo žalobca odôvodnil
znížením ich príjmu kvôli zdravotným problémom manželky, ktorá prestala pracovať, pričom žalobca
tvrdil, že žalovaný nereagoval na jeho požiadavku o stanovenie nižšej splátky.

7. Z pripojeného spisu tohto súdu 16C/8/2017 súd zistil (a to sa konštatuje aj v rozsudku súdu II. inštancie
v danej veci), že podľa prehľadu realizovaných finančných transakcií, ktoré žalobca predložil, dlžníci zo
záväzkového vzťahu nerealizovali úhrady v dohodnutom čase a výške. Sumár transakcií, ktoré nie sú
označené ako debetné predstavuje 18.110,29 Eur. Posledný bezhotovostný vklad vo výške 380 Eur bol

realizovaný 18.10.2016. Ku dňu 20.02.2020 t.j. ku dňu rozhodnutia súdu I. inštancie malo byť na úhradu
záväzku zo zmluvy zaplatených 83 splátok po 511,84 Eur, čo predstavuje 42.482,72 Eur. V spomínanom
rozsudku sa ďalej konštatuje, že spolu so žalobou bola predložená aj písomnosť spoločnosti DUPOS
dražobná spoločnosť s.r.o. z 30.05.2016 adresovaná okrem iného aj žalobcovi, obsahom ktorej je výzva
k úhrade 4253,28 Eur, inak bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a realizovaný bude výkon

záložného práva.

8. Zo spomínaného spisu bolo zistené aj to, že žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu o zníženie
mesačnej splátky na 200 Eur listom zo dňa 2.2.2017, ktorým žiadosti nevyhovel z dôvodu dlhodobého
nesplácania úveru, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v tomto spore, že žalovaný na jeho žiadosť

o zníženie splátky nereagoval.

9. Konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 16C/8/2017 bolo začaté dňa 28.2.2017 na základe žaloby,
ktorú podal žalobca s manželkou a E. B. proti žalovanému, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a túto žalobu podal

aj voči dražobníkovi. Zároveň bol nimi podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pričom
Okresný súd Prešov uznesením č. k. 16C/8/2017 - 78 zo dňa 29.3.2017 vyhovel uvedenému návrhu
a zaviazal oboch žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného vyššie uvedenou zmluvou
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalovanému
bolo uznesenie doručené 7.4.2017. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v

Prešove 5Co/94/2017 - 199 zo dňa 15.6.2017.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/8/2017 - 385 zo dňa 20.2.2020 bolo vyhovené žalobe
žalobcu voči žalovanému Slovenskej sporiteľni a.s. o zdržanie sa výkonu predmetného záložného práva,žaloba E. B. bola zamietnutá z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie a zamietnutá bola
aj žaloba voči žalovanému v 2.rade - dražobníkovi pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.
Tento rozsudok, pokiaľ ide o výrok vyhovujúci žalobe, však zmenil Krajský súd v Prešove rozsudkom

9Co/22/2020 - 515 z 27.5.2021, ktorý žalobu zamietol a zároveň zrušil vyššie citované neodkladné
opatrenie. Ako vyplýva zo žaloby vo veci 16C/8/2017 a tiež z odôvodnenia rozsudku súdu II. inštancie
žalobca sa domáhal zdržania výkonu záložného práva z dôvodu ochrany jeho obydlia a ochrany pred
zásahom do jeho ústavného práva vlastniť majetok. Zdôraznil spotrebiteľský právny vzťah a to, že v
úverovej zmluve sú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdil tiež, že záložná zmluva nebola

individuálne dojednaná a napokon namietal aj zosplatnenie úveru k 1.7.2016 pre nesplnenie podmienky
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu neexistencie dohody účastníkov zmluvy o možnosti
zosplatnenia úveru. Súd II. inštancie však s touto argumentáciou nesúhlasil a aj keď potvrdil, že z
predloženej úverovej zmluvy nevyplýva dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru uviedol,
že podmienkou výkonu záložného práva nie je zosplatnenie úveru, nakoľko postačí pohľadávka z
nezaplatených splatných splátok a tá nepochybne existuje voči žalobcovi, keďže úver sa vôbec nespláca

od októbra 2016.

11. Je zaujímavé, že v tejto žalobe (teda v spore 19C/60/2021) žalobca už nespochybňuje zosplatnenie
úveru, keďže uvádza, že k nemu došlo listom z 1.7.2016 a od tohto dátumu aj odvíja plynutie premlčacej
lehoty. Aj keď je pravdou, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje dohodu o možnosti zosplatnenia

úveru, súd poukazuje na to, že súčasťou zmluvy sú aj VOP a OP žalovaného, čo sa konštatuje v časti
IV bode 10 zmluvy, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že tieto OP upravujú aj možnosť zosplatnenia
úveru v dôsledku jeho nesplácania.

12. Aj v tomto spore podal žalobca žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a

to dňa 27.7.2021. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 19C/60/2021 - 31 zo dňa 6.8.2021 zaviazal
žalovaného zdržať sa výkonu tohto záložného práva dobrovoľnou dražbou do právoplatného skončenia
vo veci samej. Toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/41/2021 - 152 zo
dňa 12.10.2021. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo doručené žalovanému 12.8.2021.

13. Žalobca k žalobe pripojil aj list žalovaného zo dňa 6.10.2016 o oznámení začatia výkonu záložného
práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka a to predajom predmetnej nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe.

14. Medzi stranami je nesporné, že zabezpečená pohľadávka bola predčasne zosplatnená 1.7.2016.

Žalobca sa domáha určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP určenia, že nehnuteľnosti, ktorých
je výlučným vlastníkom, špecifikované v žalobnom petite, nie sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo
zriadené zmluvou z 11.2.2013 a to z dôvodu premlčania tak zabezpečenej pohľadávky ako aj záložného
práva. Námietku premlčania zdôvodnil stručne tým, že od zosplatnenia úveru ku dňu podania žaloby
uplynulo už viac ako 5 rokov a poukázal aj na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť takejto žaloby, ktorá by sa podľa jeho názoru mala
posúdiť podľa § 137 písm. d/ CSP a pre neexistenciu právneho predpisu, ktorý by umožňoval podanie
takejto žaloby táto nemá opodstatnenie. S týmto názorom súd nesúhlasí, ide totiž o žalobu, ktorou sa
žalobca nedomáha určenia právnej skutočnosti, ale určenia neexistencie záložného práva, teda určenia,

že dané právo nie je, čo je uvedené v § 137 písm. c/ CSP, avšak za podmienky, ak preukáže, že
na tomto určení má naliehavý právny záujem. Uvedená podmienka nepochybne je splnená, keďže v
prípade úspechu tejto žaloby by žalobca dosiahol výmaz záložného práva k jeho nehnuteľnostiam v
katastri nehnuteľnosti ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.
Uvedené rozhodnutie obsahuje odpoveď aj na ďalšiu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnej

formulácie žalobného petitu, keďže Najvyšší súd v tomto rozhodnutí potvrdil možnosť domáhať sa
určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prípade jeho premlčania. Najvyšší súd
v tomto rozhodnutí poukázal na účel premlčania a na to, že účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Evidencia záložného práva
v katastri nehnuteľností je však v zásade nezávislá na uplatnení námietky premlčania. Vo vzťahu k

záložnému právu podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len samotným vznesením
námietky premlčania. Premlčaním záložné právo nezaniká, len ho nie je možné v prípade vznesenia
námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku
premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, žepremlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia
záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom
dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu

takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Dovolací súd preto
nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva a dospel k záveru, že určovací
výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného
je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti
vôli záložného veriteľa. Ak záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca

dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri
zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Bolo by preto v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak
iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného
práva bolo by znemožnené záložcovi ako vlastníkovi sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu
výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom garantovaných článkom 20 ods.
1 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. Napokon k podobnému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR

v rozsudku 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010 a 21Cdo/810/2013 zo dňa 10.06.2014.

16. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala neodstrániteľného nedostatku podmienky konania res iudicata
vzhľadom na právoplatný rozsudok vo veci 16C/8/2017. Ide o prekážku upravenú v § 230 CSP, podľa
ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. V prípade existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci išlo by o neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, pre ktorý by súd musel dané konanie zastaviť. Aby súd dospel k záveru o existencii
tejto prekážky musí byť o totožnej veci už právoplatne rozhodnuté v inom spore. Pre zistenie, či ide o
totožnú vec, ktorá bola prejednaná v právoplatne skončenom inom spore je potrebné dospieť k záveru

o totožnosti predmetu konania a strán sporu. V tomto prípade v porovnaní s právoplatným rozsudkom
vo veci 16C/8/2017 je nepochybne splnená podmienka totožnosti strán, podľa názoru súdu však nie
podmienka totožnosti predmetu konania. Totožný predmet konania je totiž vtedy, ak nárok vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, teda ide o rovnaký skutok. Podstata skutku
vyplýva z konania a z následku, ktorý ním bol spôsobený. V predchádzajúcom spore sa súd zaoberal

tým, či sú splnené podmienky na výkon záložného práva a to z dôvodov, na ktoré poukázal žalobca.
V tomto spore je však predmetom sporu určenie neexistencie záložného práva v dôsledku vznesenej
námietky premlčania, ktorá v predchádzajúcom spore nebola uplatnená. V oboch týchto sporoch teda
ide o rozdielne žalobné petity, ktoré vychádzajú z iných skutkových tvrdení. Preto súd dospel k záveru
že prekážka právoplatne rozsúdenej veci v tomto prípade nie je daná.

18. Pre úplnosť vzhľadom na argumentáciu žalovaného v súvislosti s tým, že rozsudok o plnení
predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu o existenciu práva, na základe ktorého
bolo rozhodnuté o plnení v predchádzajúcom rozsudku súd poukazuje na názor uvedený v komentári
k Civilnému sporovému poriadku autorov F. a spol., Vydavateľstvo C.H. Beck, rok 2016, str. 838. Podľa

spomínaného názoru je potrebné korigovať doterajšiu právnu prax v súvislosti s vyššie uvedeným
posúdením a to vzhľadom na úpravu nového procesného kódexu, teda CSP, ktorý v § 214 ods. 2
CSP upravil ustanovenia o medzitýmnom rozsudku. Podľa názoru autorov komentára nie je možné
hovoriť o res iudicate k neexistujúcemu výroku, keďže právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok, nie
odôvodnenie rozsudku. Tento názor si osvojil aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení 5Co/31/2020-148

zo dňa 3.12.2020m ktorý uviedol, že právoplatné rozhodnutie v spore o splnenie povinnosti môže
predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci len v dvoch prípadoch a to ak v predchádzajúcom
spore bol vydaný aj medzitýmny rozsudok riešiaci právny základ žalovanej povinnosti a ktorého určenie
by malo byť predmetom určenia v novom spore a druhý prípad je ten, ak sa riešenie otázky právneho
základu povinnosti aspoň premietlo do výroku právoplatného rozhodnutia o splnení povinností, ktorým

tak bol úplne vysporiadaný právny vzťah medzi stranami sporu.

19. Následne sa súd zaoberal meritom veci, teda tým, či došlo k premlčaniu záložného práva. To, či
premlčaná je zabezpečená pohľadávka, nemá žiadny vplyv na existenciu záložného práva, čo je jasne
uvedené v § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.21. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
22. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.

23. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

25. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ

povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

30. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva
aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná, pokiaľ nie je premlčané aj záložné právo,
prípadne nie je vznesená námietka jeho premlčania. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej

premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať prvýkrát, teda v tomto
prípade odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 2.7.2016. Tým, že sa začal výkon záložného
práva a to oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka
zo dňa 6.10.2016 došlo od uvedeného dňa k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty k záložnému právu
podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Splnená bola aj zákonná podmienka pre spočívanie premlčacej

lehoty v zmysle citovaného ustanovenia a teda to, že záložný veriteľ riadne pokračoval vo výkone
záložného práva, keďže súd opakovane - v predchádzajúcom a potom aj v tomto spore neodkladným
opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu tohto záložného práva. Prvé neodkladné
opatrenie bolo vydané uznesením tohto súdu č. k. 16C/8/2017 - 78 zo dňa 29.3.2007, vykonateľné
7.4.2017 a zrušené bolo až rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/22/2020 - 515 zo dňa

27.5.2021. Druhé neodkladné opatrenie bolo vydané uznesením tohto súdu 19C/60/2021 - 31 zo dňa
6.8.2021,vykonateľné12.8.2021adoposiaľstáletrvá.Pozohľadnenítohtospočívaniapremlčacejlehoty
nepochybne neuplynula trojročná premlčacia lehota pre výkon záložného práva, a teda záložné právo
premlčané nie je.31. Tieto závery súd prijal s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/64/2020 z 30.11.2022,
ktorý bol aj publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 27/2023

a je pre súd záväzný vzhľadom na princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP. Dovolací súd
v ňom uviedol nasledovné: "Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť
a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej
doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu

svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne
podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý
je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe". Dovolací súd následne
prijal záver, že dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie realizovať právo záložného
veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho

možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

32. Preto začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu
neplynie. Aj v tomto rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že vo vzťahu k pohľadávke plynie premlčacia
doba nezávisle od premlčacej doby pri výkone záložného práva, pretože pri pohľadávke k spočívaniu

premlčania dôjde len v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní. Záložný
veriteľ sa však môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Najvyšší súd napokon uviedol aj to, že pokiaľ súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva, znamená to, že záložný veriteľ musel
túto povinnosť splniť a dané rozhodnutie rešpektovať a preto zákaz výkonu záložného práva uložený

neodkladným opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne
nepokračoval v začatom dražobnom konaní (§ 112 Občianskeho zákonníka).

33. Žalobca sa domáhal určenia neexistencie záložného práva len z dôvodu jeho premlčania a keďže
súd dospel k záveru, že výkon záložného práva premlčaný nie je s poukazom na vyššie uvedené

závery, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že záver o nepremlčaní výkonu
záložného práva obstojí aj v prípade, ak by nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V takom prípade
záložné právo je možné vykonať aj pre vymoženie splatných a nezaplatených splátok úveru (ako to
uviedol aj súd II. inštancie v rozsudku v predchádzajúcom spore), ktoré mesačne predstavujú 511,84
Eur a neuhrádzajú sa už niekoľko rokov. V takom prípade by začala plynúť trojročná premlčacia lehota

odo dňa nasledujúceho po splatnosti nezaplatených splátok, čo znamená, že keďže splátky sa vôbec
neuhrádzajú už dlhú dobu, kedykoľvek by mohol záložný veriteľ pristúpiť k výkonu tohto záložného práva
pre nezaplatené splatné splátky, takže aj v takom prípade by výkon záložného práva premlčaný nebol.

34. Keďže súd žalobu zamietol a vo veci bolo nariadené po začatí konania neodkladné opatrenie, súd

musel týmto rozsudkom zároveň zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení s poukazom na § 335 ods.
1 CSP. Podľa citovaného ustanovenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
súd I. inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.

35. O nároku na náhradu do trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý
možno použiť len výnimočne. Vychádzal pritom aj z okolností tohto prípadu a skutočnosti, že žalobca
svoj záväzok ani čiastočne neuhrádza už dlhé roky a to od októbra 2016. Dopúšťa sa nepravdivých

tvrdení pred súdom (napríklad ohľadom toho, že žalovaný vôbec nereagoval na jeho žiadosť o zníženie
splátky) alebo svoje tvrdenie prispôsoboval účelu svojej žaloby (napríklad v predchádzajúcom spore
spochybňovaním zosplatnenia úveru, v tomto spore už vzhľadom na námietku premlčania vychádzal z
dátumu o zosplatnení úveru). Za zásadné súd považoval to, že právny zástupca žalobcu na poslednom
pojednávaní po tom, čo súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie, nežiadal nepriznať úspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa§365ods.1C.s.p.odvolaniemožnoodôvodniťlentým,že a)nebolisplnenéprocesnépodmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.